Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2C-89-2016.pdf
PDF · 96.2 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/89/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, Metodova 8, Bratislava, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., AK, Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35855673, proti žalovanému : D. G., P.. X.XX.XXXX, Y. L. XXX/XXX, Y., o zaplatenie 176,53 Eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 162,96 Eur, 8,15% úrok z omeškania ročne zo sumy 162,96 Eur od 11.7.2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 30,- Eur mesačne so splatnosťou k 30. dňu v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal , aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre neho sumu 13,57 Eur ako náhradu škody a sumu 162,96 Eur ako cenu telekomunikačných služieb a tiež úroky z omeškania z vyššie uvedených súm a trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých vyfakturovaných služieb, k čomu sa zaviazal v zmluve o pripojení a o poskytovaní verejných služieb, preto mu vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu pretransformovanú na náhradu škody tak, ako sa k tomu v zmluve o poskytovaní verejných služieb zaviazal. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha nároku na zaplatenie škody ako aj nároku na zaplatenie za cenu telekomunikačných služieb, ktoré vznikli žalobcovi za odpredaný mobilný telefón, telekomunikačné zariadenie Orange Monte Carlo vo výške 13,57Eur, čo predstavuje sumu uplatňovanú ako náhradu škody zo strany žalobcu. Žalobca má za to, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. 2. Žalovanému bolo doručované uznesenie č.k. 2c/89/2016-36 zo dňa 11.10.2016 spolu so žalobou, príslušenstvom a poučením o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré si žalovaný prevzal dňa 18.11.2016. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, ostal nečinný. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená 26.2.2016, listinnými dôkazmi, a to zmluvou č. A 3592462, dodatkom k tejto zmluve zo dňa 19.12.2011, pokusom o pokonávku zo dňa 26.6.2014, plnomocenstvom, faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, dokladom o predĺžení zmluvnej viazanosti a zistil tento skutkový stav veci: 4. Z podanej žaloby súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu č. A 3592462, dodatok k zmluve č. A 3592462 zo dňa 19.12.2011, kde v zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, ku ktorej SIM karte bolo priradené aj účastnícke telefónne číslo a rovnako sa žalobca domáha aj zaplatenia škody,
ktorá mu vznikla tým, že odpredal žalovanému mobilný telefón, a to Orange Monte Carlo vo výške 13,57 Eur za akciovú cenu, pričom škoda žalobcovi vznikla tým, že predajná cena mobilného telefónu a akciová cena mobilného telefónu predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou a táto škoda predstavuje sumu 13,57 Eur. V zmysle dodatku k zmluve sa zaviazal žalovaný používať služby a za tieto služby platiť po dobu viazanosti, čím žalovaný porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby tzv. doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalobca sa domáha zaplatenia ceny za poskytnuté služby vo výške 162,96 Eur vyfakturované v období od 02/2014 do 04/2014 a rovnako skutočnej škody, ktorú spôsobil žalovaný a to tým, že mu žalobca odpredal mobilný telefón za akciovú cenu, pričom rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou predstavuje sumu vo výške 13,57 Eur. Rovnako sa žalobca domáha zaplatenia aj úrokov z omeškania a to v zmysle všeobecných podmienok. 5. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie vymáhanej sumy, a to pokusom o pokonávku zo dňa 26.6.2014 a rovnako mu zaslal aj faktúry za neuhradené služby. 6. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k tomuto právnemu záveru: 7. Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 610/2003 Zb. účastník je povinný používa verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami. 8. Podľa § 42 ods. 4 písm. d/ zák. č. 610/2003 Zb. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. 9. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Zb. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónne sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupní súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. 10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 12. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 13. Podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. 14. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. 15. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 20. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v sume 162,96 Eur, pretože žalobca preukázal, že žalovanému poskytol telekomunikačné služby za podmienok dohodnutých v zmluve za obdobie 02/2014 - 04/2014 a žalovaný za uvedené obdobie cenu telekomunikačných služieb nezaplatil.
21. Súd zároveň uložil žalovanému povinnosť uhradiť úroky z omeškania z uvedenej sumy, pretože splatnosť tohto záväzku podľa údajov uvedených vo výzve zo dňa 26.6.2014 nastala 10.7.2014. 22. Podľa § 6 ods. 1, 3 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi, najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky , ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach, nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služby na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvykle. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré sa aj v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby. Môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 23. Podľa § 23a ods. 1,2 Zákona o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať: a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobu alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnako alebo podobnú zmluvu, b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. 24. Podľa článku 2 písm. b/, c/ Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto Smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto Smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. 25. Podľa článku 3 bod 1 Smernice Rady 53/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. 26. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 27. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 13,57 Eur spolu s príslušenstvom tvrdiac, že sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného spočívalo v tom, že nedodržal povinnosti uvedené v dodatku k zmluve o pripojení, v zmysle ktorej sa zaviazal, že po dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a že po túto dobu bude využívať objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy o pripojení alebo dodatku k zmluve alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Súčasne v dodatku k zmluve sa zaviazal, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet, na základe ktorého by vzniklo žalobcovi právo odstúpiť alebo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v zmluve alebo k dodatku k zmluve. Skutočnosť, že žalovaný porušil základné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení a to platiť riadne a včas za poskytnuté služby, žalobca preukázal, nakoľko žalovaný cenu poskytnutých služieb žalobcovi neuhradil ani v dodatočnej lehote uvedenej v pokuse o pokonávku. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi podľa jeho tvrdenia predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a cenou akciovou. Škoda predstavuje zmenšenie majetku žalobcu, pretože mobilný telefón sa stal v zmysle dodatku vlastníctvom žalovaného. 28. Tak, ako vymedzil nárok žalobca na náhradu škody vyplýva, že tejto škody sa domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
29. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenia § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkové, ako aj mimozáväzkové zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. 30. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno, nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového obmedzenia žaloby žalobcu nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený článku všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy. 31. Žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení a to zmluvy č. A 3592462 a dodatku k zmluve č. 3592462 zo dňa 19.12.2011, ktorej súčasťou sú aj všeobecné zmluvné podmienky, nepreukázal a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil. Je potrebné uviesť, že zmluva nebola uzavretá na dobu určitú, teda iba na dobu viazanosti, ale na dobu neurčitú s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov a žalobca nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. 32. Pokiaľ ide o samotný vznik škody, k tomu súd uvádza: 33. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 34. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým poskytnutím peňazí ak nedochádza k naturálnej reštitúcií. 35. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca s menšením majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný beh vecí. 36. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou po zohľadnení využívania služieb žalovaným podľa počtu mesiacov využívania v rámci zmluvnej viazanosti. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu , tento predáva mobilný telefón za nižšiu, ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napríklad podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilných telefónov, tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Inú, ako dohodnutú cenu, teda predajnú cenu mobilného telefónu súd nepovažuje z hľadiska záväzku žalovaného za relevantnú. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným účastníkom vkladá. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné telefóny obdŕžal dojednanú kúpnu cenu 1,- Euro. 37. S vyššie uvedeným záverom je spojené nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a to príčinná súvislosť. 38. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistených a citovaných právnych ustanovení súd zamietol žalobu žalobcu na náhradu škody vo výške 13,57 Eur po tom, čo zistil, že žalobca ničím nepreukázal odôvodnenosť stanovenia náhrady škody zmluvnej pokuty na základe zmlúv o pripojení. 39. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 42. Podľa § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 43. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení CSP a keďže mal žalobca vo veci neúspech v nepatrnej časti, súd mu priznal náhradu trov konania tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.