Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5C/82/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenskej republike, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd žalobu vo veciach sp. zn. 5C/82/2012, sp. zn. 5C/84/2012, sp. zn. 5C/91/2012 spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 5C/82/2012 zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 4 686,51 € a nemajetkovej ujmy v sume 937,30 € za nesprávny úradný postup exekučného súdu charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 26.1.2011 (konanie začalo 8.9.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 140 dní). Žalobca tiež tvrdil, že úradný postup exekučného súdu bol vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Exekučný súd nie je legitímne schopný

vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ust. § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je podľa žalobcu ničím ospravedlniteľná. Takto žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a nemajetková ujma predstavujúca 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote a bez zbytočných prieťahov, mohol žalobca uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca v žalobe ďalej opísal kritériá, z ktorých vychádzal pri určení náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca na záver uviedol, že pred podaním tejto žaloby požiadal žalovaného písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca v žalobe zároveň namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske.

2. O námietke zaujatosti sudcov tunajšieho súdu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19NcC/575/2012-16 zo dňa 25.10.2012 tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian, ktorému bola vec pridelená ako zákonnému sudcovi je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 5C/82/2012 a sudcovia Okresného súdu Partizánske JUDr. Božena Brinčíková, JUDr. Barbora Štefanová, JUDr. Adriána Považanová, JUDr. Eduard Szabo nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 5C/82/2012.

3. Žalobca sa podanou žalobou, o ktorej sa začalo konanie viesť pod sp. zn. 5C/84/2012, domáha proti žalovanému zaplatenia majetkovej škody v sume 2 884,27 € a nemajetkovej ujmy v sume 576,85 € za nesprávny úradný postup exekučného súdu charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19.4.2011 (konanie začalo 1.3.2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 49 dní). Žalobca tiež tvrdil, že úradný postup exekučného súdu bol vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom, ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak

fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ust. § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je podľa žalobcu ničím ospravedlniteľná. Takto žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a nemajetková ujma predstavujúca 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote a bez zbytočných prieťahov, mohol žalobca uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca v žalobe ďalej opísal kritériá, z ktorých vychádzal pri určení náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca na záver uviedol, že pred podaním tejto žaloby požiadal žalovaného písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca v žalobe zároveň namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske.

4. O námietke zaujatosti sudcov tunajšieho súdu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 4NcC/578/2012-16 zo dňa 22.10.2012 tak, že sudca Okresného súdu Partizánske Mgr. Dušan Ďurian, ktorému bola vec pridelená ako zákonnému sudcovi, je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 5C/84/2012 a sudcovia Okresného súdu Partizánske JUDr. Božena Brinčíková, JUDr. Barbora Štefanová, JUDr. Adriána Považanová, JUDr. Eduard Szabo nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 5C/84/2012.

5. Žalobca sa podanou žalobou, o ktorej sa začalo konanie viesť pod sp. zn. 5C/91/2012, domáha proti žalovanému zaplatenia majetkovej škody v sume 2 845,42 € a nemajetkovej ujmy v sume 569,08 € za nesprávny úradný postup exekučného súdu charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 23.5.2011 (konanie začalo 7.3.2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 77 dní). Žalobca tiež tvrdil, že úradný postup exekučného súdu bol vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom, ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej

právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ust. § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je podľa žalobcu ničím ospravedlniteľná. Takto žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a nemajetková ujma predstavujúca 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote a bez zbytočných prieťahov, mohol žalobca uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca v žalobe ďalej opísal kritériá, z ktorých vychádzal pri určení náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca na záver uviedol, že pred podaním tejto žaloby požiadal žalovaného písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca v žalobe zároveň namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske.

6. O námietke zaujatosti sudcov tunajšieho súdu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6NcC/394/2012-16 zo dňa 25.10.2012 tak, že sudca Okresného súdu Partizánske Mgr. Dušan Ďurian, ktorému bola vec pridelená ako zákonnému sudcovi, je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 5C/91/2012 a sudcovia Okresného súdu Partizánske JUDr. Božena Brinčíková, JUDr. Barbora Štefanová, JUDr. Adriána Považanová, JUDr. Eduard Szabo nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 5C/91/2012.

7. Súd uznesením č. k. 5C/82/2012-38 zo dňa 30.10.2013 veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/84/2012 , sp. zn. 5C/91/2012 spojil na spoločné konanie pod sp. zn. 5C/82/2012.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že samotná žaloba má nedostatky, napr. chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia podaní na súd, dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, ktoré majú význam pre posúdenie veci. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že by žalobca mal znášať dôkazné bremeno sám. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania nároku zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v exekučnom konaní predsedovi súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Preto žalovaný tvrdil nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho konania iného súdu, v tomto prípade exekučného súdu v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012, pričom žaloba bola súdu doručená už dňa 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6 - mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Jedná sa preto podľa názoru žalovanej o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky bolo doručených niekoľko desiatok tisíc takýchto žiadostí žalobcu. Vcelku žalobca neposkytol žalovanému napriek jeho výzve žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, preto nepovažoval žalovaný nárok za predbežne prerokovaný. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. (nesprávneho úradného postupu, vzniku

škody a príčinnej súvislosti medzi nimi), resp. zmaril možnosť splnenie uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov v rámci predbežného prerokovania nároku uspokojený zo strany žalovaného nebol. Žalovaný uviedol, že postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Pojem „nesprávny úradný postup“ nemá legálnu definíciu, v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako „porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý (či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí) nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí“ (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 24/2004 uverejnený pod publikačným číslom 23/2011). Preto podľa žalovaného akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa žalovaného nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovaná príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že exekučný súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc keď vykonal „opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu“ žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 60/2011-13 z 03.03.2011 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/146/2011 z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011 a sp. zn. 5Cdo 291/2010 z 29.03.2011, v zmysle ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Ďalej žalovaný poukázal na to, že k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu - zbytočným prieťahom v exekučnom konaní nedošlo, pretože je potrebné vychádzať zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. K vyčíslenej škode zo strany žalobcu vyjadril žalovaný názor, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Toto rozhodnutie iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul (napr. platobný rozkaz) podaním žaloby, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobe namieta. Ak by aj žalobu podal, musel by preukázať, že by mu súd ním požadované nároky v rozsahu istiny pohľadávky a jej príslušenstva, ktoré si uplatňuje ako náhradu škody priznal vo výške, v ktorej ich požaduje od žalovaného a že pohľadávka je nevymožiteľná v dôsledku pochybenia okresného súdu, t. j. že nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Niektorí dlžníci by mohli byť aj tak insolventní, po smrti a pod. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že táto je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy žalobcu. Záverom žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a na charakter jeho obchodnej činnosti. Žalovaný preto považuje žalobu za nedôvodnú z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..

9. Zástupcovia žalobcu a žalovaného sa na pojednávanie vo veci neustanovili, svoju neúčasť ospravedlnili, pričom nežiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v ich neprítomnosti.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5C/82/2012, z toho najmä žaloby, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19NcC/575/2012-16 zo dňa 25.10.2012, uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. 5C/82/2012-28 zo dňa 4.2.2013, odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. 5C/82/2012-28 zo dňa 4.2.2013, uznesenia

Okresného súdu Partizánske č. k. 5C/82/2012-38 zo dňa 30.10.2013, vyjadrenia žalovaného k žalobe, oznámenia žalobcu o založení originálu znaleckého posudku do súdneho spisu, sprievodného listu žalobcu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovaným žalovanému vrátane časti pripojeného zoznamu, uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 9/2014, vyjadrenia žalovaného k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, návrhu žalobcu na prerušenie konania, vyjadrenia žalovaného k návrhu na prerušenie konania, uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. 5C/82/2012-92 zo dňa 22.2.2017, ospravedlnenia neúčasti žalovaného na pojednávaní, ospravedlnenia neúčasti žalobcu a zástupcu žalobcu na pojednávaní, obsahu spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5Er/588/2010, najmä žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, zmluvy úvere, uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. 5Er/588/2010-9 zo dňa 26.11.2010, odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. 5Er/588/2010-9 zo dňa 26.11.2010, späťvzatia odvolania, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoE/210/2011-28 zo dňa 31.5.2011, uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. 5Er/588/2010-31 zo dňa 24.6.2011; oboznámením obsahu spisu sp. zn. 5C/84/2012, z toho najmä žaloby, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4NcC/578/2012-16 zo dňa 22.10.2012, uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. 5C/84/2012-28 zo dňa 4.2.2013, odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. 5C/84/2012-28 zo dňa 4.2.2013, uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. 5C/82/2012-38 zo dňa 30.10.2013, obsahu spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5Er/161/2011, najmä žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, zmluvy o úvere, zmenky, uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. 5Er/161/2010-10 zo dňa 28.3.2011, uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. 5Er/161/2010-14 zo dňa 11.5.2011; oboznámením obsahu spisu sp. zn. 5C/91/2012, z toho najmä žaloby, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6NcC/394/2012-16 zo dňa 25.10.2012, uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. 5C/91/2012-28 zo dňa 4.2.2013, odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. 5C/91/2012-28 zo dňa 4.2.2013, uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. 5C/82/2012-38 zo dňa 30.10.2013, obsahu spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5Er/159/2011, najmä žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, zmluvy o úvere, zmenky, uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. 5Er/159/2011-14 zo dňa 3.5.2011 a uznesenia Okresného súdu Partizánske č. k. 5Er/159/2011-16 zo dňa 6.6.2011.

11. Súd zo spisu sp. zn. 5Er/588/2010 zistil, že žalobca ako oprávnený spísal dňa 8.9.2010 v sídle exekútorského úradu JUDr. Rudolfa Krutého zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal žiadosťou zo dňa 12.10.2010, doručenou súdu dňa 25.11.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd o žiadosti rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/588/2010 tak, že dňa 26.11.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe nespôsobilého exekučného titulu.

12. Zo spisu sp. zn. 5Er/161/2011 bolo zistené, že žalobca ako oprávnený spísal dňa 1.3.2011 v sídle exekútorského úradu JUDr. Rudolfa Krutého zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal žiadosťou zo dňa 15.3.2011, doručenou súdu dňa 23.3.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd o žiadosti rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/161/2011 tak, že dňa 28.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe nespôsobilého exekučného titulu.

13. Zo spisu sp. zn. 5Er/159/2011 bolo zistené, že žalobca ako oprávnený spísal dňa 7.3.2011 v sídle exekútorského úradu JUDr. Rudolfa Krutého zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal žiadosťou zo dňa 18.3.2011, doručenou súdu dňa 22.3.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd o žiadosti rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/159/2011 tak, že dňa 3.5.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe nespôsobilého exekučného titulu.

14. Žalobca požiadal žiadosťou doručenou Ministerstvu spravodlivosti dňa 25.9.2012 o predbežné prerokovanie svojich nárokov na náhradu škody.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v období namietaného nesprávneho úradného postupu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

19. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

20. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

21. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

22. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

23. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)

a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

24. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je podaná dôvodne. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či žalobca žalobu podal v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v žalobe tvrdil, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaný do podania žaloby na žiadosť nereagoval. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa na žalovaného obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 25.9.2012, pričom žalobu podal na súd dňa 27.9.2012, t. j. skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania žaloby. V čase rozhodovania súdu však šesťmesačná lehota na uspokojenie nárokov v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. uplynula, žalovaný netvrdil, že by došlo k uspokojeniu nárokov žalobcu, a teda žaloba bola podaná predčasne len v určitom štádiu súdneho konania, nie v čase rozhodovania súdu, keďže záver o predčasnosti žaloby už nie je možný. Tým súd považoval za splnenú podmienku zo strany žalobcu podľa § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z .z. predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu súd tiež nevykonal dôkaz pripojením spisu Ministerstva spravodlivosti SR o predbežnom prejednaní nároku žalobcu na náhradu škody uplatňovanej v tomto konaní, ktorý by bol vzhľadom na záver o splnení podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody nadbytočný.

25. Následne sa súd zaoberal tým, či je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý mal spočívať v tom, že exekučný súd v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 5Er/588/2010, sp. zn. 5Er/161/2011 a sp. zn. 5Er/159/2011 nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, t. j. v zákonom stanovenej lehote.

26. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

27. Súd pri rozhodnutí tiež vychádzal z toho, že nesprávnym úradným postupom v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v tomto prípade skúmal aj dodržanie zákonnej lehoty. Podľa súčasného znenia zákona č. 514/2003 Z. z. všeobecný súd nie je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na to, že právna úprava zákona č. 514/2003 Z. z. v období namietaného nesprávneho úradného postupu nevyžadovala vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd dospel k záveru, že je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu v prípade nedodržania zákonnej lehoty.

28. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ /čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky/ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2010

sp. zn. 5 Cdo 126/2009). V danom prípade mal súd za preukázané, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.7.2013 č. k. II. ÚS520/2012-39). Súd má za to, že takýto prístup bol zákonodarcom zvolený zámerne, najmä preto, že protikladom poverenia (ktoré formálne nemá charakter rozhodnutia súdu a nemožno proti nemu podať žiadny opravný prostriedok ) je uznesenie (rozhodnutie) s možnosťou jeho vydania spravidla až po obstaraní si súdom spoľahlivého podkladu pre potvrdenie záveru o prípadnom rozpore či už žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu (nezriedka inak všetkých troch takýchto listín či prinajmenšom dvoch z nich) so zákonom. Obstaranie toho, čo v konkrétnej veci má za takýto podklad poslúžiť (a čím v čase doručenia žiadosti exekučný súd ešte nedisponuje) a i jeho náležité vyhodnotenie si vyžaduje určitý čas a z pohľadu časového aspektu súhrnu takýchto aktivít lehotu 15 dní zjavne nemožno považovať za postačujúcu. Kým teda predbežný záver o nedostatku dôvodov z čohokoľvek usudzovať na rozpor (nesúlad) exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom nie je dôvodom na oddialenie udelenia poverenia súdnemu exekútorovi a zákonom ustanovená lehota je tu práve za takýmto účelom, opačný predbežný záver je potrebné si verifikovať alebo prinajmenšom argumentačne podložiť, a práve preto nemožno vydanie uznesenia zamietajúceho žiadosť o poverenie „uponáhľať“. Súd má preto za to, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nedošlo.

29. Okrem toho vo veci sp. zn. 5Er/588/2010 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu dňa 25.11.2010 a rozhodnuté o nej bolo dňa 26.11.2010. Vo veci sp. zn. 5Er/161/2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená dňa 23.03.2011 a dňa 28.03.2011 bolo o nej rozhodnuté. Vo veci sp. zn. 5Er/159/2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená dňa 22.03.2011 , dňa 28.03.2011 bol právny zástupca oprávneného vyzvaný na predloženie rozhodcovskej zmluvy alebo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku v lehote 10 dní. Zmluva bola súdu doručená dňa 18.04.2011 a o žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté dňa 03.05.2011. Následne sa súd zaoberal aj tým, či je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý mal spočívať v tom, že exekučný súd v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 5Er/588/2010, sp. zn. 5Er/161/2011 a sp. zn. 5Er/159/2011 vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

30. Pokiaľ ide o samotný exekučný titul, Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 20 Cdo 251/2001 zo dňa 11.04.2002 konštatoval, že predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) je exekučný titul ako podklad tejto exekúcie, ktorým sa rozumie rozhodnutie (príp. listina), ktoré má predpísanú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Pred nariadením exekúcie sa súd zaoberá tým, či exekučný titul je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľný, a to nielen po stránke formálnej, ale i po stránke obsahovej (materiálnej). Z hľadiska materiálneho je teda rozhodnutie vykonateľné, pokiaľ orgán, ktorý ho vydal, mal na to právomoc, pokiaľ obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a lehotu, v ktorej má byť povinnosť splnená, pokiaľ nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Exekúciu možno nariadiť len v prospech toho, kto má podľa titulu právo, a len proti tomu, kto má podľa titulu tomu zodpovedajúcu povinnosť plnenia v prípade, že plnenie dobrovoľne neposkytol v lehote na plnenie. Exekučné tituly podľa § 41 EP musia obsahovať náležitosti, ktoré ustanovuje príslušný právny predpis, podľa ktorého bolo také rozhodnutie vydané. Pokiaľ exekučný titul tieto náležitosti nemá, nemôže byť podkladom pre exekúciu. Samotný Exekučný poriadok rozlišuje dve skupiny exekučných titulov. Vzhľadom k tomu, že v danej veci je exekučným titulom rozhodnutie podľa § 41 ods. 2 EP, je možné uvažovať o širšej prieskumnej právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia. Exekučný súd teda ďalej skúmal, či samotný rozhodcovský rozsudok nie je nulitným právnym aktom v prípade, že rozhodcovský súd nemal právomoc ho vydať na základe neplatnej neprijateľnej rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluve.

31. Exekučný súd na základe týchto skutočností skúmal procesné podmienky exekučného konania, t.j. prípustnosť konkrétnej exekúcie. Exekučný súd po preskúmaní žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie a k nemu pripojených listín (návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluva o úvere, prípadne zmenka) dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky vo formulárovej zmluve o úvere, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu zo zmluvy o úvere, ktorú exekučný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda neplatnou. Exekučný titul vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy bol vydaný v rozpore so zákonom, a teda nebol titulom spôsobilým na vedenie exekúcie. Exekučný súd preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo všetkých troch exekučných konaniach zamietol. Exekučný súd pritom postupoval v rozsahu právomoci zverenej mu ustanovením 44 ods. 2 EP, pretože preskúmavanie právomoci rozhodcovského súdu na konanie vo veci a vydanie rozhodnutia je súčasťou preskúmavania materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré nepochybne do právomoci exekučného súdu patrí. V prípade, ak orgán (rozhodcovský súd) vydá rozhodnutie, na ktorého vydanie nemá právomoc, jedná sa o nulitný právny akt, na ktorý nemožno prihliadnuť ako na exekučný titul, nakoľko z hľadiska práva neexistuje a prihliada sa naň tak, ako keby nebol vydaný. Takéto rozhodnutie teda nemôže založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Nedostatok právomoci orgánu vec prejednať a vydať rozhodnutie je tak závažným nedostatkom, že naň exekučný súd (ale aj iný orgán) prihliada z úradnej povinnosti, teda nie je podstatné to, či boli využité opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy (resp. v tomto prípade žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku) smerujúce k zrušeniu rozhodnutia. Prieskum právomoci orgánu vo veci konať a vydať rozhodnutie je súčasťou prieskumu materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia z dôvodu, že ak rozhodnutie z hľadiska právnych účinkov vôbec neexistuje, nemôže byť vykonateľné. Exekučný súd preto mal právomoc preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluve o úvere, nakoľko od nej sa odvíja skutočnosť, či rozhodcovský súd mal alebo nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Neplatná rozhodcovská doložka v žiadnom prípade nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto tento orgán ani nemohol na základe neplatného zmluvného dojednania vydať rozhodcovský rozsudok. V tomto prípade nešlo o úplný judiciálny proces a preskúmanie rozhodcovského rozsudku vo veci samej tak, ako to namieta žalobca, pretože exekučný súd neposudzoval právo žalobcu (oprávneného) na plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom. Podporne súd poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, podľa ktorého „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom“. Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/135/2012 zo dňa 05.12.2012 „iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.“ Z uvedených dôvodov má súd za to, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu spočívajúceho v prekročení zákonom určeného rozsahu prieskumu rozhodcovského rozsudku tvrdeného žalobcom nedošlo.

32. Vzhľadom na to, že nebol splnený ani len prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, súd sa ďalej nezaoberal tým, či boli splnené ďalšie predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú existencia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a existencia priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, keďže všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne.

33. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením obsahu znaleckého posudku navrhnutého žalobcom z dôvodu, že by išlo o dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho konania, nebola totiž splnená ani len prvá z troch podmienok, a to nesprávny úradný postup a akékoľvek ďalšie dokazovanie týkajúce sa výšky škody by tak bolo nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania a v rozpore s princípom hospodárnosti konania (čl. 17 .

34. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanej, ktorá bola vo veci plne úspešná, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že v priebehu konania jej žiadne trovy konania nevznikli a ani zo spisu vznik žiadnych trov konania na strane žalovanej nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.