Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-195-2016.pdf
PDF · 126.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/195/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: ASKO-NÁBYTEK, spol. s.r.o., Nákupní 444/6, Praha 10- Štěrboholy, Česká republika, IČO: 41 193 946, v konaní zast.: Rödl & Partner Advokáti s.r.o., Lazaretská 8, Bratislava, IČO: 36 855 707, proti žalovanému: North West Trading Slovakia, spol. s.r.o., Baštová 2301/16, Komárno, IČO: 36 271 837, v konaní zast.: dr. jur. Ferenc Mazács, advokát, Alžbetínske nám. 328/4/1094, P.O.BOX 2, Dunajská Streda, v konaní o zaplatenie 29.787,06 eur s príslušenstvom, sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 29.787,06 eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 25.5.2016 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov konania žalobcu a to jeho právnemu zástupcovi v plnej výške.
odôvodnenie:
1.Žalobca návrhom zo dňa 29.7.2016 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovanému vydania platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 29.787,06 eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 25.5.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil titulom nedoplatku žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že žalobca si objednal u žalovaného tlač a dodávku 1000 ks kuchynských prospektov (D. Y. CZ O. 210 x 148, 16 strán, 52 g SCB, 4+4, 1.873.400 ks x 0.01590eur) za celkovú cenu vo výške 29.787,06 eur. Predmetné prospekty boli žalobcovi dodané dňa 03.10.2012, čo vyplýva aj z dodacieho listu č. 39/3023/2012. Žalovaný následne vystavil žalobcovi za dodanie predmetných prospektov faktúru č.: 2012122, dátum vystavenia: 02.10.2012, splatnosť: 02.11.2012, suma s DPH: 29.787,06 eur. Žalobca faktúru uhradil dňa 31.10.2012, čo je zrejmé z Výpisu z účtu žalobcu. Žalovaný za dodanie predmetných kuchynských prospektov vystavil žalobcovi opätovne faktúru s rovnakým číslom, na rovnakú sumu, avšak s dátumom vystavenia 03.10.2012 a dátumom splatnosti 03.11.2012. Duplicita oboch faktúr je zrejmá z totožného predmetu plnenia, za ktoré boli faktúry vystavené, totožnej ceny, ako aj z totožného čísla faktúry. Žalobca však dňa 08.11.2012 uhradil žalovanému aj duplicitnú faktúru, tak ako je to zrejmé z výpisu z účtu žalobcu. Žalobca adresoval žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvu na vrátenie sumy 29.787,06 eur, ktorá bola žalovanému doručená dňa 24.05.2016. Je zrejmé, že duplicitná úhrada sumy 29.787,06 eur predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, na základe ktorého sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, ktorému týmto konaním žalovaného vznikla majetková ujma vo výške 29.787,06 eur. K dnešnému dňu teda žalobca eviduje voči žalovanému peňažnú pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 29.787,06 eur.
2.Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz pod číslom 5Cb/195/2016, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor s odôvodnením žalovaný. V dôvodoch svojho odporu uviedol, že ako to vyplýva z obsahu návrhu na vydanie p1atobného rozkazu zo dňa 29.07.2016 žalobca sa domáha zaplatenia 29.787,06
eur s príslušenstvom. Z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu a z priložených bankových výpisov vyplýva, že žalobca mal za údajné 1 plnenie zo strany žalovaného, zaplatiť žalovanému žalovanú sumu vo výške 29.787,06 eur omylom dvakrát, a to najprv dňa 31.10.2012 a následne na to aj dňa 08.11.2012, čím žalovaný na úkor žalobcu sa mal o sumu 29.787,06 eur bezdôvodne obohatiť. Bez toho, že by žalovaný sa bližšie vyjadroval k samotným žalobným tvrdeniam žalobcu a plneniam voči žalobcovi alebo by žalovaný nárok akýmkoľvek spôsobom uznal. S poukazom na §107 odsek 1 OZ, vznáša námietku premlčania voči žalobcom uplatňovanému nároku v konaní 5Cb 195/2016. Vo vzťahu k predmetnej námietke premlčania žalovaný uvádza, že k prvému peňažnému plneniu zo strany žalobcu voči žalovanému došlo dňa 31.10.2012 a k druhému plneniu došlo dňa 08.11.2012. Nakoľko obe predmetné platby vykonal sám žalobca a bolo mu dôverne známe aj to, že v prospech koho plní, pri vynaložení patričnej náležitej starostlivosti, najneskôr dňom 08.11 .2012, žalobca mohol a aj sa mal dozvedieť, že žalovanému v druhom prípade plnil bez náležitého právneho dôvodu. Od 08.11.2012 žalobca mal 2-ročnú zákonnú lehotu na uplatnenie si až teraz žalovaného nároku. Žalovaný nárok sa premlčal dňom 08.11.2014. a preto je žalovaným potrebné popri odpore proti platobnému rozkazu 5Cb/195/2016-31 zo dňa 05.10.2016, vzniesť aj tu predkladanú námietku premlčania.
3. K podanému odporu podal žalobca písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalovaný, ako aj žalobca sú podnikateľmi v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri a podniká najmä v oblasti maloobchodného predaja nábytku. Žalovaný je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri a podniká okrem iného v oblasti reklamných a marketingových služieb. Žalovaný dodával žalobcovi v rámci podnikateľskej činnosti žalovaného reklamné letáky a žalobca takto dodané letáky používal ďalej pri svojej podnikateľskej činnosti - letáky slúžili na reklamné účely pre predaj nábytku. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 20.04.2012 uzatvorená zmluva o príprave spolupráce. V zmysle tejto zmluvy žalobca ako objednávateľ deklaruje, že má záujem na spolupráci so stabilnou spoločnosťou, ktoré by pre žalobcu ako objednávateľa zabezpečovala komplexné služby pri objednávaní, tlačení, kontrole kvality výtlačkov, zabezpečovaní distribúcie a evidencie tlačovín. Žalovaný ako dodávateľ deklaruje, že disponuje dostatočným personálnym a technickým zázemím, pomocou ktorého je spôsobilý požadované dodávky a služby z oblasti reklamnej tlače pre objednávateľa priamo, alebo prostredníctvom subdodávok zabezpečovať. Žalobca a žalovaný sa ďalej deklarovali, že pracujú na príprave zmluvy o spolupráci a že majú záujem uzatvoriť jednak zmluvu o spolupráci ako aj ďalšie zmluvy, ktoré budú na hlavnú zmluvu nadväzovať. Žalovaný pravidelne dodával žalobcovi reklamné materiály aj pred novembrom 2012. Jednalo sa o viaceré dodávky reklamných materiálov, čo dokladajú faktúry. Obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval teda počas určitej dlhšej doby, kedy žalovaný opakovane dodával žalobcovi tovar a za uvedené dodávky tovaru vystavoval žalovaný žalobcovi faktúry. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že právny vzťah žalobcu a žalovaného je jednoznačne obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý trval počas určitej doby. V tejto súvislosti poukázal najmä na viaceré nálezy Ústavného súdu, napr. II ÚS 92/06 alebo IV ÚS 214/04. Ústavný súd v konaní pod sp. zn. II ÚS 92/06 použil nasledovnú argumentáciu: „Ústavný súd už v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 214/04 vyslovil právny názor, podľa ktorého „ ... aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z neho v obchodných vzťahoch bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka“. Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol, že si je na jednej strane vedomý toho, že citovaný právny názor sa v označenom konaní týkal len jedného špecifického prípadu bezdôvodného obohatenia, ale zároveň, stotožňujúc a opierajúc sa o vyššie citovanú argumentáciu z vyjadrenia predsedu najvyššieho súdu, konštatoval, že citovaný právny názor vyslovený v konaní sp. zn. IV ÚS 214/04 je použiteľný aj pre riešenie premlčania iných práv v obchodných vzťahoch, a na tomto základe uzavrel, že v danom prípade postupovali tak krajský súd, ako aj najvyšší súd správne, ak dospeli k záveru, že na dĺžku doby premlčania je v danom prípade potrebné aplikovať všeobecnú, t. j. štvorročnú premlčaciu dobu ustanovenú v § 397 Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri posúdení otázky premlčania bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať zo zásady subsidiarity, ako aj zo zásady „lex specialis derogat legi generalis“, a otázku premlčania bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch posudzovať podľa Obchodného zákonníka ako osobitného predpisu vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Pri aplikácii vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka je zrejmé, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nebolo v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcom za žiadnych okolností premlčané (a to ani v prípade, ak by súd mal za to, že premlčacia doba začala plynúť už momentom vzniku bezdôvodného obohatenia, t. j. dňa 08.11.2012,
keďže návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený ešte pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby, t.j. ešte pred 08.11.2016).
4. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 21.2.2017, ktorého sa strany konania zúčastnili. Právny zástupca žalobcu na ústnom pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podaného žalobného návrhu ako na ako i vyjadrenia zo dňa 15.2.2017 a po vykonanom dokazovaní navrhuje tomuto návrhu vyhovieť. Zároveň si uplatňuje náhradu trov konania v plnej výške. Poukázal na to, že medzi stranami konania nie je sporné, že dôsledkom duplicitne vystavenej faktúry (2x vystavená faktúra) za jedno vykonané dielo dôkazom čoho je i číslo fa ako i samotný predmet faktúry ako i samotná výsledná suma. Zo strany žalobcu došlo k zaplateniu predmetnej istiny prevodom na účet žalovaného v dňoch 31.10.2012 a 8.11.2012. Následne žalobca pri kontrole daňových dokladov zistil predmetnú záležitosť a vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodne prijatého plnenia, ku ktorému došlo pri vyplatení sumy 29.787,06 eur dňa 8.11.2012 na podklade vystavenej faktúry dňa 3.10.2012 (v poradí druhé plnenie zo strany žalobcu). Žalobca zastáva názor, že v predmetnom prípade medzi stranami vznikol záväzkový vzťah nakoľko sa to týka podnikateľskej činnosti strán konania, obaja sú obchodné spoločnosti. Medzi stranami prebiehala spolupráca v oblasti dodania a výroby služieb v oblasti reklamnej tlače, ktoré výrobky žalovaný žalobcovi dodával. Medzi stranami bola dohodnutá dohoda o príprave spolupráce dňa 20.4.2012 na podklade ktorej boli zadané jednotlivé objednávky, ktoré následne po ich spracovaní žalovaný ako podnikateľ žalobcovi dodal dodacími listami a vyúčtoval cenu faktúrami z ktorých sa evidentne dá usúdiť, že sa týkajú vzájomnej obchodnej spolupráce vzhľadom ku skutočnosti, že ku vzniku bezdôvodného obohatenia dôsledkom duplicitného plania žalobcom vznikol na strane žalovaného. Poukazujúc na ustálenú súdnu prax najmä na rozhodnutie Ústavného súdu ako i komentáru v Bulletine advokácie č.10/2006, kde súd a právna prax v prípade posúdenia bezdôvodného obohatenia skúma vzájomný vzťah strán konania, že či vznik bezdôvodného obohatenia vznikol v rámci obchodnej spolupráce, kedy je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka v opačnom prípade Občianskeho zákonníka. Právny zástupca žalovaného na ústnom pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podaného žalobného odporu. Poukazuje na to, že sám žalobca v návrhu strana druhá uvádzal príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení §451 a nasl. Preto žalovaný podal v odpore vychádzajúc z právnej kvalifikácie príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonníka. V samotnom odpore - strana druhá žalovaný sa k meritu veci ani nevyjadril, teda titulom vzniku bezdôvodného obohatenia, len vzniesol námietku premlčania subjektívnej 2ročne doby. Vzhľadom ku skutočnosti, že ani po doručení odporu a ani po nariadení pojednávania žalobca písomné vyjadrenie vo veci nepodal až dňa 15.2.2017, ktoré mu bolo doručené krátkou cestou na dnešnom pojednávaní a sú k nemu početné prílohy, ktorými žalobca preukazuje titul vzniku bezdôvodného obohatenia na základe vzájomnej obchodnej spolupráce, teda podľa Obchodného zákonníka.
5. Právny zástupca žalovaného podal dňa 5.4.2017 písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že s písomným prednesom žalobcu možno súhlasiť v tom, že žalobca aj žalovaný sú podnikateľskými subjektmi, a preto na ich právny vzťah je prednostne nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa presvedčenia žalovaného sa však uvedené netýka inštitútu bezdôvodného obohatenia, ktoré ObZ ani neupravuje, naopak, tento inštitút výlučne upravuje iba § 107 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“). Premlčacia doba pri obchodno-záväzkových vzťahoch v zmysle § 397 ObZ je štvorročná. Pričom v zmysle § 107 odsek 1 OZ je dvojročná. Vzhľadom na tento zásadný rozdiel v dĺžke premlčacej doby podľa ObZ a OZ je nevyhnutné jednak správne určenie toho, kedy premlčacia doba začala plynúť a na druhej strane to, že kedy a podľa ktorého z dvoch dotknutých právnych predpisov uplynula, tj. na určenie dĺžky premlčacej doby ktorý z dvoch dotknutých právnych predpisov máme pre daný konkrétny prípad aplikovať. Žalovaný je presvedčený o tom, že pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia ObZ, avšak pre určenie samotnej dĺžky premlčacej doby je však nutné aplikovať príslušné ustanovenia OZ, a to z týchto dôvodov: V zmysle § 391 ObZ: Z citovaného zákonného ustanovenia ObZ je zrejmé, že ak tento zákon tj. ObZ neustanovuje inak, potom premlčacia doba v našom konkrétnom prípade začína plynúť odo dňa 08.11.2012, kedy podľa tvrdenia žalobcu k údajnej duplicitnej platbe zo strany žalobcu v prospech žalovaného malo dôjsť. V zmysle § 397 ObZ: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. V zmysle § 107 ods. OZ: Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.“ V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že v spojitosť s určením začiatku plynutia premlčacej doby, vyššie citovaný § 391 ObZ výslovne uvádza výraz „tento zákon“, tj. ObZ, čo znamená, že pri určení začiatku plynutia premlčacej doby § 391 jednoducho nepripúšťa aplikáciu iného právneho
predpisu než ObZ. Avšak v spojitosti s určením dĺžky premlčacej doby § 397 ObZ už nepoužíva slovný zvrat „tento zákon“, tj. nevymedzuje výlučnú aplikáciu ObZ, práve naopak. § 397 už iba všeobecne používa výraz „zákon“, z čoho už vôbec neplynie výlučná aplikácia ObZ pre určenie dĺžky premlčacej doby. Ak zákonodarca by v §397 mienil poukázať na použitie ObZ a nie práve iného zákona, potom v §397 namiesto použitého slova „ zákon“ by zákonodarca bol použil zvrat „tento zákon“, ako je tomu v §391 ObZ. Z použitia slova „zákon“ zákonodarcom a z upustenia od zvratu tento zákon“ - ako je to uvedené v §391 ObZ - priamo plynie pripustenie použitia ustanovení iného zákona, než ObZ. To znamená, že ak ZÁKON, tj. iný právny predpis sily zákona, neustanovuje pre určité (jednotlivé) právo inak, až potom sa uplatní štvorročná premlčacia doba v zmysle §397 ObZ. Ak však ZAKON t.j. iný zákon - v danom prípade OZ - ustanovuje pre iné jednotlivé právo inak, t.j. v danom konkrétnom prípade inak pre právny inštitút bezdôvodného obohatenia, potom sa použije tento iný ZÁKON. §397 ObZ teda zakotvuje prioritu iného ZÁKONA (OZ) pred ustanoveniami ObZ, ak tento iný zákon pre určité jednotlivé právo (ObZ ani neupravené) premlčaciu dobu stanovuje inak. Týmto iným ZÁKONOM poukazovaným v §397 ObZ v danom prípade je práve OZ, ktorý ako jediný upravuje tak právny inštitút bezdôvodného obohatenia, (t.j. také konkrétne jednotlivé právo, ktoré ObZ ani len neupravuje), ako aj dĺžku premlčacej doby tohto právneho inštitútu, ktorá doba je dvojročná, teda v danom konkrétnom prípade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z údajnej duplicitnej platby sa v zmysle §391 ObZ mohol prvýkrát uplatniť na súde počnúc dňom 08.11.2012. Potom premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 - s poukazom na znenie §397 ObZ - uplynula dňa 08.11.2014. Z odôvodnenia nálezu ÚS SR pod sp.zn.: II ÚS 92/06 je však možné vyčítať aj to, že každý jeden konkrétny prípad bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch sa musí posudzovať individuálne, s ohľadom na všetky okolnosti daného konkrétneho prípadu. V spojitosti s tým žalobcovi sa ihneď (t.j. po údajnej duplicitne platbe zo dňa 08.11.2012) otvoril nárok na uplatnenie si nároku pred súdom z titulu bezdôvodného obohatenia, t.j. dňom 08.11.2012 v zmysle §391 ObZ, žalobcovi začala plynúť dvojročná premlčacia doba v zmysle §107 ods. 1 OZ, na uplatnenie si nárokov voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia. Poznamenal ešte, že čo sa určenia začatia plynutia premlčacej doby v konkrétnom prípade týka, ustanovenia §107 odsek 1 OZ a §391 ObZ, vlastne určujú začiatok plynutia premlčacej doby rovnako, nakoľko deň, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o tom, že kto sa na jeho úkor obohatil, je totožný s dňom, kedy si žalobca nároky z údajnej duplicitnej platby mohol uplatniť na súde. V danom prípade s použitím príslušných ustanovení oboch poukazovaných právnych predpisov sa dostávame k rovnakému výsledku, t.j. k rovnakému dňu začatia plynutia premlčacej doby, ktorým je deň 08.11.2012.
6. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 11.4.2017, ktorého sa strany konania zúčastnili. Právny zástupca žalobcu na ústnom pojednávaní uviedol, že v prvom rade na písomné vyjadrenie žalovaného pri ktorom má odlišný názor spočívajúci v tom, že inštitút bezdôvodného obohatenia je v §451 a nasl. ako inštitút náležite definovaný, kým §107 OZ rieši iba časť týkajúcu sa premlčania bezdôvodného obohatenia. Nemožno súhlasiť ani s tým, že by podľa §397 ObZ poukazuje na zákon čo vzhľadom na špeciálnu úpravu Obch. Z. je v §394. Obdobné stanovisko vyjadril i v náleze Ústavného súdu II. ÚS 92/06 na strane 6 a na strane 11 a poukazuje na ďalší právny názor ústavného súdu, ktorého rozhodnutie do spisu zakladá. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že platná rozhodovacia činnosť súdov používa ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní a to štyri roky. K samotnému dvojitému plneniu poukazuje na to, že žalovaný predložené faktúry žalobcovi sú totožné tak v čísle faktúry, predmete plnenia (vychádza z jedného dodacieho listu) ako i zo samotnej ceny s tým ale, že sú odlišné iba v dátume vyhotovenia a dátume splatnosti. Zo strany žalobcu došlo k vykonaniu dvojitého preplatenia za dodaný tovar zo strany žalovaného , nakoľko žalovaný je veľká obchodná spoločnosť, má nespočetné zastúpenie na území celej ČR a SR. Z uvedeného dôvodu (po splnení zákonných náležitostí faktúry) došlo k vykonaniu dvojitej platby. Tu poukazuje podporne na §74 Zákona o DPH a na §10 Zákona o účtovníctve, ktorý tiež prejednáva náležitosti účtovných dokladov. Právny zástupca žalovaného na ústnom pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia zo dňa 5.4.2017. Stručne poukazuje na §1 Obchodného zákonníka týkajúci sa použitia všeobecného predpisu v prípade ak obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach nerieši právny vzťah. Poukazuje na §391 a §397 Obchodného zákonníka, kde inštitút bezdôvodného obohatenia nepozná, teda na začiatok plynutia premlčacej lehoty treba použiť ustanovenie §391 Obchodného zákonníka, avšak vzhľadom na inštitút bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia §107 OZ, kde v danom prípade začala pre žalobcu plynúť 2 ročná subjektívna premlčacia lehota a vzhľadom na jeho plnenie titulom bezdôvodného obohatenia 8.11.2012 teda lehota uplynula 8.11.2014. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V závere predniesol dôkazný návrh vzhľadom k tomu, že žalobca vykonal dvojitú platbu na
podklade údajne totožných faktúr len s iným dátumom vyhotovenia a splatnosti nevylučujem možnosť, že i za ďalšou faktúrou (zo dňa 3.10.2012 s dátumom splatnosti 3.11.2012) došlo k vykonaniu platby žalobcom na podklade iného dodania tovaru než faktúrou tvoriaci predmet sporu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi: Výpis z OR na žalovaného č.l. 5 - 6, na žalobcu č.l. 7 - 8, dodací list č.l. 9, faktúra č.l. 10 - 11, výpis z účtu č.l. 12 - 13, výzva na zaplatenie č.l. 14 - 15, dodacie listy a faktúry č.l. 43 - 47, výzva č.l. 48, dohoda o spolupráci č.l. 52 - 53, faktúry č.l. 54 - 64. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:
8. Medzi stranami konania bola dohodnutá dohoda o príprave spolupráce dňa 20.4.2012 na podklade ktorej žalobca si objednal u žalovaného tlač a dodávku 1000 ks kuchynských prospektov (D. Y. CZ O. 210x 148, 16 strán, 52 g SCB, 4+4, 1.873.400 ks x 0.01590 eur) za celkovú cenu vo výške 29.787,06 eur. Predmetné prospekty boli žalobcovi dodané dňa 03.10.2012, čo vyplýva aj z dodacieho listu č. 39/3023/2012. Žalovaný následne vystavil žalobcovi za dodanie predmetných prospektov faktúru č.: 2012122, dátum vystavenia: 02.10.2012, splatnosť: 02.11.2012, suma s DPH: 29.787,06 eur. Žalobca faktúru uhradil dňa 31.10.2012, čo je zrejmé z Výpisu z účtu žalobcu. Žalovaný za dodanie predmetných kuchynských prospektov vystavil žalobcovi opätovne faktúru s rovnakým číslom, na rovnakú sumu, avšak s dátumom vystavenia 03.10.2012 a dátumom splatnosti 03.11.2012. Duplicita oboch faktúr je zrejmá z totožného predmetu plnenia, za ktoré boli faktúry vystavené, totožnej ceny, ako aj z totožného čísla faktúry. Žalobca však dňa 08.11.2012 uhradil žalovanému aj duplicitnú faktúru, tak ako je to zrejmé z výpisu z účtu žalobcu. Žalobca adresoval žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvu na vrátenie sumy 29.787,06 eur, ktorá bola žalovanému doručená dňa 24.05.2016. Žalovaný však prednú istinu žalobcovi nevrátil. Po vydaní platobného rozkazu žalovaný v písomnom odpore vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu a to podľa § 107 OZ subjektívnu dvojročnú. Návrh žalobcu na súd bol podaný dňa 29.7.2016.
9. Podľa Čl.2 CSP
(1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
10. Podľa § 1 Obchodného zákonníka (1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
11. Podľa § 2 Obchodného zákonníka (1) Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. (2) Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 261 Obchodného zákonníka (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 387 Obchodného zákonníka (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
14. Podľa § 391 Obchodného zákonníka (1) Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
(2) Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
15. Podľa § 397 Obchodného zákonníka Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
16.Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17.Podľa § 107 Občianskeho zákonníka (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3)Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
18.Podľa §369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané , že nárok žalobcu proti žalovanému titulom zaplatenia bezdôvodného obohatenie je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že žalobca za jedno vykonané dielo žalovaným - tlač a dodávku 1000 ks kuchynských prospektov (D. Y. CZ O. 210x 148, 16 strán, 52 g SCB, 4+4, 1.873.400 ks x 0.01590 eur) za celkovú cenu vo výške 29.787,06 eur, žalobcovi dodané dňa 03.10.2012, na základe dodacieho listu č. 39/3023/2012, vyplatil žalovanému na základe ním vytaveného daňového dokladu faktúry č.: 2012122, dátum vystavenia: 02.10.2012, splatnosť: 02.11.2012, suma s DPH: 29.787,06 eur dňa 31.10.2012. Následné vystavenie faktúry s rovnakým číslom, na rovnakú sumu, avšak s dátumom vystavenia 03.10.2012 a dátumom splatnosti 03.11.2012, súd považoval za duplicitu oboch faktúr čo je zrejmá z totožného predmetu plnenia, za ktoré boli faktúry vystavené, totožnej ceny, ako aj z totožného čísla faktúry. Preto, keď žalobca dňa 08.11.2012 uhradil žalovanému aj duplicitnú faktúru, tak u žalovaného vznikol bezdôvodné obohatenie a to majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že na základe jedného plnenia žalovaný si uplatnil dvojité plnenie , čo žalobca aj vykonal. Súd považoval za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného prijaté plnenie z druhej vystavenej faktúry, čo zaplatil žalobca dňa 8.11.2012. Nasledujúcim dňom po prijatí bezdôvodného obohatenia začala plynúť premlčacia lehota. Právny vzťah medzi stranami konania poukazujúc na ust.§1 ods. 1, §2 ods. 1,2 a §261 ods.1 ObZ, je obchodnoprávny, nakoľko žalovaný má v predmete podnikania reklamné a marketingové služby a dielo, tlač a dodávka 1000 ks kuchynských prospektov (D. Y. CZ O.) súvisia s podnikateľskou činnosťou žalobcu, nakoľko slúžia k reklame jeho podnikateľskej činnosti. Sporné medzi stranami konania bolo ktorý právny predpis použiť na určenie dĺžky premlčacej lehoty §397 ObZ: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky, alebo §107 ods. OZ: Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd pri rozhodovaní o
spornej právnej otázke vychádzal z Čl. 2 ods.1 a 2. CSP v zmysle ktorého (1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Vychádzajúc z nálezu ústavného súdu II ÚS 92/06 a IV ÚS 214/04, v ktorom ústavný súd v konaní pod sp. zn. II ÚS 92/06 použil argumentáciu: „Ústavný súd už v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 214/04 vyslovil právny názor, v ktorom sa zaoberal obdobným problémom. I keď sa nález týkal len jedného špecifického prípadu bezdôvodného obohatenia, sú východiská jeho rozhodnutia použiteľné aj pre riešenie otázky premlčania iných práv v obchodných vzťahoch, keď vyslovil názor, že aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z neho v obchodných vzťahoch bude podliehať iným pravidlám ako tým ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka.. Keďže problematika bezdôvodného obohatenia v uvedenej veci bola užšia, považujem za vhodné naše vyjadrenie stručne doplniť, resp. ho modifikovať. Obchodný zákonník v § 394 ods. 2 odchylne upravuje iba premlčanie práva na vrátenie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy (treba však poznamenať, že odchylne upravuje v ods. l aj vrátenie plnenia zo zmluvy, od ktorej sa odstúpilo a v ods. 3 premlčanie práva na náhradu škody podľa § 268). Obchodný zákonník pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo iným ako uvedeným spôsobom, nemá žiadne osobitné ustanovenie, čo však neznamená, že Obchodný zákonník premlčaciu dobu pre tieto (a ďalšie) práva neupravuje. Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v §§ 391 až 408. Upravuje začiatok a plynutie premlčacej doby nie jej dĺžku. V § 394 ods. 2 (rovnako ako v ods. I a 3) odchylne upravuje len začiatok plynutia „ premlčacej doby, nie jej dĺžku. Tú, ako všeobecnú stanovuje v § 397 Obch. zák. Toto ustanovenie však nie je jediným ustanovením Obchodného zákonníka upravujúcim premlčaciu dobu. Ustanoveniami, ktoré ako výnimku zo všeobecnej úpravy stanovujú inú premlčaciu dobu je §398 (desaťročné, ako maximálna pri náhrade škody), § 389 (jednoročná pri právach, ktoré vznikli zo škody na dopravovaných veciach), aj §401. Ak takto nie je osobitne upravená premlčacia doba pre iné práva, neznamená to, že sa má použiť premlčacia doba upravená v Obč. zák. Obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú predovšetkým Obchodným zákonníkom (§ l ods. 2). V spojení s §397 to potom znamená, že ak Obchodný zákonník pre premlčanie niektorého práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe 4 rokov. Slovné spojenie „ak zákon“, použité v §397, nevylučuje použitie aj iného ako Obchodného zákonníka, znamená to, že použitie § 397 Obch. zák. je vylúčené nielen vtedy, keď Obchodný zákonník upravuje inú premlčaciu dobu, ale aj vtedy, ak by iný zákon (nielen Občiansky zákonník) výslovne stanovil, že na premlčanie konkrétne vymenovaného práva (v prejednávanom prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniklého z obchodného záväzkového vzťahu) sa použije iná premlčacia doba. Občiansky zákonník, ani iný zákon však takéto ustanovenie nemá. Nie je ním §101 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje všeobecnú premlčaciu dobu pre občianskoprávne vzťahy, ktorá sa použije, ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak. Nie je nim ani §107, ktorý je vo vzťahu k §101 špeciálnym ustanovením, keďže tiež neuvádza, že sa tam uvedené doby použijú aj na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch. Nie je preto dôvod na použitie úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Takýto výklad vyplýva z toho, že Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom zvláštnym. Ustanovenia §391 a 397 Obch. zák. majú preto v pomere k §107 Obč. zák. povahu lex specialis a nie naopak. Napokon skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia, neznamená, že tým mienil záväzkové vzťahy súvisiace s bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo v obchodných vzťahoch vylúčiť z okruhu obchodných záväzkových vzťahov. Ide len o legislatívne technický spôsob úpravy týchto vzťahov, odkazom na úpravu iného zákona (§l ods. 2 Obch. zák.), ktorá vyhovuje aj potrebám úpravy obchodných záväzkových vzťahov bez toho, aby sa úprava opakovala aj v Obchodnom zákonníku. Nič to však nemení na tom, že tieto vzťahy, pokiaľ zodpovedajú definícii v §261 Obch. zák., majú charakter obchodných záväzkových vzťahov. Podľa §l ods. 2 Obch. zák. treba riešiť podľa úpravy v Obč. zák. len tie otázky, ktoré neupravuje Obch. zák., teda vznik a obsah bezdôvodného obohatenia a práva na jeho vydanie. Otázka premlčania právu na jeho vydanie je riešiteľná podľa úpravy Obch. zák., preto na použitie ustanovení Obč. zák. nie je dôvod. Vzhľadom na vyššie uvedený nález ústavného súdu , súd dospel k záveru, že rozhodujúce pri riešení, ktorý právny predpis sa má použiť, je podstata spoločenského vzťahu, v ktorom podnikateľ vystupoval, čo v predmetnej veci je obchodnoprávny , preto súd dĺžku premlčacej lehoty ustálil podľa §397 ObZ. V trvaní štyroch rokov. Nakoľko návrh na súd bol podaný dňa 29.7.2016 a začiatok premlčacej lehoty je nasledujúci deň po prijatí bezdôvodného obohatenia, začala plynúť premlčacia lehota dňa
9.11.2012, čím je zachovaná štvorročná lehota. Nakoľko žalobca v konaní splnil svoju dôkaznú povinnosť a dôvodnosť jeho nároku preukázal súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlh spolu aj so zákonným úrokom z omeškania. Súd dôkazný návrh žalovaného „vzhľadom k tomu, že žalobca vykonal dvojitú platbu na podklade údajne totožných faktúr len s iným dátumom vyhotovenia a splatnosti nevylučujem možnosť, že i za ďalšou faktúrou (zo dňa 3.10.2012 s dátumom splatnosti 3.11.2012) došlo k vykonaniu platby žalobcom na podklade iného dodania tovaru než faktúrou tvoriaci predmet sporu.“ zamietol nakoľko duplicita oboch faktúr je zrejmá z totožného predmetu plnenia, za ktoré boli faktúry vystavené, totožnej ceny, ako aj z totožného čísla faktúry.
20.Podľa §255 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní.
21.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.