Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Cb-254-2015.pdf
PDF · 71.27 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/254/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu Biotika, a. s., so sídlom Slovenská Ľupča 566, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 31 561 900, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
S ch v a ľ u j e zmier, ktorý sporové strany uzavreli v tomto znení:
U r č u j e sa výlučné vlastníctvo žalobcu - obchodnej spoločnosti Biotika, a. s., so sídlom Slovenská Ľupča 566, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 31 561 900, k pozemkom zapísaným Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Slovenská Ľupča, obec Slovenská Ľupča, okres Banská Bystrica, a to parcela č. J. XXXX/X vo výmere 2 108 m2, druh zastavané plochy a nádvoria a parcela č. J. XXXX/X vo výmere 29 677 m2, druh zastavané plochy a nádvoria.
Sporové strany v y h l a s u j ú , že náhradu trov konania si navzájom neuplatňujú.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03. 06. 2015, v spojení s podaním zo dňa 10. 01. 2017, domáhal určenia výlučného vlastníctva žalobcu k parcelám č. J. XXXX/X D. výmere 2 108 m2, druh zastavané plochy a nádvoria a parcela č. J. XXXX/X vo výmere 29 677 m2, druh zastavané plochy a nádvoria v k. ú. Slovenská Ľupča, obec Slovenská Ľupča, okres Banská Bystrica. Uviedol, že parcely J. XXXX/X Z. XXXX/X vznikli rozdelením parcely J. XXXX, ktorú nadobudol národný podnik Biotika, na základe vyvlastňovacieho konania dňa 07. 05. 1956 a na základe uvedeného bola parcela J. XXXX zapísaná do pozemkovej knihy do vlastníctva národného podniku Biotika č. zápisu 1578. V roku 1992 sa národný podnik Biotika v procese veľkej privatizácie transformoval na akciovú spoločnosť Biotika, a. s. - Privatizačným projektom č. 147. V prílohe Privatizačného projektu č. 147 Špecifikácia nehnuteľností vkladaných do akciovej spoločnosti nebola administratívnou chybou zahrnutá parcela J. XXXX. Privatizačný projekt sa spracovával a schvaľoval v roku 1992, kedy nebola jeho povinnou prílohou špecifikácia privatizovaného majetku, národný podnik Biotika ju však vo svojom privatizačnom projekte uviedol. Národný podnik mohol v tom čase preukázať vlastníctvo k privatizovanému majetku aj inak, teda pozemkovo-knižným výpisom, administratívnou dohodou a pod.. Ďalšou prílohou Privatizačného projektu č. 147 bol pozemkovo knižný zápis 1578, ktorý obsahoval parcelu XXXX. Vlastníctvo parcely J. XXXX bolo teda pri predložení Privatizačného projektu preukázané. Cena parcely bola zahrnutá do celkovej hodnoty privatizovaného majetku, ktorá sa premietla do základného imania akciovej spoločnosti Biotika, a. s.. V Rozhodnutí Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR o schválení privatizačného projektu č. 146/92 zo dňa 30. 03. 1992 je výslovne uvedené, že do privatizácie vstupuje celý majetok podniku a privatizácia prebehne založením akciovej spoločnosti. V dôsledku uvedenej administratívnej chyby v špecifikácii privatizovaného majetku, však nebola parcela J. XXXX zapísaná na list vlastníctva spoločnosti Biotika, a. s. a v roku 2007 bola rozdelená na parcely J. XXXX/X Z. XXXX/X
a zapísaná na list vlastníctva Ministerstva hospodárstva č. 1439 v rámci ROEP. Žalobca parcely od roku 1956 až doposiaľ nepretržite dobromyseľne užíval. Na uvedených pozemkoch vybudoval železničnú vlečku (železničnú trať), ktorú dosiaľ prevádzkuje a ktorá tvorí pripoj so železničnej stanici v Slovenskej Ľupči do areálu žalobcu v dĺžke cca 3 km a slúži na dovoz surovín, zásobovanie žalobcu surovinami. Žalobca sa opakovane pokúšal o nápravu administratívnej chyby rokovaniami so žalovaným. Pri rokovaniach bolo zistené, že Privatizačný projekt žalobcu č. 147 v archíve žalovaného, ako aj v archíve Fondu národného majetku, obsahuje parcelu X. XXXX v prílohe Privatizačného projektu č. 147. Žalobca v priebehu rokovaní doložil žalovanému Inventarizačný zápis zo dňa 27. 06. 1991 a ocenenie majetku zo dňa 30. 06. 1991, čím preukázal, že parcela J. XXXX bola v čase privatizácie v majetku štátneho podniku Biotika a jej účtovná hodnota bola zahrnutá v cene privatizovaného majetku. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právne účinky, ako i skutočnosť, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva jediným spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že štátny podnik Biotika bol predmetom privatizácie v roku 1992. Dňa 30. 03. 1992 vydalo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR pod č. j. 146/92 rozhodnutie o schválení privatizačného projektu š. p. Biotika Slovenská Ľupča so spôsobom privatizácie založenie akciovej spoločnosti, pričom do privatizácie vstupoval podnik ako celok. Na základe rozhodnutia Fond národného majetku SR vykonal úkony potrebné na realizáciu privatizačného projektu a zakladateľ zrušil štátny podnik. Zákon č. 92/1991 Zb., v zmysle ktorého sa realizuje privatizácia, v ustanovení § 6 ods. 1 uvádza, čo má privatizovaný projekt obsahovať, okrem iného je to aj vymedzenie majetku určeného na privatizáciu. Súčasťou privatizačného projektu bola špecifikácia nehnuteľností vkladaných do majetku akciovej spoločnosti Biotika. Pozemky parciel reg. E KN č. 2789/1 a č. 2789/2 v špecifikácii nehnuteľnosti uvedené neboli, hoci ich zrejme štátny podnik užíval. V zmysle teórie práva špecifikácia, resp. konkretizácia, či identifikácia subjektu, predmetu a obsahu právneho vzťahu taxatívnym výpočtom, sama o sebe, vylučuje možnosť použitia výkladu ako pri demonštratívnom výpočte. Rozširujúci výklad tu teda absolútne nie je na mieste, pričom slovným zvratom „do privatizácie vstupuje podnik ako celok“, mal zákonodarca na mysli reláciu medzi počtom vstupov a výstupov. V priebehu roka 2007 sa v rámci konania ROEP zistilo, že citované pozemky boli vedené v pozemno-knižnom stave na vlastníka Čsl. štát - Biotika, národný podnik, Slovenská Ľupča a keďže právny nástupca národného podniku - štátny podnik Biotika bol zrušený a vymazaný, boli tieto pozemky v súlade s § 47c Zákona č. 91/1992 Zb. zapísané do správy Ministerstva hospodárstva SR. Keďže však v špecifikácii určeného na vklad do akciovej spoločnosti uvedené neboli a doklady predložené žalobcom nanajvýš dokazujú užívacie právo štátneho podniku, nepreukazujú však riadne nadobudnuté vlastníctvo právo žiadateľom, požiadalo Ministerstvo hospodárstva SR listom zo dňa 14. 04. 2011 Fond národného majetku SR o informáciu, či uvedené pozemky boli sprivatizované. Listom zo dňa 26. 05. 2011 Fond národného majetku SR, okrem iného, skonštatoval, že pozemky parciel č. 2789/1 a č. 2789/2 neboli uvedené v špecifikácii privatizovaných nehnuteľností a tento majetok zrušením štátneho podniku neprešiel na Fond národného majetku SR a z tohto dôvodu ho Fond nemohol vložiť do majetku ním založenej spoločnosti Biotika, a. s. Slovenská Ľupča. Následne Ministerstvo zaslalo žalobcovi list zo dňa 15. 06. 2011, že vlastníctvo žalobcu neuznáva a žiadosť o usporiadanie vlastníckych vzťahov k predmetným pozemkom zamieta.
3. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že súpis privatizovaných nehnuteľností, ako ďalšiu obligatórnu súčasť privatizačného projektu, doplnila do Zákona č. 92/1991 Zb. až novela Zákona č. 60/1994 Z. z. účinná dňom 23. 03. 1994. Privatizačný projekt žalobcu bol schválený Rozhodnutím č. 146/1992 zo dňa 30. 03. 1992, teda ešte skôr než bola účinná táto novela a súpis nehnuteľností nebol v čase schvaľovania Privatizačného projektu č. 147 jeho obligatórnou náležitosťou. Predmetné parcely boli až do 14. 01. 2007 evidované v katastri nehnuteľností na právneho predchodcu žalobcu - národný podnik Biotika a na žalovaného prešli až schválením ROEP.
4. Podaním zo dňa 10. 02. 2017 žalobca predložil súdu listinu podpísanú stranami sporu, obsahom ktorej bol návrh na schválenie zmieru, ktorým by sa určilo vlastníctvo žalobcu k predmetným pozemkom.
5. Pred otvorením pojednávania určeného na deň 11. 04. 2017 sporové strany zhodne uviedli, že naďalej zotrvávajú na predloženom návrhu na schválenie zmieru o určení výlučného vlastníctva žalobcu k predmetným pozemkom.
Podľa § 148 ods. 1 CSP žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
Podľa § 148 ods. 2 CSP súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
6. Navrhnutý zmier zodpovedal ustanoveniam § 123, § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a účel, ktorý sa mal dosiahnuť nebol v rozpore ani s ustanoveniami Zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, keďže právni predchodcovia žalobcu predmetné pozemky dobromyseľne užívali od roku 1956 a až do schválenia Registra obnovenej evidencie pozemkov v roku 2007, boli pozemky aj v katastri nehnuteľností evidované na právnych predchodcov žalobcu.
7. Vzhľadom na to, že navrhnutý zmier nebol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a strany sporu sa dohodli aj o nároku na náhradu trov konania, súd zmier schválil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é (§ 355 ods. 2 a § 357 CSP).