Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/66/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne U. G., O.. XX.X.XXXX, V. X. M., M. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Ivanom Vankom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 19, proti žalovanému: REMONT RUSKOV, s.r.o., so sídlom v Ruskove č. 246, IČO: 36 216 062, zastúpenému JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 21, o zaplatenie 1.205,96 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 45C/185/2012-221 zo dňa 10.11.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania sporových strán.

P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.205,96 eur s prísl. z titulu náhrady škody v súvislosti so záväzkovo-právnym vzťahom, vzniknutým medzi účastníkmi na základe zmluvy o dielo. Žalobkyňu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odpor v sume 73 eur a trov právneho zastúpenia v sume 898,18 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného.

2.Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že si u žalovaného na základe objednávky zo dňa 15.10.2008 objednala dodávku a montáž komínového systému, montáž radiátorov, montáž kotla značky GEMINOX do rodinného domu na P.. Na základe objednávky skutočne žalovaný aj realizoval práce a za ich vykonanie vystavil faktúru č. 2109001 zo dňa 9.1.2009 na sumu 1.787,01 eur, ktorú uhradila v dvoch splátkach dňa 13.2.2010 a dňa 14.5.2010. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný svoje plnenie ako dodávateľ neodovzdal v požadovanej kvalite a prevedení, na nedostatky ho upozornila písomným vytknutím vád a nedorobkov, ale aj opakovanou mailovou korešpondenciou, kde jasne popísala vytýkané vady vykonaných prác žalovaným. Popísané vady však žalovaný neuznal, nedostatky neodstránil k spokojnosti žalobkyne, nereagoval následne na jej požiadavky, preto si dala vyhotoviť odborný posudok znalcom z odboru stavebníctvo C.. L. a tento zistil neodbornosť vykonaných prác pri zapojení kotla zn. GEMINOX. Vzhľadom na neochotu a nečinnosť žalovaného si nechala žalobkyňa odstrániť vady diela treťou osobou odborne spôsobilou, a to spoločnosťou A-Z ISZA s.r.o. na základe objednávky zo dňa 1.10.2009 a podnikateľom C. P. - Rogi, pričom za vykonané práce prvá spoločnosť vyfakturovala sumu 597,04 eura a C. P. - Rogi sumu 608,92 eura, ktoré sumy žalobkyňa uhradila a požaduje ich od žalovaného v tomto konaní. Žalovaný totiž svojim protiprávnym konaním a zavinením, neplnením si svojich povinností zhotoviteľa diela jej spôsobil škodu. Žalovaný nárok žalobkyne neuznal, poukázal na

to, že z uplatneného nároku nevyplýva príčinná súvislosť medzi škodou ako následkom protiprávneho konania žalovaného v rozsahu ako je vyčíslená. Podľa jeho názoru nebola zrejmá a preukázaná ani nevyhnutnosť realizácie prác vykonaných tak spoločnosťou A-Z ISZA s.r.o. ako aj C. P. - Rogi a taktiež neexistuje protiprávne konanie žalovaného a zavinenie ako zhotoviteľa diela. Nesúhlasil ani s odborným posudkom C.. F. L. a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3.Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že žalobkyňa pri zariaďovaní stavby rodinného domu na základe odporúčania firmy FLEXTA, v ktorej zakupovala plynové zariadenia, kontaktovala firmu žalovaného a práce, na ktorých sa dohodli, možno rozdeliť na dve fázy. V prvej fáze žalovaný zriadil prívod plynu, odpady, v tejto fáze bola uzavretá riadna zmluva o dielo, práce boli aj v poriadku vykonané, cena za ne uhradená a nevznikol žiaden problém. Pri druhej fáze prác, ktorá vzápätí nasledovala a v rámci ktorej bolo potrebné osadiť kotol, namontovať ho, urobiť montáž zásobníka na ohrev teplej vody, montáž vykurovacích telies a celkové spustenie a uvedenie do prevádzky rozvodov kúrenia, konateľ žalovaného už odmietol podpísať zmluvu o dielo a uviedol, že práce vykoná iba na základe objednávky, ktorú napokon sám pripravil, keďže žalobkyňa nemala potrebné odborné znalosti. Žalobkyňa pritom popisovala viaceré vady, ktoré po skončení realizácie tohto diela (druhej fázy) žalovaným zistila, niektoré na základe jej žiadosti žalovaný odstránil, iné však nie a odmietol s ňou komunikovať. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa mu nepredložila projektovú dokumentáciu diela, na základe ktorého by malo byť dielo vykonané a popieral, že by práce, ktoré boli vykonané inou spoločnosťou a iným dodávateľom na základe požiadavky žalobkyne, bolo možné charakterizovať ako opravy vadného diela. Súd vykonal dokazovanie (vzhľadom na spornosť kvality dodaného diela medzi sporovými stranami) znaleckým posudkom Y.. C.. L. M., CSc.. Uvedený znalec v znaleckom posudku č. 11/2012 ako aj v jeho dodatku v podstate konštatoval, že dielo tak, ako bolo žalovaným vyhotovené, spĺňa svoj účel, je funkčné a neboli zistené závady, ktoré by ohrozovali bezpečnosť prevádzky systému. Uzavrel, že systém bol uvedený do prevádzkyschopného stavu už žalovaným a že napriek neprofesionálnej práci dodávateľa, ale i objednávateľa bol systém funkčný. Znalec dal kladnú odpoveď na otázku, če bolo možné vykonať montáž kotla v danom priestore spôsobom, aby nevznikli estetické vady, ktoré boli žalovanému vytýkané a ktoré si žalobkyňa dala opraviť inou firmou. V súvislosti s nenamontovaním čerpadla znalec uviedol, že toto nebolo zahrnuté v objednávke žalobkyne, ani vo faktúre žalovaného, jeho namontovanie znamenalo len zvýšenie komfortu užívania celkového zariadenia.

4.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 631, § 632, § 633 ods. 1, 2, § 637 ods. 1, 2, § 644, § 645 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 648 ods. 1, 2, § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala uhradenia istiny 1.205,96 eur titulom náhrady škody, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku vadného zhotovenia diela zo strany žalovaného. Vzhľadom k tomu, že vzťah sporových strán bol založený zmluvou o dielo, súd skúmal, či si žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému uplatnila zodpovednosť za vady veci zhotovenej na zákazku v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dielo tak, ako bolo žalovaným zhotovené, spĺňa svoj účel a neboli zistené také závady, ktoré by ohrozovali bezpečnosť prevádzky systému alebo jeho funkčnosť a systém bol do prevádzkyschopného stavu uvedený už žalovaným. Taktiež vada vytýkaná zo strany žalobkyne, a to, že nedošlo k namontovaniu cirkulačného čerpadla TUV, nebola preukázaná, pretože žalobkyňa nepreukázala, že by došlo čo i len k ústnej zmluve ohľadne namontovania takéhoto čerpadla a z písomnej objednávky, povinnosť žalovaného toto čerpadlo namontovať nevyplynula. Ďalej bolo zistené, a to aj znalcom, že aj bez cirkulačného čerpadla, bez napojenia poistných ventilov kotla a zásobníka teplej vody je systém spôsobilý bezpečnej prevádzky a tieto práce ani neboli zahrnuté do objednávky žalobkyne zo dňa 13.10.2008, preukázané boli iba estetické vady diela. V zmysle záverov znaleckého dokazovania dielo vykazovalo estetické vady, ktoré boli odstrániteľné, čo vyplýva jednak zo znaleckého posudku, ale aj zo skutočností, že samotná žalobkyňa dala tieto vady odstrániť tretím subjektom. Súd poukázal na to, že je nevyhnutné, aby v prípade uplatnenia zodpovednosti za vady si objednávateľ požadoval od zhotoviteľa odstránenie vád alebo, aby si uplatnil zľavu z ceny a v prípade, ak zhotoviteľ tieto vady neodstráni, má objednávateľ možnosť domáhať sa svojho práva prostredníctvom súdu a žiadať odstránenie konkrétne špecifikovaných vád konkrétnym spôsobom, resp. žiadať zľavu z ceny súdnou cestou. V zmysle zákonných ustanovení bol potom žalovaný povinný túto prípadnú vadu odstrániť bez zbytočného odkladu, avšak bolo by to možné iba v prípade, ak by mu to žalobkyňa umožnila. Žalobkyňa sama vyhodnotila situáciu takým spôsobom, že žalovanému už nedôveruje a neumožnila mu odstrániť odstrániteľné predmetné vady diela, lebo mu ani neumožnila vstup na svoju nehnuteľnosť. Podľa názoru súdu prvej inštancie príslušné ustanovenie Občianskeho

zákonníka neumožňujú objednávateľovi na základe vlastného subjektívneho rozhodnutia obrátiť sa na tretiu osobu a takýmto spôsobom si sám, alebo prostredníctvom tretej osoby dať odstrániť predmetné vady. Preto náklady, ktoré žalobkyňa vynaložila na odstránenie vád, súd nepovažoval za škodu, ktorú by svojim protiprávnym konaním spôsobil žalovaný. Z dokazovania vyplynulo, že nebola splnená požiadavka na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody - protiprávne konanie žalovaného, chýba aj príčinná súvislosť medzi prípadne vzniknutou škodou a konaním žalovaného. Súd odôvodnil aj skutočnosť, prečo nevykonal žalobkyňou navrhovaný dôkaz, a to vypracovanie doplnku znaleckého posudku vo vzťahu k otázke, či žalovaný dodržal návod na montáž plynového kotla a expanzuje nádoby, nakoľko takýto doplnok by podľa jeho názoru nebol spôsobilý ovplyvniť úvahy a závery súdu a bol by zároveň v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Okrem toho sa znalec vo svojom znaleckom posudku a jeho doplnkoch jednoznačne vyjadril k vykonaným prácam a funkčnosti diela a k všetkým okolnostiam, ktoré boli dôležité pre rozhodnutie vo veci. Na základe týchto úvah žalobu žalobkyne súd zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúce zo súdneho poplatku za odpor 73,- eur a z trov právneho zastúpenia za úkony právnych služieb vrátane režijného paušálu spolu 898,18 eur.

5.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O.s.p.. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a čo sa týka výroku o trovách konania navrhol, aby rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, alternatívne, aby žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Dôvodila, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dielo, ktoré bolo žalovaným vyhotovené, spĺňa svoj účel a neboli zistené závady, ktoré by ohrozovali bezpečnosť prevádzky systému a systém bol uvedený do prevádzkyschopného stavu už žalovaným. Bolo nesporne totiž zistené, že žalovaný vykonal montáž cirkulačného čerpadla aj napriek tomu, že sa bránil, že na to konkrétne nebola zo strany žalobkyne vyhotovená objednávka. Poukázala na to, že ona nemá odbornú spôsobilosť a preto požiadala priamo žalovaného, aby vypracoval objednávku, do ktorej by uviedol, aké práce majú byť vykonané a aký materiál má byť použitý. Ak žalovaný do objednávky priamo nezahrnul položku montáže cirkulačného čerpadla, ale túto prácu vykonali na jeho ťarchu, ide o nedostatok, pretože ako odborne spôsobilá osoba si to mal do objednávky zahrnúť. Žalovaný ani žalobkyňu neupozornil na nedostatky dodaného materiálu (kondenzačného kotla zn. GEMINOX a zásobníkového ohrievača úžitkovej vody BS zn. GEMINOX) pred zhotoveným diela, hoci bol podľa § 637 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka povinný tak urobiť. Žalovaný napokon namontoval dielo v rozpore s návodom na použitie a takouto montážou a prevádzkou zariadenia výrobca negarantuje žiadnu záruku. V odôvodnení odvolania zdôrazňovala žalobkyňa opätovne všetky vytýkané nedostatky diela realizovaného žalovaným tak, ako ich vytýkala už v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedla, že žalovaný odmietol odstrániť vady diela napriek ich riadnej reklamácii zo strany žalobkyne, neposkytol jej ani žiadnu zľavu na závadne vykonané dielo a preto má za to, že nie je zákonom vylúčená možnosť popri nároku na odstránenie vád uplatniť aj nárok na náhradu škody, pričom poukazovala aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR. Poprela, že by znemožnila žalovanému odstrániť vady diela, pretože bol to práve žalovaný, ktorý odmietol vady odstrániť, čím je splnená príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a konaním žalovaného. Čo sa týka náhrady trov konania, poukázala na to, že je spotrebiteľkou, ktorej bola konaním žalovaného spôsobená škoda a v prípade zodpovedného prístupu žalovaného k vykonaniu prác, k súdnemu sporu by vôbec nemuselo dôjsť. Vytýkala súdu, že nehospodárne pristupoval k vedeniu súdneho sporu a tým prispel k tvorbe trov konania, preto by bolo nespravodlivé, aby trovy takéhoto konania bola povinná žalobkyňa žalovanému uhradiť, a to vrátane trov právneho zastúpenia.

6.K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje napadnutý zamietavý výrok rozsudku vo veci samej za vecne správny, taktiež výrok o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd tieto výroky potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na rozsiahle dokazovanie súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne zistil skutkový stav pre svoje rozhodnutie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke aj správne posúdil. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že žalovaný znehodnotil dielo vadným plnením, a to chybnou a neprofesionálnou montážou v rozpore so záväznými technickými normami a návodom na montáž, poukázal na judikatúru NS ČR, konkrétne na rozhodnutie sp.zn. 25 Cdo 1612/2004 z 30.8.2005, v ktorom sa okrem iného uvádza, že škodou je ujma, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, t.j. majetková ujma spočívajúca nie vo vadnosti samotného predmetu kúpy a predaja, ale v znehodnotení tejto či inej veci v dôsledku vadného plnenia, len škoda, ktorá vznikla z vady, je odškodniteľná. Pojem znehodnotenie pritom

vyjadruje privodenie nezvratného stavu veci a v danom prípade tomu tak nebolo, pretože išlo o vady odstrániteľné, resp. len vady estetické. Tiež je potrebné poukázať na nezanedbateľnú skutočnosť, že zo strany žalobkyne, ale ani zo strany žalovaného nedošlo preukázateľne k platnému zrušeniu uzatvorenej zmluvy o dielo.

7. Žalobkyňa podávala odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaných odvolaní podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Odvolateľka použila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ (v spojení s § 221 ods. 1 písm. f, h), c/, d/, f/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania. Odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v súčasnosti predstavuje dôvod uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a zahŕňa predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, na zákonného sudcu, na prejednanie sporu v primeranej lehote, na poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, navrhovať dôkazy, vyjadrovať s ak nim, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na jeho preskúmanie, atď.. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že konanie sa nejaví ako spravodlivé. V čom konkrétne vidí porušenie svojho práva na spravodlivý proces a akým nesprávnym procesným postupom súdu však neuviedla.

11. U ostatných odvolacích dôvodov za súčasne platnej právnej úpravy ide o dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ je naplnený, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. Vyhodnotenie potencionálnej relevancie navrhovaného dôkazu a prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 14. Z obsahu odvolania tiež vyplýva, že žalovaný v odvolaní použil aj odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v súčasnosti ide o dôvod v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a zahŕňa predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, na zákonného sudcu, na prejednanie sporu v primeranej lehote, na poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, navrhovať dôkazy, vyjadrovať s ak nim, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na jeho preskúmanie, atď.. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje

pochybenie súdu, o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že konanie sa nejaví ako spravodlivé.

12. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 .

13. Odvolacie námietky žalobkyne boli už predmetom dokazovania a posúdenia súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti, uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva:

15. Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila ako nárok na náhradu škody a zo strany súdu prvej inštancie došlo k správnemu právnemu posúdeniu veci, keď dospel k záveru, že takejto žalobe nemožno vyhovieť, lebo nie sú preto splnené zákonné predpoklady. Škoda mala žalobkyni vzniknúť z vadného vykonania diela žalovaným. Je pravdou, že nárok na náhradu škody, ktorá z vadného plnenia vznikla, si možno súbežne uplatniť s nárokom zo zodpovednosti za vady. Zodpovednosť za škodu však vzniká ako možný dôsledok vadného plnenia. Odstránenie vadného plnenia totiž nemusí znamenať reparáciu jeho dôsledkov, ktoré môžu mať za následok vznik škody. Ako príklad možno uviesť rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25do 1849/2001 R 34/2004, 25Cdo 1618/2001, z ktorých prvé riešilo práve poškodenie domu v dôsledku vadne vykonaného diela (vadne vykonanie vonkajšej omietky spôsobilo zvlhnutie muriva a popraskanie vnútorných omietok). Druhé uvedené rozhodnutie jednoznačne uzatvára, že ujma, ktorá spočíva v pokazenom vykonaní diela je nahraditeľná len v rámci zodpovednosti za vady.

16. Nárok zo zodpovednosti za vady diela je zo strany súdu prvého stupňa taktiež správne posúdený. Išlo o vadu odstrániteľnú, žalobkyňa si svoje právo na opravu u žalovaného uplatnila, napriek tomu mu opravu neumožnila a opravu dala vykonať tretej osobe, preto zmarila žalovanému možnosť vykonať opravu. Uplatnením určitého spôsobu zodpovednosti za vady bola žalobkyňa viazaná a až v prípade, že by k odstráneniu nedošlo, mohla využiť ďalší spôsob uplatnenia zodpovednosti za vady. Napokon, dokazovaním bolo preukázané, že dielo bolo spustené do funkčnej prevádzky žalovaným, vykazovalo estetické odstrániteľné nedostatky, preto neobstojí ani námietka odvolateľky o tom, že žalobca ju mal upozorniť na nedostatky dodaného kotla.

17. Potvrdený bol aj výrok rozsudku o trovách konania, pretože bola uplatnená zásada úspechu žalovaného v konaní a trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby v platnom znení k poskytnutiu úkonov právnej služby boli účelne vynaložené na bránenie práva žalovaného. Ani postoj žalobkyne v spore a charakter sporu neodôvodňovalo použitie § 150 O.s.p., pretože tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola so svojím odvolaním úspešná, preto jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a úspešný žalovaný má v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .