Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoP-8-2017.pdf
PDF · 115.77 KB
Case nature
Subarea
5CoP/8/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. I., J.. X.X.XXXX a mal. O. I., J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z matky S.. S. I., V.. N., J.. XX.X.XXXX, Y. G. H.F., A. XX, Y..Č.. K., H. XX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, a z otca F.. Z. I., J.. XX.X.XXXX, Y. G. H., O. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní rodičov (otca a matky) proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 27P/508/2016-40 zo dňa 05.01.2017, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
z v e r u j e mal. D. I., J.. XX.XX.XXXX M. S.. O. I., J.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky,
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu S.. D. M. S.. O. na každého z nich sumou vo výške 30 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia,
u k l a d á matke, aby v právnej veci starostlivosti súdu o S.. D. I., J.. XX.XX.XXXX M. S.. O. I., J.. XX.X.XXXX, pochádzajúcich z matky S.. S. I., V.. N., J.. XX.X.XXXX, G. H.F., A. XX, a z otca F.. Z. I., J.. XX.X.XXXX, G. H., O. XX, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala návrh o úpravu práv a povinností na Okresnom súde Prešov.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 325 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1 CSP, § 360 ods. 1, § 2 ods. 1, 2, § 363, § 366, § 367 ods. 1-3 CMP.
3. Vychádzal zo zistení plynúcich zo správy opatrovníka, že rodičia nevedú spoločnú domácnosť, matka zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti po každej stránke, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, preto zveril mal. D. a mal. O. do starostlivosti matky. Pokiaľ ide o výšku dočasného výživného poukázal na to, že sa mu nepodarilo zistiť vzhľadom na krátku zákonnú lehotu súčasné osobné, zárobkové a majetkové pomery otca. Výživné vo výške 30,- Eur určil z dôvodu, že v tejto výške otec zaplatil výživné matke za mesiace november a december 2016. Podotkol, že ide iba o dočasnú úpravu výživného určenú v súlade s § 366 CMP v nevyhnutnej miere a v konaní vo veci samej súd vykoná rozsiahlejšie dokazovanie za účelom zistenia súčasných osobných, zárobkových a majetkových
pomerov otca, ako aj odôvodených potrieb maloletých detí a následne určí rozsudkom otcovi výšku výživného.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v celosti podali odvolanie obaja rodičia, teda otec aj matka.
5. Otec v samotnom odvolaní uviedol, že neopustil spoločnú domácnosť. Spoločná domácnosť neexistovala, nakoľko on sa v byte, ktorý patri matkiným rodičom, v podstate zdržiaval len vtedy, keď sa matka chodila baviť večer do spoločnosti, chodila akože cvičiť (v tomto čase sa stretávala so svojím milencom), a teda bolo treba sa postarať o maloleté deti. Ak bol v dobe, keď matka chodila mimo bytu v práci (pracuje na zmeny), chodila k ním profesionálna opatrovateľka (aby matka mohla tráviť čas po svojom a bez detí). V byte sa zdržiaval aj vtedy, keď sa staral o fitness centum, ktoré oficiálne prevádzkuje matka, avšak reálne ho prevádzkoval on, a to všetko popri zamestnaní a na pokyny matky. A pravda je taká, že v októbri 2016 mu matka oznámila, že sa viac v byte nemá ukazovať, že spolu skončili a v noci ho prinútila byt opustiť. Bez auta, so všetkými vecami, v noci a pred rannou pracovnou zmenou!!! Musel telefonovať svojej rodine, aby prišli. Od tejto doby sa datuje snaha matky sabotovať a brániť mu v kontakte s maloletými deťmi a to napriek písomnej dohode, na ktorú sa odvoláva. Teda od tejto doby má minimálny, resp. žiaden kontakt so spoločnými deťmi. Matka si vzala do hlavy, že deti sú jednoducho jej a hotovo. Je predsa nelogické, že vo svojom Návrhu na vydanie NO vôbec nenavrhuje upraviť styk s deťmi, keď, ako to deklaruje v textovej časti Návrhu, má problém sa s otcom dohodnúť. Ak by problém mala, tak upraviť styk by predsa žiadala ako primárnu vec. Nemá, lebo mu ich takmer vôbec nedáva, nerešpektujúc Zákon o rodine a dá mu ich ozaj výnimočne a aj to len vtedy, keď sa to hodí jej. Ako dôkaz predložil rozpis pracovných zmien za mesiace 12/2016 a 01/2017. Čo sa týka dohody, ktorú uzatvoril s matkou o styku s deťmi, uviedol, že mu je ľúto, že svoje podpisy neoverili u notára. Dal do pozornosti fakt, ktorý priznala sama matka a to, že odmietla niektoré finančné, resp. materiálne príspevky a to z dôvodu, že ju s prehľadom vyfinancujú jej rodičia. Jej súčasný príjem je dostatočný (príspevky na deti + príjem z prevádzky fitnescentra + financovanie jej rodičmi) na to, aby deti mali zabezpečené všetky potreby. On sa však samozrejme chce a bude podieľať na ich výžive, avšak má za to, že najlepšie pozná ich potreby a skutočná pomoc a zabezpečenie výživy deťom bude mať v praxi efekt vtedy, keď im bude veci kupovať on a nie vtedy, keď bude matka dostávať peniaze na svoj účet. Tieto môžu byť s veľkou pravdepodobnosťou požité na „jej potreby“. Nemá žiaden príjem z prenájmu svojho bytu. Matka už dávno nekojí, preto argumenty, že nemá peniaze, neobstoja, prevádzkuje fitness centrum a má možnosť ísť do zamestnania, avšak na toto ona „nie je stavaná“. Taktiež sa často nezdržuje doma. Otec vybavoval robotníkov a stavebné firmy na stavbe domu a dohliada na stavbu, neustále sa venoval aj fitnescentru, ktoré prevádzkovala matka a to, ako jeho prevádzke, tak oprave cvičebných strojov a celého zariadenia fitnescentra. Vo fitnescentre ešte k tomu robil aj masáže na objednávku, všetko v prospech a na pokyn matky. Keď večer prišiel domov, matka nemala pre neho ani jedno milé slovo. Nemala pripravené veľa krát ani pre deti žiadne jedlo, podľa nej si ho mal pre seba a aj pre deti pripraviť sám. Takmer pravidlom sa stávalo, že mu večer po návrate zverila obe deti a sama sa išla do mesta niekam baviť, resp. sa doma venovala sebe. Taktiež pravidelne chodievala na nejaké cvičenia do Lipian. Neskôr sa dozvedel, že tam mala intímny pomer s nejakým mužom. Je presvedčený, že vzhľadom k veľmi závažnej psychickej chorobe, ktorou matka trpí, ako i vzhľadom ku správaniu, ktoré hraničí so stratou svojprávnosti (neustála potreba byť riadená zo strany svojich rodičov), v súbehu s premyslenou snahou, podporovanou rodičmi matky od začiatku má otca využiť, resp. zneužiť na svoje ciele a potreby a tiež z dôvodu, že matka mu bola viackrát neverná (k čomu sa mu v slabej chvíli priznala) a tiež vzhľadom k tomu, že nevera bola aj jednou z primárnych príčin rozpadu matkinho prvého manželstva, má za to, že je potrebné, aby súd rozhodol tak, ako mu to navrhol v petite v pôvodnom Návrhu. Na základe vyššie uvedeného má za to, že je nutné predovšetkým upraviť styk rodičov (matky a otca) s deťmi, a to aj dočasne, keďže je pre ďalší zdravý vývoj detí nevyhnutné, aby mali aj protiváhu voči človeku, ktorý sa o ne nikdy nestaral tak, ako sa matka starať má, nikdy nepracoval a má vážne psychické problémy. Preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby zmenil Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom zveruje do osobnej starostlivosti maloletých D. I., J.. XX.XX.XXXX M. O. I., J.. XX.XX. XXXX matke a to nasledovne: Na čas do rozvodu sa maloletý D. I., J. XX.XX.XXXX M. S.Ý. O. I., J. XX.XX.XXXX zverujú do osobnej striedavej starostlivosti S. I.Ľ., V.. N., J. XX.XX.XXXX a Z. I., J. XX.XX.XXXX a to nasledovne: Maloletý D. I., J. XX.XX.XXXX: vždy po navrhovateľovej druhej dennej pracovnej zmeny si maloletého D. vyzdvihne o 19.30 hod. v mieste bydliska matky na ulici H. XX, K.. Matka je povinná maloletého riadne pripraviť a odovzdať navrhovateľovi, vždy na druhý deň o 18.00 hod. si matka maloletého D. vyzdvihne v mieste trvalého bydliska navrhovateľa. Navrhovateľ je povinný dieťa riadne pripraviť a odovzdať matke - 23 hodín u navrhovateľa, vždy v deň, ktorý bude nasledovať po dni, v ktorom navrhovateľovi skončí druhá nočná
zmena si navrhovateľ maloletého D. vyzdvihne o 10.00 hod. v mieste bydliska matky na ulici H. XX, K.. Matka je povinná maloletého riadne pripraviť a odovzdať, vždy o dva dni (58 hodín) o 18.00 hod. si matka maloletého D. vyzdvihne v mieste trvalého bydliska navrhovateľa. Navrhovateľ je povinný dieťa riadne pripraviť a odovzdať matke - 58 hodinu navrhovateľa. Maloletý O. I., J. XX.XX.XXXX: vždy v deň, ktorý bude nasledovať po dni, v ktorom mal navrhovateľ druhú dennú zmenu si navrhovateľ maloletého O. vyzdvihne o 10.00 hod. v mieste bydliska matky na ulici H. XX, K.. Matka je povinná maloletého riadne pripraviť a odovzdať navrhovateľovi, vždy v ten istý deň si matka maloletého O. vyzdvihne v mieste trvalého bydliska navrhovateľa - 8 hodinu navrhovateľa, vždy v deň, ktorý bude nasledovať po dni, v ktorom navrhovateľovi skončí druhá nočná zmena, si navrhovateľ maloletého O. vyzdvihne o 10.00 hod. v mieste bydliska matky na ulici H. XX, K.. Matka je povinná maloletého riadne pripraviť a odovzdať, vždy o dva dni (58 hodín) o 18.00 hod. si matka maloletého O. vyzdvihne v mieste trvalého bydliska navrhovateľa. Navrhovateľ je povinný dieťa riadne pripraviť a odovzdať matke - 58 hodinu navrhovateľa a vo výroku určenia dočasného výživného na maloletého D. a to nasledovne: Výživné na maloletého D. I., J. XX.XX.XXXX súd dočasne neurčuje. Maloleté deti budú mať trvalé bydlisko na adrese A. XX, XXX XX, H.-K.. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.“
6. Matka vo svojom odvolaní uviedla, že je presvedčená, že súd pri posúdení veci, ktorým zhodnotil svoje rozhodnutie druhým výrokom napadnutého uznesenia nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Súd odôvodnil ním stanovenú výšku výživného 30- Eur tak, že nakoľko išlo o konanie o nariadení bezodkladného opatrenia, nemal dostatok času na zistenie príjmu otca. S takýmto záverom nemôže súhlasiť, nakoľko návrh bol podaný dňa 08.12.2016 a rozhodnutie súdu je zo dňa 05.01.2016 (zrejme 05.01.2017 poznámka odvolacieho súdu). Má za to, že toto je dostatočný časový úsek aby pri promptnosti, ktorá sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení predpokladá, mohol súd aj cez zamestnávateľa zistiť jeho príjem, naviac je presvedčená, že súd mohol zistiť tento údaj absolútne spoľahlivo cestou Sociálnej poisťovne, ktorá by podala presný údaj o brutto, ako aj netto zárobku otca zo závislej činnosti. Pre účely neodkladného opatrenia dostatočne preukázala náklady na obe deti a takisto preukázala príjem otca, hoci len za jeden mesiac (výpisom z účtu otca, otec tento svoj príjem nikdy nespochybnil), ale takto preukázaný príjem je dostatočný základ pre rozhodnutie súdu v inej výške ako 30 - Eur na dieťa, čo je výživné vo výške, keď sa dieťa dostáva na existenčnú hranicu, mladší syn vypije len mlieko za mesiac v hodnote 100,-EUR. Uviedla, že od doručenia uznesenia a jeho vykonateľnosti, sa otec prejavil typicky a starší syn už nemá zaplatenú škôlku hoc to urobil a prisľúbil, že to tak bude robiť. Otcovi uznesenie v tomto výroku absolútne vyhovuje. Pasuje sa stále do pozície úžasného rodiča, pričom chce aby jedno jeho dieťa vyžilo zo 60,-Eur mesačne. Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. zaviedol od apríla roku 2005 do oblasti rodinného práva viacero nových inštitútov. Aktuálne znenie § 62 ods. 3 ZR znie tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Z uvedeného znenia vyplýva okrem iného záver, že aj ten z rodičov, ktorého majetkové pomery neumožňujú platenie žiadneho výživného (napríklad z dôvodu, že je nezamestnaný alebo sociálne odkázaný a pod.) musí platiť výživné aspoň v zákonom stanovenej minimálnej výške. Nič z vyššie uvedeného nie je prípad otca. Otec má čistý príjem zo závislej činnosti presahujúci 800,- EUR, má príjem z prenájmu svojho bytu reálne na úrovni 125,- EUR mesačne, spolu teda 925,- EUR netto. Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby druhý výrok napadnutého uznesenia zmenil tak, vzhľadom na odôvodnené potreby oboch detí a dostatočný príjem otca, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého D. I., J.. XX.XX.XXXX vo výške 235,- EUR mesačne a na maloletého O. I., J.. XX.XX.XXXX vo výške 145,- EUR mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých, a to až do času rozvodu počnúc 07.12.2016.
7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka s tým, že okolnosti uvádzané otcom nemajú súvis s neodkladným opatrením, ale s konaním o rozvode. Otcom detí navrhovaná úprava styku, už bola predmetom rozhodnutia Okresným súdom Košice II sp. zn.: 14P 332/2016, kde otcom navrhovanú úpravu styku súd zamietol a to uznesením č.k.: 14P/332/2016 -32, pričom súd uviedol, že otcom navrhované, rovnako ako v tomto konaní podanom odvolaní žiadané, nie je dôvodné a že na nariadení takého neodkladného opatrenia neexistuje naliehavá potreba. Ani v tomto odvolaní otec dieťaťa neosvedčil naliehavosť predbežnej úpravy pomerov a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletým deťom D. a O. (nakoľko neexistuje), ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Uviedla, že Okresný súd Prešov je súd príslušný. Otec si nesprávne vykladá ustanovenia procesných predpisov o príslušnosti súdu, keď uvádza, že príslušným súdom je Okresný súd Košice II, a
to v súlade s trvalým pobytom matky, ako aj trvalým pobytom detí. Otec detí nerozlišuje alebo nedokáže posúdiť rozdiel medzi bydliskom a trvalým pobytom. Príslušnosť súdu vo veciach maloletých sa určuje vždy podľa bydliska maloletých. Deti, ona a takisto otec do jesene minulého roka všetci mali bydlisko v K. J. W. H. XX. Toto otec potvrdzuje aj vo svojich prílohách pri natáčaní, keď policajnej hliadke v Prešove pred nehnuteľnosťou kde matka býva s deťmi uviedol, že tu som býval 6 rokov (príloha na USB kľúči v konaní o rozvode, resp. ním žiadanom neodkladnom opatrení). Uvádzané potvrdzuje aj zistenie kolízneho opatrovníka v Prešove, ktorý zisťoval, kde a ako deti bývajú. Otec tvrdí, že deti bývajú u sestry (adresa trvalého bydliska - na uvedenej adrese býva sestra s rodinou) a nie v Prešove, čo sám potvrdzuje vo svojich nahrávkach. Trvalý pobyt tam má nahlásený de facto len formálne. Otec má trvalý pobyt na Donskej v Košiciach, v byte svojich rodičov. Tento pobyt má takto upravený už od čias, ako sa spoznali a nezmenil si ho. Ona skutočne býva už viac ako 10 rokov v K. J. W.. H. XX, v byte, ktorého vlastníkom sú jej rodičia. Do tohto bytu sa pred svadbou k nej nasťahoval jej manžel. Tu spolu bývali, tu od narodenia bývali a bývajú dodnes aj ich maloleté deti. Je to veľkometrážny byt, kde majú deti svoju detskú izbu, kde je obývačka, spálňa, kuchyňa, kúpeľňa a ďalšie miestnosti. V tomto byte otec býval až do októbra 2016, kedy opustil domácnosť. Ona a obe deti naďalej v tomto byte na ul. H. XX I. K.Š. bývajú. Maloletý D. navštevuje v Prešove materskú škôlku. O veci teda rozhodol miestne príslušný súd. Odvolanie podané otcom maloletých detí je vnútorne rozporné. Na jednej strane otec maloletých detí tvrdí, že súd rozhodol správne a zákonne a na druhej strane voči nemu podáva odvolanie. Tvrdenia otca, že neopustil spoločnú domácnosť, sú nepravdivé. Ohľadne jeho zarážajúcich neprávd odkázala súd na vyjadrenie k návrhu na rozvod manželstva, kde podrobne reagovala na udávané okolnosti ohľadne údajnej nevery (je úsmevné že toto otec maloletých detí ani raz počas spolužitia ani len slovom nezmienil, a naopak bol to on, ktorý sa správal agresívne, keď mu uviedla že na základe jeho správania usudzuje, že má mimomanželský vzťah). Ohľadne neustáleho prezentovania, že deti otcovi odmieta dať a bráni mu v styku, uviedla, že tvrdenie je opakovane ďalšou nepravdou, ktorú otec forsíruje jednak súdom, a takisto polícii (čo nakoniec môže dosvedčiť hliadka 00 PZ Prešov. Hliadka sa snažila otcovi dohovoriť nech si zoberie mladšieho syna aspoň na 5 hodín ako otcovi ponúkla, čo on odmietal a trval na viachodinovom ponechaní vtedy ani nie polročného syna). Takisto po nariadení neodkladného opatrenia zaslala otcovi maloletých detí email kde mu uviedla čas a hodiny a podmienky styku s deťmi (email je prílohou podania), čo on zase odmieta a zasiela jej nezmyselné návrhy a sms, ktorými ako poukazuje aj vo svojom vyjadrení k podanému návrhu na rozvod, prejavuje svoju povahu skrytého agresora (identifikované psychológom). Dôkaz: Emailová komunikácia: Odovzdanie detí podmienila podpisom otca o tom, že si deti preberá a takisto uvedením času, kedy ich vráti, nakoľko všetky návrhy podávané otcom na súd alebo oznámenia na polícii sú ABSURDNE LŽIVÉ. Ohľadne tvrdení otca, že on najlepšie pozná potreby jeho detí poukázala už na to, čo uvádzala v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď otec odniesol bez vedomia matky syna (D.) zo škôlky, pričom vôbec neriešil jeho akútnu potrebu užívať lieky. Následne na urgenciu sa vracal opakovane z H. do K.. Tvrdenia o tom, ako on pozná potreby svojich detí, sú úsmevné, aj vzhľadom na jeho ochotu platiť 30,-EUR mesačne na jedno dieťa (napr. len O. vypije mlieko za 100,-EUR) plus škôlku pre D.. Takisto ohľadne tvrdenia o príjme pripomenula otcovi detí, že je už len na rodičovskom príspevku a nie materskej. V čase zoznámenia s otcom pracovala ako učiteľka na základnej škole. Dôkaz: Živnostenský list. To, že odporca svoju pravdu považuje za jedinú možnú a že sa stavia do pozície martýra, to nie je, pre ňu nijaká novinka. Otca detí nikdy nepodvádzala, dokonca sa dá povedať, že ostatné roky viedla výrazne nespoločenský život, nechodieva s nikým na kávu, na prechádzky, do kina, do baru. Jedinou aktivitou za posledných 5 rokov bolo, že 2x absolvovala kurz - skupinové cvičenie (2 mesačný kurz rok po prvom pôrode a 2 mesačný kurz štyri mesiace po druhom pôrode - z dôvodu, že počas oboch tehotenstiev pribrala cca 28 kg a mala výrazné bolesti chrbtice.) Je úsmevné, že otec sa pred súdmi prezentuje ako muž, ktorý žil ochotne celé roky v manželstve so ženou s ťažkými depresívnymi a nezvládnuteľnými stavmi, dobrovoľne s ňou splodil dve deti, teda druhé na jej pokyn. Keď nepracoval vo fabrike, vo fitnescentre alebo nemasíroval, tak mu bolo dovolené bývať v byte len vtedy, keď sa musel starať o deti, kde trpezlivo znášal poníženie, že jeho manželka sa v tom čase baví s mužmi a podvádza ho. Jeho žena nikdy nikde nepracovala a všetku výživu rodiny zabezpečoval výhradne on. Manželka mu dokonca nedovolila ani zmeniť pracovnú pozíciu, teda dať sa tzv. povýšiť. A napriek týmto skutočnostiam v tomto manželstve zotrvával, až kým ho nevyhodila. Takáto prezentácia skutočnosti nesvedčí o zdravom pohľade otca na vec. Vyššie uvedené uviedla z dôvodu, aby súd mohol pri svojom rozhodovaní posúdiť aj osobu otca detí. Odvolaciemu súdu preto navrhuje, aby výrok súdu prvej inštancie o zverení detí potvrdil, aby zmenil v súlade so ňou podaným odvolaním a návrhom v ňom uvedeným výrok o výške výživného.
8. Ku odvolaniu matky sa vyjadril otec. Jedná sa o výživné v nevyhnutnej miere a súdna prax sa (minimálne od júla 2016) v tomto smere ustaľuje na sume 30% z výšky životného minima, a to až do právoplatného ukončenia vo veci samej, o čom svedčí množstvo rozhodnutí v predmetnom období. Ak sa matka odvoláva na § 62 odsek 3 Zákona o rodine, tak má za to, že týmto paragrafovým znením sa práve má na mysli výživné, určené právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Matka má príjem (oficiálny) porovnateľný s otcovým, resp., po odrátaní otcových výdavkov ho má vyšší a to nehovorí o príjme inom (neoficiálnom), ktorý sa pochopiteľne dokazuje ťažko (nákladný spôsob života, profesionálne opatrovateľky, časté výjazdy do spoločnosti...). Matkina starostlivosť o deti (deti sú často u jej matky, resp. u profesionálnej opatrovateľky) viac ako sporná. Matka zároveň tvrdí, že neuhrádza, resp., že neuhradil škôlku pre staršieho a syna a teda, že sa prejavil, citujem: „typicky“. Opak je pravdou a matka klame, dokonca klame súd. V deň písania tohto matkinho odvolania bola škôlka dávno uhradená, úhrada odišla dňa 09.01.2017. O tomto matka vedela ako z osobného rozhovoru, tak z výpisu z účtu. Škôlku, ako aj iné výdavky (matke a deťom kupuje pravidelne stravu) uhrádza sám, dobrovoľne, mimo rozsahu, ktorý mu určil súd. Matka však toto považuje za samozrejmé. Dôkaz: výpis z účtu - úhrada škôlky: Ak súd zoberie do úvahy to, že matka nikdy počas svojho života nikde poriadne nepracovala, jej časté nočné i denné výlety do spoločnosti, resp. za svojimi milencami, kedy si objednávala služby profesionálnych opatrovníčok (v čase, keď bol v práci) a pri jej nákladnom spôsobe života (matka prevádzkuje fitnescentrum a rodičia, ktorí sú finančne veľmi dobre situovaní, ju štedro podporujú), je nesporné, že určenie iného, ako základného dočasného výživného nepripadá do úvahy. Jeho príjmy matka uvádza nepresne, sú nadhodnotené. Matka však „opomenula“, že spláca hypotéku na byt vo výške 180,- EUR/mesiac + SI PO + energie. Samozrejme, v zmysle uvedeného prispieva nad rámec určený súdom na deti a z časti aj na matku ( stále platí v byte v PO poplatky spojené s TV prijímačom + strava ). V byte v súčasnej dobe už nemá nájomcov (od 10/2016), po rozchode s manželkou tam býva on, a teda žiaden takýto príjem nemá. Matka, napriek viacerým urgenciám ešte počas trvania vzťahu (pravdepodobne z dôvodu dostatku finančných prostriedkov) do dnešného dňa úplne ignoruje možnosť ísť si dať protialergické mlieko predpísať k lekárovi, čo by veci výrazne pomohlo, nakoľko v takomto prípade polovicu nákladov uhrádza zdravotná poisťovňa. Preto navrhuje súdu, aby po vysporiadaní s miestnou príslušnosťou odvolanie matky v plnom rozsahu zamietol a vyhovel jeho odvolaniu a to v plnom znení.“
9. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že tak odvolanie otca ako aj matky sú nedôvodné.
10. Námietka miestnej nepríslušnosti otca vznesená v podanom odvolaní je nedôvodná. Z obsahu spisu je bezpochyby preukázane, že hoc majú obaja rodičia ako aj maloleté deti hlásené trvale pobyty v meste H., s maloletými deťmi sa od ich narodenia obaja rodičia (otec iba do doby, pokiaľ neopustil spoločnú domácnosť, matka stále), zdržujú na adrese H. XX, K., čo je rozhodujúcim kritériom pre určenie miestnej príslušnosti súdu podľa § 112 CMP. Nie je dôležitý hlásený trvalý pobyt, rozhodujúcim je skutočné bydlisko maloletých, a tým je adresa H. XX, K..
11. Ďalej je potrebné konštatovať k ostatným odvolacím námietkam oboch rodičov, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na doplnenie jeho správnosti poznamenáva.
12. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.
13. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.
14. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Odvolací súd súčasne vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletých detí (§ 28 ods. 2 druhá veta), v ktorých záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či vyslovenie bránenie kontaktu s druhým rodičom. Odvolací súd má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletých, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletých, no predovšetkým na ich rodičov, aby nadradili záujmy a prospech maloletých nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi.
15. Pri rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa nemožno opomenúť ani Dohovor o právach dieťaťa. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na čl. 3, 12 a 18 spomínaného Dohovoru. Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self - executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty, ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp.zn. PL.ÚS 31/96).
16. Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa“ [(General comment No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration (art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na <http://www.ohchr.org)>].
17. Odvolací súd prihliadol na správu opatrovníka, ktorý sa priklonil nateraz na stranu matky a konštatuje, že na účely takej rozsiahlej úpravy styku ako to navrhol otec, je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, v rámci ktorého by sa prihliadalo na vek maloletých, ich psychohygienu, a hlavne zachovať postupnosť krokov pri realizovaní takejto širšej úpravy styku. Inak povedané v týchto súvislostiach považoval odvolací súd doposiaľ získané dôkazy za nepostačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako navrhoval otec maloletých detí.
18. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní., t.j. pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia. Preto aj rozhodnutie o výške dočasného výživného je nateraz správne. Ide o výživné v nevyhnutnej miere pre deti vo veku 3 roky 7 mesiacov a 8 mesiacov.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak zákon č. 161/2015 Z.z. neustanovuje inak.
20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.