Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/87/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava IČO: 36 613 843 proti žalovaným v 1.rade G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/ XX, W., zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava a v 2.rade U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. W. XXX/XX, I., zast. Podhorský & Partners, s.r.o. so sídlom Zámocká 36, Bratislava o zaplatenie 10.346,79 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. a v 2.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o vydanie platobného rozkazu, ktorým mu súd prisúdi istinu 10.345,79 eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako je to uvedené v petite žaloby a uplatnil i trovy konania. Žalobu na začatie konania odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Dňa 29.3.2011 uzavreli postupca a žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade Zmluvu o splátkovom úvere č. 0374170282, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 8.000 eur. Žalovaní sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve, vo VOP a OP Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 10.943,37 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8.136,63 eur, riadnych úrokov v sume 2.298,92 eur, úrokov z omeškania v sume 438,12 eur a poplatkov vo výške 69,70 eur v súlade s Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 8.000 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 146,42 eur, vždy k 11-emu dňu v kalendárnom mesiaci. Mimoriadna splatnosť úveru nastala v zmysle Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dňa 17.5.2013, pričom pohľadávka žalovaných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu 10.695,79 eur. Žalovaní splatili dlh čiastočne a to dňa 28.8.2014 v sume 50 eur, 27.10.2014 v sume 50 eur, 27.1.2015 v sume 50 eur, 4.3.2015 v sume 50 eur, 13.4.2015 v sume 50 eur, 11.6.2015 v sume 50 eur a 18.11.2015 v sume 50 eur. Dlžná suma predstavovala ku dňu podania žaloby 10.345,79 eur.

Podľa žalobcu, medzi žalovanými a postupcom vznikol obchodný záväzkový právny vzťah podľa § 497 až § 507 Obchodného zákona. Uplatnil aj úrok z omeškania podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákona a § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. účinný od 1.1.2009, kedy výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

2. Žalovaní v 1.a v 2.rade žalobu prevzali, ku ktorej sa písomne nevyjadrili.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, právnych zástupcov strán sporu, oboznámil listinné dôkazy - pokus o zmier č.l. 6, 7, zmluva o postúpení pohľadávok č.l. 10, 14, príloha č.2 č.l. 15 - 16, oznámenie o postúpení č.l. 18.-19, podací hárok č.l. 20-21, 22, zmluva o splátkovom úvere č.l. 23-25, štandardné európske podmienky spotrebiteľského úveru č.l. 26-27, VOP č.l. 28 - 40, OP č.l.. 41 - 52, príloha č. 1 č.l. 53-54, vyhlásenia mimoriadnej splatnosti č.l. 55 - 57, výzva slovenskej sporiteľne č.l. 58, prehľad splátok č.l. 70 - 73, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l.79, zmluva o splátkovom úvere č.l.80 - 82, informácie č.l. 83-84, oznámenie slovenskej sporiteľne a.s. č.l. 85, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l. 88 - 91, poistenie k úveru č.l.92 - 93, poistné podmienky k úveru č.l. 94, 107, oznámenie slovenskej sporiteľne a.s. č.l.108, prehľad splátok žalovaných č.l. 109-113, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti č.l.114 - 117, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v 2.rade č.l. 126 - 132, 136-141, vyjadrenie žalobcu č.l. 154-155, 156, 159 - 161, oznámenie slovenskej sporiteľne o vyhlásení mimoriadnej splatnosti č.l. 162-165, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v 2.rade č.l. 170 - 171, vyjadrenie žalobcu č.l. 172 - 173, vyjadrenie žalovaného v 2.rade č.l. 184-188, oznámenie Občianskeho združenia č.l. 195, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v 1.rade č.l. 196 a predložené VOP účinné od 1.8.2002 predložené na pojednávaní právnym zástupcom žalobcu a zistil tento skutkový stav:

4. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu zo dňa 16.8.2016 uviedol, že žalovaný v 2.rade podpisoval Zmluvu o úvere ako spoludlžník žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 1.rade z poskytnutého úveru 8.000 eur uhradili sumu 904,18 eur, dňa 29.3.2011 zaplatili 169 eur, dňa 11.4.2014 146,42 eur, dňa 17.5.2011 146,42 eur, dňa 15.7.2011 295,14 eur a dňa 27.10.2011 147 eur. Z úhrad žalovaných bola na istinu započítaná suma 584,51 eur, na poplatky bola započítaná suma 256,94 eur, na riadny úrok bola započítaná suma 84,54 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma 8,19 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaní uhradili dňa 28.5.2014 sumu 50 eur, dňa 27.10.2014 50 eur, dňa 27.1.2015 50 eur, dňa 4.3.2015 50 eur, dňa 13.4.2015 50 eur, dňa 11.6.2015 50 eur a dňa 18.11.2015 50 eur.

5. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 5.10.2016 žalobca okrem iného uviedol, že v zmysle článku I. Zmluvy o úvere sa žalovaní zaviazali splatiť celý úver s úrokovou sadzbou vo výške 16,90 % ročne a zaviazali sa zaplatiť poplatok na vedenie úverového účtu vo výške 2,99 eur mesačne a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 169 eur. Zaviazali sa splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 146,62 eur k 11-temu dňu v mesiaci od 11.4.2011 s konečnou splatnosťou dňa 11.3.2021. Potvrdili, že boli oboznámení s VOP a so Sadzobníkom a súhlasili, že budú tieto listiny dodržiavať. Súhlasili s možnosťou poistenia k úveru v rozsahu schopnosti splácania úveru, ktorého výška bola stanovená na 4,95 eur mesačne. Žalovaní boli oboznámení s poistnými podmienkami pre poistenie úveru a Všeobecnými poistnými podmienkami v poisťovni Cardit Slovakia a.s. pre poistenie pracovnej neschopnosti a straty zamestnania k úveru pôvodného veriteľa, ktoré žalobca zaslal ako prílohu tohto vyjadrenia. Žalobca ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ ukončil poistenie k úveru, nakoľko veriteľ nemal vedomosť o poistnej udalosti. K aktívnej legitimácií uviedol, že žalobca predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať. Mal za to, že aktívnu legitimáciu preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Poukázal na znenie § 92 ods.8 zákona o bankách. Podľa tohto ustanovenia sa žalobca domnieva, že toto ustanovenie nemožno spájať s

aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Je toho názoru, že prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods.8 cit. zákona nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods.8 cit. zákona nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods.1 cit. zákona. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods.8 cit. zákona nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods.1 zákona o bankách. Ďalej uviedol, že v konaní predložil výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 17.1.2012, ktorou právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok. V konaní predložil aj platobnú históriu úveru, v ktorej sa opakovane vyskytuje položka poplatok za upomienku 30.5.2011, 14.6.2011, 15.7.2011, 23.8.2011. Na základe uvedeného má žalobca za to, že predloženou platobnou históriou a taktiež predloženou výzvou zo dňa 17.1.2012 bolo v konaní preukázané, že žalovaný bol opakovane právnym predchodcom žalobcu vyzývaný na úhradu dlžných splátok, a teda v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu konal v súlade s ustanovením § 92 ods.8 zákona o bankách a nedošlo k porušeniu bankového tajomstva.

6. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 22.11.2016 uviedol, že žalobca dokladom o doručení žalovaným v 1.rade zo dňa 17.1.2012 nedisponuje. V súvislosti s prípadným nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému v 1.rade o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami preukazujúce odoslanie týchto písomnosti žalovanému v 1.rade, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať, bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existencie platnosti Zmluvy o postúpení. Je toho názoru, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky.

7. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 23.11.2016 uviedol, že nakoľko žalovaní neplnili riadne a včas splátky, pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlžného zostatku v zmysle oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ku dňu 17.5.2013. Všeobecná trojročná premlčacia doba teda uplynula dňa 17.5.2016 a keďže žalobca podal žalobu dňa 27.4.2015, nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky.

8. Právny zástupca žalovaného v 1.rade v písomnom podaní zo dňa 15.11.2016 uviedol k premlčaniu, že v zmysle článku VII., bod 7.6.6 VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo, a/ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní alebo b/ je klient v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázal na § 101 a § 103 Občianskeho zákona týkajúci sa premlčania. Vzniesol námietku premlčania celého dlhu. K vzniku omeškania uviedol, že žalobca nepreukázal, kedy a ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania, či a ako bol žalovaný v 1.rade vyzvaný na úhradu dlžných súm. Slovenská sporiteľňa a.s. oznámil žalovanému, že pohľadávku z uvedenej Úverovej zmluvy zosplatnila a následne postúpila na žalobcu. Pred týmto okamihom nebol žalovaný v 1.rade žiadnym spôsobom vyzvaný na úhradu dlžných súm. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, ktoré splátky a kedy žalovaný v 1.rade splatil a v akej výške. K aktívnej legitimácií poukázal na § 92 ods.8 zákona o bankách, v zmysle ktorého, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta. V súvislosti s tým uviedol, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní, aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bránia už citované ustanovenia § 525 ods.1 Občianskeho zákona. Uviedol, že ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom je postúpenie svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákona a to nielen medzi stranami Zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Postupca je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Teda okrem iného aj splnenia podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázaním týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že pre absenciu výpisu z úverového účtu alebo iného dôkazu o bezhotovostnej operácií v prospech účtu dlžníka nemožno považovať za dokázanú existenciu pohľadávky žalobcu zo Zmluvy o úvere. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia na žalobcu existovala, teda, že finančné prostriedky boli skutočne žalovanému poskytnuté a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Poukázal na niektoré závery odvolacích súdov, z ktorých vyplýva, že v prípade, že žalobca doložil v tomto konaní samotnú výzvu, je súčasne ňou povinný doložiť aj doklad preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému, v opačnom prípade žaloba neuniesol dôkazné bremeno preukázania predmetnej skutočnosti. Zároveň je právny predchodca žalobcu povinný dodržať § 53 ods.9 Občianskeho zákona. V tomto konaní žalobca predložil len samotnú výzvu zo dňa 17.1.2012, avšak nepreukázal jej doručenie ani jednému zo žalovaných. Ďalej uviedol, že podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákona, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 53 ods.9 modifikuje ustanovenie § 565 cit. zákona vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Ak sa v spotrebiteľskej zmluve dohodla strana výhody splátok (článok VII., bod 7.6.1. VOP), má veriteľ právo od dlžníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Ak chce toto právo uplatniť, môže tak urobiť len, ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej 3-mesačná lehota. Až po jej uplynutí nastane strata výhody splátok upravená v § 565 (ak je súčasne splnená podmienka o upozornení dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky). Uplynutie 3-mesačnej lehoty od splatnosti nezaplatenej splátky nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu. Zákon navyše vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí vopred modifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v 15-dňovej lehote (teda nemožno jedným oznámením upozorniť dlžníka, že je v omeškaní a zároveň tým istým oznámením vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru). Po jej uplynutí sa právo na zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky stáva účinným. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky. Navrhol v celom rozsahu žalobu zamietnuť.

9. V ďalšom písomnom stanovisku právny zástupca žalovaného zo dňa 25.11.2016 okrem iného zdôraznil, že nebolo preukázané, kedy a ako právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie zvyšného dlhu, ani splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Základnou podmienkou konania je aktívna legitimácia žalobcu a žalobca nemá právo vystupovať v tomto konaní ako žalobca, keďže nepreukázal platné postúpenie pohľadávky. Napriek tomu, že žalobca doložil výzvu zo systému, musí preukázať, že túto výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa aj tým, kedy

bola výzva žalovanému doručená a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90-dňovej lehoty na splatnosť záväzku žalovaného, ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods.8 cit. zákona. O tom, či bola výzva podľa § 92 ods.8 zákona o bankách zaslaná žalovanému žiadny dôkaz nepredložil. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinná tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách. Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovaného na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákona aj ustanovením § 92 ods.8 zákona o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok. Jednou z týchto podmienok, aby klient bol s plnením peňažného dlhu, teda pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň, aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak nie sú tieto predpoklady splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť a ak tak urobila, postúpenie je v rozpore s § 39 Občianskeho zákona. Považuje Zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú pre rozpor so zákonom podľa § 39 a keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorej splatnosť ešte nenastala, preto žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Naviac postupca v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo preukázané nebolo.

10. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 21.3.2017 okrem iného uviedol, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy podľa § 92 ods.8 zákona o bankách, teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania namietanej skutočnosti, nedisponuje aktívnou legitimáciou v konaní, nakoľko na neho nebolo platne postúpené právo, ktoré si v tomto konaní uplatňuje. Poukázal v súvislosti s tým aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co 429/2016 zo dňa 18.1.2017.

11. Právny zástupca žalovaného v 2.rade vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 18.11.2016 uviedol k aktívnej legitimácií, že právny predchodca žalobcu a žalobca sa musia pri postúpení pohľadávky riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákona aj ustanoveniami § 92 ods.8 zákona o bankách, ktorý umožňuje postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke avšak po splnení určitých podmienok : 1. postupiteľnosť bankovej pohľadávky, 2. predchádzajúca písomná výzva klientovi, 3. omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní, 4. postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní (splatné pohľadávky), 5. postupiteľnosť aj tretej osobe, 6. nevyžaduje sa súhlas klienta. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bránia ustanovenia § 52 a § 92 ods.8 zákona o bankách. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle citovaného zákonného ustanovenia povinná tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách. Čo sa týka odoslania výzvy, uviedol, že nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, žalobca neuniesol dôkazné bremeno z plnenia tejto povinnosti. Je potrebné poukázať na to, že ak by žalobca doložil výzvu zo systému, musí preukázať, že túto výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa aj tým, kedy bola výzva žalovanému doručená a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90-dňovej lehoty po splatnosti záväzkov žalovaného, ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods.8 zákona o bankách. O tom, či vôbec bola výzva zaslaná žalovanému, žalobca žiadny dôkaz nepredložil a v konaní nepreukázal. Povinnosťou žalobcu v tomto konaní bolo preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu a svoje tvrdenia ohľadom doručenia výzvy súdu preukázať. Tiež poukázal na § 525 ods.1 Občianskeho zákona.

K porušeniu spotrebiteľského práva uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu nevyhlásil pred postúpením pohľadávky mimoriadnu splatnosť úveru a ak ju vyhlásil, tak v rozpore s § 53 ods.9 Občianskeho zákona. Pokiaľ by aj vyhlásil právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť a predložil by i dôkaz o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, považuje tento úkon za neplatný, keďže nebol dodržaný postup podľa ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákona. Keďže neboli dodržané podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, tento úkon je neplatný. Následky neplatnosti tohto úkonu sú také, že banka úver nezosplatnila. Ustanovenie § 53 ods.9 Občianskeho zákona modifikuje ustanovenie § 565 Občianskeho zákona vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Ak sa v spotrebiteľskej zmluve dohodla strata výhody splátok, mal veriteľ právo od dlžníka žiadať zosplatnenie celej pohľadávky. Ak chce toto právo uplatniť, môže tak urobiť len, ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej 3-mesačná lehota. Až po jej uplynutí nastane strata výhody splátok upravená v § 565 (ak je súčasne splnená podmienka o upozornení dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky). Uplynutie 3-mesačnej lehoty od splatnosti nezaplatenej splátky nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu. Zákon vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí vopred notifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v 15-dňovej lehote. Po jej uplynutí sa právo na zaplatenie celej zvyšujúcej časti pohľadávky stáva účinným. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky. Banka však vopred neupozornila žalovaného v lehote určenej zákonom na uplatnenie svojho práva (vyhlásenie splatnosti) predtým, ako úver zosplatnila, nemohlo dôjsť k vyhláseniu splatnosti. Ak teda banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru právny zástupca žalovaného v 2.rade sa domnieva, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením. Takýto postup potom odporuje § 53 ods.9 Občianskeho zákona a je preto neplatný podľa § 39 Občianskeho zákona. Žaloba by bola v časti zosplatnených splátok podaná predčasne. Súčasne treba konštatovať, že v takomto prípade boli predmetom postúpenia pohľadávky aj čiastkové nároky žalobcu, ktoré sa nestali splatnými, keďže banka zosplatnila úver v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákona. K vyhláseniu splatnosti úveru žalobcom uviedol, že je potrebné poukázať na to, že banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Banka však predčasnú splatnosť úveru nevyhlásila, resp. vyhlásila v rozpore s § 53 ods.9 Občianskeho zákona. Poukázal na niektoré závery odvolacích súdov. Zdôraznil, že banka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradil peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní uhradil, takto banka postupovať nemôže, t. j. postúpiť, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale iba o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako jeden rok. Môže banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Dôležité je doručenie písomnej výzvy na úhradu záväzku dlžníkovi, pričom doručenie tejto výzvy žalovaným, právny zástupca žalovaného v 2.rade spochybňuje.

12. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 25.11.2016 uviedol okrem iného, že nebolo preukázané, kedy a ako právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie zvyšného dlhu a ani splnenie podmienok postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods.8 zákona o bankách. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách, žalobca neuniesol dôkazné bremeno z plnenia tejto povinnosti. Základnou podmienkou konania je aktívna legitimácia žalobcu a keďže žalobca nemá právo vystupovať v tomto konaní ako žalobca, pretože nepreukázal platné postúpenie pohľadávky, je potrebné poukázať na to, že žalobca doložil výzvu zo systému a musí preukázať, že výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému, resp. bola odoslaná. Je potrebné sa zaoberať otázkou, kedy bola výzva žalovanému doručená a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90- dňovej lehoty po splatnosti záväzku žalovaného, ako podmienka postúpenia podľa § 92 ods.8 zákona o bankách. Toto vyjadrenie je v zásade rovnaké s vyjadrením aj právneho zástupcu žalovaného v 1.rade.

13. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov podala dňa 21.3.2017 návrh na pribratie do konania na stranu žalovaných, avšak súhlas žalovaných do súdneho spisu s týmto návrhom nedoručilo. Súd nebol povinný zabezpečovať súhlas žalovaných, či budú súhlasiť, aby toto združenie ich zastupovalo v tomto konaní, preto takýto úkon vo vzťahu k žalovaným súd neurobil.

14. Z výsluchu právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 29.3.2011 Zmluvu o splátkovom úvere a čerpali úver vo výške 8.000 eur, ktorý sa zaviazali splatiť v mesačných splátkach v počte 120 splátok vo výške 146,42 eur. Naposledy zaplatili splátku v marci 2011. Žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu a oznámil im mimoriadnu splatnosť dlhu. Ku dňu zosplatnenia, t. j. ku dňu 17.5.2017 zaplatili sumu 6.888,87 eur a dlh ku dňu podania žaloby predstavoval 10.345,79 eur. V tejto sume sú uvedené aj úroky z omeškania, riadny úrok a poplatky. V priebehu konania uviedol, že za poskytnutie finančných prostriedkov je vypočítaný úrok vo výške 2.298,92 eur, ktorý je vyčíslený ku dňu podania žaloby a je vypočítaný od dátumu uzavretia úverovej zmluvy až do splatnosti, t. j. do 17.5.2013. Žalovaní boli vyzvaní na zaplatenie dlhu právnym predchodcom žalobcu, preto mal za to, že si splnil svoju povinnosť vo vzťahu k žalovaným. Ďalej v priebehu konania uviedol k aktívnej legitimácií a poukázal na Všeobecné obchodné podmienok článok 19, bod 16, kde je uvedené, že je možné postúpiť pohľadávku na základe dohody, teda táto je možná a dohoda je v súlade s § 89 ods.1 zákona o bankách. Toto ustanovenie upravené vo VOP je v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Tvrdil, že banka môže kedykoľvek postúpiť pohľadávku, čím sa vyníma § 92 ods.8 zákona o bankách, teda tento paragraf neplatí, ale platí § 89 ods.1 zákona o bankách. Ďalej uviedol, že neexistuje nerovnováha medzi § 92 ods.8 zákona o bankách a článkom 19, bod 19.16. Žalovaní dostali peniaze, teda čerpali úver a sú ho povinní vrátiť, ktorý nevrátili. Uviedol, že celý nárok žalobcu premlčaný nie je, pretože každá jednotlivá splátka má svoju splatnosť a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nemôže byť premlčaný celý dlh.

15. Z výsluchu žalovaného v 1.rade vyplynulo, že dlh voči žalobcovi splácal v mesačných splátkach a chcel tento dlh splácať a chcel ho uhradiť. V čase výsluchu bol nezamestnaný a pracoval len brigádnicky. Po výzve žalobcom na splácanie tohto dlhu, tento splácal v splátkach po 50 eur mesačne a tieto splátky realizoval 8-krát. Neskôr sa dostal do problémov a pár mesiacov dlh nesplácal. Nemal prácu a zostal doslova na ulici. Býva v penzióne v X.XXXkde poplatok za izbu platí 120 eur. Nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Dlžníkom je on, nie je jeho otecS. pretože on čerpal úver vo výške 8.000 eur. Tento mu bol pripísaný na účet. Podľa neho bol podľa zmluvy poistený, ale nevedel sa bližšie k poisteniu vyjadriť. V priebehu konania uviedol, že v roku 2012 býval v Prievidzi na adrese I. cesta XXXX/XB, F. a žiadnu výzvu nedostal.

16. Žalovaný v 2.rade uviedol, že Zmluvu o splátkovom úvere podpísal, mal byť najskôr ručiteľ v tejto zmluve a zamestnankyňa banky mu povedala, že bude len kontaktná osoba. Zmluvu o splátkovom úvere podpísal, ale nevie prečo. Nevedel sa bližšie k zmluve vyjadriť. V priebehu konania uviedol, že v roku 2012 býval v F. Výzvu, že je v omeškaní s dlhom v roku 2012 nedostal. Pracuje a má mesačný príjem 450 eur, má úvery aj pôžičky, ktoré spláca.

17. Z predložených listinných dôkazov založených v súdnom spise súd zistil, že Zmluvu o splátkovom úvere uzatvorila banka Slovenská sporiteľňa a.s. a dlžník Ivan D., bytom I. cesta XXXX/XB, F. a dlžník U. D., bytom Q. W. XXX/XX, I. dňa XX.X.XXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi vo výške 8.000 eur, išlo o spotrebný úver na čokoľvek s výškou úrokovej sadzby 16,90 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, úrok z omeškania 8 % ročne, výška splátky a splatnosť od prvého čerpania úveru do 31.3.2011 vo výške 14,26 eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a od 11.4.2011 vo výške 146,42 eur mesačne k 11-temu dňu v kalendárnom mesiaci, počet splátok 120 od 11.4.2011, konečná splatnosť úveru 11.3.2021, ročná RPMN 19,97 %, priemerná hodnota RPMN 11,64 % a celková čiastka spojená s úverom 17.156,43 eur. Súčasťou tejto zmluvy sú aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

18. Žalobca súdu predložil Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002 a Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom platné od 1.7.2007, vrátane Dodatkov, posledný Dodatok č.7 účinný od 1.2.2014. Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcu súdu predložil Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002. V týchto VOP poukázal na článok 19, bod 19.16, v zmysle ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah,

z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo prevziať svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

19. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko s.r.o. dňa 27.6.2013 postupca ako banka postúpil na postupníka pohľadávky uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 k tejto zmluve.

20. Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovaným v 1. a v 2.rade listom zo dňa 9.7.2013 oznámenie o postúpení pohľadávok, o čom svedčí podací hárok (č.l.20 - 22).

21. Slovenská sporiteľňa a.s. výzvou zo dňa 17.1.2012 adresovaná žalovanému v 1.rade oznámila žalovanému v 1.rade, že je so splácaním predmetnej pohľadávky v omeškaní ku dňu 31.12.2011 vo výške 585,10 eur s príslušenstvom. Vyzvala ho na úhradu dlhu najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň upozornila žalovaného v 1.rade, že ak dlh neuhradí, bude dlh vymáhať. K tejto výzve nie je pripojená doručenka o prevzatí výzvy žalovaným v 1.rade a nie je pripojený ani poštový hárok, že právny predchodca žalobcu túto výzvu zaslal žalovanému v 1.rade na poslednú známu adresu. Z obsahu spisu nevyplýva, že výzva zo dňa 17.1.2012 bola zaslaná aj žalovanému v 2.rade.

22. Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 20.5.2013 a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zaslala žalovanému v 1. aj v 2.rade, pričom žalovaný v 1.rade neprevzal túto zásielku s poznámkou poštového doručovateľa adresát neznámy. Žalovaný v 2.rade toto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti prevzal dňa 28.5.2013. Z obsahu tohto oznámenia vyplýva, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm. a/ VOP, preto Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 17.5.2013 a ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavoval dlh 10.695,79 eur. Slovenská sporiteľňa a.s. zároveň vyzvala žalovaných v 1. a v 2.rade na úhradu pohľadávky do 15 dní od prevzatia oznámenia.

23. Z platobnej histórie (č.l.70-73) vyplýva, že dňa 28.3.2011 bola pripísaná na účet žalovanému v 1.rade 8.000 eur, pričom žalovaný v 1.rade priebežne dlh uhrádzal v mesačných splátkach, ale nepravidelne a poslednú splátku uhradil dňa 27.10.2011 vo výške 147 eur. Nasledujúce splátky neuhrádzal. Tento výpis korešponduje aj s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 16.8.2016 (č.l. 79).

25. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

26. Žalobca sa žalobou domáhal o zaplatenie dlhu 10.345,79 eur s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých zročných splátok na tom základe, že na žalobcu prešiel dlh na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013, pričom pôvodný veriteľ banka Slovenská sporiteľňa a. s. poskytla žalovaným úver vo výške 8.000 eur na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29.3.2011, ktorý uhrádzali splátky, ale nepravidelne. Právny zástupca žalobcu uviedol, že posledná splátka bola zrealizovaná 7.10.2011, o čom svedčí i výpis z histórie zo systému úhrad žalovaných. Obaja žalovaní sú dlžníci, žalovaný v 1.rade dlžník a žalovaný v 2.rade spoludlžník. Žalobca tvrdil, že je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko boli splnené všetky podmienky upravené v § 92 ods.8 zákona o bankách. Žalovaní boli vyzvaní písomne o dlhu niekoľkými výzvami, avšak podmienkou na preukázanie aktívnej legitimácie nie je doručenie výzvy, ale oznámenie o postúpení pohľadávok, doručenie výzvy nie je dôležité, dôležité je, že Zmluva o postúpení pohľadávok je uzavretá medzi zmluvnými stranami a súd nie je povinný preskúmavať jej platnosť, ale len z nej vychádzať. Žalobca mal za to, že splnil všetky podmienky upravené v § 92 ods.8 zákona o bankách. Poukázal aj na § 92 ods.8 zákona o bankách, že toto ustanovenie nie je kogentnej povahy, ale zdôraznil práve ustanovenie § 89 ods.1 zákona o bankách, z ktorého vyplýva, že je možné postúpiť pohľadávku na základe dohody, teda je možné sa odchýliť od úpravy § 92 ods.8 zákona o bankách.

27. Žalovaní zhodne v priebehu konania tvrdili, že žalobca nepreukázal, že právny predchodca Slovenská sporiteľňa a.s. ich kvalifikovane vyzvala, že sú v omeškaní s dlhom viac ako 90 dní, žiadnu výzvu žalovaní nedostali. Tvrdili, že si právny predchodca žalobcu nesplnil podmienky upravené v § 92

ods.8 zákona o bankách, pretože absentuje výzva v súlade s týmto zákonným ustanovením, pohľadávka nebola postupiteľná a pokiaľ bola vyhlásená mimoriadna splatnosť, túto považovali za neplatnú a keďže nebola pohľadávka splatná, nebolo možné ju ani postúpiť na žalobcu, preto považovali postúpenie za neplatné.

28. Prvostupňový súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal jeho aktívnu legitimáciu, keď síce predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok, ale nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovaným ako dlžníkom.

29. Podľa § 92 ods.8 z. č. 483/2001 Z. z. - o bankách v znení neskorších zmien a doplnkov účinného ku dňu uzavretia zmluvy 9.7.2013, ak je napriek písomnej výzve banky, alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite, dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka, alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník) aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákona, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

31. Podľa § 524 ods.2 cit. zákona, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa § 39 cit. zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskumávanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania.

34. Súd mal v konaní za preukázané Zmluvou o úvere, Zmluvou o splátkovom úvere, Zmluvou o postúpení pohľadávok, výzvou zo dňa 17.1.2012 a všetkými predloženými listinnými dôkazmi, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými došlo k uzavretiu Zmluvy o splátkovom úvere, v zmysle ktorej Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovaným úver vo výške 8.000 eur, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 146,42 eur od 11.4.2011, pričom posledná splátka bola splatná 11.3.2021 a počet splátok bol 120. Zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti upravené v z. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 29.3.2011, preto súd považoval túto zmluvu za platnú a účinnú. Následne Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila pohľadávku na žalobcu, o čom svedčí i Zmluva o postúpení pohľadávok, pričom oznámenie o postúpení pohľadávky bolo oznamované obom žalovaným, o čom svedčí podací hárok. Podľa písomného vyjadrenia žalobcu, posledná splátka bola žalovanými zaplatená dňa 27.10.2011 vo výške 147 eur. Keďže žalovaní nesplácali dlh včas a riadne, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných výzvou zo dňa 17.1.2012, že sú v omeškaní ku dňu 31.12.2011 vo výške 585,10 eur s príslušenstvom, pričom bola vypracovaná výzva len pre žalovaného v 1.rade, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by táto výzva mala byť zaslaná poštou žalovanému v 1.rade, nakoľko nie je v spise založený podací hárok a ani závada v doručení, ani doručenka o prevzatí tejto výzvy. Čo sa týka tejto výzvy adresovanej žalovanému

v 2.rade, z obsahu spisu nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného v 2.rade, že je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, takáto listina vôbec nie je žurnalizovaná v súdnom spise, teda súd vychádza z toho, že právny predchodca žalobcu vyzval dlžníka, teda žalovaného v 1.rade a nevyzval žalovaného v 2.rade. Z tejto výzvy zo dňa 17.1.2012 vyplýva, že žalovaní boli v omeškaní so splátkami vo výške 585,10 eur s príslušenstvom, to znamená, že boli v omeškaní viac ako tri mesiace, teda 90 dní, keďže mesačná splátka činila 146,42 eur. Následne keďže žalovaní nesplácali dlh ani po tejto výzve, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to ku dňu 17.5.2013, o čom svedčí oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013. Žalovaný v 1.rade túto výzvu neprevzal s poznámkou poštového doručovateľa adresát neznámy, teda nebola mu doručená a žalovaný v 2.rade výzvu prevzal. V prejednávanej veci žalobca síce tvrdil, že pohľadávku nadobudol postúpením od Slovenskej sporiteľne a.s., ale jeho povinnosťou bolo riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia, čo je predpokladom na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca síce súdu predložil výzvu tak, ako už uviedol zo dňa 17.1.2012, adresovanú žalovanému, ktoré mu oznamuje, že so splácaním pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.12.2011 vo výške 585,10 eur s príslušenstvom, pričom vzhľadom na výšku mesačnej splátky 146,42 eur vyplýva, že žalovaný k tomuto dňu bol v omeškaní viac ako 3 mesiace. Žalobca v konaní nepreukázal, že výzvu žalovanému v 1.rade skutočne aj zaslal. Zákon č. 483/2001 Z. z. predpokladá, aby výzva bola písomná a musí sa žalobca pokúsiť o jej zaslanie žalovanému na jeho poslednú známu adresu a to preukázaným poštovým podacím lístkom, doručenkou a podobne. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že pohľadávku Slovenskej sporiteľni a.s. bolo možné postúpiť na žalobcu, súd mal za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej podľa tvrdenia žalobcu nadobudol pohľadávku voči žalovaným treba považovať v zmysle § 39 Občianskeho zákona za neplatný právny úkon, pretože je v rozpore so zákonom. V konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platnú pohľadávku v Slovenskej sporiteľni a.s. voči žalovaným zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29.3.2011, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Súd záverom považuje za podstatné zdôrazniť, že nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods.8 z. č. 483/2001 Z. z. - o bankách, žalobca nemohol uniesť dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Hoci žalobca doložil výzvu zo systému, nepreukázal, že túto výzvu aj skutočne banka zaslala žalovaným. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že je potrebné zistiť, kedy bola výzva žalovaným doručená a to hlavne za účelom vyhodnotenia dodržania 90-dňovej lehoty po splatnosti záväzkov žalovaných, ako podmienkou postúpenia podľa § 92 ods.8 zákona o bankách. Dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu výzvu žalovaným zaslal v priebehu konania nepredložil a nepreukázal túto skutočnosť. Jeho povinnosťou bolo preukázať aktívnu legitimáciu a svoje tvrdenia ohľadom doručenia výzvy, resp. odoslania výzvy bolo práve na žalobcovi. Nestačí ani poukázať na predloženú platobnú históriu o zaslaných upomienkach. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 17.5.2013 a to oznámením zo dňa 20.5.2013, ktorý zároveň žalovaných vyzval na zaplatenie dlhu do 15-tich dní po obdržaní tejto výzvy a dňa 27.6.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Súd mal tak za preukázané, že neuplynula v danom prípade lehota 90 dní od písomnej výzvy banky na splatenie pohľadávky a teda neboli splnené podmienky uvedené v § 92 ods.8 zákona o bankách. Preto nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. na žalobcu a teda postúpenie je tak, ako súd už uviedol je neplatné a žalobca nemohol nadobudnúť pohľadávku žalovaných v 1.a v 2.rade. Právny predchodca žalobcu bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku voči žalovaným len potom, ak boli žalovaní napriek písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke a to bez súhlasu žalovaných. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli a z vykonaného dokazovania to aj vyplynulo, t. j. z vykonaného dokazovania ich splnenie nevyplynulo, bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, lebo postúpenie bolo v priamom rozpore so zákonom.

35. K námietke žalobcu, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplynuli, bez ohľadu na to, či vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu alebo prevedie akékoľvek záväzky na tretiu osobu a že klient s tým súhlasí, pričom klient na druhej strane je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky na tretiu osobu výlučne z predchádzajúcim písomným súhlasom banky, toto ustanovenie je v neprospech spotrebiteľa, ktoré je upravené v článku 19, bod 19.16 VOP, ktoré právny zástupca žalobcu predložil na pojednávaní účinné od 1.8.2002 spolu s Dodatkami, ide o nerovnováhu medzi právami a povinnosťami klienta a bankou, lebo na jednej strane banka môže bez súhlasu klienta previesť pohľadávku, pričom

klient môže len so súhlasom banky. Súd je toho názoru, že nemôže byť toto ustanovenie v súlade s § 89 ods.1 zákona o bankách, nakoľko ide tu o nerovnováhu v právach a povinnostiach dlžníka a veriteľa.

36. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v troch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods.1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .