Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-333-2016.pdf
PDF · 83.1 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/333/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci účastníkov konania manželov M. D., Z.. U., P.. XX. XX. XXXX, bytom Z. H. XXX, zast. JUDr. Andreou Andrášiovou, advokátkou so sídlom AK Rimavská Sobota, Hlavné námestie 14 a I. D., P.. XX. XX. XXXX, bytom Š. XX, X. o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému G. D., P.. XX. XX. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote takto
rozhodol:
I.Súd manželstvo účastníkov konania M. D., Z.. U., nar. XX. XX. XXXX N. I. D., P.. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 23. 04. 2004, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Rimavská Seč vo zväzku 5, ročník 2004, na strane 7, pod poradovým číslom 7, rozvádza.
II.Maloleté dieťa G. D., P.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
III.Otec maloletého dieťaťa I. D., P.. XX. XX. XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa Júliusa Molnára, nar. 20. 08. 2000 sumou vo výške po 30,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV.Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.
V.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa domáhala rozvodu a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Uviedla, že s manželom nežijú spolu 13 rokov. S manželom nemieni obnoviť spolužitie. Toto manželstvo je formálne. Na tomto mieste súd konštatuje, že nakoľko počas konania maloletá T. nadobudla plnoletosť, odpadol dôvod, aby súd o nej na čas po rozvode manželstva rozhodoval. Súd teda rozhodoval o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletému G. na čas po rozvode manželstva.
2.Manžel navrhovatelky sa k návrhu nevyjadril.
3.Súd pojednával v neprítomnosti manžela navrhovatelky.
4.Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením s návrhom, sobášnym listom účastníkov konania, rodnými listami detí, potvrdením o príjme otca a matky, správou zo šetrenia pomerov, obsahmi spisov sp. zn. 2P/199/2016 a 7P/163/2012 - predovšetkým rozsudkov.
5.Účastníci konania uzavreli dňa 23. 04. 2004 manželstvo. Z tohoto manželstva pochádza maloletý G.O. D., P.. XX. XX. XXXX. Účastníci konania nežijú spolu 13 rokov, každý má nového partnera, spoločne nehospodária ani nežijú manželským životom.
6.Zo správy zo šetrenia pomerov vyplýva, že matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa. V prípade rozvodu kolízny opatrovník navrhol dieťa zveriť do starostlivosti matky a určiť výživné 30,- Eur.
7.Z potvrdení o príjme rodičov vyplýva, že otec dieťaťa je zamestnaný a má príjem 317,07 Eur, matka je vedená v evidencii nezamestaných, nepoberá pomoc v hmotnej núdzi.
8.Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2P/199/2016-27 zo dňa 3. 11. 2016 súd maloletého G. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške 30 Eur mesačne.
9.Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na návrhu. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť.
10. Podľa §-u 23 Zákona o rodine 1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 Zákona o rodine 1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine 1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého rodiča zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine 1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; 3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine 1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.; 2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11.V konaní mal súd preukázané, že účastníci konania nežijú spolu už 13 rokov, spoločne nehospodária a nevedú spoločný manželský život. Navrhovateľka ako aj manžel navrhovatelky žijú samostatne a majú nových partnerov. Navrhovateľka sama vychováva maloleté dieťa. Navrhovateľka nemieni obnoviť spolužitie s manželom. Súd teda konštatuje, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
12.Zároveň súd maloletého Júliusa, ktorý pochádza z manželstva účastníkov konania zveril do starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého stará riadne a zabezpečuje mu všetky potreby, s čím súhlasil aj kolízny opatrovník. Otcovi dieťaťa určil povinnosť platiť výživné v súlade s návrhom po 30,- eur mesačne, vzhľadom na schopnosti a možnosti otca maloletého dieťaťa.
13.Taktiež súd rozhodol podľa § 52 civilného mimosporového poriadku o náhrade trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.