Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-40-2016.pdf
PDF · 84.23 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/40/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci žalobcu : T. Q. K. B.: F. XXX/XXXX, XXX XX X. zastúpený JUDr. Daniel Sadák, advokát AK: Židovská 5, 811 01 Bratislava proti žalovanému:CCS - Cargo Customs Service s.r.o. sídlo: Gajova 13, 811 09 Bratislava IČO: 35 746 793 v konaní o mzdové nároky takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 960,70 € netto 5,05% úrokom s omeškania ročne od 18.1.2015 do zaplatenia všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 5.4.2016 sa žalobca domáhal,aby súd zaviazal žalovaného na úhradu 1 417,92 Eur titulom nároku na náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov v súlade s ust. § 69 ods.4 Zák. práce.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že na Okresnom súde Pezinok č.j. 8Cpr/l/2015 bol ukončený súdny spor o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca, a to uzavretím Dohody o mimosúdnom vyrovnaní medzi sporovými stranami zo dňa 28.01.2016. V Dohode nebolo výslovne uvedené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca sa považuje za platné. V dohode je uvedené, že za deň skončenia pracovného pomeru sa považuje deň 18.12.2014, t.j. doručenie oznámenia o okamžitom ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Z dôvodu, že v citovanej Dohode absentuje výslovné konštatovanie o existencii platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru učineného zamestnancom, považuje žalovaný nárok na zaplatenie náhrady mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce za nedôvodný.
3. Na pojednávaní dňa 11.4.2017 žalobca navrhol zmenu petitu v tom znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 960,70€ netto s 5,05% úrokom ročne od 19.12.2014 do zaplatenia. Zároveň zaviazať žalovaného aj na náhradu trov konania všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
4. Súd na pojednávaní navrhovanú zmenu petitu pripustil.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, oboznámil sa s obsahom pracovnejzmluvy zo dňa 4.12.2013, zápočtovým listom zo dňa 15.3.2016, oznámením o okamžitom skončení pracovného
pomeru zo dňa 16.12.2014, žalobou o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom, Dohodou o mimosúdnom vyrovnaní, späťvzatím žaloby zo dňa 28.1.2016, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, poučil strany v zmysle § 154 CSP a mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
6. Z pracovnej zmouvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným mal súd preukázané, že pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 4.12.2013.Pracovný pomer medzi zmluvnými stranami bol uzatvorený na dobu určitú, a to do 31.05.2014, pričom zmluvné strany sa dohodli, že pred uplynutím tejto doby je možné so súhlasom obidvoch zmluvných strán uzatvoriť na ďalšie obdobie nový pracovný pomer. Písomným podaním zo dňa 16.12.2014 označeným ako Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobca ukončil podľa§69 ods.(1)ZP pracvný pomer so žalovaným . Žalovný podaním zo dňa 26.01.2015 doručeným súdu dňa 28.01.2015, podal na Okresný súd Pezinok návrh určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ktorý bol vedený pod sp. Zn..: 8Cpr/l/2015. Podaním zo dňa 28.1.2016 žalovaný vzal žalobu určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom v plnom rozsahu spat a navrhol konanie zastaviť. Ako dôvod späťvzatia žaloby uviedol uzavretie Dohody o mimosúdnom vyrovnaní medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 28.01.2016.
7. Podľa § 42 ods. 1 ZP pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Podľa ust. § 43 ods 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 69 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 118 ods. 2 ZP mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhradamzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevkyzo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poisteniezamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmupri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhradaza pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohtozákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení
Podľa ust. § 119 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Podľa ust. § 119 ods. 3 Zákonníka práce mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za pracú a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.
Podľa § 129 ods. 1 ZP mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 ZP pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dní skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 130 ods. 2 ZP mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
.Podľa § 1 ods. 4 ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákonapovinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovujevykonávací predpis.
Podľa článku Čl. 2 ZP veta tretia výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Podľa článku Čl. 5 ZP zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
8 .Právne posúdenie vecí: Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku žalobcu za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
9. Sporné v konaní bolo, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
10. Súd mal v konaní preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.12.2013. Písomným podaním zo dňa 16.12.2014 označeným ako Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobca ukončil podľa § 69 ods. (1) ZP pracovný pomer so žalovaným. Žalovaný sa v konaní pred Okresným súdom Pezinok domáhal v konaní pod sp. zn. 8 Cpr 1/2015 určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorú žalobu ale následne podaním zo dňa 28.1.2016 vzal v celom rozsahu späť. Vzhľadom k tomu, že v prípade neplatnosti skončenia pracovného pomeru ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa môže dovolávať len ten z účastníkov, ktorý je dôvodom neplatnosti postihnutý. To znamená, že ak sa oprávnený účastník nedomáha vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, resp. kým neplatnosť nevysloví príslušný súd, má právny úkon následky platného právneho úkonu. Vychádzajúc z uvedeného späťvzatím žaloby o určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, bolo konanie zastavené, čiže súd už neurčil, že právny úkon je neplatný predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru má následky platného právneho úkonu. V nadväznosti na to vznikol žalobcovi aj nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, ktorú súd vyčíslil podľa potvrdenia o priemernom mesačnom zárobku žalobcu vystaveného žalovaným.
11. Vzhľadom k tomu, že pracovnoprávny predpis nezakotvuje výšku úrokov z omeškania postupoval súd podľa občianskoprávnych predpisov, v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Obč. zák. K omeškaniu zo strany zamestnávateľa s výplatou mzdy ako peňažného nároku zamestnanca dochádza u jednotlivých výplat miezd spravidla za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Nevyplatenie mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy.
12. V prejednávanej veci sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že danom prípade k omeškaniu došlo nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru t. j. 19.12.2014. Pri určení počiatku omeškania súd vychádzal z ust. § 129 ods. 3 ZP a vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ mal určený výplatný termín vždy do 17. dňa nasledujúceho mesiaca stanovil počiatok omeškania od 18.1.2015 t.j. nasledujúci deň po najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods.1 C.S.P., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 262 ods. 2 C.S.P., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti na základe čoho mu súd priznal právo na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a 364 Civilného sporového poriadku) Podľa § 365 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.