Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5Csp/68/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, Košická 56, Bratislava, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, o zaplatenie XX,XX eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 13,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11,90 eur od 04.10.2013 do zaplatenia a zo sumy 1,19 eur od 04.11.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 28.09.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 32,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11,90 eur od 04.10.2013 do zaplatenia a zo sumy 20,99 eur od 04.11.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní nadobudol od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaná bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou boli právnym predchodcom žalobcu žalovanej poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaná si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnila. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaná riadne a včas neuhradila, a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Ku dňu podania žaloby k úhrade dlhu žalovanej uplatňovaného v tomto konaní zostáva: suma vo výške 11,90 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 03.10.2013 a suma vo výške 20,99 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 03.11.2013. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby a úrok z omeškania. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o pripojení, dodatok k zmluve o pripojení, oznámenie o postúpení pohľadávky a faktúry.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Keďže v tejto veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovanou), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia

veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie a dňa 11.04.2017 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, uzatvorila so žalovanou dňa 08.06.2011 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb žalovanej - programu služieb Relax 60 + (120). Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou toho istého dňa aj dodatok k tejto zmluve, predmetom ktorého bol okrem iného záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytovať zľavu na zvolený program služieb s podmienkou lehoty viazanosti zmluvou 24 mesiacov. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2013, splatnou dňa 03.10.2013, vyúčtoval podnik žalovanej mesačné poplatky za služby v sume 9,92 eur bez DPH. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2013, splatnou dňa 03.11.2013, vyúčtoval podnik žalovanej mesačné poplatky za služby v sume 0,992 eur bez DPH a poplatok za prerušenie služby - neplatenie v sume 16,50 eur. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, postúpila Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 pohľadávku voči žalovanej v celkovej výške 97,97 eur žalobcovi. Žalovaná neuhradila cenu služieb ani poplatky.

4. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinný do 01.11.2011) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

5. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

6. Podľa § 5 ods. 1, ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle

7. Podľa § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,

8. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

9. Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom od 01.01.2012, ďalej len zákon o elektronických komunikáciách) zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

10. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie

a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.

11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

13. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

14. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

15. Podľa § 52 ods. 1- 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 17. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 19. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne iba v časti. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol dvojstranný záväzkovo - právny vzťah na základe zmluvy o pripojení a dodatku k tejto zmluve, podľa ktorého právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť umožniť žalovanej prístup do ním prevádzkovanej siete a poskytovať služby. Žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť odplatu za poskytnuté verejné služby a poplatky v zmysle zmluvy. Uvedená zmluva o pripojení je v zmysle zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb. Zmluva, ktorú strany sporu uzatvorili, je spotrebiteľskou zmluvou. Faktúrami č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej cenu služieb a

poplatky celkovo vo výške 32,89 eur vrátane DPH (11,90 eur + 20,99 eur). Žalovaná faktúry neuhradila a právny predchodca žalobcu platne postúpil pohľadávku voči žalovanej žalobcovi a žalovaná sumu 32,89 eur neuhradila ani žalobcovi a s jej úhradou sa dostala do omeškania, a to najneskôr odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobcovi súd z uvedenej sumy priznal sumu 13,09 eur, ktorá je neuhradenou odplatou za poskytnuté služby vrátane DPH (z faktúry XXXXXXXXXX suma 9,92 eur + 20 % DPH = 11,90 eur a z faktúry XXXXXXXXXX suma 0,992 eur + 20 % DPH = 1,19 eur), a to aj s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý nepresahuje zákonnú výšku úroku z omeškania, pričom tento patrí žalobcovi od prvého dňa po splatnosti každej jednotlivo fakturovanej ceny služieb. Vo zvyšnej časti predstavovala uplatnená suma poplatok za prerušenie služby a v tejto časti vyhodnotil súd žalobu za nedôvodnú a zamietol ju. Uvedený poplatok nie je odplatou za služby, ktoré by boli právnym predchodcom žalobcu poskytnuté v prospech žalovanej. Žalobca v žalobe výslovne uviedol, že si uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby, a preto v tejto časti nebolo možné žalobe vyhovieť, keďže suma 19,80 eur nepredstavuje odplatu za služby. Okrem toho v tejto časti je žaloba nedôvodná aj preto, že svojou povahou je poplatok za prerušenie služby skrytou sankciou za to, že žalovaná je v omeškaní s platením ceny služieb. Nejde však o zákonnú sankciu, ale o sankciu, ktorá môže mať iba zmluvnú povahu, a preto mala byť dohodnutá iba vo forme zmluvnej pokuty písomne, čo preukázateľne nebola, a preto je neplatná. Aj z tohto dôvodu tento poplatok žalobcovi nemožno priznať.

21. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Súd vyhovel žalobe iba v časti 39,8 % a žalovaná tak mala čiastočný úspech v konaní, a to v rozsahu čistého úspechu 20,4 %, ktorý je rozdielom medzi úspechom žalovanej 60,2 % a úspechom žalobcu 39,8 %. Z uvedených dôvodov rozhodol súd o trovách konania podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Okrem toho si žalovaná náhradu trov neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

23. Žalovaná je povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku povinná splniť v zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.