Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-737-2015.pdf
PDF · 122.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/737/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zast.: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému: E. P., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 591,92 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 342,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 29,99 eur od 26.7.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 62,98 eur od 26.8.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 250 eur od 26.8.2013 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 16 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.07.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 591,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 29,99 eur od 26.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 62,98 eur od 26.08.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 498,95 eur od 26.08.2013 do zaplatenia a trovy konania z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby a nezaplatených zmluvných pokút a trovy konania.
2. Právny zástupca žalobcu sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal odročiť termín pojednávania.
3. Súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, nakoľko tí na pojednávaní neboli prítomní.
4. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.06.2012 (ďalej len „zmluva“) a Dodatkom k zmluve zo dňa 20.06.2012, Zmluvou o kúpe PC/ notebooku/ periférneho zariadenia zo dňa 20.06.2012 (ďalej len „zmluva o kúpe“), faktúrou č. 7207193965 na sumu 29,99 eur zo dňa 08.07.2012 (splatná 25.07.2012), faktúrou č. 7208202203 na sumu 62,98 eur zo dňa 08.08.2012 (splatná 25.08.2012), faktúrou č. 7308075756 na sumu 498,95 eur zo dňa 08.08.2013 (splatná 25.08.2013), Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2014, písomným vyjadrením žalobcu
zo dňa 25.01.2017, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014 postúpil Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „Slovak Telekom, a.s.“) ako postupca na žalobcu ako postupníka okrem iného aj pohľadávku žalovaného.
6. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej mobilnej služby a žalovanému bol aktivovaný program DATA SIM MI NEOB3. Na základe Dodatku k zmluve Slovak Telekom, a.s. žalovanému odpredal koncové zariadenie ZTE MF190 za kúpnu cenu 29,90 eur. Podľa tabuľky č. 1 predmetného Dodatku sa zmluvné strany dohodli na dobe viazanosti 24 mesiacov. V zmysle bodu 2 Dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov dodatku nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie Služby a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by spoločnosti Slovak Telekom, a.s. vzniklo právo deaktivovať Službu alebo zrušiť Službu odstúpením od Zmluvy alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným. V zmysle bodu 3 Dodatku sa žalovaný zaviazal, že v prípade porušenia záväzku uvedeného v bode 1 alebo 2 Dodatku a následnej deaktivácie Služby je žalovaný ako účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 Dodatku. V tabuľke č. 1 Dodatku je pri texte „zmluvná pokuta“ uvedená suma 248,95 eur.
7. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvu o kúpe, predmetom ktorej bol predaj notebooku Asus X53U za kúpnu cenu 1,00 euro. V zmysle bodu 1 písm. f) Dodatku k zmluve, ak žalovaný využil ponuku Podniku aj na kúpu zľavneného PC/Notebooku je povinný v prípade porušenia ktorejkoľvek zo zmluvných povinností uvedených v bode 2 Dodatku s ohľadom na poskytnutú zľavu z ceny PC/Notebooku uhradiť zmluvnú pokutu vo výške súčtu sumy zmluvnej pokuty uvedenej v tabuľke č. 1 Dodatku a sumy zmluvnej pokuty pre PC/Notebook vo výške 250,00 eur.
8. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný porušil zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatil v dôsledku čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na deaktiváciu služby. Konaním žalovaného týmto nedošlo ani k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov, na ktorú sa žalovaný zaviazal a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu a na odovzdané koncové zariadenie. Na základe toho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá bola vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. 7308075756.
9. Žalovanému boli vyfakturované sumy podľa faktúr, a to faktúra č. 7207193965 na sumu 29,99 eur zo dňa 08.07.2012 (splatná 25.07.2012), faktúra č. 7208202203 na sumu 62,98 eur zo dňa 08.08.2012 (splatná 25.08.2012), faktúra č. 7308075756 na sumu 498,95 eur zo dňa 08.08.2013 (splatná 25.08.2013). Keďže doposiaľ dlžnú sumu neuhradil, dostal sa do omeškania s úhradou žalobcom požadovanej sumy.
10. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2014 Slovak Telekom, a.s. oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy 591,92 eur, ktorá pozostávala z istiny a zmluvnej pokuty.
11. Súd vyzval žalobcu dňa 07.12.2016, aby uviedli akú konkrétnu povinnosť porušil žalovaný, ku ktorej sa viaže zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej sume 498,95 eur a aby porušenie tejto povinnosti preukázali listinnými dôkazmi a zároveň aby uviedli, v ktorej časti zmluvy sú dohodnuté zmluvné pokuty. Žalobca doručil súdu dňa 27.01.2017 vyjadrenie k výzve súdu, v ktorom uviedol, že žalovaný porušil bod 1 písm. b) a f) Dodatku k zmluve a zároveň článok 4 bod 4.2 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok poskytovania dátových služieb tým, že neuhradil faktúry za poskytnuté služby riadne a včas, v dôsledku čoho vzniklo podniku právo v zmysle bodu 3 a bodu 1 písm. f) Dodatku k zmluve vyfakturovať žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 250,00 eur a zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur uvedenú v tabuľke č. 1.
12. Žalovanému bola žaloba s prílohami riadne doručená dňa 04.04.2016, avšak písomne sa k nej nevyjadril. Žalovaný na pojednávaní dňa 16.02.2017 uviedol, že uzatvoril predmetnú zmluvu a zobral si notebook. Ďalej uviedol, že mu mali chodiť šeky, ale za dva mesiace neprišli. Žalovaný žiadal povoliť
dlh splácať po 50 eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci zaviazal sa, že do budúceho pojednávania doručí súdu potvrdenie o príjme.
13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka účinného k 20.06.2012, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák. č. 351/2011 Z. z.“) účinného k 20.06.2012, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. účinného k 20.06.2012, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
16. Podľa § 44 ods. 4 zák. č. 351/2011 Z. z. účinného k 20.06.2012, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
17. Podľa § 2 písm. a), b), e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa) účinného k 20.06.2012, a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet, e) dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 20.06.2012, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného k 20.06.2012, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (ods. 2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3). Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4).
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 20.06.2012, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného k 20.06.2012, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka účinného k 20.06.2012, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného k 20.06.2012, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
25. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 20.06.2012, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného k 20.06.2012, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 591,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 29,99 eur od 26.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 62,98 eur od 26.08.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 498,95 eur od 26.08.2013 do zaplatenia a trovy konania z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby a nezaplatených zmluvných pokút.
29. V zmysle zmluvy právny predchodca žalobcu aktivoval žalovanému program DATA SIM MI NEOB3, poskytol 1 SIM kartu, ku ktorej bolo pridelené konkrétne telefónne číslo a touto zmluvou sa žalovaný zaviazal využívať elektronickú komunikačnú dátovú službu. Na základe Dodatku k zmluve právny predchodca žalobcu odpredal žalovanému koncové zariadenie ZTE MF 190 za cenu 1,00 euro. V Dodatku bola uvedená doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb.
30. Zmluvou o kúpe mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu odpredal žalovanému notebook Asus X53U za kúpnu cenu 1,00 euro. V zmysle bodu 1 písm. f) Dodatku k zmluve, ak žalovaný využil ponuku Podniku aj na kúpu zľavneného PC/Notebooku je povinný v prípade porušenia ktorejkoľvek zo zmluvných povinností uvedených v bode 2 Dodatku s ohľadom na poskytnutú zľavu z ceny PC/ Notebooku uhradiť zmluvnú pokutu vo výške súčtu sumy zmluvnej pokuty uvedenej v tabuľke č. 1 Dodatku a sumy zmluvnej pokuty pre PC/Notebook vo výške 250,00 eur.
31. Predmetná zmluva a Dodatok k zmluve sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami a vzťahujú sa na ne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
32. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne v časti istiny 342,97 eur. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikateľom a žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva v zmysle § 44 a nasl. zák. č. 351/2011 Z. z. Právny predchodca žalobcu v danej veci vystupoval ako podnikateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy. Súd dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona - z. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.
33. Občiansky zákonník v § 53 ods. 3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu ( v tomto prípade ide o výšku zmluvnej pokuty ). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná.
34. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.
35. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
36. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto sa odvolací súd nestotožňuje s prvostupňovým súdom o len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
37. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
38. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu Dodatku k zmluve, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému koncové zariadenie ZTE MF 190 za kúpnu cenu 1,00 euro. Podľa Dodatku k zmluve sa žalovaný zaviazal uhradiť v prípade porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur. V obsahu Dodatku k zmluve nebolo nikde uvedené, že by zmluvná pokuta predstavovala výšku podmienenej zľavy z kúpnej ceny koncového zariadenia.
39. Súd je toho názoru, že zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur nebola individuálne dohodnutá, preto ide o neplatnú zmluvnú podmienku a to je dôvod, pre ktoré nie je možné zmluvnú pokutu ani len moderovať v podobe priznania alikvotnej časti zmluvnej pokuty.
40. V prejednávanej veci ide pri zmluve o sumu 248,95 eur. Súd neprijateľnú podmienku (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) upravenú v spotrebiteľskej zmluve, môže vyhlásiť za neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 298 ods. 2 CSP, ak podmienku posúdil ako neprijateľnú. Dôsledkom určenia neplatnosti zmluvnej podmienky súdom je povinnosť dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania zmluvnej podmienky. To znamená, že dodávateľ je povinný odstrániť neprijateľnú podmienku zo svojich všeobecných obchodných podmienok, zmluvy, jej dodatku alebo dokumentu, kde je takáto zmluvná podmienka obsiahnutá a od doby rozhodnutia súdu je povinný sa zdržať dojednávania ďalších zmlúv so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté obchodné podmienky (alebo iné dokumenty).
41. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola postúpená spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorá je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na žalobcu. Dodávateľ nie účastníkom tohto konania, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky dodávateľa (postupcu) na postupníka ešte pred podaním návrhu na začatie predmetného konania. Účastníkom konania na strane žalobcu je žalobca (postupník). Postupník nemôže ovplyvniť obsah zmluvy uzavretej medzi dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom obsahujúcich neprijateľnú podmienku. Vyhlásenie neprijateľnej podmienky
obsiahnutej v Zmluve za neplatnú by nebolo účelné a bolo by bezpredmetné, nakoľko by nebolo možné uplatniť a realizovať základný účel inštitútu vyhlásenia neprijateľnej podmienky súdom za neplatnú. Týmto účelom je zabezpečiť, aby dodávateľ ďalej nepoužíval neprijateľnú podmienku v zmluvách, všeobecných obchodných podmienkach alebo iných dokumentoch. Žalobca, ktorý nie je dodávateľom, nemôže odstrániť neprijateľnú podmienku zo zmlúv alebo všeobecných obchodných podmienok alebo iných dokumentov dodávateľa (postupcu), ktoré takéto podmienky obsahujú. A keďže dodávateľ nie je účastníkom toho konania, v prípade vyhlásenia neprijateľnej podmienky za neplatnú súdom, by sa nevzťahovala povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
42. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prišlo k postúpeniu pohľadávky pred podaním žaloby na súd, dodávateľ už nie je účastníkom tohto konania, preto súd nie je povinný v zmysle § 298 ods. 2 CSP výslovne vo výroku rozsudku uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o nepriznanie plnenia dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky ale postupníkovi, pre ktorého hmotnoprávny dôsledok takéhoto vyhlásenia nie je účinný.
43. Pri zmluvnej pokute vo výške 250,00 eur má súd za to, že táto bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným individuálne dohodnutá, nakoľko v Dodatku k zmluve v bode 1 písm. f) je výslovne uvedené, že v prípade porušenia zmluvných povinností je žalovaný povinný zaplatiť s ohľadom na poskytnutú zľavu z ceny PC/Notebooku zmluvnú pokutu vo výške 250,00 eur.
44. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi sumu 342,97 eur, ktorá pozostáva zo sumy 250,00 eur ako zmluvnej pokuty za odpredaný notebook Asus X53U a zo súm 29,99 eur a 62,98 eur, ktoré predstavujú výšku nezaplatených faktúr za poskytnuté služby vyplývajúce zo zmluvy.
45. Záverom už len súd dodáva, že zmluva je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Preto aj vzhľadom na vyššie uvádzanú analýzu zmluvnej pokuty už nepristúpil k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, lebo je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany Slovak Telekom, a.s. naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniam žalobcu (či Slovak Telekom, a.s.) o individuálnom vyjednaní zmluvnej pokuty. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice). Z tohto dôvodu súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur zamietol.
46. Súd mal preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením sumy 342,97 eur za neuhradené služby a za neuhradenú zmluvnú pokutu, preto sa žalobca oprávnene domáha aj zákonného úroku z omeškania. Žalobca si správne uplatnil výšku úroku z omeškania 8,75 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetných faktúr v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (8 percentuálnych bodov + 0,75 %), preto súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákonov žalobcovi správne vyčíslené úroky z omeškania priznal.
47. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
48. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
49. Súd nepovolil žalovanému dlžnú sumu splácať, nakoľko žalovaný nedoložil potrebné dokumenty preukazujúce jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, na základe ktorých by mohol súd posúdiť jeho možnosť splácať pohľadávku žalobcu a určiť výšku splátky. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný sa na pojednávaní dňa 16.02.2017 zaviazal, že doručí potvrdenie o svojom príjme, avšak neurobil tak.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
53. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 16 %. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť 591,92 eur, súd mu priznal sumu 342,97 eur. Teda úspech žalobcu bol 57,94 % (342,97 x 100/591,92), úspech žalovaného bol 42,06 % (100 - 57,94) a čistý úspech žalobcu bol 15,88 % (57,94 - 42,06 = 15,88 %), zaokrúhlene 16 %.
54. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).