Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-471-2015.pdf
PDF · 116.67 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/471/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému V. Š., N.. XX. XX. XXXX, A. Q.E. XXXX/XX, XXX XX A. A., o zaplatenie 1 115,61 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 240,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 90,- Eur od 09. 07. 2016 do 08. 11. 2016, zo sumy 150,- Eur od 09. 11. 2016 do 08. 12. 2016, zo sumy 210,- Eur od 09. 12. 2016 do 27. 01. 2017, zo sumy 270,- Eur od 28.01. 2017 do zaplatenia, z a s t a v u j e.
Súd žalobu v časti o zaplatenie 875,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 145,61 Eur od 16. 11. 2015 do 16. 02. 2016, zo sumy 1115,61 Eur od 17.02.2016 do 08. 07. 2016, zo sumy 1 055,61 Eur od 09.07.2016 do 08.11. 2016, zo sumy 995,61 Eur od 09.11.2016 do 08. 12. 2016, zo sumy 935,61 Eur od 09.12.2016 do 27.01.2017, zo sumy 875,61 Eur od 28. 01. 2017 do zaplatenia, z a m i e t a.
Súd v r a c i a žalobcovi Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, časť súdneho poplatku za žalobu v sume 9,30 Eur.
Súd ž i a d a Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, aby vrátil žalobcovi Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 sumu 9,30 Eur, a to v lehote 30 dní od doručenia tohto právoplatného rozhodnutia.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 16. 12. 2015 pôvodne voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 145,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 16. 11. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa XX. XX. XXXX zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej „zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600 Eur a bol povinný právnemu predchodcovi žalobcu platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20,- Eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií,
úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň uvedený vo výpise. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch právneho predchodcu žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 07. 11. 2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 10. 2015 vo výške 1 145,61 Eur, obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy, t.j. do dňa 15. 11. 2015, preto si právny predchodca žalobcu zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16. 11. 2015 do zaplatenia.
2. Z písomného vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 04. 04. 2016 vyplýva tvrdenie, že prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. dňa 20. 10. 2008. Právny predchodca žalobcu poukázal na to, že kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnoveného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN (v tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 zo dňa 27. 01. 2011). Ďalej poukázal na to, že v Obchodných podmienkach je indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. a jeho prílohy č. 2. Žalovaný bol o výške ročnej úrokovej sadzby 22,80 %, ako aj o výške úverového rámca 600,- Eur a výške mesačnej splátky 20,- Eur počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený a to formou mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky od 28. 10. 2008 do 25. 01. 2012 spolu vo výške 767,82 Eur, zaplatil 1 107,62 Eur. Žalovaná suma 1 145,61,- Eur pozostáva z istiny 589,36 Eur, poplatkov 166,54 Eur, štandardného úroku 273,12 Eur a sankčného úroku 116,59 Eur. Zároveň žalobca zobral žalobu späť v časti istiny 30,- Eur s príslušným úrokom z omeškania, z dôvodu plnenia žalovaného počas súdneho konania dňa 16. 02. 2016 vo výške 30,- Eur, a trval na žalobe v časti o zaplatenie 1 115,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 145,61 Eur od 16. 11. 2015 do 16. 02. 2016, zo sumy 1 115,61 Eur od 17. 02. 2016 do zaplatenia a na náhrade trov konania.
3. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) účinný od 01. 07. 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
4. Podľa § 145 ods. 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
5. Vzhľadom k tomu, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovanému, v súlade s § 145 ods. 3 CSP konal súd o zvyšku nároku (1 115,61 Eur s prísl.) bez rozhodovania o zastavení konania v časti o zaplatenie 30,- Eur s príslušenstvom.
6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu spolu s prílohami a čiastočným späťvzatím žaloby bola doručená dňa 21. 12. 2016.
7. Uznesením č. k. 13C/471/2015 - 76 zo dňa 07. 03. 2017 súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu v zmysle § 80 CSP tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, ktorá nadobudla žalovanú sumu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 19. 09. 2016.
8. Podaním doručeným súdu dňa 11. 04. 2017, pred prvým pojednávaním vo veci, žalobca zobral žalobu späť aj v časti o zaplatenie 240,- Eur s príslušným úrokom z omeškania vzhľadom na úhrady žalovaného á 60,- Eur dňa 08. 07. 2016, 08.11.2016, 08.12.2016 a dňa 27.01.2017. Vzhľadom na uvedené, súd konanie zastavil v súlade s § 145 ods. 2 CSP v časti o zaplatenie 240,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 90,- Eur od 09. 07. 2016 do 08. 11. 2016, zo sumy 150,- Eur od 09. 11. 2016 do 08. 12. 2016, zo sumy 210,- Eur od 09. 12. 2016 do 27. 01. 2017, zo sumy 270,- Eur od 28.01. 2017 do zaplatenia.
9. Po zohľadnení čiastočných späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 875,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 145,61 Eur od 16. 11. 2015 do 16. 02. 2016, zo sumy 1115,61 Eur od 17.02.2016 do 08. 07. 2016, zo sumy 1 055,61 Eur od 09.07.2016 do 08.11. 2016, zo sumy 995,61 Eur od 09.11.2016 do 08. 12. 2016, zo sumy 935,61 Eur od 09.12.2016 do 27.01.2017, zo sumy 875,61 Eur od 28. 01. 2017 do zaplatenia.
10. Súd vo veci určil termín pojednávania na 11. 04. 2017 a v súlade s § 180 CSP pojednával v neprítomnosti sporových strán, pričom právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a vyjadril súhlas s konaním bez jeho prítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 20. 10. 2008 (fotokópia), obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s., výpisom z Bankomatky Quatro na meno žalovaného, cenníkom VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., vyhlásením okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku vrátane doručenky, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 09. 2016 s podacím hárkom, písomným vyjadrením právneho predchodcu žalobcu zo dňa 04. 04. 2016, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 10. 04. 2017, pričom iné návrhy na dokazovanie neboli, a zistil tento skutkový stav:
11. Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) - banka v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný ako klient uzatvorili dňa XX. XX. XXXX zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. XXXXXXXXXX. V čl. II zmluvy je schválený úverový rámec 15 000,- Sk (497,91 Eur) a pevná mesačná splátka 500,- Sk (16,60 Eur). Žalovaný v čl. IV požiadal o vyšší úverový rámec 30 000,- Sk, s výškou mesačnej splátky 1000,- Sk, počtom splátok 30 a vyplnil údaje o svojom zamestnávateľovi, čistom mesačnom príjme a výdavkoch. Zmluva neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu ani RPMN vo vzťahu k schválenému úverovému rámcu. Súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. vydávaných v spolupráci s CFH (ďalej OP), cenník a potvrdzujúci list (tento nebol predložený).
12. Podľa čl. II bod 4 OP, vydanie karty je podmienené schválením žiadosti bankou a stanovením úverového rámca a mesačnej splátky.
13. Podľa čl. V bod 35 OP ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, banka má právo vyhlásiť celý dlžný zostatok za okamžite splatný.
14. Podľa čl. VI bod 36 OP dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou; v prípade úhrady sumy nižšej ako je výška povinnej splátky, alebo omeškania s úhradou akejkoľvek povinnej splátky alebo jej časti, sa denne úročí časť dlžného zostatku, ktorá je v omeškaní sankčnou úrokovou sadzbou a časť dlžného zostatku, ktorá nie je v omeškaní štandardnou úrokovou sadzbou. Úrokové sadzby sú uvedené v Cenníku.
15. Podľa čl. VI bod 40, 41 OP poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v cenníku. Cenník je zverejnený na výveskách v obchodných priestoroch banky a na internetovej stránke banky. Cenník je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Banka je oprávnená Cenník jednostranne meniť a dopĺňať z dôvodu zmeny obchodnej politiky banky, zmien všeobecne záväzných právnych predpisov alebo situácie na finančnom trhu.
16. Z výpisu z Bankomatky Quatro na meno žalovaného ako aj z písomného vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu vyplýva za zúčtovacie obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 10. 2015 schválený úverový
rámec vo výške 600 Eur pre kartový účet č. XXXXXXXXXX, štandardná úroková sadzba 22,80 % p. a., štandardná splátka 20,- Eur. Žalovaný kartu využíval opakovane. Posledný krát čerpal peňažné prostriedky dňa 25.01.2012, pričom v období od 28. 10. 2008 do 25. 01. 2012 vyčerpal na kreditnú kartu celkom 767,82 Eur. Do podania žaloby na súd uhradil sumu 1 107,62 Eur a počas konania ešte 270,- Eur, celkom 1377,62. Po 31. 01. 2012 boli žalovanému preukázateľne účtované už iba poplatky, úroky a sankčné úroky v zmysle obchodných podmienok a cenníka.
17. Listom zo dňa 02. 01. 2013, doručeným žalovanému dňa 08. 01. 2013, právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku na kreditnej karte bankomatka Quatro žalovaného vo výške 788,75 Eur.
18. Z oznámenia o postúpení pohľadávky adresovaného právnym predchodcom žalobcu žalovanému vyplýva, že VÚB, a.s. ako postupca k 19. 09. 2016 postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXX voči žalovanému ako dlžníkovi spolu vo výške 1 205,88 Eur s príslušenstvom na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 30. 09. 2016, odoslaným na poštovú prepravu dňa 03. 10. 2016, čo vyplýva z predloženého podacieho hárku.
19. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
20. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2007 na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
22. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
23. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
24. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
25. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01. 04. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
27. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
28. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
30. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
31. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
32. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
34. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
35. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba o zaplatenie 875,61 Eur (suma po čiastočných späťvzatiach) s príslušenstvom nie je dôvodná, preto ju súd v tejto časti zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - bankou (VÚB, a.s.) v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným - klientom bola uzatvorená
zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. XXXXXXXXXX. Ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ, keď právny predchodca žalobcu konal pri jej uzatváraní v rámci predmetu svojho podnikania a na strane druhej vystupuje žalovaný - fyzická osoba, ktorý čerpal finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Daný spotrebiteľský vzťah sa preto spravuje Občianskym zákonníkom v zmysle § 52 ods. 2 veta tretia OZ, zákonom č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia a zákonom č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému revolvingový úver na kreditnú kartu - Blankomatka Quatro. Z výpisu karty vyplýva, že žalovaný kreditnú kartu opakovane využíval, reálne vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 767,82 Eur a to v období od 28. 10. 2008 do 25. 01. 2012, pričom spolu zaplatil 1 377,62 Eur (1 107,62 Eur pred, 270,- Eur počas tohto konania).
36. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore má súd za to, že je daná, nakoľko boli splnené podmienky platného postúpenia pohľadávky z banky (pôvodného žalobcu) na tretiu osobu (žalobcu) v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (i/ klient nesplnil riadne a včas čo i len časť peňažného záväzku, ii/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, iii/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný).
37. Nakoľko žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bol súd ako orgán rozhodujúci o takomto nároku ex offo povinný skúmať, či právo žalobcu nie je premlčané, hoci žalovaný námietku premlčania nevzniesol. Pri premlčaní súd vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a to aj so zreteľom na § 52 ods. 2 veta tretia OZ účinného od 01. 04. 2015 a ust. § 54 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Hoci právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02. 01. 2013 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku úveru, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k účinnému zosplatneniu úveru nedošlo v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Zákon pre účinné zosplatnenie úveru vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi. V tomto prípade žalobca nepreukázal, že žalovaný bol minimálne 15 dní pred zosplatnením úveru na možnosť zosplatnenia upozornený a teda nestačí, aby lehotu 15 dní veriteľ dlžníkovi poskytol až potom, čo úver zosplatnil. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ totiž dlžníkovi poskytuje ochranu, aby mu reálne bola poskytnutá možnosť vyhnúť sa zosplatneniu úveru tým, že na základe doručenej upozorňujúcej výzvy veriteľa v poskytnutej lehote nie kratšej ako 15 dní, uhradí dlžnú časť záväzku. Z výpisu karty mal súd preukázané, že žalovaný posledný krát čerpal peňažné prostriedky na kreditnú kartu dňa 25. 01. 2012, t.j. 3-ročná premlčacia doba v danom prípade začala plynúť dňa 26. 01. 2012 (odo dňa nasledujúceho po poslednom čerpaní) a uplynula dňom 26. 01. 2015. Keďže žaloba bola doručená na súd dňa 16. 12. 2015, t.j. po uplynutí 3 - ročnej premlčacej doby, nárok je premlčaný.
38. Súd preskúmaním zmluvy zistil, že neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), v dôsledku čoho sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V súvislosti s údajom o RPMN, je v zmluve malým písmom pod podpismi zmluvných strán indikatívny výpočet RPMN avšak nie na schválený úverový rámec a v čl. VI bod 42 Obchodných podmienok uvedené nasledovné: „Klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) spojenú s revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladmý výpočet RPMN v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to na základe určitých predpokladov o čerpaní a splácaní revolvingového úveru klientom.“ Nahliadnutím do Cenníka súd zistil, že tento obsahuje vzorec pre výpočet RPMN a príklady na výpočet RPMN, žiaden konkrétny údaj RPMN na schválený úverový rámec. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia OZ účinného od 01. 04. 2015 na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na VOP iba v zmysle obchodného zákonníka (§ 273 ods. 1), Občiansky zákonníka takéto ustanovenia nemá. Preto ak spotrebiteľská zmluva sa má spravovať podľa OZ, nemožno jej časť dohodnúť odkazom na VOP (OP), resp. Cenník.
39. Súd ďalej zistil, že zmluva neobsahuje výšku úrokov, ani žiadne poplatky. V čl. VI. bod 36, 40, 41 Obchodných podmienok je v súvislosti s úrokmi a poplatkami odkaz na cenník zverejnený na výveskách v obchodných priestoroch banky a na internetovej stránke banky s tým, že banka je
oprávnená jednostranne meniť cenník a teda aj výšku poplatkov a úrokov, čo podľa názoru súdu zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech slabšej zmluvnej strany
- spotrebiteľa a teda jedná sa o neprijateľnú podmienku. Vzhľadom na absenciu výšky úrokov a poplatkov v zmluve má súd za to, že žalobca nemôže žiadať od žalovaného úroky ani poplatky jednak v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. a tiež z dôvodu absencie údaja o RPMN aj podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné a nevyhnutné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve a preto sa nestotožňuje s názorom žalobcu. Otázkou absencie údaja o RPMN v zmluve o revolvingovom úvere a s tým súvisiacimi následkami sa zaoberal napr. aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 7Co/136/2013 zo dňa 27. 11. 2013, Krajský súd v Nitre v rozsudku sp. zn. 9Co/104/2014 z 03. 04. 2014, Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 19Co/64/2013 zo dňa 15. 04. 2014, Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/215/2012 zo dňa 10. 10. 2012. Žalovaný by teda mal vrátiť iba poskytnuté peňažné prostriedky bez úrokov a poplatkov. Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že žalovaný kreditnú kartu využíval, reálne vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 767,82 Eur a doposiaľ zaplatil 1377,62 Eur, t.j. viac ako čerpal, preto už žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa nie je povinný nič zaplatiť.
40. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v časti o zaplatenie 875,61 Eur (suma po čiastočných späťvzatiach) s príslušenstvom zamietol.
41. Keďže žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 270,- Eur s príslušenstvom späť pred prvým pojednávaním vo veci, v dôsledku čoho došlo k zmene poplatkovej povinnosti za žalobu z 68,50 Eur na 52,50 Eur, súd v súlade s § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení preplatku na súdnom poplatku (16 Eur) žalobcovi po jeho krátení o 6,70 Eur v sume 9,30 Eur, a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s.
42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1, § 255 CSP, § 256 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 CSP tak, že nakoľko v spore úspešnejšiemu žalovanému preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo/544/2015).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.