Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_13Co-8-2017.pdf
PDF · 78.52 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/8/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobkyne I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. XXX/XX, XXX XX P. W., zastúpenej EQUIDEM -advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hornopotočná 1, 917 01 Trnava, proti žalovanej X. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX P. W., o zaplatenie 2 376 € istiny s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej zo dňa 18. 10. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 12C 172/2016-66 zo dňa 27. 09. 2016 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% nákladov vynaložených podľa § 251 CSP.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom procesný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 2 376 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 376 € od 14. 04. 2016 do zaplatenia a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.
2. V rozhodnutí súd konštatoval: „Medzi žalobkyňou a žalovanou bola dňa 01.02.2010 uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bol prenájom bytu č. X nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, ležiaceho na parcele č. XXXX, vedeného Okresným úradom P. W., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie a obec P. W., ktorého vlastníčkou je žalobkyňa na základe Zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 24. 09. 2009. Bolo dohodnuté nájomné vo výške 66,- Eur mesačne. V zmysle zmluvy sa žalovaná zaviazala uhrádzať nájomné za užívanie bytu a tiež za služby spojené s užívaním bytu do 25 -teho dňa mesiaca pozadu. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to do 31.03.2010. Uplynutím tejto doby nájom zanikol. Žalovaná napriek uvedenej skutočnosti predmetný byt užíva naďalej. Nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce skutočnosť, že by žalobkyni zaplatila za dobu posledných troch rokov, t.j. od 14.04.2013 do 14.04.2016 nájomné vo výške 66,- Eur za jeden mesiac, to je spolu za 36 mesiacov 2.376,- Eur. Súčasne bolo zistené z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/71/2016, že v tomto konaní sa žalovaná domáha voči žalobkyni vydania bezdôvodného obohatenia z titulu nevyplatenej odmeny za výkon správy bytového domu v ktorom sa nachádza byt, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 01.02.2010.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola dňa 01.02.2010 uzatvorená nájomná zmluva predmetom ktorej bol prenájom bytu č. L.nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu, súpisné číslo 682, ležiaceho na parcele č. XXXX vedeného Okresným úradom P. W. - katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie a obec P. W., ktorého vlastníčkou je žalobkyňa na základe Zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 24. 09. 2009. Táto nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.03.2010 a výška nájomného bola dohodnutá vo výške 66,- Eur, ktoré bolo splatné do 25-teho dňa mesiaca pozadu. Na Okresnom súde Veľký Krtíš sa pod sp. zn. 3C/278/2013 viedlo medzi žalovanou ako žalobkyňou a žalobkyňou ako žalovanou konanie, kde okrem iného, predmetom konania bolo aj určenie, že nájomný vzťah medzi stranami sporu existuje. Okresný súd Veľký Krtíš návrh v časti týkajúcej sa určenia, že nájomný vzťah existuje zamietol, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nájom bytu bol dojednaný do 31. 03. 2010 a uplynutím tohto času zanikol. Poukázal na to, že takéto dojednanie sa nachádza v nájomnej zmluve, ktorá bola platne uzatvorená, pričom v prípade nájmu dohodnutého na určitý čas, dochádza k zániku nájmu uplynutím doby nájmu. Okresný súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na nájom bytu nevzťahuje. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 18. 02. 2016 č. k. 16Co/577/2015-356 rozsudok okresného súdu potvrdil a v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že navrhovateľka v tomto konaní nepredložila dodatok ,na základe ktorého by došlo k predĺženiu nájmu, ani zo žiadnych svedeckých výpovedí nebolo preukázané, že by došlo k vzniku nájomnej zmluvy medzi účastníkmi inou než písomnou formou, preto okresný súd dôvodne vyvodil právny záver, že nájom bytu bol dohodnutý v zmysle zmluvy o nájme na určitý čas a teda zanikol uplynutím tohto času dňom 31. 03. 2010. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 15. 04. 2016. Od 01.04.2010 začala žalovaná užívať predmetný byt bez právneho dôvodu a vznikla jej povinnosť vydať majetkový prospech, ktorý týmto užívaním získala. Žalovaná vôbec nepoprela, že byt od uvedenej doby až doteraz užíva. Žalobný návrh žalobkyne, je dôvodný pokiaľ sa domáha zaplatenia dlžného nájomného za dobu posledných troch rokov, t.j. od 14.04.2013 do 14.04.2016 vo výške 2.376,- Eur (36 mesiacov x 66 Eur), preto mu súd vyhovel. Žalovaná vôbec nepreukázala, že by za posledné tri roky vykonala čo i len čiastočnú úhradu dlžnej sumy. Určenú výšku obvyklého nájomného vo výške 1,24 Eur za jeden m2 rozlohy bytu, celkom vo výške 66,- Eur (1,24 Eur x 53,46 m2) súd považoval za primeranú aj vzhľadom na lokalitu v ktorej sa byt nachádza. Táto suma je totožná zo sumou nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve zo dňa 01.02.2010, podpisom ktorej žalovaná vyslovila svoj súhlas s výškou nájomného 66 Eur mesačne. Žalobkyňa si súčasne uplatnila aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy, pričom tento súd považoval za súladný s ustanovením § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 16.03.2016 bola znížená základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky na úroveň 0,00%. Súd preto priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,0 % ročne z dlžnej sumy od 14.04.2016, t.j. od prvého dňa omeškania so zaplatením dlžnej sumy 2.376,- Eur až do zaplatenia.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej vo vyjadrení zo dňa 11.08.2016, že jej žalobkyňa dlhuje sumu v celkovej výške 6.252,86 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z tejto sumy od 01.04.2010 až do zaplatenia z titulu výkonu správy bytového domu v ktorom sa byt nachádza a z titulu neuhradenia faktúr pitnej vody a odvádzanie splaškovej vody, tak súd toto tvrdenie žalovanej nepovažoval za vzájomný návrh, nakoľko bolo zistené z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/71/2016, že z uvedených dôvodov sa žalovaná v tomto konaní proti žalobkyni domáha vydania bezdôvodného obohatenia, preto bol súd toho názoru, že toto konanie tvorí prekážku skôr začatého konania v zmysle ustanovenia § 159 Civilného sporového poriadku.
O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenie § 255 odsek 1. Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto v zmysle ustanovenia § 262 Civilného sporového poriadku jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
3. Proti rozsudku odvolanie podala žalovaná. Tvrdila, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci. Ona ako žalovaná predmetný bytový dom spravovala až do júna 2015. Nájomné riadne platila, čo potvrdil aj otec žalobkyne, že táto od nej riadne príjmala platby. Súd nepovažoval za potrebné svedka k tejto okolnosti ani vypočuť. Práve naopak žalobkyňa jej dlhuje za výkon správy bytového domu, ako aj za zaplatené faktúry pitnej vody a odvádzanie splaškovej vody, ktoré platila v sume 518 € zo svojich peňazí, čo mal súd preukázané v konaní 2C 71/2016, ktoré sa vedie na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši. Práve žalobkyňa jej dlhuje 6 252,86 € s prísl. Navrhla preto, aby bol rozsudok okresného súdu zmenený a návrh zamietnutý. Žiadala priznať trovy konania.
4. Vyjadrenie podané nebolo.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pričom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vo výroku vecne správny.
6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol v zmysle enunciátu rozsudku. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.
8. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by sa už nebol zaoberal súd prvej inštancie. Pokiaľ tvrdila, že súd mal vypočuť otca žalobkyne, tak bolo na žalovanej, aby použila takýto prostriedok procesnej obrany už pred okresným súdom. Nemôže ísť teda o novotu v odvolacom konaní podľa ust. § 366 písm. d/ CSP.
9. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatneným, alebo bránením práva.
10. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozhodol tak, ako znie enunciát tohto rozsudku a priznal žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% nákladov vynaložených v zmysle § 251 CSP.
11. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).