Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-434-2015.pdf
PDF · 121.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-11C/434/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobkyne E.. A.. Y. Š., J., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXB, XXX XX L. L., právne zastúpená spoločnosťou Škoda Legal, s.r.o., - Advokátska kancelária, so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému H.. H. L., R. R. Z. XXX/XX, XXX XX Y. F., právne zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie vo Vinici, Mierové námestie 452, 991 28 Vinica, v spore o zaplatenie 10.000 Eur istiny spolu s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 10.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10.000 Eur počnúc od 01.09.2012 až do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % zo sumy 10.000 Eur za každý deň z omeškania počnúc od 01.09.2012 až do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa doručenou žalobou tunajšiemu súdu dňa 25.08.2015 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 10.000 Eur ako istinu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.05.2012 spolu s príslušenstvom pozostávajúcim zo zákonného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej sumy za obdobie od 01.09.2012 až do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % zo žalovanej sumy a to za každý deň omeškania počnúc od 01.09.2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný ako dlžník uzatvoril dňa 11.05.2012 Zmluvu o pôžičke s veriteľom A.. Y. Ď.. Veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku v celkovej výške 10.000 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť do 31.08.2012. Pre prípad omeškania so splnením dlhu si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy a to za každý deň omeškania. Žalovaný si nesplnil v dohodnutej dobe svoj zmluvný záväzok, preto veriteľ postúpil pohľadávku zo zmluvy zo dňa 04.09.2012 na žalobcu. Záväzok žalovaného ku dňu doručenia žaloby na súd existuje, pričom žalovaný neprejavil vôľu záväzok uhradiť.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.09.2015 poprel pravdivosť skutkových tvrdení uvedených v žalobe, ktoré považoval za účelové a vykonštruované, pretože žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky.
3. Súd o žalobe rozhodol dňa 02.12.2015 a vydal Platobný rozkaz č. k. 11C/434/2015-21 zo dňa 02.12.2015, ktorý bol doručený žalovanému dňa 16.03.2016, voči ktorému v zákonnej lehote podal odpor s vecným odôvodnením, čím sa platobný rozkaz zrušil zo zákona podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný v dôvodoch odporu poprel opodstatnenosť žalobného nároku, čo do
právneho dôvodu aj výšky. Zopakoval, že skutkové okolnosti uvedené v žalobe sú vykonštruované na základe neplatných právnych úkonov.
4. Žalobkyňa sa k predmetu sporu vyjadrila písomne aj v podaní doručenom súdu 06.05.2016. Uviedla, že Zmluva o pôžičke, ktorá bola uzatvorená dňa 11.05.2012 medzi jej právnym predchodcom A.. Y. Ď. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom netrpí žiadnou právnou vadou a jedná sa o platný právny úkon. Žalovaný sa usiluje vyhnúť zodpovednosti za nesplnenie zmluvného záväzku.
5. Súd spor prejednal na pojednávaní, ktoré vykonal dňa 27.01.2017, 10.03.2017 a 11.04.2017.
6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 27.01.2017 uviedla, že žalovaný uzatvoril Zmluvu o pôžičke, v ktorej mal postavenie dlžníka dňa 11.05.2012. Zmluvný vzťah vznikol v čase, kedy so žalovaným žila v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase splatnosti dlhu zo zmluvy o pôžičke bol žalovaný nekontaktný, situáciu riešila s veriteľom zmluvy tak, že od veriteľa odkúpila zmluvnú pohľadávku za 100 % jej odkupnej hodnoty, čím sa stala vlastníkom pohľadávky titulom postúpenia. Uviedla, že svojmu zamestnancovi dala pokyn, aby vypracoval potvrdenie o vrátení pôžičky pôvodnému veriteľovi. Svoj zamestnanca usmernila, aby vystavil potvrdenie o splnení dlhu. Obsah dokumentu (potvrdenia o vrátení pôžičky) nepoznala, pretože od 04.09.2012 nemala k dokladu prístup. Naopak žalovaný mal prístup do jej advokátskej kancelárie a aj k týmto dokumentom, pretože v tom čase bol jej zamestnancom. Úplnú zmluvnú dokumentáciu potrebnú k uplatneniu pohľadávky bola nútená si zabezpečiť od pôvodného veriteľa pohľadávky. Zamestnanca usmernila, aby vystavil potvrdenie o príjme prostriedkov zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril žalovaný. Skutočnosť doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky nespochybňuje opodstatnenosť žaloby, pretože ide o otázku, či dlžník má plniť novému alebo pôvodnému veriteľovi. Poukázala na to, že v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu (Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2012) bola v treťom mesiaci tehotenstva, ktorá skutočnosť ovplyvnila jej rozhodnutie ohľadom pohľadávky odkúpenia pohľadávky. Konanie žalovaného je rozporné s dobrými mravmi, pretože sa usiluje vyhnúť splneniu pohľadávky.
7. Žalovaný na pojednávaní dňa 27.01.2017 uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky je simulovaný právny úkon, ktorý je neplatný a nevyplýva z neho pre žalovaného žiadny právny záväzok. Celá žaloba je motivovaná zlým osobným vzťahom medzi stranami sporu. Potvrdenie o vrátení pôžičky zo 04.09.2012 bolo vypracované koncipientom, ktorý bol zamestnancom žalobkyne a pri spracovaní potvrdenia musel mať k dispozícii podklad na vystavenie dokladu. Základom pre vyhotovenie potvrdenia bola dohoda o pristúpení k záväzku dlžníka, ktorá je skutočným právnym dôvodom vystaveného potvrdenia a titulom nie je zmluva o postúpení pohľadávky. Žalovaný sa až po začatí súdneho sporu a po nahliadnutí do spisu dozvedel o právnom základe predmetného konania a o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky a že takáto zmluva existuje. Nebolo mu doručené žiadne oznámenie o postúpení pohľadávky. Postoj žalobkyne je vypočítavý, pretože danej situácii je priliehavý právny titul pristúpenia k záväzku, čo preukazuje potvrdenie zo 04.09.2012. Zmluva o postúpení pohľadávky bola vyhotovená účelovo a zrejme pred podaním žaloby na súd. Právne úkony musia mať logickú nadväznosť a musia na seba nadväzovať, teda aj na zmluvu o postúpení pohľadávky. Nebo žiadny dôvod vystavovať potvrdenia preukazujúce vrátenie požičanej čiastky, ak existoval právny titul zmluva o postúpení pohľadávky, ktorý v čl. III. Bod 3/ potvrdzuje prevzatie odplaty postupcom vo výšky 10 000 Eur podpisom na zmluve.
8. Dňa 10.03.2017 žalobkyňa na pojednávaní zdôraznila, že písomné oznámenie o postúpení pohľadávky v danom prípade nie je rozhodujúce. Medzi stranami v čase odkúpenia pohľadávky existoval partnerský vzťah a žalobkyňa nemala k dispozícii zmluvu o postúpení pohľadávky, pretože došlo k odcudzeniu tohto dokumentu z jej advokátskej kancelárie. Žalovaný nebol veriteľom kontaktný a pôvodný veriteľ sa na žalobkyňu obrátil. Postupovala v záujme ochrany žalovaného a pohľadávku od veriteľa odkúpila, aby nedošlo k predaju pohľadávky iným subjektom a tým k jej ohrozeniu. V čase kúpy pohľadávky žila so žalovaným v partnerskom vzťahu, plánovala budúcnosť a očakávala narodenie dieťaťa. Nepredpokladala jej vymáhanie v súdnom konaní proti žalovanému. Žalovaný bol v čase splatnosti pohľadávky nedostupný a objavil sa potom ako nadobudol poznatok, že došlo k vyporiadaniu pohľadávky, pretože predtým sa skrýval. Žalovaný mal prístup do advokátskej kancelárie žalobcu ako zamestnanec žalobkyne. Žalovaný si zo spisu zobral všetku zmluvnú dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej veci, ktorá bola podpísaná pôvodným veriteľom. Uvedené žalobkyňa zistila s odstupom času po dvoch rokoch, keď si pohľadávku chcela uplatniť na súde. Vzhľadom na to, že originál zmluvy o postúpení pohľadávky existuje je zrejmé, že doklad zobral žalovaný. Ďalej poukázala na to, že bežnou
praxou jej advokátskej kancelárie bolo, aby telefonicky usmernila koncipienta k vypracovaniu potvrdenia alebo dokladu. Zmluva o postúpení pohľadávky bola vyhotovená narýchlo, kedy si zabezpečila len zmluvný formulár a jeho obsahovým náležitostiam nevenovala dostatočnú pozornosť. Nevedela, či súčasťou obsahu zmluvy je klauzula o prevzatí finančných prostriedkov. V advokátskej kancelárii v čase spísania potvrdenia sa zdržala krátko cca 10 minút a všetky dokumenty ňou a veriteľom podpísané boli založené do obalu.
9. Dňa 11.04.2017 na pojednávaní pred súdom žalovaný uviedol, že sídlo obchodnej spoločnosti žalobcu je totožné s miestom bydliska štatutárneho orgánu tejto spoločnosti, t.j. žalobkyne ako fyzickej osoby. Z tohto je zrejmá účelovosť jej vyjadrení v tom, že koordinovala zamestnancov, advokátskych koncipientov telefonicky a to vzhľadom na jej bezprostredný kontakt so zamestnancami v mieste sídla žalobcu.
10. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 11.04.2017 uviedla, že pozícia priestorov sídla jej advokátskej kancelárie nevylučuje pravdivosť jej tvrdení o komunikácii so zamestnancami. Poukázala ďalej, že v čase kontaktu s veriteľom A.. Ď. nebola na adrese sídla jej spoločnosti a ani na adrese jej bytu, preto bola potrebná jej telefonická inštrukcia k úkonu.
11. Svedok A.. Y. Ď. bol vypočutý súdom na pojednávaní dňa 10.03.2017. Uviedol, že z iniciatívy žalovaného, bol požiadaný o poskytnutie fonačných prostriedkov. Žalovaný ho kontaktoval, pretože potreboval finančné prostriedky k realizácii svojej obchodnej činnosti. S návrhom žalovaného súhlasil a poskytol mu čiastku 10 000 Eur. Dohodli sa na vrátení finančných prostriedkov do 31.08.2012 a právne sa dohoda realizovala na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.05.2012. Zmluva bola spísaná v priestoroch advokátskej kancelárie žalobkyne a o prevzatí sumy 10.000 Eur nebolo spísané osobitné potvrdenie, pretože to potvrdzoval podpis zmluvy zmluvnými stranami na zmluve. Začiatkom mesiaca august kontaktoval žalovaného za účelom vrátenia peňažných prostriedkov. Žalovaný bol nedostupný a obrátil sa na žalobkyňu. Uviedol jej, že v prípade nevrátenia finančných prostriedkov v lehote splatnosti pohľadávku zo zmluvy odpredá akejkoľvek inej osobe, aby mal finančné prostriedky zabezpečené. Žalobkyňa koncom augusta 2012 s odkúpením pohľadávky súhlasila. Dostavil sa do priestorov jej advokátskej kancelárie začiatkom septembra 2012, pričom bol v kontakte so zamestnancom žalobkyne, ktorý mu predložil potvrdenie, ktoré podpísal a následne došlo k vráteniu peňazí v hotovosti. Obsahom potvrdenia bolo vyhlásenie, že prebral 10 000 Eur od žalobkyne. Potvrdil, že listina, ktorú u žalobkyne podpísal je totožná s listinou, ktorá sa nachádza na č.l. 107 súdneho spisu vo veci okresného súdu sp. zn. 11C/434/2015 a podpis na tejto listine je jeho podpisom. Svedok uviedol, že podpísal aj zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá mu bola predložená spoločne s potvrdením o vrátení peňazí. Podpísanie dokumentov sa uskutočnilo rýchlo a s obsahom dokladov sa dôsledne neoboznámil. Zaznamenal, že sa jedná o potvrdenie o vrátení peňazí a o zmluvu o postúpení pohľadávky. Uviedol, že žalobkyňa ho následne skontaktovala a požiadala o predloženie potvrdenia o vyporiadaní dlhu zo zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobkyni poskytol vo fotokópii Zmluvu o postúpení pohľadávky, Zmluvu o pôžičke a Potvrdenie o vyporiadaní dlhu. Žalovaný mu finančné prostriedky nevrátil v dohodnutom čase napriek tomu, že peniaze potreboval. Uviedol, že nebolo podstatné, akým právnym titulom mu finančné prostriedky budú vrátené a predmet pôžičky od žalovaného vymáhaný.
12. Súd v spore vykonal dokazovanie výsluchom svedka A.. Y. Ď. a listinami a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 11.05.2012 na č.l. 5-6, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2012 č.l. 7-8, Oznámením o postúpení pohľadávky z 04.09.2012 na č.l. 9, Výpisom z evidencie vozidiel k osobe H. L. zo dňa 14.04.2016 č.l. 53-54, Správou Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor z 24.04.2016 na č. l. 61, Potvrdením o vrátení pôžičky z 04.09.2012 na č.l. 107.
13. Súd na základe vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 11.05.2012 bola uzatvorená Zmluva o pôžičke podľa ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi A.. Y. Ď. ako veriteľom a žalovaným, ktorý mal postavenie dlžníka. V Čl. I. zmluvy o pôžičky si zmluvné strany vymedzili predmet, ktorým bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažnú sumu titulom pôžičky vo výške 10.000 Eur, ktoré prevzatie žalovaný potvrdil svojim podpisom v hotovosti ku dňu podpísania zmluvy, t.j. dňa 11.05.2012. Zmluvné strany v obsahu zmluvy deklarovali, že si nevystavujú žiadny osobitný doklad ako potvrdenie o prevzatí požičanej sumy. Podľa bodu 3, Čl. I. zmluvy o pôžičke sa žalovaný zaviazal poskytnutú sumu pôžičky prevziať a splatiť ju na účet určený veriteľom, resp. v hotovosti k rukám veriteľa v termíne splatnosti najneskôr do 31.08.2012. Pôžička
podľa zmluvy bola dohodnutá ako bezúročná a pre prípad včasného a riadneho vrátenia pôžičky veriteľ bol povinný vydať dlžníkovi písomné potvrdenie na jeho žiadosť, že pôžička alebo jej časť bola riadne vrátená a to včas a v plnej výške vrátane príslušenstva. Podľa Čl. II., bod 3. Zmluvy o pôžičke si zmluvné strany pre prípad omeškania dlžníka s vrátením pôžičky alebo jej časti dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy a to za každý deň omeškania až do úplného splnenia dlhu a vrátenia peňažnej pôžičky, resp. jej časti. Dlžník je v omeškaní, ak pôžičku nesplnil včas (v deň jej splatnosti) a riadne (vo výške požičanej peňažnej sumy pôžičky a za podmienok uvedených v zmluve). Zmluvné strany sa dohodli, že v deň splatnosti suma musí byť pripísaná v prospech účtu veriteľa alebo odovzdaná v hotovosti do rúk veriteľa. V záverečných ustanoveniach (Čl. III.) strany vyjadrili nonsens, že zmluva nadobúda účinnosť dňom podpísania zmluvnými stranami a jej zmeny sú možné len podľa písomnej dohody zmluvných strán. Žalovaný si nesplnil záväzok zo zmluvy o pôžičke v dohodnutej dobe splatnosti, finančné prostriedky veriteľovi nevrátil, preto sa veriteľ obrátil na žalobkyňu, ktorá bola v tom čase partnerkou žalovaného a informoval ju o svojom stanovisku, že pohľadávku zo zmluvy o pôžičke odpredá tretej osobe z dôvodu zabezpečenia návratnosti poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalobkyňa koncom mesiaca august 2012 deklarovala záujem na nadobudnutí pohľadávky z uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Z tohto dôvodu dňa 04.09.2012 bola medzi postupcom A.. Y. Ď. (pôvodným veriteľom) a žalobkyňou ako postupníkom (nový veriteľ) uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávky vo výške 10.000 Eur zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 11.05.2012 medzi postupcom a žalovaným, podľa ktorej žalovaný mal povinnosť postupcovi zaplatiť pohľadávku najneskôr do 31.08.2012. Žalobkyňa v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky sa dohodla s postupcom na odplate za postúpenie pohľadávky špecifikovanej v Čl. I., bol 1 vo výške 10 000 Eur. Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2012 ďalej bol záväzok postupníka postupovanú pohľadávku prevziať a zaplatiť za ňu postupcovi odplatu. S postupovanou pohľadávkou prešlo príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené, čo vyplýva z Čl. 2, bod 2 zmluvy. Zmluvné strany sa podľa Čl. III. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2012 dohodli na odplate za postúpenie vo výške 10 000 Eur, ktorá bola splatná v hotovosti k rukám postupcu pri podpísaní zmluvy. Postupca potvrdil svojím podpisom v obsahu zmluvy prevzatie odplaty za postúpenie pohľadávky od postupníka vo výške 10 000 Eur ku dňu podpísania zmluvy. Zároveň sa postupca zaviazal, písomne oznámiť dlžníkovi (žalovanému) postúpenie pohľadávky na postupníka. Zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná zmluvnými stranami t. j. A.. Y. Ď. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom. Postupca sa dňa 04.09.2012 dostavil do advokátskej kancelárie žalobkyne a zamestnancom žalobkyne mu bol predložený písomný doklad - Potvrdenie o vrátení pôžičky, ktoré podpísal, potom ako mu žalobkyňa vyplatila v hotovosti odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 10.000 Eur. Obsah potvrdenia právneho hľadiska neskúmal bližšie, pretože rozhodujúci bol pre neho fakt, že mu boli finančné prostriedky zo zmluvy o pôžičke týmto spôsobom vrátené, čo vyplývalo z vystaveného potvrdenia. Postupca dňa 04.09.2012 spolu s potvrdením o vrátení pôžičky podpísal Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2012. Dňa 04.09.2012 bolo vyhotovené oznámenie o postúpení pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Podľa obsahu potvrdenia postupca (A.. Y. Ď.) oznámil žalovanému, že ku dňu 04.09.2012 svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.05.2012 spolu s príslušenstvom a všetkými s ňou spojenými právami postúpil na postupníka (žalobkyňu). Dňa 25.08.2015 žalobkyňa so ako postupník zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2012 si uplatnila nárok zo zmluvy na tunajšom súde dňa 25.08.2015, pretože žalovaný si nesplnil svoj zmluvný záväzok. Predmetom sporu je nárok na zaplatenie istiny pôžičky vo výške 10 000 Eur spolu s príslušenstvom pozostávajúcim zo zákonného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej sumy istiny počnúc od 01.09.2012 až do zaplatenia a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % zo sumy istiny 10 000 Eur za každý deň omeškania počnúc od 01.09.2012 až do zaplatenia. Žalobkyňa si nárokuje tiež zaplatenie príslušenstva v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a s poukazom na Čl. II. Bod 3. Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.05.2012.
14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ; Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
16. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ; Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
18. Súd vyššie citované ustanovenia zákona aplikoval na skutkový stav zistený v spore. Právna úprava vyjadrená v ust. § 524 a nasl. OZ umožňuje na základe písomnej zmluvy postúpenie pohľadávky veriteľa bez súhlasu dlžníka na tretiu osobu. Týmto dochádza ku zmene v osobe veriteľa, pretože do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ. Pohľadávka prechádza na nového veriteľa v stave, v akom existuje v čase postúpenia vrátane príslušenstva. Zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinnosti dlžníka zo záväzkového času, pretože miesto, čas, predmet plnenia a ďalšie podmienky zostávajú nezmenené. Povinnosť dlžníka sa zmení len oznámením postúpenia postupcom alebo postupníkom (ust. § 526 OZ) a to v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi má dlžník povinnosť splniť dlh postupníkovi.
19. Žalobkyňa si proti žalovanému nárokovala plnenie právnym titulom postúpenia pohľadávky. Žalobný nárok preukazovala Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 09.2012, ktorým titulom vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným ako nový veriteľ pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 11. 05. 2012. Pre spornosť skutkových tvrdení súd zameral pozornosť na to, aby dokazovaním si ujasnil, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, alebo či strany týmto spôsobom zastreli iný právny úkon. Zmluva o postúpení pohľadávky má svoje zákonné vyjadrenie v ustanovení § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a vyžaduje písomnú formu (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy je dodržaná vtedy, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba, pričom podpisy zmluvných strán v prípade zmluvy o postúpení pohľadávky nemusia byť na rovnakej listine. Súd v prvom rade preveril formálnu stránku zmluvy o postúpení pohľadávky a zistil, že do obsahu zmluvy bol premietnutý celý text právneho úkonu v súlade s ust. 524 ods. 1 OZ. Zároveň text zmluvy bol podpísaný postupcom aj postupníkom, čo účastníci zmluvy potvrdili v ústnych prednesoch na pojednávaní dňa 27. 01. 2017 a 10. 03. 2007. Z tohto možno konštatovať záver, že písomná forma zmluvy dodržaná bola.
20. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 09. 2012 subsumuje všetky podstatné náležitosti obsahu podľa ust. § 524 a nasl. OZ. Zo zmluvy je zistiteľné, že označenie účastníkov menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom, identifikuje konkrétnu a existujúcu pohľadávku, ktorá ku dňu postúpenia nebola z postúpenia vylúčená. Predmet zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 09. 2012 bol vyjadrený jednoznačným spôsobom v článku I a II zmluvy tak, že špecifikuje konkrétnu pohľadávku veriteľa vo výške 10.000 Eur, osobu dlžníka zo zmluvy o pôžičke medzi zo dňa 11. 05. 2012 (právny dôvod existencie pohľadávky). Súd sa ďalej zaoberal tým, či obsah zmluvy zodpovedá aj všeobecným náležitostiam právneho úkonu, ktoré sú vyjadrené v ust. § 37 OZ. Podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe právny úkon je urobený vážne vtedy, keď vôľa účastníkov smerovala skutočne k realizácii tohto právneho úkonu. Naopak právny úkon nie je vážny, ak z okolnosti veci vyplýva, že konajúci svojím prejavom vôle nechceli spôsobiť právne účinky, ktoré s ich prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Existenciu vážnej vôle možno zisťovať len z objektívnych skutočnosti, za ktorých bol právny úkon urobený. Podstatné pre záver súdu, či je alebo nie je daná vážna vôľa účastníkov právneho úkonu zo dňa 04.09.2012 a či táto vôľa smerovala skutočne k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 09. 2012, bolo vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, za ktorých došlo ku vzniku právneho úkonu.
21. Vážnosť vôle, ktorá smerovala k postúpeniu pohľadávky, ako náležitosť právneho úkonu zo dňa 04.09.2012 žalovaný spochybňoval. Tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje simulovaný a neplatný právny úkon, nakoľko žalobkyňa pristúpila k záväzku dlžníka a žalovaný jej odovzdal finančné prostriedky vo výške 10.000 Eur, ktoré žalobkyňa veriteľovi vrátila. Je tu podľa žalovaného iný právny dôvod na splnenie dlhu ako zmluva o postúpení. Súd na margo týchto tvrdení konštatuje, že sú nepodložené a žalovaný ich pravdivosť nepreukázal. K stanovisku v spore žalovaný produkoval len jediný dôkaz na pojednávaní konanom dňa 27.01.2017, kde predložil listinu „potvrdenie o vrátení pôžičky" zo dňa 04. 09. 2012. Obsah listiny (č. l. 107) odkazuje na dohodu o pristúpení k záväzku
v zmysle § 533 OZ. Z potvrdenia konkrétne vyplýva, že doklad bol vystavený a podpísaný dňa 04. 09. 2012 a to osobou Ing. Vladimír Ďuriak ako veriteľom, ktorý vyhlásil, že: „ ...v súlade so zmluvou o pôžičke zo dňa 11. 05. 2012 mu bola uhradená celá suma pôžičky 10 000 Eur za dlžníka .... na základe dohody o pristúpení k záväzku za dlžníka splnila dlh zo zmluvy o pôžičke v plnej výške E.. A.. Y. Š., J...“. Svedok A.. Y. Ď. bol vypočutý na pojednávaní dňa 10.03.2017 a vysvetlil, že obsah listiny vnímal odlišne ako si jej význam vysvetlil žalovaný. Svedok sa podrobne vyjadril ku ostatným skutkovým okolnostiam sporu a výslovne uviedol, že doklad, ktorý podpísal posudzoval ako „...potvrdenie o vrátení peňazí...“. Rozpor v právnom dôvode uvedenom vo vystavenom potvrdení nepostrehol, ale táto okolnosť nebola rozhodujúca, pretože pre veriteľa rozhodovala návratnosť finančných prostriedkov. Ďalej treba zdôrazniť, že svedok bol súdom poučený v zmysle ust. § 196 ods. 2 Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP") o povinnosti vypovedať pravdu a potvrdil, že zákonnému poučeniu porozumel. Výpoveď svedka preto súd považoval za vierohodnú a nemal žiadny zákonný dôvod ju spochybňovať. Pokiaľ svedok nebol prítomný a nebol vypočutý na pojednávaní nariadenom dňa 27. 01. 2017 z tejto okolnosti nemožno vyvodzovať žiadne závery k vierohodnosti svedka. Svedok bol vypočutý na pojednávaní vykonanom dňa 10.03.2017 a vypovedal ucelene, podrobne, pričom vysvetlil všetky relevantné okolnosti obsahu písomného potvrdenia zo dňa 04. 09. 2012. Svedok uviedol, že s potvrdením o vrátení pôžičky dňa 04.09.2012 podpísal súčasne aj zmluvu o postúpení pohľadávky. Ďalej opísal podrobne všetky skutkové okolnosti vzniku a realizácie záväzkového vzťahu podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 11. 05. 2012. Napokon jednoznačne potvrdil, že právnym titulom na základe ktorého dňa 04.09.2012 prijal od žalobkyne v hotovosti plnenie vo výške 10.000 Eur bola zmluva o postúpení pohľadávky. V kontexte tejto svedeckej výpovede A.. Y. Ď. potom vyhodnotil súd ako dôkaz listinu - potvrdenie o vrátení pôžičky zo dňa 04.09.2012. Možno uzavrieť, že listinný doklad preukazuje uhradenie celej dlžnej sumy pôžičky vo výške 10.000 Eur žalobkyňou veriteľovi. Pravdivosť informácie, že žalobkyňa splnila dlh za dlžníka z právneho dôvodu dohody o pristúpení k záväzku však preukázaná nebola. Potvrdenie o vrátení pôžičky zo dňa 04. 09.2012 je v rozpore s ostatnými dôkazmi a bolo vystavené zamestnancom žalobkyne, ktorého žalobkyňa sama usmernila telefonicky k vypracovaniu dokladu ako „potvrdenia o vrátení prostriedkov“. Za spôsob, obsah správnosť vyhotovenia dokumentu zodpovedá poverený zamestnanec. Bolo preukázané, že žalobkyňa nedisponovala zmluvnou dokumentáciou, ktorú si vyžiadala až následne od pôvodného veriteľa, pretože došlo k jej odcudzeniu z advokátskej kancelárie žalobkyne. Žalobkyňa preto nemala reálnu možnosť revidovať bezprostredne nedostatok vo vyhotovení listiny zo 04.09.2012.
22. Súd preto sporný dôkaz vyhodnotil ako nespôsobilý na to, aby ovplyvnil záver súdu, či náležitosť vôle (vážnosť) právneho úkonu - Zmluvy o pohľadávky zo dňa 04.09.2012 bola dodržaná. Žalovaný súdu nepredložil Dohodu o pristúpení k záväzku, hoci tvrdil, že práve dohoda je skutočný titul a že existuje ako zastretý právny úkon. Rovnako nepredložil a neoznačil dôkazy, ktorá by existenciu tohto právneho titulu preukazovali. Ďalej je potrebné uviesť, že tvrdenia žalovaného neobstoja aj z iných dôvodov. Ak simulovaným právnym úkonom (zmluva o postúpení pohľadávky) mal byť zastretý iný právny úkon (Dohoda o pristúpení k záväzku), potom by platil tento zastretý právny úkon (disimulovaný), avšak len za podmienky, že úkon zodpovedá vôli účastníkov úkonu a sú naplnené všetky náležitosti vyžadované zákonom pre jeho platnosť. Z hľadiska ustanovenia § 533 OZ sa vyžaduje písomná forma dohody, ktorej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Súd konštatuje, že žalovaný v súdnom konaní nepredložil písomnú dohodu o pristúpení žalobkyne k záväzku dlžníka. Potvrdenie o vrátení pôžičky zo dňa 04.09.2012 je jednostranný právny úkon, ktorý nemá náležitosti v zmysle § 533 OZ, pretože nevyjadruje záväzok žalobkyne splniť dlh za dlžníka tretej osobe a nebola dodržaná písomná forma takéhoto právneho úkonu, pretože listina bola podpísaná veriteľom a žalobkyňa dokument nepodpísala. Neobstoja tým tvrdenia žalovaného o nedostatku vôle (vážnosti) právneho úkonu - Zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože daným úkonom účastníci nemohli simulovať iný právny úkon, ktorá je bez zákonných náležitostí. Výsledkom by bol vždy len neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Za danej dôkaznej situácie nie je možné prijať iný záver súdu ako je ten, že vôľa účastníkov právneho úkonu bola daná, bola slobodná a bola vážna a dňa 04.09.2012 smerovala k vzniku právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávky.
23. Dôkazy a tvrdenia strán súd zhodnotil jednotlivo a v intenciách článku 15 Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP ") na základe svojej vlastnej úvahy a podľa zásad, na ktorých spočíva procesný poriadok. Na danom základe súd konštatuje záver, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09. 2012 z formálnej a aj obsahovej stránky má všetky náležitosti platného právneho úkonu v zmysle § 524 a nasl.
OZ a jej obsah zodpovedá všeobecným náležitostiam právneho úkonu podľa § 37 OZ. Z tohto právneho úkonu ako právne spôsobilého základu pre rozhodnutie o žalobe vychádzal.
24. Súd následne vyhodnotil obranu žalovaného ako nedôvodnú a účelovú. Žalovaný okrem toho, že vôbec nepreukázal právny titul Dohodu o pristúpení k záväzku, nepreukázal ani to, že finančné prostriedky žalobkyni skutočne odovzdal, tak ako to v spore tvrdil. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 09. 2012 záväzkom postupcu bolo, aby písomne oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky na postupníka (článok IV bod 3). Pri postúpení pohľadávky dochádza k zmene na strane veriteľa, ktorá sa právneho postavenia dlžníka priamo netýka a nemá žiadny vplyv na rozsah a trvanie povinnosti dlžníka splniť dlh. Vo vzťahu k dlžníkovi z prípadného porušenia tejto notifikačnej povinnosti postupcom nevyplývajú žiadne právne následky. Žalovaný zo skutočnosti, že nebol včas informovaný o postúpení pohľadávky nemohol získať žiadnu výhodu. Otázku, či pohľadávka bola postúpená a či postúpenie je platné alebo nie je možné riešiť len vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom. Doručenie písomného oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému je podstatné len z hľadiska toho, komu mal žalovaný dlh plniť. Pokiaľ mu oznámenie nebolo doručené mohol uvedenú povinnosť si splniť voči postupcovi. Skutočnosť, že zmluvné strany do obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky premietli dojednanie, ktorým postupca potvrdil prevzatie odplaty vo výške 10 000 Eur od postupníka (žalobkyňa) momentom podpísania zmluvy, je vecou dojednania zmluvných strán. Z opätovného vyhotovenia dokladu, ktorý túto skutočnosť potvrdzoval nemožno vyvodzovať žiadne závery o platnosti zmluvy.
25. Platnými uzatvorenými zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 09. 2012 v zmysle § 524 a nasl. OZ došlo k postúpeniu pohľadávky a nastala trvalá zmenou v osobe veriteľa pohľadávky. Novým veriteľom sa stala žalobkyňa bez toho, aby sa zmenil obsah dovtedajšieho záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11. 05. 2012. Spolu s postupovanou pohľadávkou prešlo na žalobkyňu aj príslušenstvo a všetky práva spojené s pohľadávkou, vrátame akcesorických vzťahov vyplývajúcich zo zabezpečenia pohľadávky. Žalobkyňa z dôvodu cesie pohľadávky má právo žiadať, aby si žalovaný splnil zmluvný záväzok, ktorý ku dňu doručenia žaloby existuje. Žalovaný si nesplnil zmluvnú povinnosť do dohodnutej doby splatnosti t. j. do 31. 08. 2012 a nevrátil veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 10 000 Eur. Dostal sa tým do omeškania počnúc od 01. 09. 2012. Žalobkyni patrí nárok na príslušenstvo pohľadávky, pozostávajúce zo zákonného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej sumy 10 000 Eur, počnúc od 01. 09. 2012 až do zaplatenia. Výšku zákonného úroku z omeškania súd priznal žalobkyni v súlade sa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení sa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Súd ďalej vyhovel žalobe aj v rozsahu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že zmluvné strany si dohodli pre prípad omeškania dlžníka s vrátením peňažnej pôžičky aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej čiastky za každý deň omeškania až do úplného zaplatenia. Uvedené bolo dohodnuté v súlade so zákonom v zmysle ust. § 544 OZ. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky, s ktorou prechádza príslušenstvo a všetky práva s pohľadávkou spojené, žalobkyňa si opodstatnene nárokovala zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd na danom základe žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 10 000 Eur, ktorá zodpovedá istine pôžičky a na zaplatenie príslušenstva vo výške tak ako bolo uvedené vo výroku rozsudku.
26. O náhrade trov konania strán súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 2 CSP, pretože žalobkyňa mali v spore plný procesný úspech, vznikol jej nárok na náhradu trov v celom rozsahu. Súd konštatuje, že stranu sporu, ktorá je advokátom nie je možné sankcionovať tým, že jej nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Aj advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto vzťahoch na strane žalovaného, má právo dať sa v konaní zastúpiť zástupcom (advokátom), ktorého si zvolí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. 10. 2013, sp. zn. 3 MCdo 30/2012).
27. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v šiestich vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.