Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-119-2006.pdf
PDF · 206.65 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/119/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: W. N., nar.: XX.X.XXXX, bytom J. 7, N., občan SR, v zastúpení GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná 3, 040 01 Košice, proti žalovanej v 1/ rade: M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom: R. XX, Y. G., občianka SR, v zastúpení: JUDr. Ľubica Višňovská, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, žalovanej v 2/ rade: Bc. F. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: G. X, N., občianka SR, v zastúpení: JUDr. Ľubica Višňovská, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, žalovanému v 3/ rade: Y. K., nar.: XX.X.XXXX, bytom: S. XX, N., občan SR, v zastúpení: AK VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, žalovanej v 4/ rade: Ing. S. K., nar.: X.X.XXXX, bytom: J. XX, N., občianka SR, v zastúpení: JUDr. Eva Geleneky Hencovská, advokátka, so sídlom Bajzova 2, Košice, žalovanému v 5/ rade: Stavebné bytové družstvo III Košice, so sídlom Furčianska 60, Košice, IČO: 00 222 089, v konaní o určenie neplatnosti zmlúv a určenie vlastníckeho práva a práva užívať byt
rozhodol:
Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorená dňa 29.3.2006 medzi Stavebným bytovým družstvom III Košice, so sídlom Furčianska 60, 040 014 Košice, družstvo zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Dr, vložka č. XXX/V, ako predávajúcim a pani Bc. F. B., nar. 1X.XX.XXXX, bytom G. X, Košice, ako kupujúcou, predmetom ktorej je prevod vlastníctva práva k 2- izbovému bytu č. XX, na X. poschodí, ulica J. XX v N., súp. č. stavby XXX - obytný dom stojaci na parcele č. KNC č. XXXX, k.ú. J., ktorej vklad do Katastra nehnuteľnosti bol povolený pod V-XXXX/XXXX, j e n e p l a t n á.
Kúpna zmluva zo dňa 21.8.2006 uzatvorená medzi pani Bc. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 4, N., ako predávajúcou a pánom Ladislavom Halgášom, nar. XX.X.XXXX, bytom B.. XX, XXX XX . M., ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k 2-izbovému bytu č. XX, na X.. poschodí, ulica J. XX v N., súp. č. stavby 849 - obytný dom stojaci na parcele č. KNC č. XXXX, k.ú. J., ktorej vklad do Katastra nehnuteľnosti bol povolená pod V-XXXX/XXXX, j e n e p l a t n á .
Kúpna zmluva zo dňa 2.9.2008 uzatvorená medzi pánom Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B.. XX, XXX XX Snina., ako predávajúcim a pani R., rod. Q., bytom T. XX, Košice, ako kupujúcou, predmetom ktorej prevod vlastníctva práva k 2-izbovému bytu č. XX, na X. poschodí, ulica J. XX v N., súp. č. stavby XXX - obytný dom stojaci na parcele č. KNC č. XXXX, k.ú. J., ktorej vklad do Katastra nehnuteľnosti bol povolený pod O., j e n e p l a t n á .
Vlastníkom 2-izbového bytu č. XX, na X. poschodí, ulica J. XX v N., súp. č. stavby XXX - obytný dom stojaci na parcele č. KNC č. XXXX, k.ú. J., je Stavebné bytové družstvo III Košice, Furčianska 60/1013, Košice 040 14, IČO: 00222089, Družstvo je zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Dr, vložka č. 914/V.
Spoločnými členmi v družstve Stavebné bytové družstvo III Košice, so sídlom Furčianska 60, 040 14 Košice a spoločnými nájomcami 2-izbovému bytu č. XX, na X. poschodí, ulica J., súp. č. stavby XXX - obytný dom stojaci na parcele č. KNC č. XXXX, k.ú. J., sú žalobca a žalovaná v 1. rade.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalovaní v 1. až v 3. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy štátu vo výške 431,20 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na začatie konania podanom na Okresnom súde Košice I dňa 19.6.2006 domáhal, aby súd určil, že zmluva o prevode členstva a práva nájmu uzavretá dňa 1.3.2006 medzi M. N. a W. N. ako prevodcami a F. B. ako nadobúdateľkou je neplatná. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalovaná v 1/ rade zmluvou o prevode členstva a práva nájmu zo dňa 1.3.2006 previedla členstvo a právo nájmu k bytu č. XX, pozostávajúceho z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva, na X. poschodí, na ulici J. XX v N. na svoju matku - žalovanú v 2/ rade, pričom on zmluvu o prevode členstva nepodpísal, ani s ňou nesúhlasil a jeho podpis na nej je falošný.
3. Na základe návrhu doručenému tunajšiemu súdu dňa 7.8.2006 sa žalobca domáhal vydania predbežného opatrenia, o ktorom súd rozhodol uznesením č. k. 35C/119/2006-34 zo dňa 11.9.2006, kedy rozhodol, že žalovanej v 2/ rade sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou - bytom č. XX, na X.poschodí nachádzajúcom sa v bytovom dome súpisné číslo XXX, postavenom na parc. č. XXXX na ulici J. XX, v N. katastrálne územie: J., zapísaným na LV č. XXXXX, a to predať ho, darovať alebo zaťažiť až do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o veci samej. V prevyšujúcej časti návrh na vydanie predbežného opatrenia súd zamietol. Návrh na vydanie predbežného opatrenia súd zamietol aj voči žalovanej v 1/ rade. Na základe odvolania vo veci rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co/441/2006-55 a zmenil uznesenie prvostupňového súdu tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
4. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 8.4.2008 súd uznesením č.k. 35C/119/2006-165 zo dňa 2.6.2008 pripustil, aby do konania na strane žalovaných ako ďalší účastník pristúpil Y. K., nar.: XX.X.XXXX, bytom: B. XX, XXX XX M. ako žalovaný v 3/ rade a zároveň súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 8.4.2008 čo do jeho rozsahu tak, že petit mal znieť: Zmluva o prevode členstva a práva nájmu, uzatvorená dňa 8.2.2006 s účinnosťou od 1.3.2006, medzi p. M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, N. a p. W. N., nar. 25.2.1971, bytom J. XX, N. ako prevodcami a p. Bc. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, N. ako nadobúdateľkou, je neplatná. Kúpna zmluva zo dňa 21.8.2006, uzatvorená medzi p. Bc. F. B., nar. XX.XX.XXXX., bytom G. X, N. ako predávajúcou a p. Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX Snina ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k dvojizbovému bytu č. XX, na X.poschodí, ul. J. v N., súpisné číslo stavby: 849 - obytný dom, stojaci na parcele č. XXXX, k.ú. J. je Stavebné bytové družstvo III Košice, Furčianska 60/1013, Košice 040 14, IČO: 00 222 089, Družstvo je zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd.: Dr, vložka č. 914/V. Žalobca, p. W. N., nar. XX.X.XXX1, prechodne bytom J.e oprávnený užívať dvojizbový byt č. XX, na X.poschodí, ul. J. XX v N., súpisné číslo stavby: XXX - obytný dom, stojaci na parcele č. XXXX, k.ú. J., ako nájomca. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.
5. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 29.6.2009 súd uznesením č.k. 35C/119/2006-226 zo dňa 12.10.2009 rozhodol, že pripúšťa, aby do konania na strane žalovaných ako ďalší účastníci pristúpili Ing. S. K., nar.: X.X.XXXX, bytom: J. XX, 0XX XX N. ako žalovaná v 4/ rade a Stavebné bytové družstvo III Košice, Furčianska 60/1013, 040 14 Košice, IČO: 00222089 ako žalovaný v 5/ rade. Zároveň súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 29.6.2009 čo do jeho rozsahu tak, že petit mal znieť: Zmluva o prevode členstva a práva nájmu, uzatvorená dňa 8.2.2006 s účinnosťou od 1.3.2006, medzi p. M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, N. a p. W. N., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, N. ako prevodcami a p. Bc. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 4,. N. ako nadobúdateľkou, je neplatná. Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorená dňa 29.3.2006 medzi Stavebným bytovým družstvom III Košice, so sídlom Furčianska 60, 040 14 Košice, družstvo zapísané v Obchodnom registri
Okresného súdu Košice I, odd.: Dr, vložka č. XXX./V ako predávajúcim a p. Bc. F. B., nar. XX.XX.XXXX., bytom G. X, N. ako kupujúcou, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k dvojizbovému bytu č. XX, na X.poschodí, ul. J. XX v N., súpisné číslo stavby: XXX - obytný dom, stojaci na parcele č. XXXX, k.ú. J., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod O. je neplatná. Kúpna zmluva zo dňa 21.8.2006, uzatvorená medzi p. Bc. F. B., nar. XX.XX.XXXX., bytom G. X, N. ako predávajúcou a p. Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom PR. ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k dvojizbovému bytu č. XX, na X.poschodí, ul. J. XX v N., súpisné číslo stavby: 849
- obytný dom, stojaci na parcele č. 3085, k.ú. J., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXXX/XX, je neplatná. Kúpna zmluva zo dňa 2.9.2008 uzatvorená medzi p. Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX,. ako predávajúcim a p. Ing. S. K., rod. Q., bytom T. XX, Košice ako kupujúcou, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k dvojizbovému bytu č. XX na X.poschodí, ul. J. XX v N., súpisné číslo stavby: XXX
- obytný dom, stojaci na parcele č. XXXX, k.ú. J., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod O., je neplatná. Vlastníkom dvojizbového bytu č. XX na X.poschodí, ul. J. XX v N., súpisné číslo stavby: XXX - obytný dom, stojaci na parc.č. XXXX, k.ú. J. ja Stavebné bytové družstvo III Košice, Furčianska 60/1013, Košice 040 14, IČO: 00 222 089, Družstvo je zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd.: Dr, vložka č. 914/V. Žalobca p. W. N., nar. XX.X.XXXX, prechodne bytom J. X, XXX XX Košice je oprávnený užívať dvojizbový byt č. XX, na X.poschodí, ul. J. XX v N., súpisné číslo stavby: XXX - obytný dom, stojaci na parc.č. XXXX, k.ú. J., ako nájomca. Všetci žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.
6. Žalovaná v 1/ rade sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 3.8.2006, a žalovaná v 2/ rade listom zo dňa 19.7.2006, kedy obe spoločne rovnako uviedli, že žalovaná v 1/ rade previedla členstvo a práva nájmu bytu na ul. J. XX, N. na žalovanú v 2/ rade a žalobca sám a dobrovoľne sa zriekol užívacieho práva a dal si svoj podpis sám overiť. Žalobcu ku zrieknutiu užívacieho práva viedla skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade podala návrh na rozvod manželstva a túto skutočnosť oznámila žalobcovi. Žalobca, aby stiahla žalovaná v 1/ rade návrh na rozvod manželstva, prisľúbil, že sa bude liečiť, pretože bol agresívny a rodinu psychicky týral a urobí všetko, o čo ho požiada. Tak ho žalovaná v 1/ rade požiadala, aby podpísal zmluvu o prevode členstva a práva nájmu v prospech žalovanej v 2/ rade a žalobca tejto požiadavke vyhovel. Preto jeho tvrdenie, že o tom nevedel a že jeho podpis je sfalšovaný, je zavádzajúce a nepravdivé. Žalované v 1/ a 2/ podpisovali predmetnú zmluvu priamo pred pracovníčkou bytového družstva. Po prevode členstva práva nájmu na žalovanú v 2/ rade táto byt previedla do svojho vlastníctva, v súčasnosti je jedinou oprávnenou a výlučnou vlastníčkou predmetného bytu.
7. Žalovaný v 3/ rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.1.2009 doručeným súdu po skončení pojednávania dňa 11.2.2010, kedy žalovaný v 3/ rade uviedol, že namieta existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. Z výpovede žalobcu v postavení svedka - poškodeného v trestnom konaní vo veci OR PZ Michalovce, J. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že tento si v trestnom konaní za byt predaný bez jeho súhlasu uplatňuje polovicu zo sumy, za ktorú bol byt predaný, teda z 800.000,- Sk žiada náhradu škody vo výške 425.000,- Sk. To znamená, že samotný žalobca vidí schodnú cestu v priamom plnení napriek tomu, že podal určovaciu žalobu v tomto konaní. V danom prípade vynesením rozsudku podľa návrhu žalobcu by sa nedosiahlo odstránenie spornosti žalobcovho práva a neistoty v právnych vzťahoch, rozhodnutím by nebolo možné obnoviť právny stav pred prevodom členských práv a práva nájmu bytu na žalovanú v 2/ rade. Dosiahol by ním právny stav taký, že žalobca by sa stal členom a nájomcom družstevného bytu výlučne sám, i keď v čase prevodu členských práv a nájmu bytu išlo o spoločné členstvo a spoločný nájom bytu so žalovanou v 1/ rade. Naviac by hrozilo niekoľko súdnych sporov o vyprataní bytu a vrátenie kúpnej ceny, vynaložených investícií na byt a podobne. Žalovaný v 3/ rade ďalej namietal dôkaznú hodnotu dôkazu predloženého žalobcom - znaleckého posudku č. 5/2007 znalkyne Mgr. X. I. zo dňa 31.12.2007, ktorý bude môcť byť použitý len ako listinný dôkaz. V rozpore s dôkazom vedeným ako znalecký posudok č. 5/2007 sú svedecké výpovede Mgr. W. Z. a O. Q. v trestnom konaní OR PZ MichalovcS.
8. Žalovaná v 4/ rade sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 12.11.2009, kedy uviedla, že zmluvu uzavrela v životnej situácii po rozvode manželstva, kedy zostala s maloletou dcérou sama a preto sa obrátila na sprostredkovateľa v podobe realitnej kancelárie, ktorá ju pri ponuke bytu na J. ulici č. XX v Košiciach vo
vlastníctve žalovaného v 3/ rade ubezpečila, že právny stav nehnuteľnosti preverila a byt je po právnej stránke bezvadný. O pravdivosti tejto skutočnosti svedčil aj výpis z katastra nehnuteľností. Na vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny vo výške 1.940.000,- Sk uzavrela vo VÚB banke zmluvu o flexihypotéke a zriadení záložného práva v prospech banky. Pri podpise zmluvy vyšla žalovanému v 3/ rade v ústrety a oficiálne uviedla kúpnu cenu 1.530.000,- Sk aj napriek tomu, že mu skutočne bola vyplatená vyššia suma. K zápisu jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti došlo dňom 23.9.2008. Je zrejmé, že žalovaný v 3/ rade bol už v čase podpisu kúpnej zmluvy účastníkom konania a mal vedomosť o tom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti je spochybnené. Napriek tomu, že kúpila byt prostredníctvom realitnej kancelárie, teraz je v tiesnivej neistote, že spolu s dcérou príde o bývanie, kvôli úmyselnému konaniu žalovaného v 3/ rade. Za hlavný nedostatok žaloby považuje absenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na určení vlastníckeho práva v prospech bytového družstva na určenie platnosti zmluvy o prevode členských práv k bytu a samozrejme aj na neplatnosti následne uzavretých kúpnych zmlúv. Žalobca sa mohol súdnou cestou voči žalovanej v 1/ rade domáhať plnenia vo výške polovice hodnoty členského podielu.
9. Žalovaný v 5/ rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.3.2010, kedy uviedol, že dňa 9.2.2006 bola SBD III Košice doručená zmluva o prevode členstva a práva nájmu s účinnosťou odo dňa 1.3.2006, uzavretá medzi M. N. a W. N. na strane prevodcov a F. B. na strane nadobúdateľa. Podpisy M. N. a F. B. overila pracovníčka SBD III Košice, pričom podpis W. N. bol už úradne overený dňa 6.2.2006 v mestskej časti Košice-Barca. Žalovaný v 5/ rade postupoval podľa § 203 Obchodného zákonníka. Prevod členstva zobralo SBD III Košice na vedomie. Žalovanej v 2/ rade bol na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 22.2.2006 pridelený a na základe nájomnej zmluvy zo dňa 22.2.2006 prenechaný do užívania predmetný byt a tento ona následne odkúpila do osobného vlastníctva, pričom vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 20.4.2006 s právnymi účinkami k 30.3.2006. Žalovaná v 2/ rade previedla vlastníctvo k predmetnému bytu, ako aj členstvo v SBD III Košice na žalovaného v 3/ rade s účinkami od 1.9.2006. Následne žalovaný v 3/ rade oznámil SBD III Košice prevod vlastníctva predmetného bytu s účinkami k 23.9.2008 a prevod členstva v SBD III Košice na žalovanú v 4/ rade. Žalovaný v 5/ rade má za to, že svojím konaním neporušil žiaden právny predpis, konal dobromyseľne a vzhľadom na to žiadal žalobu voči nemu zamietnuť. Pokiaľ ide o petit žalobného návrhu, žalovaný v 5/ rade dal súdu do pozornosti, že pôvodne boli žalovaná v 1/ rade a žalobca ako manželia spoločnými členmi SBD III Košice a spoločnými nájomcami bytu č. XX, na X. poschodí, na J. XX v N., avšak momentálne manželstvo žalobcu a žalovanej v 1/ rade bolo rozvedené rozsudkom OS Košice I sp. zn. 35C/95/2005 v máji 2006.
10. Žalobca podaniami zo dňa 27.7.2007, 29.6.2009, 22.12.2009, 15.2.2010, 5.1.2011 uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu na rozhodnutí vo veci samej u určení neplatnosti zmluvy o prevode členstva a práv k nájmu bytu je predovšetkým v tom, že na základe sfalšovaného podpisu žalobcu bolo členstvo v Bytovom družstve a práva k nájmu prevedené na žalovanú v 2/ rade, ktorá následne tento byt previedla na tretiu osobu. Žalobca nemal záujem na uzatvorení uvedenej zmluvy. Žalobca týmto konaním neznámej osoby v rozpore so svojou vôľou a bez svojho vedomia prišiel o strechu nad hlavou a stal sa bezdomovcom. V súčasnosti je jediným riešením bytovej otázky žalobcu prichýlenie do rodičovského bytu zo strany jeho rodičov, pretože v opačnom prípade by bol tento nútený bývať na ulici. Takéto riešenie je však iba dočasné a plné dennodennej sociálnej neistoty. Žalobca bol v rozpore s platným právom pozbavený svojich práv keď neurobil právny úkon (neprejavil svoju vôľu), na základe ktorého bol uskutočnený prevod členstva a práva nájmu. Keďže nedošlo k prejavu vôle žalobcu, právny úkon, na základe ktorého bolo prevedené členstvo a právo nájmu, je neplatný. Vyslovenie neplatnosti právneho úkonu je dôležité pre zabezpečenie základnej životnej potreby žalobcu - potreby bývania, ktorej bol pozbavený na základe neplatného právneho úkonu. Nakoľko zmluva o prevode členstva a práva nájmu bola uzatvorená neplatne, rovnako aj ďalšie zmluvy sú neplatné. Žalovaný v 3/ rade v čase podpisu kúpnej zmluvy dňa 2.9.2008 mal už vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore, nakoľko dňa 21.6.2008 doručením rozšírenia žaloby bol s touto skutočnosťou oboznámený, pričom návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.9.2008 bol na kataster nehnuteľností doručený až 3.9.2008. Ani v tomto prípade nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 3/ rade ako predávajúcim a žalovanou v 4/ rade ako kupujúcou, nakoľko žalovaný v 3/ rade ako nie vlastník nemohol previesť vlastnícke právo k bytu na tretiu osobu, ani platne zriadiť záložné právo. V tomto prípade je naliehavý právny záujem žalobcu, ktorý konaním žalovaných, predovšetkým v 1/ a 2/ rade prišiel o strechu nad hlavou bez svojho súhlasu a vedomia daný a preto je predmetná žaloba dôvodná. Žalobca sa nemôže domáhať priamo plnenia a jeho právne postavenie žalobcu by
bez takého určenia bolo neisté. Za účelom dosiahnutia stavu vylučujúceho akúkoľvek spornosť žalobca formuloval petit žaloby pozitívne a to domáha sa určenia, že vlastníkom predmetného 2-izbového bytu je žalovaný v 5/ rade a na základe tohto určenia zároveň aj určenia, že žalobca je oprávnený užívať tento byt ako nájomca. Určenie neplatnosti dispozitívnych úkonov uvedených v žalobe je v tomto konkrétnom prípade bezpochyby, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobcove právo členstva a právo nájmu nezaniklo na základe žiadnej inej právnej skutočnosti, pevným základom pre pozitívne určenie vlastníctva k bytu žalovaného v 5/ rade a pre následný zápis jeho vlastníctva do katastra nehnuteľností, ktoré sú tak spôsobilé odstrániť v danom právnom vzťahu neistotu žalobcu spočívajúcu v otázke, kto je oprávnený predmetnú nehnuteľnosť užívať a to tým, že v ich dôsledku dôjde práve k obnoveniu predošlého stavu a teda zároveň aj k obnoveniu členských práv a nájomného práva žalobcu a žalovanej v 1/ rade. Nie je možné podať žalobu na plnenie, pretože žalobcove záujmy boli porušené tým, že bol bez svojej vôle neoprávnene pozbavený svojho členského práva a ním súvisiaceho práva predmetný byt užívať. Škodu, ktorá v dôsledku porušenia týchto práv žalobcovi vznikla, vzhľadom na obsah predmetných práv a rovnako aj s prihliadnutím na dôsledky porušenia, ktoré sa odzrkadľujú najmä v stále pretrvávajúcej situácii sprevádzanej problémami existenčného charakteru, nie je možné objektívne vyčísliť. Žalobca poukázal na § 34 Občianskeho zákonníka s tým, že vôľa je základnou zložkou každého právneho úkonu a v dôsledku jej absencie nemôže právny úkon ani vzniknúť. Zmluva o prevode členstva a práva nájmu je neplatná v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. V dôsledku tejto neplatnosti za súčasne uplatnenej jednej zo základných občianskoprávnych zásad, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv než má on sám, je zároveň neplatná aj každá zmluva na ňu nadväzujúca. Zamietnutím žaloby z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu by vzhľadom na pretrvávajúce ohrozenie žalobcovho právneho postavenia bolo možné chápať ako odmietnutie poskytnutia súdnej ochrany pre žalobcu. Znalecký posudok Mgr. Daniely Novosadovej zo dňa 31.12.2007 považuje žalobca za plne dôveryhodný a z hľadiska jeho preskúmateľnosti za vyhotovený úplne v súlade so zákonom, pričom jeho výpovedná hodnota úplne odzrkadľuje skutočný stav. Naliehavý právny záujem žalobcu na uplatnenej žalobe spočíva v tom, že s majetkovými právami žalobcu bolo disponované bez jeho vedomia, jeho vôle a jeho súhlasu a žalobca bol na základe neplatného právneho úkonu pozbavený majetkových práv týkajúcich sa predmetného bytu. Preto má právny záujem tento protiprávny stav napraviť. Vzhľadom na to, že po podaní žalobného návrhu došlo k ďalším prevodom bytu, v zmysle judikatúry musel žalobca rozšíriť svoj žalobný návrh tak, aby boli účastníkmi konania aj všetky subjekty, ktoré uzatvárali zmluvné vzťahy následne po zmluve o prevode členských práv. Pre celé konanie je však podstatné určujúce rozhodnutie súdu ohľadom neplatnosti zmluvy o prevode členských práv a všetky ostatné výroky sú svojim spôsobom len dôsledku výroku o neplatnosti zmluvy o prevode členských práv. Žalobca má aktívnu hmotnoprávnu aj procesnoprávnu legitimáciu na určenie neplatnosti zmlúv, ako aj vo vzťahu k ostatným častiam žalobného návrhu. Keďže ide o absolútne neplatné právne úkony, neplatnosti sa môže domáhať ktokoľvek, nie iba účastník daného zmluvného vzťahu. Keďže žalobca nebol nikdy vlastníkom predmetného bytu, bol len členom družstva a nájomcom bytu, nemôže sa domáhať obnovenia svojho vlastníckeho práva k bytu, pretože toto právo nikdy nemal. Môže sa domáhať len toho, aby bol obnovený stav pred neplatným prevodom jeho členských práv, aby sa stal nájomcom predmetného bytu. Z dôvodu právnej istoty je zároveň potrebné určiť aj to, kto je vlastníkom bytu. Čo sa týka synalagmatického záväzku na vrátenie plnenia, žalobca neprijal žiadne plnenie, preto nemá povinnosť žiadne plnenie vrátiť. Je neprípustné a z pohľadu práva nespravodlivé, nesprávne a nezákonné, aby žalobca, ktorý neuzatvoril žiadnu zmluvu a v dôsledku konania iných osôb prišiel o strechu nad hlavou, bol pozbavený svojich práv, pričom tí, ktorí zo straty jeho práv následne majetkovo profitovali získali práva, ktorých sa žalobca vzdať nechcel, požívali právnu ochranu formou údajného nedostatku naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu na podaní určovacej žaloby.
11. Žalovaná v 2/ rade podaním zo dňa 4.3.2010 taktiež namietala existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, ako aj nesúhlas so spôsobom vyhotovenia znaleckého posudku Mgr. X. I. a s jeho závermi. Navrhla, aby bol v konaní vypracovaný nový znalecký posudok.
12. Žalovaná v 4/ rade v konaní uviedla, že žiada žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených vo vyjadrení, aj z dôvodu nedostatku aktívnej hmotnoprávnej i procesnoprávnej legitimácie, pretože žalobca sa v bode 5. žalobného petitu domáha, že vlastníkom 2-izbového bytu je SBD a toho označil za žalovaného. Žalobca nie je aktívne legitimovaný tak po hmotnoprávnej, ako aj procesnej stránke na určenie vlastníckeho práva, pretože žiada určiť, že iný je vlastník bytu a teda tu nie je naliehavý právny záujem, nakoľko žalobcove vlastníctvo v katastri nehnuteľnosti sa nemôže obnoviť vyslovením neplatnosti uvedených
zmlúv. Žalobca sa ďalej domáha, že je nájomcom, ani v tomto prípade nie je daná jeho hmotnoprávna legitimácia, nakoľko len vtedy by sa tak stalo, ak by už SBD bolo v katastri nehnuteľnosti zapísané ako vlastník. Žalobca neuvádza v žalobnom petite ani záväzok vrátenia plnenia, ktorý je dvojstranný synalagmatický, teda by tu mala byť vyslovená aj povinnosť vrátiť prijaté plnenia, tejto zákonnej konštrukcii musí potom zodpovedať žalobný petit. Vyslovením neplatnosti zmluvy došlo k ďalším súdnym sporom medzi účastníkmi a preto má žalobca naliehavý právny záujem iba na odstránenie následkov porušenia práva, t.j. na plnenie z porušenia práva. Nakoniec žalobca sa aj v trestnom konaní domáha peňažnej náhrady škody. Žalobu na určenie neplatnosti zmlúv tak považuje za nedovolenú, pretože neslúži potrebám praktického života, nakoľko žalobcove právo bolo už porušené a v danom stave prichádza do úvahy len jeho reparácia, nie určovacie žaloby na neplatnosť zmlúv. Ak žalobca tvrdí, že nevie, kto mu spôsobil túto škodu a voči komu sa má domáhať jej náhrady, poukazujeme na to, že z obsahu spisu vyplýva aj výška bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil. V prípade úspechu žalobcu žalovaná v 4/ rade stratí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré požíva ochranu v článku 20 Ústavy SR. Žalobca by takýmto spôsobom získal spoločný nájom a spoločné členstvo, pričom žalovaná v 4/ rade mala za to, že ochrana vlastníctva má väčší význam.
13. Žalovaný v 5/ rade na uvedenom pojednávaní uviedol, že obnovenie pôvodného stavu, aby sa žalobca stal opätovne nájomcom v tomto čase nie je možné, vzhľadom na to, že jeho manželstvo so žalovanou v 1/ rade bolo rozvedené a právna úprava umožňuje stať sa spoločnými nájomcami len manželom.
14. Podaním z 5.1.2011 žalobca opätovne navrhol pripustiť zmenu žalobného petitu a to tak, že vo výroku 6. žiadal určiť, že žalobca je aj členom družstva a doplnil ďalší výrok, že všetci žalovaní sú povinní vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenie z neplatných zmlúv. Uznesením č. k. 35C/119/2006-332 zo dňa 12.12.2011 súd nepripustil zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 5.1.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2012.
15. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 35C/119/2006-537 zo dňa 3.2.2015, kedy určil, že Zmluva o prevode členstva a práva nájmu uzatvorená dňa 8.2.2006 s účinnosťou od 1.3.2006 medzi žalovanou v 1/ rade M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, N. a žalobcom p. W. N., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, N. ako prevodcami a žalovanou v 2/ rade Bc. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, N. ako nadobúdateľkou je neplatná, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol o trovách konania medzi stranami sporu a o trovách štátu.
16. O odvolaniach podaných všetkými stranami sporu okrem žalovaného v 5/ rade Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom č.k. 6Co/296/2015-695 zo dňa 25.10.2016, ktorým rozsudok vo výroku o určenie, že Zmluva o prevode členstva a práva nájmu uzatvorená dňa 8.2.2006 s účinnosťou od 1.3.2006 medzi žalovanou v 1/ rade M. N., narodenou XX.X.XXXX, bytom J. XX, N. a žalobcom W. N., narodeným XX.X.XXXX, bytom J. XX, N. ako prevodcami a žalovanou v 2/ rade Bc. F. B., narodenou XX.XX.XXXX, bytom G. X, N. ako nadobúdateľkou je neplatná (výrok I.) potvrdil, rozsudok v prevyšujúcej časti zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Po vrátení veci súdu prvej inštancie tento v zmysle inštrukcie Krajského súdu v Košiciach (odsek 118,119) vyzval žalobcu podľa § 129 Civilného sporového poriadku, a následne žalobca podaním 27.1.2017 žiadal zmenu petitu v časti výroku č. 6, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 11.4.2017 tak, že pripustil zmenu petitu v jeho výroku č. 6 v nasledovnom znení: Spoločnými členmi v družstve Stavebné bytové družstvo III Košice, so sídlom Furčianska 60, 040 14 Košice a spoločnými nájomcami 2-izbového bytu č. XX, na X. Poschodí vo vchode č. XX, na J. ulici v N., súp. č. stavby XXX - obytný dom stojaci na parcele KNC č. XXXX, k.ú. J., sú žalobca a žalovaná v 1. rade.
18. V prevyšujúcej časti, kedy žalobca žiadal zrušiť právo spoločného nájmu bytu a určiť, že je členom družstva a oprávneným byt užívať ako nájomca, zmenu žaloby súd nepripustil. Dôvodom takéhoto postupu bola skutočnosť, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (v nepripustenej časti).
19. Po vrátení veci súdu prvej inštancie žalovaná v 4. rade svojím podaním zo dňa 14.3.2017 uviedla, že názor Krajského súdu v Košiciach v jeho zrušujúcom rozsudku konkrétne v odseku 108 na strane
25 obsahuje právny názor senátu Krajského súdu, ktorý bol už v súdnej praxi prekonaný a tak sa toto rozhodnutie Krajského súdu dostáva do výrazného rozporu s ustanovenia článku 2 Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje zásadnú zmenu pohľadu na záväznosť súdneho rozhodnutia. Zdôrazňuje pri tom prednosť legitímnych očakávaní strany konania, že jej spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Jedná sa o právny názor, že na základe neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Žalovaná v 4. rade poukázala na článok 2 Civilného sporového poriadku. Podľa jej názoru prelomovým rozhodnutím sa pri hodnotení potreby ochrany dobrej viery účastníkov súkromnoprávnych vzťahov stal nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. IUs/549/2015, ktorý hovorí, že princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Otázkou dobrej viery takéhoto nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Krajský súd vo svojom rozhodnutí tento právny názor Ústavného súdu SR citoval v odôvodnení svojho rozsudku, no napriek tomu sa ním neriadil a tento nerešpektoval. Krajský súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti za analogického skutkového stavu dospel bez dostatočného vysvetlenia, či zdôvodnenia k diametrálne odlišnému právnemu názoru, než aký ustálil Ústavný súd SR. Jednoducho len uviedol, že odvolací súd sa prikláňa k rozhodovacej praxi (Uznesenie ÚS SR sp. zn. IUS/50/2010), podľa ktorej ten kto kupuje nehnuteľnosť od nevlastníka, vlastnícke právo nenadobudne napriek tomu, že koná v dobrej viere v zápis do katastra nehnuteľnosti. Tento postoj senátu Krajského súdu vyznieva ešte absurdnejšie keďže iný senát Krajského súdu v Košiciach pri rozhodovaní v skutkovo obdobnej veci uviedol, že princíp ochrany práva pôvodného vlastníka môže byť prelomený princípom ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/272/2011 z 30.5.2013). Preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nerešpektuje ústavný imperatív je v napadnutej časti potrebné považovať za arbitrárne porušujúce princíp právnej istoty. Preto rozhodnutie odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa otázky ochrany vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa nie je možné vyhodnotiť ako právny akceptovateľné a to minimálne z toho dôvodu, že absolútne neguje právny názor vyššej súdnej autority, čím porušuje ustanovenie článku 2 Civilného sporového poriadku a teda aj legitímne očakávania spravodlivého riešenia veci v súlade s princípom právnej istoty. Ochrana dobrej viery nadobúdateľa aj v rozpore so zásadou nemo plus juris je preferovaná vzhľadom na princíp právneho štátu už dlhé roky aj v Českej republike. Žalovaná v 4,. rade poukázala na jej dobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva, pretože vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 3. rade dňa 2.9.2008, kde je uvedené, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, ani iné obmedzenia vlastníckeho práva. Toto vyhlásenie žalovaného v 3. rade bolo v čase podpisu kúpnej zmluvy nepravdivé, pretože vtedy bol už on sám účastníkom tohto konania, v ktorom bolo spochybnené jeho vlastnícke právo. Byt preto predal s úmyslom zbaviť sa nehnuteľnosti, ktoré vlastnícke právo je neisté a uviedol ma tak preukázateľne do omylu. Kúpnu zmluvu so žalovaným v 3. rade uzavrela prostredníctvom renomovanej realitnej kancelárie Columba s.r.o. V čase podpisu jej kúpnej zmluvy nebola v Katastri nehnuteľnosti žiadna poznámka o vedení súdneho konania a z výpisu z LV sa nijakým spôsobom preto nemohla dozvedieť o pochybnosti, že predávajúci nemusí mať právo s nehnuteľnosťou disponovať. O jej presvedčení, že riadne nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti svedčí aj to, že na kúpu nehnuteľnosti použila hypotekárny úver s úrokovou sadzbou 5,64% ročne na dobu 30 rokov, aby ako čerstvo rozvedená matka bola schopná zabezpečiť bývanie pre seba a svoje maloleté dieťa, ktoré mala zverené do starostlivosti. V prípade, že bude zbavená jej vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, banka vyhlási splatnosť celého jej dlhu, príde tak o svoj jediný byt, stane sa dlžníkom neschopným splatiť niekoľko desaťtisícový dlh banke s nemožnosťou požiadať o akúkoľvek formu pôžičku na celý zbytok svojho života, keďže je mesačný príjem predstavuje cca 600,- Eur. Na základe uvedeného má za to, že je možné vylúčiť jej nedbalosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva. Z ustálenej judikatúry je zrejmé, že pre poskytnutie ochrany vlastníckeho práva nadobúdateľovi je potrebné zisťovať jeho dobrú vieru. Dobrá viera je na strane nadobúdateľa vtedy, ak tento ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať nemal, prípadne nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľom určitého práva zapísaný v Katastri nehnuteľnosti také právo nesvedčí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/71/2012). Výsledky vykonaného dokazovania dostatočne preukazujú jej dobromyseľnosť
pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom aktuálna slovenská judikatúra dáva súdu dostatočne relevantný podklad na uprednostnenie zásahy ochrany dobromyseľného vlastníka pred zásadou nemo plus iuris, preto navrhla, aby súd žalobu v časti, ktorou Krajský súd zrušil a vrátil na opätovné prejednanie zamietol a priznal jeho právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
20. Po vrátení veci súdu prvej inštancie žalovaný v 3. rade svojím podaním zo dňa 7.4.2017 (doručenom priamo na pojednávaní dňa 11.4.2017) uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom žalovanej v 4. rade a má za to, že Krajský súd v Košiciach pri vydaní rozsudku sp. zn. 6Co/296/2015 zo dňa 25.1.2016 pochybil pokiaľ sa odklonil od aktuálnej a v širokom rozsahu uplatňovanej súdnej praxe, pričom tento svoj postup nijako relevantne neodôvodnil. S novšími závermi súdnej praxe v zmysle nálezu Ústavného súdu sp. zn. IUS/549/2015 sa však odvolací súd nijako nevysporiadal, ktorým postupom tento zasiahol do Ústavou garantovaných práv žalovaného v 3. rade, pretože pokiaľ všeobecný súd uznal, že v uvedenej veci dochádza ku kolízii základných práv sporových stráv, z ktorých však nemožno zachovať maximum z obidvoch, tak je nevyhnutné prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti, aj na okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Uvedené zo strany Krajského súdu v Košiciach nebolo vykonané, pretože tento sa nijak vysporiadal s princípom všeobecnej spravodlivosti a s okolnosťami tohto konkrétneho rozhodovaného prípadu, preto žalovaný v 3. rade požadoval, aby konajúci súd prvej inštancie vykonal predmetné porovnanie základných práv na strane žalobcu, na strane žalovaných a rozhodol, ktorému z týchto základných práv má byť poskytnutá súdna ochrana. V konaní bola preukázaná dobromyseľnosť žalovaného v 3. rade pri nadobúdaní nehnuteľnosti od žalovanej v 2. rade a preto má byť poskytnutá súdna ochrana v súlade s vyššie uvedeným nálezom ÚS SR sp. zn. IUS/549/2015. Žalovaný v 3. rade bol dobromyseľný v tom, že nadobúda nehnuteľnosť od skutočného vlastníka, čo bolo zrejmé, že zápisu v Katastri nehnuteľnosti, ako aj z článku I kúpnej zmluvy zo dňa 31.7.2006 (č.l. 45-46 súdneho spisu, resp. 302 a 303 súdneho spisu). Uvedené vyplývalo z LV č. XXXXX k.ú. J. zo dňa 17.7.2006 (č.l. 43,44), s ktorým sa žalovaný v 3. rade pred podpisom kúpnej zmluvy oboznámil. V tom čase bola ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľnosti evidovaná žalovaná v 2. rade a v Katastri nehnuteľnosti nebola evidovaná žiadna poznámka, žiadna plomba a ani iný údaj, že by vo veci malo prebiehať súdne konanie, resp. že by bolo vlastnícke právo žalovanej v 2. rade akokoľvek spochybnené. Žalovaný v 3. rade nadobúdal vlastnícke právo k nehnuteľnosti prostredníctvom sprostredkovateľa realitnej kancelárie Slovakia-Real, pričom tento ho nijako neupozornil, že by malo byť vlastnícke právo predávajúcej spochybnené. Aj z prehlásení žalovanej v 2. rade uvedených v článku VI kúpnej zmluvy zo dňa 31.7.2006 je zrejmé, že predávajúca vyhlásila, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, ani iné právne skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom obmedzovali výkon vlastníckeho práva. Vlastnícke právo nadobudol dobromyseľne žalovaný v 3. rade k sporným nehnuteľnostiam dňa 21.8.2006 na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva pod č. vkladu V7624/2006. Čiže žalovaný v 3. rade sa stal vlastníkom nehnuteľnosti ešte v čase pred vydaním uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 35C/119/2006-34 zo dňa 11.9.2006, ktorým bolo žalovanej v 2. rade zakázané nakladať so spornými nehnuteľnosťami. Žalovaný v 3. rade teda pred nadobudnutím vlastníckeho práva vykonal všetky úkony, ktoré od neho bolo možné objektívne vyžadovať a teda je na mieste poskytnúť ochranu vlastníckeho práva žalovaného v 3. rade, ktorý v čase nadobúdania nehnuteľnosti vynaložil potrebnú mieru opatrnosti a nemal, resp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že žalovaná v 2. rade nie je skutočnou vlastníčkou prevádzaných nehnuteľnosti. Pre úplnosť dodal, že nehnuteľnosti nie len dobromyseľne nadobudol, ale ich aj v dobrej miere predal žalovanej v 4. rade ako skutočný vlastník nehnuteľnosti, hoci mu v čase, kedy mu boli nehnuteľnosti predávané, bolo doručené uznesenie súdu, avšak toto po porade s vtedajším právnym zástupcom nepovažoval za prekážku prevodu. Navyše bol vtedy žalovanou v 2. rade vyrozumený, že jej a jej dcére žalovanej v 1. rade má robiť žalobca rôzne problémy, iniciovať konania, ktoré súvisia s ukončením spoločného spolužitia žalobcu a žalovanej v 1. rade. V čase prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného v 3. rade na žalovanú v 4. rade tento nemal podrobné znalosti o všetkých skutočnostiach prejednávaného prípadu. Mal za to, že konanie na súde prvej inštancie má ústavnoprávny charakter a preto sa nastolenými otázkami musí náležite vysporiadať súd prvej inštancie, teda je povinný sa pri poskytnutí súdnej ochrany stranám sporu zaoberať porovnaním potreby poskytnúť ochranu základnému právu žalobcu, alebo základným právom žalovaným.
21. Na pojednávaní konanom dňa 11.4.2017 žalovaný v 3., 4. a v 5. rade zotrvali na svojich prechádzajúcich vyjadreniach, žalované v 1. a v 2. rade prostredníctvom svojej advokátky predniesli, že nájomný vzťah neznamená vlastníctvo a nemôže byť nadradeným nad vlastnícke právo, pričom žalobca
má svoju bytovú otázku vyriešenú v Žiline. Podľa jej názoru žalobcovi ide len o vyriešenie finančnej otázky.
22. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, vypočutím účastníkov konania, pripojenými spismi, znaleckým dokazovaním a zistil nasledovný skutkový stav:
23. Z Rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 1.3.1996 súd zistil, že Stavebné bytové družstvo III. v Košiciach pridelilo členovi M. N. byt č. XX na ulici J. XX objekt XXX poschodie O.. pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne, príslušenstva, do osobného užívania.
24. Z Nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do užívania zo dňa 1.3.1996 súd zistil, že Stavebné bytové družstvo III. prenechalo dňom 1.3.1996 členovi družstva M. N. do užívania družstevný byt č. XX objekt XXX na ulici J. XX posch. VI. vrátane príslušenstva. Spoločným nájomcom sa stal manžel Maroš Kaško.
25. Zo Zmluvy o prevode členstva a práva nájmu zo dňa 8.2.2006 účinnej od 1.3.2006 súd zistil, že odporkyňa v 1/ rade a navrhovateľ ako užívatelia 2-izbového družstevného bytu číslo XX poschodie X ulica J. XX objekt XXX v N. previedli svoje členské práva a povinnosti na nadobúdateľa - odporkyňu v 2/ rade.
26. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 23.8.2006 súd zistil, že výlučným vlastníkom bytu č. XX na VI. poschodí vo vchode XX na J. ulici v N., kat. územie J. je F. B. rod. O., nar. XX.XX.XXXX a to titulom Zmluvy o prevode bytu do vlastníctva V XXXX/XX zo dňa 20.4.2006. Na uvedenom liste vlastníctva je zároveň zapísaná poznámka - Návrh na vydanie predbežného opatrenia Okresný súd Košice I k bytu č. XX na X.p. v bytovom dome s.č. XXX na p.č. XXXX P1 334/06 (uvedený stav listu vlastníctva je ku dňu 16.8.2006, kedy bola vykonaná posledná aktualizácia katastrálneho portálu).
27. Z kúpnej zmluvy zo dňa 31.7.2006 súd zistil, že žalovaná v 2/ rade previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú.: J. a to 2-izbového bytu č. XX, na X.poschodí, bytového domu J. XX, N. aj s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu na žalovaného v 3/ rade za kúpnu cenu 830.000,- Sk. Vklad uvedenej zmluvy bol povolený Správou katastra Košice dňa 21.8.2006 pod č. O. 28. Z kúpna zmluva zo dňa 2.9.2008 súd zistil, že žalovaný v 3/ rade ako predávajúci previedol vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti - dvojizbovému bytu č. XX na X.poschodí, ul. J. XX v N., súpisné číslo stavby: XXX - obytný dom, stojaci na parcele č. XXXX, k.ú. J. na žalovanú v 4/ ako kupujúcu. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 9XXX/XXXX.
29. Žalobca v konaní vypovedal, že začiatkom júna roku 2006 išiel na bytové družstvo, kde zistil stav nedoplatkov, resp. preplatkov z vyúčtovania a tam sa dozvedel, že v čase keď bol ženatý so žalovanou v 1/ rade 1.3.2006 previedol byt na svokru žalovanú v 2/ rade. Následne na to sa doma spýtal žalovanej v 1/ a 2/ rade o čo ide, pričom oni sa tvárili, že je to v poriadku a že sa vzdal bytu. Následne podal podnet na trestné stíhanie na vyšetrenie tejto skutočnosti. Keď sa spýtal žalovanej v 1/ rade ako malo dôjsť k podpisu na tejto zmluve, jej prvá verzia bola, že boli spolu na matrike, druhá verzia bola taká, že všetci boli na bytovom družstve a posledná tretia verzia bola, že bol uvedenú zmluvu podpísať sám v Z. dobrovoľne. Začiatkom júla 2006 mu bolo povedané zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade, že sa má z bytu vysťahovať, že byt je predaný. Preto rýchlo utekal na kataster, aby to zablokoval a dal tam pečate. Nakoniec dostal vyjadrenie z katastra, že to bolo celé zamietnuté. Následne sa dozvedel, že mu bol zrušený aj trvalý pobyt na tejto adrese. Čo sa týka podpisu na matrike na Miestnom úrade v Barci, nikdy sám ani s manželkou a so svokrou nebol u notára, na žiadnej matrike, že by niečo podpisoval. Žalobca výslovne namietal, že by podpis na uvedenej zmluve bol jeho podpisom. Jeho podpis na matrike mal byť vykonaný dňa 6.2.2006, pričom v tom čase bol v práci, akurát na 50 minút si odskočil na preväz k lekárovi do nemocnice vedľa U.S.Steelu. V ten deň v poobedňajších hodinách bol zas celý deň u jeho rodičov. Zároveň uviedol, že ani vôbec nevie kde je Miestny úrad v Barci.
30. Žalovaná v 1/ rade v konaní vypovedala, že nemala nikdy dôvod tvrdiť, že boli spolu na matrike, ona podpisovala dotyčnú zmluvu pred právničkou bytového družstva a aj jej mama. Keď podala žiadosť o rozvod manželstva v decembri v roku 2005, žalobca jej sľuboval hory doly, že sa zmení len aby stiahla žiadosť o rozvod. Zároveň sa jej vyhrážal, že ju vyhodí z bytu pod most aj s dvoma deťmi. Preto
mu navrhla, že o stiahnutí žiadosti o rozvod môžu rozprávať s tým, že on podpíše prevod bytu. Za týmto účelom bola v januári 2006 na bytovom družstve a vyžiadala si tlačivo na prevod bytu. Bolo to jediný krát keď sa so žalobcom rozprávali o prevode bytu, potom viac nie. Ona len nechala dotyčné tlačivo žalobcovi. Zmluvu vypisovala jej mama - žalovaná v 2/ rade, potom tomu nevenovala pozornosť, prešiel nejaký čas 2 - 3 týždne a počas robenia poriadku v papieroch našla dotyčnú zmluvu podpísanú žalobcom. Následne hneď s mamou išli na bytové družstvo uvedenú zmluvu podpísať aj oni. Následne potom, čo prebehol prevod, sa o statuse užívania predmetného bytu so žalobcom nebavila.
31. V konaní vypovedala žalovaná v 2/ rade kedy uviedla, že čo sa týka prevodu práv, k tomu by nebolo nikdy došlo, keby u dcéry - žalovanej v 1/ rade a žalobcom nebolo doma psychické násilie. Žalovaná v 2/ rade bola tou, ktorá povedala žalobkyni v 1/ rade, že má zabezpečiť deťom strechu nad hlavou a teda má dôjsť k prevodu členských práv. Žalovaná v 2/ rade taktiež ako žalovaná v 1/ rade vybrala tlačivo, t.j. papiere z bytového družstva a informovala sa tam, aký môže byť spôsob prevodu. Povedali jej, že podpisy môžu byť overené buď priamo u nich alebo kdekoľvek na notárstve a to osve alebo spoločne to môžu urobiť účastníci zmluvy. Takže predpokladá, že dcéra ju poslúchla, dala podpísať tieto papiere žalobcovi. Viac sa o tom žalovaná v 2/ rade nezaujímala. Následne jej dcéra volala, že robila poriadky a našla podpísaný prevod bytu overený notárom. Vtedy jej povedala, aby išli rovno na bytové družstvo a vykonali tento prevod. Tak tam aj išli. Žalovaná priznala, že ona vypisovala predmetnú zmluvu na bytovom družstve pred jej podpisom, konkrétne, že zmluvu vypísala potom, čo zobrala papiere na bytovom družstve, dohodli sa s dcérou na koho by bol prevod vhodný, potom zmluvu vypísala a dala dcére. Následne dcéra našla zmluvu podpísanú. Na bytovom družstve právnička overovala ich podpisy oproti ich preukazom, tým došlo k prevodu.
32. Zo zápisnice o trestnom oznámení ČVS: T. zo dňa 6.6.2006 súd zistil, že žalobca vypovedal v rámci trestného konania kedy uviedol, že dňa 7.6.2006 potom čo prišiel na Stavebné bytové družstvo III v Košickej Novej Vsi zistil, že vyúčtovanie k bytu za predchádzajúci rok bolo poslané na meno jeho svokry a následne nazretím do listín zistil, že jeho bývalá svokra previedla bez jeho súhlasu byt na seba a videl, že notársky overený podpis nie je jeho. Na pečiatke notárskeho overenia bolo číslo jeho občianskeho preukazu a vedľa neho podpis, ktorý však žalobca uviedol, že nie je jeho podpisom. Uvedeným skutkom mu vznikla škoda na majetku vo výške 16.374,- Sk. Byt má samozrejme väčšiu hodnotu, ale k trhovej cene sa vyjadriť nevedel.
33. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 19.6.2006 súd zistil, že žalobca doplnil svoje predchádzajúce trestné oznámenie kedy uviedol, že Zmluvu o prevode členstva a práva nájmu nepodpisoval, podpis na zmluve je sfalšovaný, podvodu na ňom sa podľa neho mala dopustiť jeho bývalá manželka. V zápisnici predtým uviedol, že chce, aby bola svokra braná na zodpovednosť, ale následne to upravil a žiadal, aby zodpovedná za tento čin bola jeho bývalá manželka - žalovaná v 1/ rade, pretože byt, ktorý je predmetom sporu nie je ešte majetkovo vysporiadaný a tento nadobudli v manželstve a toho času od 1.3.2006 je už v osobnom vlastníctve jeho bývalej svokry. Taktiež doplnil, že jemu nevznikla škoda iba vo výške 16.374,- Sk ako zostatková hodnota bytu, ale vznikla mu škoda približne vo výške 425.000,- Sk, ako približná polovica trhovej hodnoty toho bytu.
34. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 22.11.2006 súd zistil, že žalobca vypovedal, že jeho bývalá manželka spolu s jeho svokrou previedli bez jeho súhlasu byt na seba a videl, že podpis overený na matričnom úrade na Zmluve o prevode členstva a práva nájmu nie je jeho podpisom. Zároveň si v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku uplatnil nárok na náhradu škody vo výške cca 425.000,- Sk.
35. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Michalovce, ČVS: T. zo dňa 16.3.2007 súd zistil, že bolo zastavené trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr.zákona, ku ktorému malo dôjsť tým, že doposiaľ nezistený páchateľ od presne nezisteného času do 7.6.2006 v Stavebnom bytovom družstve III v Košickej Novej Vsi na základe Zmluvy o prevode členstva a práva previedol užívateľské práva k 2-izbovému družstevnému bytu č. XX, na X.poschodí, J. XX v N. na nadobúdateľa Bc. F. B., pričom tento prevod sa uskutočnil bez súhlasu spoluužívateľa - žalobcu a podpis na tejto zmluve nepatrí žalobcovi, čím menovanému spôsobil škodu vo výške cca 425.000,- Sk bolo zastavené, nakoľko bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.
36. Uznesením Okresnej prokuratúry Košice II, 2Pv 313/07-11/I zo dňa 6.7.2007 súd zistil, že uznesenie vyšetrovateľa OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Michalovce, sp.zn.: T.o dňa 16.3.2007 bolo
zrušené ako neopodstatnené a bolo uložené vyšetrovateľovi OR PZ, ÚJaKP Michalovce, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
37. Zo znaleckého posudku Mgr. X. I.. 5/2007 zo dňa 31.12.2007 súd zistil, že tento bol vyhotovený k spisu OR PZ ÚjaKP, odbor Justičnej polície Michalovce, ČVS: T., kedy bolo zistené, že sporné podpisy obsiahnuté na Zmluve o prevode členstva a práva nájmu uzatvorenej dňa 9.2.2006 (dátum uvedený v odtlačku pečiatky podateľne SBD III Košice), na Zmluve o prevode členstva a práva nájmu uzatvorenej zo dňa 8.2.2006 a v osvedčovacej knihe čiarový kód - XXXXXXXXXXXXX-podpis 06-pod poradovým číslom 149-150 zo dňa 6.2.2006 označenie SM č. 3/5-07 nie sú pravými podpismi W. N.. Z ďalších odpovedí znalkyne súd zistil, že tieto podpisy nevyhotovila žalovaná v 1/ rade a pravdepodobne ich vyhotovila žalovaná v 2/ rade.
38. Zo zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 5/ rade - Stavebné bytové družstvo III Košice, ako prevádzajúcim a žalovanou v 2/ rade, ako nadobúdateľkou zo dňa 22.2.2006 súd zistil, že žalovaný v 5/ rade previedol do výlučného vlastníctva žalovanej v 2/ rade byt č. XX, na X.poschodí bytového domu na ulici J. XX v N. s príslušným podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Vklad uvedenej zmluvy bol povolený Správou katastra Košice 20.4.2006 pod číslom: V XXXX/XXXX.. Z Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 2.9.2008 súd zistil, že žalovaný v 3/ rade previedol vlastníctvo bytu č. XX, na 6.poschodí, na J. ul. č. XX v N. na žalovanú v 4/ rade. Vklad uvedenej zmluvy bol Správou katastra Košice povolený dňa 23.9.2008 pod číslom: V XXXX/XXXX..
39. Zo Zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi spoločnosťou Columba, s.r.o., ako sprostredkovateľom a žalovanou v 4/ rade, ako záujemcom súd zistil, že sprostredkovateľ sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná v 4/ rade mala príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na kúpu predmetnej nehnuteľnosti - bytu č. XX, na X.posch. obytného domu na J. XX v N., ktorého vlastníkom bol žalovaný v 3/ rade. Uvedená zmluva je zo 7.8.2008.
40. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 5To 13/2014-304 zo dňa 27.3.2014 súd zistil, že súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 14.11.2013 sp. zn.: 8T 156/09 a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku s použitím § 285 písm. b) Tr.poriadku obžalovanú - žalovanú v 2/ rade oslobodil spod obžaloby, pretože skutok, ktorý jej bol kladený za vinu právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr.zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že na základe Zmluvy o prevode členstva práva zaregistrovanej dňa 8.2.2006 na SBD III v Košickej Novej Vsi, previedla užívateľské práva k 2-izbovému družstevnému bytu č. XX, X.poschodie, na ulici J. XX v N., čím tento prevod uskutočnila bez súhlasu spoluužívateľa W. N. a jeho podpis na tejto zmluve, ako aj podpis v osvedčovacej knihe sfalšovala, čím takto mu spôsobila škodu vo výške 14.107,41 € (425.000,- Sk), nakoľko skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia súd zistil, že prvostupňový súd dospel k záveru, že skutok sa stal, spáchala ho žalovaná v 2/ rade, s ktorým záverom sa stotožnil aj odvolací Krajský súd v Košiciach. Ďalej Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že ustanovením o trestnom čine, poškodzovanie cudzích práv podľa § 375 Tr.zákona sa poskytuje trestnoprávna ochrana len tým právam, ktoré nemajú majetkovú povahu. Ak podvodným konaním páchateľa došlo k zásahu do práv spojených s vlastníctvom a užívaním bytu, potom také konanie nemožno posúdiť ako trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Tr.zákona, lebo práva k bytu sú svojim charakterom a obsahom majetkovými právami. V danej trestnej veci na základe výsledkov dokazovania bolo možné urobiť jednoznačný záver, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že ho spáchala obžalovaná - žalovaná v 2/ rade, na druhej strane však tento skutok nie je trestným činom poškodzovanie cudzích práv podľa § 375 Tr.zákona a preto odvolací súd obžalovanú - žalovanú v 2/ rade spod obžaloby Okresného prokurátora pre daný skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovanie cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr.zákona, oslobodil.
41. V zmysle uznesenia Okresného súdu Košice I. č.k. 35C/119/2006-408 zo dňa 14.8.2013 súdny znalec PhDr. R. Q. vypracoval znalecký posudok dňa 30.8.2014, kedy určil, že sporný podpis na zmluve o prevode členstva a práva nájmu zo dňa 8.2.2006, ktorý označil ako 001/119 je kategoricky falzifikátom, ktorý vznikol pravdepodobne napodobením konkrétneho vzoru, či vzorov. Sporný podpis žalobcu W. N. v osvedčovacej knihe Mestského úradu pod poradovým číslom 149-150 s dátumom overenia 6.2.2006, ktorý označil ako 002/119 je kategoricky falzifikátom, ktorý vznikol pravdepodobne napodobením konkrétneho vzoru, či vzorov.
42. Skutkový stav tak ako bol zistený súdom prvej inštancie ešte pred vydaním rozsudku vo veci zo dňa 3.2.2015 nebol medzi stranami sporný a súd z neho vychádzal.
43. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
44. Podľa § 137 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
45. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
46. Podľa § 36 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
47. Podľa § 38 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
48. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
49. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
50. Podľa § 42 Občianskeho zákonníka, ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
51. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
52. Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
53. Podľa § 229 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, členské práva a povinnosti môže člen previesť na iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti zamietavému rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva alebo členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva nadobúdateľ členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností prevádzajúceho člena.
54. Podľa § 230 Obchodného zákonníka, prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.
55. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
56. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
57. Podľa § 20 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo previesť svoje vlastníctvo na inú osobu. Na prechod alebo prevod vlastníctva sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
58. Podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.
59. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru požiadal bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona; ak sa nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru v takto dohodnutej lehote.
60. Vychádzajúc z ustanovenia § 137 písm. c/ CSP určovacou žalobou takéhoto typu sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý by mal spočívať v tom, že právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia je ohrozené alebo neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Povinnosť preukázať prítomnosť naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo je alebo nie je, v konaní zaťažuje žalobcu, pričom naliehavý právny záujem musí nutne existovať v čase vyhlásenia rozsudku.
61. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie (R 40/1996 ZSP).
62. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako by nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (retihabíciou) a nemôže konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností V prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu je určujúca žaloba jediným prostriedkom nápravy vzniknutého stavu, a súdne rozhodnutie ovplyvní právne postavenie žalobcu, preto možno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Naviac existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti všetkých zmlúv súd videl v riešení a zabezpečení základnej životnej potreby žalobcu - potreby bývania, ktorej bol pozbavený na základe tohto právneho úkonu Zmluvy o prevode členstva a práva nájmu, ktorý úkon neurobil a na základe ktorého bol uskutočnený prevod na žalovanú v 2/ rade. Zároveň existenciu naliehavého právneho záujmu súd videl v tom, že ak bude súdom vyslovená neplatnosť týchto právnych úkonov spolu s určením, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a určením, kto je spoločným členom
družstva a nájomcom predmetného bytu, zakladá to žalobcovi či žalovanej v 1/ rade nárok domáhať sa zrušenia spoločného členstva a nájmu a z toho vyplývajúcich nárokov resp. vo vzťahu k žalovanej v 1/ či 2/ rade domáhať sa vyplatenia náhrady škody spôsobenej mu neplatným právnym úkonom, ktorého účastníčkami oni dve boli. Ako konštatoval Krajský súd v Košiciach (ods. 76,77) žalobca má naliehavý právny záujem na určení daných výrokov (s pozmeneným výrokom 6., ktorá zmena petitu bola súdom prvého stupňa pripustená).
63. V prípade, ak vôľa nie je skutočne daná, vážna, omylu prostá, určitá a slobodná, ide o vadu vôle. Ak subjektu chýba vôľa, ide o úkon absolútne neplatný (non negotium), právny úkon z hľadiska práva vôbec nevznikne, nakoľko mu chýba podstatný pojmový znak právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 OZ je neplatnosťou absolútnou, pričom nie je rozhodujúce, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli (R NS ČR sp. zn. 30 Cdo 3540/2006).
64. V tomto prípade pri Zmluve o prevode členstva a práva nájmu uzatvorenej dňa 8.2.2006 žalobca vystupoval ako strana zmluvy popri žalovanej v 1/ rade, pričom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že na zmluve uvedený podpis nepatril jemu, tento podpis nevykonal žalobca, ale iná osoba, ktorá jeho podpis tzv. sfalšovala. Žalobca, napriek tomu, že vystupoval ako zmluvná strana na zmluve a bol tam uvedený aj jeho podpis, zmluvu nepodpísal (o zmluve v čase dátumu na nej uvedenom nemal vedomosť), teda na jeho strane nebola vôľa byť účastný predmetného právneho úkonu, a absentoval aj jeho prejav vôle navonok, t. j. vyvolanie takých účinkov, ktoré s prejavom vôle spája právny poriadok, teda podpísanie predmetnej zmluvy. Vôľa žalobcu nebola skutočne daná, vážna, omylu prostá, určitá a slobodná, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (non negotium) - zmluvy o prevode členstva a práva nájmu z 08.02.2006. Zároveň s poukazom na závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5To/13/2014-304 zo dňa 27.03.2014, kedy bolo skonštatované, že skutok uvedený v obžalobe (trestný čin poškodzovania cudzích práv - sfalšovanie podpisu žalobcu) sa stal, že ho spáchala obžalovaná - žalovaná v 2/ rade (i keď v konečnom dôsledku vo veci oslobodená, pretože tento skutok nebol trestným činom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Tr. zákona) bolo nutné konštatovať, že zmluva o prevode členstva a práva nájmu z 08.02.2006 je absolútne neplatná aj s poukazom na ustanovenie § 39 OZ, nakoľko svojim účelom odporuje zákonu.
65. Z uvedeného dôvodu bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie určujúci neplatnosť tejto (v poradí prvej) zmluvy potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/296/2015-695 zo dňa 25.10.2016. Dané rozhodnutie dalo právny základ pre rozhodovanie o ďalších určujúcich výrokoch žaloby žalobcu.
66. Predmetom tohto konania ostalo posúdenie platnosti resp. neplatnosti ostatných zmlúv, t.j. Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorenej dňa 29.3.2006 medzi žalovaným v 5/ rade a žalovanou v 2/ rade, Kúpnej zmluvy zo dňa 21.8.2006 uzavretej medzi žalovanou v 2/ rade a žalovaným v3/ rade, Kúpnej zmluvy zo dňa 2.9.2008 uzavretej medzi žalovaným v 3/ rade a žalovanou v 4/ rade. Žalobca sa ďalej domáhal určenia, že vlastníkom dvojizbového bytu č. XX na X.poschodí, ul. J. XX v N. je žalovaný v 5/ rade a že žalobca a žalovaná v 1/ rade sú spoločnými členmi v družstve Stavebné bytové družstvo III Košice a spoločnými nájomcami 2-izbového bytu č. XX, na X. poschodí vo vchode č. XX na J. ulici v N..
67. Krajský súd v Košiciach sa vyjadril k otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. februára 2010, sp. zn. I. ÚS 50/2010. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alienum transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť.
68. Ak je predmetom súdneho konania neplatnosť viacerých, na seba nadväzujúcich zmlúv, dôvody neplatnosti treba zisťovať u každej z nich samostatne. Jednoznačný záver o platnosti jednej z týchto zmlúv nie je dostatočným dôvodom pre záver, že aj ďalšie zmluvy sú platné (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 1997, sp. zn. 5 Cdo 49/97).
69. Po vrátení veci súdu prvého stupňa žalovaní zaujali vo veci temer totožnú obranu postavenú na náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 549/2015, kedy mali za to, že žalovaní v 3/, 4/ rade boli
pri nadobúdaní predmetnej nehnuteľnosti dobromyseľní a preto vylučovali použitie zásady nemo plus iuris. Podľa nich právny názor, že na základe neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa, bol už v súdnej praxi prekonaný. Zároveň poukazovali na to, že nemožno postaviť ochranu nájomných práv žalobcu nad ochranu vlastníckych práv žalovaných (v 2/ až 5/ rade).
70. Súd prvej inštancie plne rešpektujúc názor Krajského súdu v Košiciach mal za to, že s otázkou vzájomného stretu vyššie uvedených dvoch rozhodnutí sa plne a dostatočne vysporiadal už tento súd druhej inštancie a preto súd prvej inštancie si dovoľuje len zopakovať, že dobromyseľným nadobúdateľom, t.j. tu žalovaným v 3/ a 4/ rade (pričom žalovanú v 2/ rade súd nepovažoval za dobromyseľnú, pretože práve ona sfalšovala podpis žalobcu na prvej Zmluve o prevode členstva a práva nájmu zo dňa 8.2.2006) svedčí iba modus, nie titulus nadobudnutia vlastníckeho práva s prihliadnutím na absolútnu neplatnosť aj všetkých ďalších právnych úkonov prevodov danej nehnuteľnosti následne po Zmluve o prevode členstva a práva nájmu zo dňa 8.2.2006. Zároveň títo sa nedostali do postavenia vlastníkov (keďže ich nadobúdací právny úkon bol neplatný), ale dostali sa len do postavenia oprávnených držiteľov (§ 129 a nasl. OZ). Ak by sa týmto oprávneným držiteľom iba s prihliadnutím na ich dobrú vieru pri nadobúdaní nehnuteľnosti bez naplnenia ďalších zákonných podmienok poskytla ochrana ich „vlastníckeho“ práva, tým by došlo k obchádzaniu inštitútu vydržania, ktorý podmieňuje nadobudnutie vecí zákonom určenú dobu trvania (u hnuteľných vecí 3 roky a u nehnuteľností 10 rokov) oprávnenej, ničím nerušenej držby tejto veci (§ 134 OZ).
71. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, ani u jedného z nadobúdateľov (žalovaných v 2/ až 4/ rade) neuplynula zákonom stanovená doba na vydržanie danej nehnuteľnosti, pretože žalovaná v 2/ rade mala danú nehnuteľnosť v nerušenej držbe necelé dva mesiace, žalovaný v 3/ rade cca 5 mesiacov a žalovaná v 4/ rade cca 2 roky až do doručenia uznesenia o pripustení jej osoby do konania na strane žalovaných (č.l. 226). Už len z tohto dôvodu nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaných, že sa stali riadnymi vlastníkmi danej nehnuteľnosti iba s prihliadnutím na ich dobrú vieru bez pristúpenia ostatných zákonom vyžadovaných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. U žalovanej v 2/ rade nepochybne absentuje nielen vydržacia doba 10 rokov, ale i dobrá viera, že nadobúda vlastníctvo platným právnym titulom, nakoľko ona bola falšovateľkou podpisu žalobcu.
72. Súd plne poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/296/2015-695 zo dňa 25.10.2016 (bod 114), kedy tento uviedol že podľa slovenského právneho poriadku nemôže - okrem zákonom stanovených spôsobov, dôjsť k právnemu dôsledku, že by oprávnený držiteľ mohol len pri dobrej viere v zápis do katastra nehnuteľností nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností od nevlastníka, bez toho, aby takýto spôsob upravoval zákon. Inými slovami povedané, na dobrú vieru nadobúdateľa zákon neviaže bezprostredne nadobudnutie vlastníckeho práva ale len zakladá právo oprávnenej držby (§ 130 OZ) a možnosť nadobudnutia práva vydržaním (§ 134 OZ). Tým, že zákonodarca upravil inštitút držby, právne dôsledky vyplývajúce z plynutia času, časovo vymedzil podmienku pre vydržanie nehnuteľnosti lehotou 10 rokov, celkom jasne a zreteľne nastavil pravidlá pre nadobudnutie veci pre „dobromyseľného nadobúdateľa“, ktorým nemôže byť nikto iný než oprávnený držiteľ v zmysle § 130 OZ.
73. Súd prvej inštancie si dovoľuje poznamenať, že žalovanými zdôrazňovaný nález Ústavného súdu SR I.ÚS 549/2015 nie je možné použiť v tomto konkrétnom prípade, pretože žalobca nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý by bol v postavení tzv. nedbalého vlastníka nestarajúceho sa ako predmet vlastníctva opustil jeho sféru. Tento bol iba v pozícii nájomcu a člena družstva, pričom vlastníkom nehnuteľnosti - bytu bol žalovaný v 5/ rade. Žalovaný v 5/ rade sa nesprával nedbale a určite ničím nezanedbal svoje povinnosti, kedy tento v súlade s § 230 Obchodného zákonníka iba zobral na vedomie predloženú Zmluvu o prevode členstva a práva nájmu zo dňa 8.2.2006 a následne v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. iba splnil svoju povinnosť previesť vlastníctvo bytu na nájomcu, ktorý o to požiadal (žalovaná v 2/ rade). Žalobcu by bolo možné len veľmi extenzívnou analógiou považovať za „vlastníka nájomných a členských práv“, avšak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania i tento sa v žiadnom prípade nesprával nedbale, práve naopak. Žalobca už návrhom zo dňa 7.8.2006 sa domáhal zákazu nakladania s nehnuteľnosťou návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol v konečnom dôsledku zamietnutý Krajským súdom v Košiciach (č.l. 55), ale len z dôvodu, že v čase rozhodovania nehnuteľnosť už bola prevedená zo žalovanej v 2/ rade na žalovaného v 3/ rade. Žalobca následne každý ďalší prevod nehnuteľnosti napadol rozšírením žalobného petitu, kedy iba reagoval na
danú vzniknutú situáciu. Už i z tohto pohľadu ho nemožno považovať za nedbalého „vlastníka nájomných a členských práv“, ochrana ktorých by mala ustúpiť ochrane práv dobromyseľných nadobúdateľov.
74. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd všetky následné zmluvy o prevodoch - Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorená dňa 29.3.2006 medzi žalovaným v 5/ rade a žalovanou v 2/ rade, Kúpna zmluva zo dňa 21.8.2006 uzatvorená medzi žalovanou v 2/ rade a žalovaným v 3/ rade, Kúpna zmluva zo dňa 2.9.2008 uzatvorená medzi žalovaným v 3/ rade a žalovanou v 4/ rade považoval za absolútne neplatné s prihliadnutím na zásadu nemo plus iuris, t.j. nikto nemôže previesť viac práv než má a keďže už prvá Zmluva o prevode členstva a práva nájmu zo dňa 8.2.2006 bola vyhlásená za absolútne neplatný právny úkon, aj všetky následné právne úkony sú absolútne neplatné.
75. Na základe vyhlásenia neplatnosti všetkých prevodov vlastnícke právo k bytu svedčí žalovanému v 5/ rade a preto súd vyhovel žalobe aj v časti výroku o určenie vlastníckeho práva k bytu a to aj napriek vyjadreniu žalovaného v 5/ rade, že sa vlastníkom bytu necíti. Aj napriek negatívnemu stanovisku žalovaného v 5/ rade vo veci museli byť usporiadané vzťahy medzi stranami sporu po tom, čo boli všetky zmluvy vyhlásené za neplatné a jediným spravodlivým a správnym riešením bolo navrátenie veci do pôvodného stavu, ktorý bol pred všetkými uskutočnenými (absolútne neplatnými) prevodmi. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd určil vlastnícke právo žalovaného v 5/ rade a zároveň určil, že žalobca a žalovaná v 1/ rade sú spoločnými členmi družstva - žalovaného v 5/ rade a spoločnými nájomcami predmetného bytu bez ohľadu na to, či toho času sú žalobca a žalovaná v 1/ rade manželia alebo nie.
76. Súd nepristúpil k vykonaniu advokátkou žalovanej v 1/ a 2/ rade navrhovaných dôkazov a to pripojenie spisu tunajšieho súdu o rozvode žalobcu a žalovanej v 1/ rade a k vypočutiu žalobcu, nakoľko tento ku skutočnostiam rozhodujúcim pre toto konanie bol už vypočutý dňa 7.2.2007. Skutočnosti vyplývajúce zo spisu o rozvode žalobcu a žalovanej v 1/ rade súd nepovažoval za podstatné k rozhodovaniu súdu o neplatnosti zmlúv a ostatných výrokov tohto rozhodnutia, nakoľko v konaní súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.4.2017 za prítomnosti všetkých strán sporu nepripustil zmenu žalobného petitu v časti rozšírenia návrhu o zrušenie spoločného práva nájmu a určenia ďalšieho člena družstva a nájomcu. Z tohto dôvodu vykonávanie navrhovaných dôkazov nebolo účelné ani hospodárne a preto súd návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.
77. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
79. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
80. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
81. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom.
82. Podľa Čl. 4 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
83. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
84. Podľa § 253 ods. 1 a2 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo
priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.
85. V konaní štát uhradil trovy znaleckého dokazovania vo výške 431,20 € pozostávajúce z odmeny priznanej znalcovi PhDr. R. Q. za vypracovanie znaleckého posudku a to Uznesením č.k. 35C/119/2006-503 zo dňa 22.9.2014. Uvedené znalecké dokazovanie súd vykonával za účelom preukázania pravosti podpisu žalobcu na prvej zmluve - Zmluve o prevode členstva a práva nájmu zo dňa 8.2.2006, v ktorej časti návrhu bol žalobca úspešný voči žalovaným v 1/ rade a 2/ rade (ktoré popierali argumentáciu žalobcu, že by podpis na zmluve nebol podpisom žalobcu). Žalovaní v 2/ a 3/ rade navrhli vo veci vykonať nariadené znalecké dokazovanie. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na výsledok konania, kedy súd návrhu žalobcu vyhovel, súd za účelom vysporiadania výdavkov štátu zaviazal žalovaných v 1/ až 3/ rade spoločne a nerozdielne k úhrade trov štátu vo výške 431,20 €, nakoľko toto znalecké dokazovanie bolo vykonané na ich návrh resp. v ich prospech z dôvodu ich právnej argumentácie vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).