Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1To-30-2017.pdf
PDF · 69.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/30/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Pavla Polku, na neverejnom zasadnutí konanom 11. apríla 2017 prejednal sťažnosť podanú prokurátorom proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/43/2016 zo dňa 16.11.2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Čadca uznesením, sp.zn. 2T/43/2016 zo dňa 16.11.2016, podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil Okresnému úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej správy, trestnú vec Y. L. vedenú na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 2T/43/2016 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 17.2.2016 v čase okolo 17.15 h. z obloka svojho rodinného domu v G. č. XXX, okres K., ktorý susedí s rodinným domom č. XXX, keď sa na spoločnom dvore pred maštaľou pri rodinnom dome č. XXX v obci G., nachádzala T. L. a kde kŕmila sliepky, dvakrát z uvedeného obloka vystrelil zo vzduchovej pištole tzv. vzduchovky,
nakoľko nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mohol byť prejednaný ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo napadnuté sťažnosťou prokurátorky Okresnej prokuratúry Čadca. V písomnom odôvodnení sťažnosti (č.l. 122-125 spisu) prokurátorka v podstate uviedla, že napadnuté uznesenie okresného súdu treba vyhodnotiť ako nezákonné. Úvodom písomného odôvodnenia opísala skutkové okolnosti prípadu, podstatné dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu, ako aj obsah výpovedí obžalovaného, poškodenej a zainteresovaných svedkov. V ďalšej časti odôvodnenia podanej sťažnosti zvýraznila zákonné znaky stíhaného trestného činu s tým, že konaním obžalovaného boli tieto v celom rozsahu naplnené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajskému súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
K podanej sťažnosti prokurátorky sa písomne vyjadril aj obžalovaný Y. L., a to prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Pohančeníka. Podaním z 15.2.2016 vyslovil názor, podľa ktorého navrhol sťažnosť prokurátorky zamietnuť ako nedôvodnú. Obžalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovým aj právnym záverom prvostupňového súdu, ktorý bol uvedený v napadnutom uznesení. Vo svojom vyjadrení obžalovaný taktiež podrobným spôsobom poukázal na obsah zabezpečených a vykonaných dôkazov, ako aj skutkových okolnosti prípadu.
Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností, významných pre rozhodnutie, dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky nie je dôvodná. Sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a včas v lehote ustanovenej v § 187 ods.1 Tr. por.
Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia proti uzneseniu o postúpení veci podľa odseku 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
V zmysle § 8 Tr. zák. na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve podmienky a to: musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone.
V ustanoveniach § 10 ods. 2 Tr. zák. a v § 95 ods. 2 Tr. zák., ktoré sa dotýkajú prečinu, je upravená výnimka z formálneho chápania kategórie trestného činu. V dvoch prípadoch ustanovuje, že pri protiprávnom čine, ktorý formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť nepatrná, alebo u mladistvých malá.
Závažnosť činu predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú znaky prečinu. Má napomôcť odlíšiť priestupky od prečinov. Tento materiálny korektív môže mať štyri stupne, ktoré majú význam pre právnu kvalifikáciu protiprávneho činu: a) ak je závažnosť činu nepatrná, nejde o prečin, pričom však môže ísť o priestupok, b) ak je závažnosť činu vyššia ako nepatrná, pôjde o prečin, c) ak je závažnosť činu malá (u mladistvých), nepôjde o prečin, pričom však môže ísť o priestupok, d) ak je závažnosť činu vyššia ako malá (u mladistvých), pôjde o prečin.
Stupeň závažnosti nemožno presne zmerať a vyjadriť v konkrétnych jednotkách. Závažnosť prečinu určuje spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, miera zavinenia a pohnútka páchateľa, pričom ide o taxatívny výpočet skutočností ovplyvňujúcich závažnosť prečinu.
Pri trestnom čine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. ide obligatórne o úmyselné konanie, teda úmyselný trestný čin. Páchateľ sa ho môže dopustiť len v priamom alebo nepriamom úmysle, to znamená v prípade, ak chcel spôsobom uvedenom v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Zavinenie tvorí vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin a je nevyhnutnou zložkou subjektívnej stránky trestného činu. Je podstatnou náležitosťou každej trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená aj základná zásada trestného práva, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu.
Nadriadený súd po preskúmaní predloženej veci dospel k záveru, že v danom prípade najmä spôsob vykonania činu, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný i pohnútka obžalovaného, podstatne znižujú stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a konanie obžalovaného Y. L. posúdené obžalobou ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a z dôvodu nenaplnenia materiálneho korektívu, nie je trestným činom. V tejto súvislosti krajský súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré sa podrobným spôsobom zaoberá trestnou zodpovednosťou páchateľa pre prečin, a to podľa príslušných ustanovení Trestného zákona. Nad rámec uvedeného odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že obdobné konflikty medzi obžalovaným a poškodenou, ako ten, ktorý bol predmetom obžaloby boli už v minulosti viacnásobne riešené v priestupkovom konaní. Krajský súd medziľudské vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou vyhodnotil ako ťažko narušené. Vzájomné konflikty sa uskutočňovali v priebehu viacerých rokov. Z priestupkových konaní, ktoré sa týkali osoby poškodenej, krajský súd nezistil jej obavu o život a zdravie zo strany obžalovaného. Jednotlivé incidenty opakovane vykazovali znaky vzájomného sa napádania, a to po verbálnej, ale aj fyzickej stránke. Susedské nezhody medzi obžalovaným a poškodenou vznikali z dôvodu úmyselných schválností.
Takéto okolnosti prípadu, za ktorých bol skutok spáchaný, ako aj vzhľadom na osobu obžalovaného a poškodenej a na jeho pohnútku, podľa ktorej chcel svojím konaním ochrániť svoj majetok, krajský súd
dospel k záveru, že v danom prípade je závažnosť trestného činu nepatrná. Po vyhodnotení okolnosti prípadu odvolací súd prijal záver, že konanie obžalovaného vykazuje znaky protiprávnosti a tieto môže prejednať v priestupkovom konaní príslušný orgán. V neuvedených podrobnostiach krajský súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorými sa stotožnil a tieto si aj osvojil. Na základe týchto skutočností krajský súd sťažnosť prokurátorky podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.