Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-319-2016.pdf
PDF · 81.96 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/319/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou vo veci starostlivosti o mal. dieťa: V. V., W.. XX.X.XXXX v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: C. F., W.. XX.X.XXXX, F. V., A. XX/XX E. M. V., W.. XX.X.XXXX, M..Č.. Ú. W., za účasti náhradného rodiča: Y. V., W.. XX.X.XXXX, F. H., Q. XX/XX o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca takto
rozhodol:
Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. V. V., W.. XX.X.XXXX a to zo sumy 150,- Eur na 100,- Eur mesačne, počnúc odo dňa vyhlásenia rozsudku t.j. od 11.4.2017
Výživné je splatné vždy do 28-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 12P/168/2014 zo dňa 4.9.2014 v časti o vyživovacej povinnosti otca na mal. dieťa.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec maloletého dieťaťa sa svojim písomne podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 150,- Eur na 50,- Eur odo dňa vyhlásenia rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia súdu došlo u neho k podstatnej zmene pomerov tým, že pracuje len na dohodu s čistým príjem 27,40 Eur mesačne. Privyrába si príležitostnými prácami mesačne sumou 100-150,- Eur. Po výpovedi starej matky otec uviedol, že súhlasí s tým, že bude platiť výživné vo výške 100,-Eur.
2.Matka sa na pojednávanie nedostavila. Doručenie mala vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila. Súd matku vyzval, aby v lehote 10 dní oznámila, či súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez jej prítomnosti s poučením, že ak tak neurobí súd podľa § 157 ods. 2 CSP bude mať za to, že nemá námietky.
3. Náhradný rodič Y. V. uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí. Uviedla, že otec ani doteraz určené výživné riadne neplatil a potupne ho znižoval s tým, že teraz platí 50,- Eur mesačne.
4.Kolízna opatrovníčka navrhla znížiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 150,- Eur na 100,- Eur mesačne.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom náhradného rodiča a otca, oboznámením sa s RL mal. dieťaťa, spisom Okresného súdu Komárno 12P/168/2014, potvrdením o príjme otca a dohodou o vykonaní práce, rozúčtovaním pracovnej odmeny matky vo výkone trestu a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
6.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 12P/168/2014 zo dňa 4.9.2014 bolo naposledy určené výživné na mal. dieťa vo výške 150,- Eur. V súčasnej dobe otec pracuje na dohodu s čistým mesačným príjmom 27,42 Eur a príležitostne si privyrába a takto vie zarobiť 100-150,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá je nezamestnaná a poberá dávky vo výške 140,- Eur. Družka má tri deti. Na jedno poberá sirotský dôchodok vo výške 110,- Eur a ďalšie deti otca uvedeného nemajú. Bývajú v dvojizbovom prenajatom byte, kde platia nájomné a režijné náklady vo výške 370,- Eur. Posledným zamestnávateľom otca bolo E., J., kde skončil pracovný pomer z toho dôvodu, že nemali pre neho prácu. Potom si hľadal prácu v E., kde aj začal pracovať, avšak mu prácu nezaplatili, preto sa vrátil. Zobral si pôžičku vo výške 1200,- Eur na zakúpenie nábytku a mal by ju splácať v splátkach po 105,- Eur. S mal. dieťaťom sa nestretáva a nič mu nekupuje. Stará matka je na materskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok 220,- Eur a na deti dostáva 108,- Eur + rodinné prídavky. Žije sama s mal. deťmi a so svojou matkou. Jej matka je dôchodkyňa s dôchodkom 290,- Eur a spoločne hospodária. Otec sa o dieťa nezaujíma a matka je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorá sa kontaktuje s dieťaťom cez listy. Mal. V. navštevuje 2. ročník ZŠ, učí sa dobre, nemá žiadne mimoškolské aktivity a je zdravá. Zo správy Ú. W. súd zistil, že odsúdená bola zaradená do práce 29.9.2015 a hrubá pracovná odmena odsúdenej za obdobie od 9/2015-1/2017 predstavovala 554,27 Eur. Z pracovnej odmeny boli vykonané zrážky na povinné poistné odvody vo výške 68,39 Eur, zrážky na úhradu nákladov výkonu trestu vo výške 267,94 Eur, zrážky na úhradu pohľadávok ostatných oprávnených vo výške 70,22 Eur a zrážky na úhradu pohľadávok voči ZVJS vo výške 65,22 Eur.
7.Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8.Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
9.Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Riešenie na to nadväzujúcich majetkových otázok dotknuté subjekty vnímajú veľmi citlivo. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá na základe ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku , majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností atď. Nesporný význam pri individualizácii výšky výživného má kritérium majetkových pomerov povinného čo umožňuje komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň povinného pre potreby výživného keďže príjmové pomery sami o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného. Ak povinný disponuje so značným majetkom a súd stanoví výšku výživného na mal. dieťa je vecou povinného, aby ich speňažením výťažku alebo inak zabezpečil výživné.
10.V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane otca mal. dieťaťa, ktorá odôvodňuje zníženie výživného, avšak nie v rozsahu ako to žiada otec ale zo sumy 150,- Eur na sumu 100,- Eur. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec si za dlhé obdobie nedokázal nájsť stabilnú prácu, ktorá by zabezpečovala primeraný stabilný príjem. Taktiež súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že potreby mal. dieťaťa sa neustále zvyšujú a preto za primerané zníženie súd považoval sumu 50,-Eur o ktorú vyživovaciu povinnosť otca znížil.
11.Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 CMP).