Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/230/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu AGROPRAHA, s.r.o., so sídlom Praha, Halič, IČO: 36 050 032, zast. JUDr. Róbert Gombala, advokát, so sídlom Lučenec, Rádayho 14/A proti žalovanému Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, Q., štátny občan SR, zast. JUDr. Zuzana Šimová, advokátka so sídlom Lučenec, Komenského 18, v konaní o vydanie vecí, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12C/257/2015-201 zo dňa 08.03.2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci - sústruh, výrobné číslo: Z., fréza, výrobné číslo: J. a vertikálna vŕtačka, výrobné číslo: U. nahradiť trovy konania vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 853,90 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Róberta Gombalu vedený vo U., a.s., pobočka N., číslo účtu: L., k variabilnému symbolu XXXX, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd zameral dokazovanie na zisťovanie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom sporu, keďže len vlastník sa môže domáhať vydania veci, pričom otázka vlastníctva hnuteľných vecí bola medzi stranami sporu sporná. Súd dospel k názoru, že žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že so zmluvou o prevode obchodného podielu od prevádzajúcej U. L. a R. L. zo dňa 09.11.2007 prevzal aj majetok tejto spoločnosti, čo vyplýva aj z článku 1 bod 4 zmluvy o prevode obchodného podielu. Listinnými dôkazmi predloženými súdu, a to „zoznamu drobného majetku“ preukázal, že do majetku spoločnosti žalobcu patria hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania, ktoré skutočnosti vyplývajú aj z preberacieho protokolu žalobcu zo dňa 16.11.2007. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že vlastníkom hnuteľných vecí je žalovaný z dôvodu, že predmetné hnuteľné veci kúpil od Obce T., ktorá kúpa bola schválená uznesením obecného zastupiteľstva v T. dňa 10.07.2014 a následne zaplatením kúpnej ceny vo výške 250,- Eur za predmetné veci, okresný súd vychádzajúc z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, ako aj z výsluchu svedkov mal za preukázané, že Obec T. mala nadobudnúť hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi Roľníckym družstvom v T. a Obcou T. dňa 04.01.2000, avšak okrem uvedeného listinného dôkazu, zo žiadneho iného listinného dôkazu, ani z výpovede svedkov nevyplýva, že by sa tieto hnuteľné veci stali vlastníctvom Obce T., keď Obec T. ich nemala zahrnuté vo svojom vlastníctve a taktiež ani v zozname či už majetku Obce T. alebo v zozname darov, ktoré Obec T. prijala. Z výpovede bývalého starostu R. V. súd mal zistené, že do inventárnej knihy za rok 2000 hnuteľné veci, ktoré sú predmetom

súdneho konania, vpisoval až v roku 2005 alebo 2006. Aj z výpovede svedka U. Y., ktorý za Roľnícke družstvo T. uzatváral darovaciu zmluvu, vyplýva, že hnuteľné veci boli stále v areáli žalobcu, nachádzali sa v budovách, ktoré odkúpila spoločnosť AGROPRAHA, s.r.o. (žalobca), avšak nevedel sa vyjadriť, či uvedené budovy boli predané aj s hnuteľnými vecami. Fyzicky nikdy stroje, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, neboli odovzdané Obci T., pričom súd mal za to, že aj U. Y., ktorý za Roľnícke družstvo T. uzatváral darovaciu zmluvu s Obcou T., nemal preukázané, že Roľnícke družstvo T. bolo vlastníkom sporných hnuteľností, ktoré sú predmetom konania, čo vyplynulo aj z výpovede samotného U. Y., keď sám uviedol, že uvedené hnuteľnosti boli stále v areáli žalobcu a nevedel sa vyjadriť, či budovy, ktoré sa predávali, sa predávali aj s hnuteľnými vecami alebo nie. Výpovede vypočutých svedkov K.. H., bývalého starostu obce R. V., resp. súčasného starostu obce X. Y. sa vzájomne rozchádzali, napr. aj ohľadne uzatvorenia nájomnej zmluvy, keď svedok Karman uviedol, že nájomnú zmluvu zo dňa 01.01.2004 podpísal najprv on, potom pán L. vonku na aute a neskôr pán H., pričom svedok H. vypovedal, že nájomnú zmluvu podpisovali všetci traja v kancelárii. Súčasný starosta obce X. Y. vypovedal, že neexistuje ani nájomná zmluva, ani iná zmluva na hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania, pričom sám súdu uviedol, že nájomnú zmluvu z 01.01.2004 našiel v dokumentoch Obce T.. Výpovede týchto svedkov súd preto vyhodnotil ako nedôveryhodné. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by hnuteľné veci boli zahrnuté v majetku Obce T. alebo daroch. Ani z predložených listinných dôkazov Obce T., a to hlavne zápisníc zo zasadnutia obecného zastupiteľstva nie je preukázané, že by nájomná zmluva zo dňa 01.01.2004 bola predmetom prerokovania obecného zastupiteľstva, naopak, z predloženej zápisnice obecného zastupiteľstva T. zo dňa 26.06.2003 súd mal preukázané, že obecné zastupiteľstvo požiadalo starostu o uzavretie nájomnej zmluvy s firmou AGROPRAHA, s.r.o., čo sa týkalo len prenájmu priestorov v kultúrnom dome. Ohľadom hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom konania, v zápisnici zmienka nie je. Svedkyňa U. L., manželka bývalého konateľa právneho predchodcu žalobcu potvrdila, že hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania, museli byť vo vlastníctve žalobcu. Súd predloženú darovaciu zmluvu, ako aj nájomnú zmluvu, ktorú do súdneho spisu predložil žalovaný, ako listinné dôkazy spochybnil; súd mal za to, že žalobca kúpil obchodné podiely dňa 01.01.2007 spolu aj s majetkom. V súpise majetku sa nachádzali aj veci, ktoré sú predmetom súdneho konania. Žalobca bol dobromyseľný v tom, že tieto veci patria spoločnosti, od ktorej kúpil obchodné podiely a zároveň sa stal vlastníkom týchto vecí. Pokiaľ by žalobcovi z iných skutočností nesvedčilo vlastnícke právo, súd mal za to, že vlastnícke právo k uvedeným hnuteľným veciam nadobudol vydržaním, nakoľko bol dobromyseľný v tom, že tieto veci odkúpil a nerušene boli v jeho držbe viac ako tri roky a boli aj v držbe jeho právneho predchodcu. Teda v prípade, ak žalobca vlastnícke právo k veciam nenadobudol spolu s prevodom obchodného podielu, tak nepochybne ich nadobudol vydržaním. Žalovaný nemohol nadobudnúť tieto hnuteľné veci od nevlastníka, pričom súd poukazoval na to, že obecným zastupiteľstvom bol schválený predaj len dvoch hnuteľných vecí, a to sústruhu a frézy, pričom predaj vŕtačky nebol odsúhlasený obecným úradom, no i napriek tomu z príjmového pokladničného dokladu, ktorý vystavil starosta Obce T., vyplýva, že sumu 250,- Eur zaplatil aj za vŕtačku. Výpoveď svedka - bývalého starostu obce R. V. súd považoval za nedôveryhodnú a účelovú, keďže je neprípustné, aby ako starosta obce, ktorý zodpovedá za majetok obce, uviedol, že opomenul zahrnúť do zoznamu či už majetku alebo darov hnuteľné veci, ktoré za obec predával žalovanému. Aj zo zásad hospodárenia s majetkom Obce T. vyplýva povinnosť obce v prípade prijatia daru nad hodnotu 5000,- Kč rozhodnúť o prijatí daru prostredníctvom obecného zastupiteľstva, pričom tento postup zo strany Obce T. dodržaný nebol. Pokiaľ žalovaný namietal, že obec nemala povinnosť prerokovať prijatie daru, nakoľko hnuteľné veci mali nulovú hodnotu, súd ustálil, že ani z uzatvorenej darovacej zmluvy zo dňa 01.04.2000 (správne má byť dátum 04.01.2000), ani z nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2004 nevyplýva skutočnosť, že by uvedené hnuteľné veci boli bez hodnoty. Keďže žalobca žalovanému doručil výpoveď zo zmluvy o nájme hnuteľných vecí, pričom výpovedná lehota skončila dňom 30.06.2015, žalovaný je povinný žalobcovi ako vlastníkovi veci vydať, nakoľko ich užíva bezprávne. Na základe právneho názoru vysloveného súdom v rozsudku, súd vykonanie dôkazu znaleckým posudkom ohľadom pravosti podpisu R. L. na nájomnej zmluve, ktorý dôkaz navrhol žalobca, považoval za bezvýznamný. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý bol úspešnou stranou sporu, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva voči žalovanému v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia, vrátane cestovného a náhrady za stratu času v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. spolu vo výške 853,90 Eur.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu. V odvolaní uviedol, že má za to, že zmluva o prevode obchodného podielu žiadnym spôsobom nepreukazuje nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom sporu. Súd sa nezaoberal pri hodnotení dôkazov, či stroje sú totožné s tými strojmi, ktoré sú uvedené v

preberacom protokole zo dňa 16.11.2007, nakoľko v preberacom protokole nie sú uvedené evidenčné čísla hnuteľných vecí. V súčasnej dobe nie je možné preukázať ako došlo k spísaniu preberacieho protokolu a či tento možno považovať za hodnoverný, nakoľko pôvodný konateľ žalobcu R. L. zomrel a tento protokol nebol súčasťou zmluvy o prevode obchodného podielu a nie sú na ňom overené podpisy totožnosti. Zmluva o nájme hnuteľných vecí bola od začiatku neurčitá, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri spísaní nájomnej zmluvy zo dňa 06.09.2011 hnuteľné veci v zmluve nemali výrobné čísla, ale asi po roku tieto výrobné čísla žalovaný nadiktoval žalobcovi a až následne boli tieto čísla vpísané do zmluvy. Z toho vyplýva, že žalobca sa o uvedené stroje nezaujímal, neužíval ich a nevedel s určitosťou o aké stroje ide. Žalovaný na preukázanie vlastníckeho práva k žalovaným veciam predložil darovaciu zmluvu zo dňa 04.01.2000 uzavretú medzi Roľníckym družstvom T. a Obcou T.. Okrem predmetnej zmluvy vlastníctvo k hnuteľným veciam predchodcu žalovaného Obce T. bolo preukázané aj inventárnou knihou Obce T., kde sú všetky hnuteľné veci zapísané, čo nespochybnil bývalý starosta obce R. V. a ani súčasný starosta X. Y.. Nemožno spochybniť platnosť darovacej zmluvy zo dňa 04.01.2000 len pre tú skutočnosť, že svedok U. Y., podpísaný darca za Roľnícke družstvo T. vypovedal, že žalované stroje neboli fyzicky odovzdané Obci T. a že boli uskladnené v areáli žalobcu. Z článku 2 darovacej zmluvy vyplýva, že obdarovaný uvedené dary prijíma. Aj svedok R. V., podpísaný za obdarovaného pred súdom vyhlásil, že Obec T. uvedené hnuteľné veci v zmysle darovacej zmluvy prijala. U. Y. vypovedal, že ako predseda družstva stroje uvedené v darovacej zmluve daroval Obci T.. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že išlo o stroje, ktoré Obec T. v čase darovania nemala kde uskladniť, a preto sa dohodla s darcom, že darované stroje zostanú na družstve, avšak to v žiadnom prípade nepopiera tú skutočnosť, že vlastníkom strojov naďalej zostala Obec T. titulom darovania. Nájomná zmluva zo dňa 01.01.2004, na základe ktorej Obec T. ako prenajímateľ dala do nájmu žalované stroje spoločnosti AGROPRAHA, s.r.o., preukazuje pôvodné vlastníctvo Obce T., ktorá poukázala na uznesenie č. 3 za zasadnutia obecného zastupiteľstva v T. zo dňa 26.06.2003, pričom v odvolaní tvrdí, že túto nájomnú zmluvu s firmou AGROPRAHA, s.r.o., čo vyplýva z článku 3 poslanci obecného zastupiteľstva schválili. Ide o schválenie totožnej nájomnej zmluvy zo dňa 01.04.2004, ktorá bola predložená súdu, pretože v predmetnej zmluve je dohodnutý okrem nájmu žalovaných strojov aj nájom priestorov KD a iná nájomná zmluva nebola uzavretá a nebola ani schvaľovaná na obecnom zastupiteľstve. K vyhodnoteniu svedeckých výpovedí svedkov K.. H., R. V. a X. Y. ako nedôveryhodné má za to, že súd mal hodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opomenul uviesť, že všetky tieto výpovede sa zhodli na jednej podstatnej veci, a to, že vyššie uvedená nájomná zmluva bola vyhotovená a podpísaná. Výpovede svedkov sa rozchádzali len ohľadom okolnosti podpísania zmluvy. Pokiaľ súd poukázal na výpoveď svedkyne L., bývalej spoločníčky právneho predchodcu žalobcu, ktorá sa vyjadrila, že žalované hnuteľné veci museli byť vo vlastníctve žalobcu, toto tvrdenie súdu nepovažuje za správne, ale za tendenčné. Súd si z výpovede svedkyne vybral len tie skutočnosti, na ktoré poukázal žalobca. Svedkyňa konštatovala, že sa o veci spoločnosti AGROPRAHA, s.r.o. nezaujímala, keďže konateľom spoločnosti bol jej manžel. Ďalej uviedla, že predmetnú nájomnú zmluvu zo dňa 01.01.2004 nevidela, z počutia od manžela vie, že mali takú dohodu ohľadom podpisu manžela na zmluve, že manžel sa podpisoval aj takto. Čo sa týka nadobudnutia predmetných hnuteľných vecí, nevedela uviesť, či si tieto veci do firmy zakúpil manžel sám, resp. s firmou. Vypovedala, že konkrétna nájomná zmluva existovala, ale nevie čo bolo presne jej obsahom. Ku konštatovaniu súdu, že žalované stroje boli v súpise majetku žalobcu, uviedol žalovaný v odvolaní, že predloženú listinu spochybňuje, pretože ide o zoznam majetku, ktorý je v účtovnej evidencii žalobcu, avšak vedený len žalobcom. Takýto dôkaz nemožno považovať za hodnoverný. Má za to, že žalobca nemohol žalované stroje nadobudnúť z titulu vydržania, nakoľko žalobca neužíval predmetné stroje dobromyseľne, oprávnene ako svoje. Žalobca žalované stroje nikdy neužíval a napriek tomu, že sa nachádzali určitý čas v priestoroch žalobcu, to ešte nepotvrdzuje dobromyseľnosť a oprávnenosť držby. Nebol dobromyseľný, keď si myslel, že mu žalované stroje patria, keďže musel vedieť od Obce T. a od obyvateľov tejto obce, že žalované stroje sú majetkom obce. Žalovaný má za to, že musel vedieť o vyššie uvedených listinách, ktoré boli aj zapísané v inventárnej knihe obce. Žalobca žalované stroje užíval aj v čase uzavretia nájomnej zmluvy v roku 2011 medzi stranami sporu, v čase pred spísaním tejto zmluvy boli stroje pohodené v silážnej jame, o ktoré sa nikto dlhé roky nestaral. Boli v šrotovom stave, až následne ich dal do poriadku žalovaný, keď tieto stroje opravil a zhodnotil. Okresný súd nesprávne vec právne posúdil, keď priznal vlastnícke právo žalobcu titulom vydržania. Žalovaný vlastnícke právo k veciam preukázal predložením príjmového dokladu č. 219, z ktorého vyplýva, že nadobudol do svojho vlastníctva sporné hnuteľné veci od Obce T. za sumu 250,- Eur, doklad o nadobudnutí vlastníctva žalovaný dokladoval aj výpisom uznesenia z obecného zastupiteľstva v T.. XX/XXXX zo dňa 03.08.2015, kde obecné zastupiteľstvo schválilo odpredaj sústruhu a frézy žalovanému. Okresná prokuratúra Lučenec preskúmala prevod majetku obce, a to odpredaj

žalovaných strojov žalovanému a konštatovala, že obec bola oprávnená k predaju majetku bez využitia verejnej obchodnej súťaže, dobrovoľnej dražby alebo priameho predaja, najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku. Okresný prokurátor podnet ako nedôvodný odložil. Žalovaný má za to, že zmluva o nájme hnuteľností zo dňa 06.09.2011 uzavretá medzi stranami sporu je absolútne neplatná z dôvodu, že žalobca ako prenajímateľ predmetných hnuteľných vecí nebol oprávneným na uzavretie takejto zmluvy, nakoľko nebol nikdy vlastníkom týchto hnuteľných vecí. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje vlastníctvo k žalovaným hnuteľným veciam. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o trovách konania uviedol, že s týmto rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko má za to, že súd mal vyčíslené trovy konania právneho zástupcu znížiť, resp. nepriznať, a to v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Nesúhlasí s odvolaním žalovaného a v odvolaní uvedenú argumentáciu nepovažuje za také dôvody odvolania, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný argumentuje len tými skutočnosťami, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, neuvádza nič nové a okrem toho v jednotlivých bodoch jeho odvolania uvádza skutkovo nepreukázané skutočnosti, resp. niektoré skutočnosti vyhodnocuje úplne neprijateľne, resp. právne nesprávne. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca nadobudol žalované hnuteľné veci na základe zmluvy o prevode obchodného podielu, nie je správne. Súd uviedol, že zmluva o prevode obchodného podielu konštatovala, že pri kúpe obchodného podielu sa v majetku žalobcu nachádzali veci, ktoré boli prevzaté preberacím protokolom - tieto veci predchádzajúci spoločníci žalobcu (AGROPRAHA, s.r.o.) odovzdali pri prevode obchodných podielov na spoločnosť MANAGER CAPITAL, a. s. a tieto veci nový konateľ spoločnosti AGROPRAHA, s.r.o. (C. V.) aj protokolárne prevzal a následne aj evidoval v zozname drobného majetku. Úvaha súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku je logická, vychádza z bežnej praxe, ktorá sa používa pri predaji obchodných podielov spoločnosti spojených so zmenou konateľa. Nie je dôvodné tvrdenie žalovaného, ktorý spochybňuje totožnosť strojov, pretože z celého dokazovania je jednoznačné, že existovali len jediné stroje, ktoré žalobca odovzdal žalovanému na základe nájomnej zmluvy zo dňa 06.09.2001. Tvrdenie, že nájomná zmluva bola neurčitá z dôvodu, že v nej neboli napísané výrobné čísla strojov tiež neobstojí, pretože z celého dokazovania je úplne jednoznačné, že účastníci sporu evidentne vedeli čo bolo predmetom nájmu. Sporná bola medzi nimi len otázka, kedy boli do nájomnej zmluvy vpísané výrobné čísla strojov, čo však nemá žiadny vplyv na posúdenie veci. Nie je správne hodnotenie veci žalovaným, ktorý spochybňuje názor súdu, že žalované hnuteľné veci nemohli byť vo vlastníctve Obce T. a poukazuje na rôzne skutočnosti, z ktorých podľa názoru žalovaného mal súd vyhodnotiť, že hnuteľné veci patria do vlastníctva Obce T.. Darovacia zmluva zo dňa 04.01.2000 sama o sebe nemohla spôsobiť nadobudnutie vlastníctva Obce T.alovaným k hnuteľným veciam, a to či už z dôvodu, že k odovzdaniu hnuteľných vecí, ktoré mali byť predmetom daru, nedošlo, keďže v prípade, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, a teda nemohlo dôjsť k zmene vlastníctva a neexistovala ani vôľa Obce T. k prijatiu daru, pretože takúto vôľu v zmysle článku 4 bod 3 zásad hospodárenia s majetkom Obce T. nemohol vytvoriť len starosta obce, k prijatiu daru sa vyžadovalo rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Len samotné vyjadrenie starostu obce o prijatí daru, uvedené v článku 2 darovacej zmluvy nespôsobuje vznik vlastníckeho práva, pričom je zrejmé, že ešte aj samotný text darovacej zmluvy v článku 3 predpokladal fyzické prevzatie darovaných hnuteľných vecí, k čomu však nikdy nedošlo, čo nepochybne vyplynulo z dokazovania. Skutočnosť, že svedok U. Y. potvrdil podpis darovacej zmluvy nemení nič na skutočnosti, že k prevodu vlastníctva k veciam, ktoré boli predmetom tejto darovacej zmluvy nedošlo. V rámci dokazovania nebolo vôbec preukázané tvrdenie žalovaného v odvolaní, že malo dôjsť k dohode o uskladnení darovaných hnuteľných vecí, pričom naopak, svedok U. Y. jednoznačne v rámci svojej výpovede uviedol, že starosta obce nechcel po podpise darovacej zmluvy prijať dar, pretože ich nedal prijať do majetku obce, resp. sa jednoznačne vyjadril, že nikdy nedošlo k odovzdaniu hnuteľných vecí Obci T.. Hodnovernosť vedenia inventárnej knihy Obce T. spochybnil sám R. V., ktorý bol v rozhodnom období starosta obce, keď uviedol, že do inventárnej knihy obce údajne dopisoval aj dodatočne. Hodnovernosť jeho tvrdení bola spochybnená jednoznačne tým, že žalované hnuteľné veci neuviedol ani v zozname majetku, ktorý vydal v roku 2011 na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. O prenájme žalovaných hnuteľných vecí nebola žiadna zmienka v uznesení

zastupiteľstva Obce T. zo dňa 26.06.2003, hoci bolo preukázané, že na tomto obecnom zastupiteľstve sa schvaľovalo práve uzavretie nájmu medzi Obcou T. a spoločnosťou AGROPRAHA, s.r.o.. Je úplne neuveriteľné, aby sa Obec T. nezaujímala o majetok, ktorý nadobudla v roku 2000 do roku 2014. Pokiaľ žalovaný vyhodnocuje výpoveď svedkyne L. v jeho prospech, s týmto jeho hodnotením tohto dôkazu nesúhlasí. Pokiaľ sa nevedela svedkyňa vyjadriť ku konkrétnym právnym úkonom, tak je podstatné jej vyjadrenie, v ktorom jednoznačne potvrdila, že všetky veci, ktoré sú predmetom konania, museli byť vo vlastníctve žalobcu a tieto veci jej manžel kúpil spoločne s firmou alebo sám. Pokiaľ žalovaný spochybňuje súpis majetku žalobcu, v ktorom boli uvedené aj žalované hnuteľné veci, tento dôkaz predložil žalobca na výzvu súdu, vychádza z reálneho stavu majetku, ktorý žalobca evidoval v čase, keď došlo v spoločnosti žalobcu k prevodu obchodných podielov. Na preukázanie rozsahu majetku v roku 2007 žalobca predložil aj odovzdávací protokol písaný pánom L., ako aj zoznam majetku, ktorý slúžil ako základ pre jednanie o prevode obchodných podielov. K námietke žalovaného pokiaľ namieta hodnotenie súdu, že žalobca žalované hnuteľné veci nadobudol vydržaním a spochybňuje dobrú vôľu o jeho vlastníctve s tým, že poukazuje na to, že žalobca o vlastníctve obce mal vedieť od obyvateľov Obce T., resp. od Obce T., táto jeho argumentácia sa nezakladá na racionálnom podklade; totiž sám žalovaný pri jeho výpovediach v rámci konania pred súdom jednoznačne uviedol, že on ako obyvateľ Obce T. sa o tom, že žalované hnuteľné veci patria Obci T. dozvedel len po podpise nájomnej zmluvy v roku 2011 (skôr až v roku 2014, keď požiadal o ich predaj) a že všetci obyvatelia Obce T. vedeli, že žalované hnuteľné veci žalobca dal do nájmu žalovanému a mal ich od žalobcu odkúpiť. Len ťažko sa dá uveriť argumentácii, že práve žalobca by mal vedieť o tom, že žalované hnuteľné veci mu nepatria a že teda nebol dobromyseľný pri ich držbe a nakladaní s nimi. Aj z potvrdenia Obce T. z roku 2011 vyplývalo, že žalované hnuteľné veci nie sú evidované v majetku Obce T. a zároveň ani neboli uvedené v zozname darovaných hnuteľných vecí, ktorý tiež vystavila Obec T.. Naopak, žalobca žalované stroje evidoval ako vlastné, tieto mal v držbe, mal ich uskladnené a tieto ako svoje vlastné na základe požiadavky žalovaného tomuto prenajal. Ustálenie súdu prvej inštancie o vlastníckom práve žalobcu, ktoré je opreté či už o nadobudnutie vlastníckeho práva k žalovaným hnuteľným veciam samotným žalobcom počas existencie žalobcu, resp. o vydržaní je presvedčivá a logická, pričom argumentácia o vydržaní vychádza z dobrej viery konateľa žalobcu, ktorý žalované hnuteľné veci spoločne so spoločnosťou od predchádzajúceho konateľa prevzal či už fakticky, tak aj formou preberacieho protokolu, tieto veci od roku 2007 ako svoje vlastné držal a v roku 2011 ich prenajal žalovanému, ktorý v tom čase nenamietal voči vlastníctvu žalobcu a vlastnícke právo žalobcu začal spochybňovať až v rámci tohto súdneho konania. Pokiaľ aj žalovaný uzavrel s Obcou T. akúkoľvek zmluvu, tak táto by bola neplatná a žalovaný sa nemohol stať vlastníkom žalovaných hnuteľných vecí, pretože Obec T. nevedela na neho previesť vlastnícke právo, pričom žalovaný ani nemohol byť v dobrej viere, že žalované hnuteľné veci sú vo vlastníctve Obce T. (veď on mal od roku 2011 žalované hnuteľné veci prenajaté od žalobcu a žalobca mu tieto veci aj do užívania odovzdal, neodovzdala mu ich Obec T.). Argumentácia žalovaného, že on veci opravil, resp. zhodnotil, na posúdenie veci nemá vplyv. Vo vzťahu k listine Okresnej prokuratúry Lučenec poukázal na to, že účelovo z obsahu tejto listiny žalovaný vybral, že Obec T. bola oprávnená predať žalovanému hnuteľné veci bez použitia verejnej súťaže, a preto prokurátor podnet na preskúmanie platnosti uznesenia obecného zastupiteľstva odložil. V predmetnej listine je zároveň konštatované, že otázka vlastníctva žalovaných hnuteľných vecí môže byť len predmetom súdneho konania a pokiaľ sa v súdnom konaní preukáže, že obec nebola vlastníkom hnuteľných vecí, tak je prevod týchto vecí absolútne neplatným právnym úkonom. V konaní sa preukázalo, že Obec T. nebola nikdy vlastníkom žalovaných hnuteľných vecí, a preto aj zmluva, ktorú žalovaný uzavrel ohľadne žalovaných hnuteľných vecí s Obcou T., je absolútne neplatná. Súd správne poskytol žalobcovi ochranu, keďže žalobca nájomnú zmluvu riadne a oprávnene vypovedal, čím nájom zanikol ku dňu 30.06.2015 a zaviazal žalované hnuteľné veci žalobcovi vydať. K námietke žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu súdu v časti trov konania, keď žalovaný tvrdí, že súd mal uplatnené trovy znížiť, resp. nepriznať s prihliadnutím na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., žalobca má za to, že toto ustanovenie nie je aplikovateľné na súdený prípad, trovy konania boli spôsobené obranou žalovaného, ktorý až v rámci súdneho konania začal tvrdiť, že veci, ktoré mal prenajaté, sú v jeho vlastníctve, pričom však táto jeho obrana bola neúspešná. Bol počas celého konania zastúpený advokátom, musel byť poučený o riziku vzniku trov konania, ktorých absolútna hodnota sa zvýšila vzhľadom na neúspešnú obranu produkovanú žalovaným. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Na základe podaného odvolania žalovaného tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a dôvodov podaného odvolania v zmysle § 380 mohol krajský súd, ako súd odvolací, posudzovať aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže právna úprava § 212 ods. 1 O.s.p. a § 379 a § 380 ods. 1 je úplne porovnateľná a umožňuje na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu ako bolo vydané do 30.06.2016.

10. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmavania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozsudok okresného súdu je vecne správny, skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôvodov. K odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že okresný súd vykonal hodnotenie dôkazov v súlade s ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu), dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Vyhodnotenie dôkazov tak, ako ich vykonal súd prvej inštancie, odvolací súd považuje za správne. Rozsudok okresného súdu má náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu). Odvolacie námietky žalovaného uvedené v odvolaní nemožno považovať za dôvodné, pretože s námietkami žalovaného, ktoré uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal pri náležitom zistení skutkového stavu veci. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie vyhodnocoval dôkazy nesprávne, resp. tendenčne, súd prvej inštancie náležitým spôsobom venoval pozornosť tvrdenej existencii vlastníctva sporných hnuteľných vecí žalovaným s prihliadnutím na kúpu týchto vecí žalovaným od Obce T. a predovšetkým venoval náležitú pozornosť, či Obec T. bola vlastníkom sporných hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobca podanou žalobou domáhal. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní pred súdom nebolo preukázané, že by vlastníkom hnuteľných vecí bola Obec T., pričom súd v tomto smere vykonal riadne dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu a dôkazy v tomto smere aj správne vyhodnotil. Na doplnenie odvolací súd už len poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že aj v prípade uzatvorenia darovacej zmluvy medzi Roľníckym družstvom T. a Obcou T., ktorá darovacia zmluva bola doložená ako jeden z dôkazov, táto darovacia zmluva sama o sebe nepreukazuje vznik vlastníckeho práva sporných hnuteľností Obcou T., keďže v konaní jednoznačne bolo preukázané, že

Obec T. v darovacej zmluve označené hnuteľné veci neprevzala, čo nepochybne vyplýva aj z obsahu samotnej darovacej zmluvy. V článku 1 darovacej zmluvy je uvedené, že „darca poskytne obdarovanému stroje a náradia ...“ a z článku 3 predmetnej darovacej zmluvy vyplýva, že dar za obdarovaného prevezme starosta obce R. V., čo potvrdí svojim podpisom a pečiatkou organizácie. Prevzatie veci takýmto spôsobom v zmysle článku 3 darovacej zmluvy v konaní pred súdom preukázané nebolo; výpoveďou svedka U. Y., bývalého predsedu Roľníckeho družstva T., bolo preukázané, že obec tieto hnuteľné veci od roľníckeho družstva nikdy neprevzala, pričom odvolací súd poukazuje na to, že bývalý starosta obce R. V., ktorý bol tiež vypočutý v konaní ako svedok, k tomuto uviedol, že svedok U. Y. klame v tom, že hnuteľné veci Obec T. prevzala, avšak žiadnym spôsobom, a to predovšetkým spôsobom ako bol dohnutý v článku 3 darovacej zmluvy túto skutočnosť nepreukázal. Súd prvej inštancie teda správne v odôvodnení rozhodnutia poukazoval aj na okolnosť nepreukázania prevzatia hnuteľných vecí Obcou T.. Správne teda súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný nemohol nadobudnúť hnuteľné veci od nevlastníka (Obce T.) a správne s prihliadnutím na vykonané dokazovanie súd dospel k názoru, že žalobca je vlastníkom sporných hnuteľných vecí, keď mal za preukázané, že žalobca kúpil obchodné podiely spolu s majetkom, pričom v súpise majetku sa nachádzali aj veci, ktoré sú predmetom konania. Rovnako správne vyvodil, že pokiaľ by žalobcovi z iných skutočností nesvedčilo vlastnícke právo, nadobudol vlastnícke právo žalobca k uvedeným hnuteľným veciam vydržaním. Odvolacie námietky žalovaného k otázke vydržania vo vzťahu k dobromyseľnosti a držbe žiadnym spôsobom v konaní pred súdom prvej inštancie spochybnené neboli a odvolací súd tieto tvrdenia v odvolaní považuje iba za účelovú konštrukciu a účelové námietky. Rovnako nemožno prisvedčiť ani odvolacej námietke, že by nájomná zmluva z dôvodu neurčitosti trpela vadou neplatnosti, pričom odvolací súd poukazuje, že takúto námietku žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie ani neuplatnil. Je nesporné, že zmluvné strany, ktoré uzatvárali zmluvu o nájme, t. j. žalobca ako vlastník sporných vecí a prenajímateľ a žalovaný ako nájomca sporných hnuteľných vecí mali nepochybne vedomosť čo je predmetom nájmu, keď veci v nájomnej zmluve boli identifikované, pričom k identifikácii veci nebolo nevyhnutné, aby tieto veci boli identifikované aj inventarizačným číslom, čo podľa vyjadrenia žalovaného malo byť do zmlúv dopísané až následne po tom, čo nájomná zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá. Keďže žalobca riadne žalovanému doručil výpoveď zo zmluvy o nájme hnuteľných vecí a výpovedná lehota skončila dňom 30.06.2016, súd prvej inštancie správne poskytol ochranu žalobcovi ako vlastníkovi hnuteľných vecí v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu.

11. Keďže žalovaný v podanom odvolaní namietal aj rozhodnutie súdu v časti trov konania, odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu uvádza, že súd správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd mal aplikovať pre rozhodnutie o trovách konania ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť, odvolací súd poukazuje na to, že aplikácia tohto ustanovenia je vždy na úvahe súdu, keď súd v prípade drobných sporov, ak sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke, môže ich nepriznať alebo znížiť, pričom však vždy treba brať do úvahy pri aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. aj to, či trovy konania, ktorých prípadne výška je neprimeraná vo vzťahu k výške pohľadávky, boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom nepochybne trovy vzniknuté žalobcovi vykazujú znaky trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie práva práve z dôvodov, že žalovaný v priebehu súdneho konania spochybňoval vlastníctvo žalobcu k hnuteľným veciam, navrhoval vo veci vykonávanie dôkazov, pričom týmito dôkazmi chcel preukázať, že vlastníkom vecí bola predtým Obec T., od ktorej si žalovaný predmetné veci kúpil. Výška trov konania bola závislá od počtu úkonov právnej služby, ktoré vykonal právny zástupca žalobcu, pričom tieto boli dôvodné s prihliadnutím na vykonávanie rozsiahleho dokazovania v predmetnej veci a nemožno ustáliť, že práve s prihliadnutím na priebeh súdneho konania bolo možné v súdenej veci aplikovať ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ktorý bol platný a účinný v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti výroku o trovách konania považuje za vecne správne.

12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu žalobca, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .