Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cpr-12-2023.pdf
PDF · 90.48 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/12/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX proti žalovanému: VACUUMSCHMELZE, s.r.o., IČO: 35 727 110, so sídlom 916 24 Horná Streda 1325/14, zastúpenému: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., IČO: 52 471 420, so sídlom Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, o zaplatenie odstupného takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .
II. Žaloba sa z a m i e t a .
III. Žalovaný m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2023 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.481€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.481€ od 01.12.2020 do zaplatenia a náhrady trovy konania. Uviedol, že je bývalým zamestnancom žalovaného, u ktorého pracoval na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej 31.8.2010 ako pracovník povrchových úprav. Na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 19.9.2012 bol pracovný pomer z doby určitej zmenený na dobu neurčitú. Dňa 29.7.2020 žalovaný s ním skončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm.c/ Zákonníka práce, nakoľko žalobca na základe lekárskeho posudku stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Výpoveď bola prerokovaná so zamestnaneckou radou dňa 27.7.2020 a pracovný pomer sa skončil dňa 13.11.2020. Žalovaný mu zaplatil odstupné v zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákonníka práce vo výške 3- násobku priemerného mesačného zárobku, nakoľko pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov. Žalobca absolvoval vyšetrenia zdravotného stavu za účelom posúdenia, či ide o chorobu z povolania. Dňa 4.4.2022 vypracovala Univerzitná nemocnica Bratislava, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia a lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, na základe ktorých mu bola uznaná choroba z povolania ku dňu 4.2.2022. Vzhľadom na tieto závery žalobca mal za to, že mu vznikol v zmysle § 76 ods.3 Zákonníka práce okrem iného nárok na odstupné v sume najmenej 10-násobku jeho priemerného mesačného zárobku a žalobou sa domáhal doplatenia rozdielu na odstupnom vo výške 7-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Podľa výplatnej pásky za november 2010
je výška základného platu ( priemerný mesačný zárobok) vo výške 783€ a preto 7-násobok činí sumu 5.481€. Dňa 10.11.2020 bol žalovaný písomne vyzvaný na doplatenie odstupného, na čo písomne odpovedal s tým, že žalobca má nárok na odstupné podľa § 76 ods.1 Zákonníka práce. Dňa 6.5.2022 bol žalovaný opätovne vyzvaný na doplatenie odstupného s poukazom na lekársky posudok, ktorým mu bola uznaná choroba z povolania. Žalovaný na to odpovedal žiadosťou o prerušenie vymáhania nárokov do skončenia opätovného posúdenia choroby z povolania Celoslovenskou komisiou na posudzovanie chorôb z povolania a táto komisia zaslala stanovisko zo dňa 2.8.2022, v ktorom mu uznala chorobu z povolania. Svoj nárok preukazoval návrhom na pripojenie spisu Okresného súdu Trenčín -pracovisko Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 10Cpr/31/2022, ktorý obsahuje všetky dôkazy ako : pracovnú zmluvu zo dňa 31.8.2010, Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 19.9.2012, skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.7.2020, záznam z rokovania Zamestnaneckej rady zo dňa 27.7.2020 a výplatnú pásku za 11/2020, výzvu na zaplatenie odstupného z 10.11.2020 a 6.5.2022, Žiadosť o prerušenie vymáhania nárokov do skončenia opätovného posúdenia choroby z povolania zo dňa 2.6.2022, Žiadosť o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania zo dňa 23.6.2022 a stanovisko z rokovania zo dňa 2.8.2022.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a domáhal sa náhrady trov konania. Poukázal na znenie ust. § 63 ods.1 písm. c/, § 76 ods.1 písm.c/ a § 76 ods.3 Zákonníka práce s tým, že nenamietal tvrdenia žalobcu pokiaľ ide o skutočnosti, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2010 ako pracovník povrchových úprav a ani to, že pracovný pomer sa skončil výpoveďou zo dňa 29.7.2020 podľa ust. § 63 ods.1 písm.c/ Zákonníka práce z dôvodu, že pre jeho zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Žalovaný so žalobcom teda neskončil pracovný pomer z dôvodov podľa § 76 ods.3 Zákonníka práce ale spôsobom, ktorý zakladá nárok len na odstupné vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku. Žalovaný zastáva názor, že pokiaľ mal žalobca nárok na odstupné v sume najmenej 10-násobku priemerného mesačného zárobku podľa § 76 ods.3 Zákonníka práce, mal postupovať podľa ust. § 79 ods.1 Zákonníka práce a namietať v lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, čo žalobca neurobil v tejto lehote ani potom. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na spor sp.zn. 10Cpr/31/2022 a vyslovený predbežný právny názor sudcu zo dňa 20.4.2023 týkajúci sa odstupného; ktorý uviedol, že je potrebné vychádzať z výpovede z roku 2020, ktorá nebola napadnutá na súde. Na odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku nie je nárok, pretože vo výpovedi sa nespomína choroba z povolania ani podozrenie na chorobu z povolania, čo je zákonným predpokladom pre vznik odstupného v takejto výške. Tiež poukázal na to, že vo veci NM-10Cpr/31/2022 o zaplatenie odstupného žalobca vzal žalobu dňa 10.10.2023 v celom rozsahu späť, čím došlo k zastaveniu konania.
3. Zo spisu Okresného súdu Trenčín -pracovisko Nové Mesto nad Váhom sp.zn. NM-10Cpr/31/2022 vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.10.2022 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28.481€, z toho titulom odstupného vo výške 5.481€ a titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 23.000€, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.481€ od 01.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 23.000€ od 05.02.2022 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Konanie bolo uznesením NM-10Cpr/31/2022 – 202 zo dňa 10. októbra 2023 zastavené ( výrok I.), konanie o podanej vzájomnej žalobe o určenie, že u žalobcu nie sú dané podmienky na vznik choroby z povolania žalovaného – bronchiálna astma; že žalobca nezodpovedá za škodu spôsobenú žalovanému chorobou z povolania, bronchiálna astma, ktorá bola uznaná Stanoviskom Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb zo dňa 02.08.2022 zastavené ( výrok II) , žiadna zo strán v spore nemá právo na náhradu trov konania ( výrok III.) a žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu 100% ( výrok IV). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2023.
4. Takto mal súd preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného, u ktorého pracoval na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej 31.8.2010 ako pracovník povrchových úprav do skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.7.2020 a žalovaný s ním skončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm.c/ Zákonníka práce, nakoľko žalobca na základe lekárskeho posudku stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Výpoveď bola prerokovaná so zamestnaneckou radou dňa 27.7.2020 a pracovný pomer sa skončil dňa 13.11.2020. Tento úkon nebol napadnutý neplatnosťou žalobou na súde. Žalovaný mu zaplatil odstupné v zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákonníka práce vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku, nakoľko pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov.
5. Žalobca požaduje vyplatiť odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku, teda doplatok 7-násobku priemerného mesačného zárobku, pretože absolvoval vyšetrenia zdravotného stavu a dňa 4.4.2022 vypracovala Univerzitná nemocnica Bratislava, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia a lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, na základe ktorých mu bola uznaná choroba z povolania-bronchiálna astma ku dňu 4.2.2022. Žalovaný mal za to, že žalobcovi patrí len odstupné vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku. Žalovaný napadol rozhodnutie Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania ev.č. XX/XXXX-07 zo dňa 23.6.2022, ktorým bola žalobcovi uznaná choroba z povolania správnou žalobou na Krajskom súde v Bratislave, dňa 6.10.2022. Vo veci nebolo zatiaľ právoplatne rozhodnuté.
6. Podľa § 63 ods.1 písm.c/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
7. Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
8. Podľa § 76 ods.1 písm. c/ Zákonníka práce zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
9. Podľa § 76 ods. 3 Zákonníka práce zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
10. Žalobca navrhoval prerušenie tohto konania až do skončenia sporu pred Krajským súdom Bratislava, kde správnou žalobou žalovaný napadol rozhodnutie Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania ev.č. XX/XXXX-07 zo dňa 23.6.2022, ktorým bola žalobcovi uznaná choroba z povolania. Uviedol, že keď bude uznaný za osobu, trpiacu chorobou z povolania, bude to mať vplyv na tento spor.
11. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
12. Súd návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyhovel, pretože mal za to, že správna žaloba o uznaní/neuznaní choroby z povolania stanovenej lekárskym posudkom zo dňa 4.4.2022 nemá žiaden
vplyv na rozhodnutie súdu o nárokoch zo skončeného pracovného pomeru platnou výpoveďou zo dňa 29.7.2020. Preto súd návrh na prerušenie konania zamietol.
13. V prejednávanej veci je sporná iba výška nároku na odstupné v súvislosti s platným ( na súde v 2- meačnej zákonnej lehote nenapadnutým) skončením pracovného pomeru žalobcu so žalovaným ku dňu 13.11.2020. Žalobca tvrdí, že mu patrí odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku podľa ust. § 76 ods.3 Zákonníka práce a žalovaný tvrdí, že má nárok len na odstupné ( už vyplatené) vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku podľa ust. § 76 ods.1 Zákonníka práce a žiaden ďalší doplatok uplatnený žalobou vo výške 7-násobku priemerného mesačného zárobku žalobcovi už nepatrí. 14. Z obsahu ust. § 76 ods.3 Zákonníka práce jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcim pre vznik nároku na žalobcom požadované odstupné je dôvod skončenia pracovného pomeru. Nárok na odstupné vo výške najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku má zamestnanec jedine v prípade, ak sa jeho pracovný pomeru skončil výpoveďou alebo dohodou z dôvodov: a) nesmie vykonávať prácu pre pracovný uraz, b) nesmie vykonávať prácu chorobu z povolania, c) nesmie vykonávať prácu pre ohrozenie z choroby z povolania, d) dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu rozhodnutím príslušného úradu verejného zdravotníctva. Dôvodom skončenia pracovného pomeru žalobcu bol § 63 ods.1 písm.c/ Zákonníka práce -výpoveďou, z dôvodu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav žalobca stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, teda nejde zo žiaden z dôvodov, ktorý predpokladá ust. § 76 ods.3 Zákonníka práce. Choroba z povolania bola žalobcovi uznaná až 4.4.2022. Na žalobcom upravenú prepúšťaciu správu z Univerzitnej nemocnice Bratislava (nachádzajúcu sa na č.l. 46 spisu), kde sa snažil pri kopírovaní odstrániť dátumy hospitalizácie viď. „ Hospitalizácia od 07.10.20 do 16.10.20 “ a preukázať tak skorší dátum vznik choroby z povolania súd neprihliadal, pretože pre danú vec nemá žiaden význam. Choroba z povolania bola žalobcovi diagnostikovaná až neskôr, po podaní výpovede, kedy už bol jeho pracovný pomer so žalovaným platne ukončený z iných zákonných dôvodov, kde žalobcovi prislúcha len odstupné podľa ust. § 76 ods.1 Zákonníka práce vo výške 3-násobku priemerného mesačného zárobku, ktoré už mu bolo vyplatené. Žaloba je preto nedôvodná a súd ju zamietol.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP, kedy žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech súd priznal proti žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. Súd nenašiel žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, pre ktorý by bolo možné žalovanému trovy nepriznať, s poukazom na to, že o nedôvodnosti svojho nároku už bol žalobca poučený sudcom v spore NM -10Cpr/31/2022, ktorý tomuto sporu predchádzal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.