Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-111-2016.pdf
PDF · 131.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/111/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. P. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. apríla 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný
P. A., Z.. XX.XX.XXXX/XXXX V. B., B. X., O. XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o,
ž e
dňa 14.01.2016 v čase o 20:10 h ako vodič viedol špeciálne nákladné motorové vozidlo zn. Volkswagen Grafter, EČV: B., striebornej metalízy svetlej , spolu s nákladným prívesom zn. AGRICOM AU/14/DAP30, šedej farby, EČV: B., po Harmincovej ulici v Bratislave oproti predajni BMW - GROUP M, a.s. v smere z Dúbravky do Lamača, pričom sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a nedal prednosť chodkyni prechádzajúcej po vyznačenom priechode pre chodcov z ľavej strany na pravú z pohľadu vodiča vozidla, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho prednou časťou vozidla narazil do chodkyne poškodenej X. G., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B., R. Č.. X a spôsobil jej rozsiahle poranenia hlavy, hrudníka, dolných končatín a pravej hornej končatiny, na následky ktorých na mieste podľahla,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, č í m s p á c h a l prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona s požitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia akýchkoľvek motorových vozidiel v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú I. K., Z.. XX.XX.XXXX, B. B., E. XX, zast. advokátom JUDr. Vratislavom Šteffekom, Advokátska kancelária Bratislava, Nám. Martina Benku 6 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. P. A. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom zástupcu poškodenej k nároku na náhradu škody, výsluchom svedkov A. U., F. V., V. I. D.. K. A., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, oboznámením obsahov znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, oboznámením listinných dôkazov a oboznámením obrazového záznamu.
Zástupca poškodenej Zuzany Tacsikovej, JUDr. Vratislav Šteffek sa pripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- Eur, nákladov na pohreb vo výške 757,36 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 363,38 Eur.
Obžalovaný P.Z. A. na hlavnom pojednávaní uviedol že neurobí žiadne z vyhlásení v zmysle zákona a využil aj svoje zákonné právo a vo veci odmietol vypovedať. V predsúdnom konaní obžalovaný uviedol, že v inkriminovaný deň išiel s vozidlom po ulici Polianky smerom ku križovatke s Harmincovou ulicou. Vonku bola tma, bolo zamračené, nepršalo, cesty boli suché. Ako vchádzal do križovatky, pozrel doľava na hlavnú cestu a videl že vozidlá pred križovatkou zastavili, lebo v ich smere svietilo na križovatke červené svetlo. On plynule bez zastavenia vchádzal do križovatky a odbočoval smerom doprava. Keď odbočil na Harmincovu ulicu nevidel pred sebou ani oproti nemu prichádzať žiadne iné vozidlo. Taktiež nevidel na vozovke pred vozidlom žiadnu osobu. Keďže chcel odbočovať doprava na obchvat, po pár metroch sa pozrel do pravého spätného zrkadla. Vtedy jazdil asi 40-45 km/h, mal zapnuté stretávacie svetlá. V pravom spätnom zrkadle nevidel žiadne vozidlo. Znovu sa pozrel pred vozidlo a v tom uvidel, že z ľavej strany ide pred jeho vozidlom chodec. Preľakol sa, hneď začal brzdiť. Došlo k zrážke s osobou, ktorú zachytil prednou časťou jeho vozidla, niekde pri ľavom svetle. Uviedol, že ho nehode mrzí, chodkyňu nevidel prechádzať po priechode skôr, i keď sledoval cestu pred vozidlom. Zbadal ju až keď bol s vozidlom tesne pred priechodom. Mohlo to byť 10-15 metrov.
Svedkyňa A. U. uviedla, že v inkriminovaný deň asi o 20.00 hod., kedy už bola tma, sa aj s priateľom F. V. rozlúčili s pani Patríciou. Táto pani Patrícia
išla pred nimi smerom dole k Inštitútu verejnej správy. Ona len počula náraz a videla, ako Patrícia letí vzduchom. Hneď k nej prišla a dávala jej prvú pomoc, pričom videla, že má zranenú hlavu a veľmi krvácala. Vozidlo, ktoré Patríciu zrazilo prichádzalo smerom od Inštitútu verejnej správy vo svojom jazdnom pruhu a išlo smerom k BMW. Patrícia vstúpila na vozovku zo strany ako je predajňa BMW a išla na autobusovú zastávku smerom na Patrónku. Išla cez priechod pre chodcov. Nevidela ju ako vstupuje na vozovku. Patrícia mala oblečený tmavý kabát a šatku a rifle. Nevie po ktorej časti priechodu Patrícia išla.
Svedok F. V. uviedol, že večer išiel s priateľkou U. od BMW smerom ku Kauflandu po chodníku. Zrazu počul náraz, pozrel sa tým smerom a videl ako niekto letí vzduchom. Prišli na miesto a jeho priateľka videla, že poškodená je jej kolegyňa z BMW. Poskytovali poškodenej prvú pomoc. Nespomína si, či videl poškodenú vstupovať na vozovku. V čase nehody bola tma, na mieste nehody nesvietili lampy.
Znalec Ing. Tomáš Korbeľ sa na hlavnom pojednávaní odvolal na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku, pričom pred výsluchom mal k dispozícii aj odborné vyjadrenie ÚSI ŽU. Znalec v posudku uviedol, že na základe analýzy priebehu nehodového deja je možné konštatovať, že technika jazdy vodiča vozidla Volkswagen s prívesom nebola z technického hľadiska správna. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Volkswagen s prívesom bolo nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla, dôsledkom čoho bola z technického hľadiska neskorá reakcia vodiča na chodkyňu prechádzajúcu cez vozovku Harmincovej ulice po vyznačenom priechode pre chodcov. Správanie sa chodkyne počas prechádzania cez vozovku Harmincovej ulice nebolo z technického hľadiska správne. Chodkyňa prechádzala cez vozovku síce po vyznačenom priechode pre chodcov, ale do jazdného pruhu vozovky Harmincovej ulice smerom k Lamačskej ceste vstúpila v čase, keď
to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Chodkyňa sa z technického hľadiska nemôže spoliehať na to, že vodiči vozidiel, zvlášť vodiči vozidiel prichádzajúcich z jej pravej strany, začnú na jej pohyb po vozovke reagovať najneskoršie v okamihu, kedy by vodič vozidla mohol z technického hľadiska stretu s chodkyňou ešte zabrániť, a teda chodkyňa sa mala pred vstupom do kritického jazdného pruhu opakovane presvedčiť o tom, či do tohto jazdného pruhu môže vstúpiť bez nebezpečenstva. Chodkyňa prinútila vodiča vozidla Volkswagen s prívesom náhle zmeniť rýchlosť jazdy vozidla Volkswagen s prívesom, t.j. chodkyňa vytvorila vodičovi vozidla Volkswagen s prívesom kolíznu situáciu. Príčinou dopravnej nehody medzi vozidlom Volkswagen s prívesom a chodkyňou bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Volkswagen s prívesom v súčinnosti z technického hľadiska správaním sa chodkyne vo vozovke. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Volkswagen s prívesom bolo nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla, dôsledkom čoho bola z technického hľadiska neskorá reakcia vodiča na chodkyňu. Nesprávnym prvkom v správaní sa chodkyne bol nesprávny spôsob prechádzania cez vozovku Harmincovej ulice, dôsledkom čoho bol vstup chodkyne do jazdného pruhu vozovky Harmincovej ulice smerom k Lamačskej ceste v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Vodič vozidla Volkswagen s prívesom mohol pri z technického hadiska správnej technike jazdy stretu s chodkyňou zabrániť ak za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla v rozsahu 33,9 - 37,5 km/h a za predpokladu začiatku reakcie vodiča vodidla na chodkyňu v okamihu keď sa vozidlo nachádzalo vo vzdialenosti cca 15,4 m od VBM smerom od Lamačskej cesty, resp. vo vzdialenosti cca 28,5 m od prednej hrany priechodu pre chodcov ( v tom okamihu sa chodkyňa nachádzala vo vzdialenosti cca 11,1 m od ľavého okraja vozovky Harmincovej ulice smerom k Lamačskej ceste) a následného brzdenia vozidla maximálnym dosiahnuteľným brzdným spomalením vzhľadom na povrch vozovky. Za tohto predpokladu by k stretu vozidla s chodkyňou nedošlo, vozidlo by zastavilo pred priechodom pre chodcov.
Pri tých istých parametroch, ale pri brzdnom spomalení vozidla rovnajúcemu sa polovičnej hodnote maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na povrch vozovky, by k stretu vozidla s chodkyňou došlo. Chodkyňa mohla z technického hľadiska stratu s vozidlom zabrániť za predpokladu, keby jej správanie sa pred vstupom do vozovky, resp. počas prechádzania vozovky bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov, t.j. za predpokladu, keby chodkyňa prerušila svoj pohyb počas prechádzania cez vozovku Harmincovej pred vstupom do jazdného pruhu vozovky Harmincovej ulice smerom k Lamačskej ceste. Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že bezprostredne po nehode bol na mieste nehody, bol aj pri vyšetrovacom pokuse, pri ktorom podmienky boli veľmi podobné tým, aké boli v čase nehody. Ako uviedol v znaleckom posudku pri statickom rozhľade mohol vodič registrovať chodkyňu na prechode na vzdialenosť 35,6 metra, ale tento statický rozhľad bol pri vyšetrovacom pokuse upravený na dynamický rozhľad a v čase nehody mohol teda obžalovaný vidieť poškodenú na cca 28,5 metra. Vodič reagoval na chodkyňu plným brzdným spomalením vozidla, keď sa predná časť vozidla nachádzala vo vzdialenosti 7,5 metra od priechodu pre chodcov. Videozáznam, ktorý bol vyhotovený z opačnej strany jazdy vodiča nemôže objektívne zachytávať ani viditeľnosť, ani dohľadnosť v čase nehody zo strany vodiča. Ak by vodič jazdil s vozidlom 50 km/h určite by nezastavil pred prechodom pre chodcov, nemohol by zrážke zabrániť. Znalec pripustil, že vodič vozidla pri prechádzaní do pravého jazdného pruhu sa má pohľadom do spätného zrkadla presvedčiť, či tak môže urobiť, ale v tomto prípade si vodič na to vybral najnevhodnejšiu chvíľu, nakoľko pri prechode pre chodcov mal dbať na zvýšenú opatrnosť. K vypracovaným náčrtom v znaleckom posudku na č.l. 165 - 170, na ktorých je znázornený pohyb poškodenej cez vozovku znalec uviedol, že v časových úsekoch 4,00 až 8,09 (bližšie k hodnote 9) vodič vozidla nemohol chodkyňu prechádzajúcu po prechode zaregistrovať.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal výpoveď svedkyne I. K., ktorá v predsúdnom konaní uviedla, že je sestra nebohej X. G., obžalovaný ju telefonicky kontaktoval a ospravedlnil sa jej. K predmetnej nehode nevie nič uviesť.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní obsahy znaleckých posudkov a odborných vyjadrení. Z posudku MUDr.Denisa Valenta, PhD. a Doc.MUDr.Jozefa Šidla, CSc.,MPH vyplýva, že vonkajšou prehliadkou na poškodenej zistili odreniny vo vlasatej často hlavy vpravo pri čele, odreninu nad pravým
obočím, podliatinu v dolnej časti viečka, tržno-zmliaždenú ranu vo vlasatej časti hlavy s odreninou v okolí v ľavej temenno-spánkovej oblasti, podliatiny na vonkajšej bočnej ploche pravého ramena, podliatiny a odreniny na chrbtovej ploche pravej ruky, podliatinu a odreninu na chrbtovej ploche ľavej ruky, podliatiny na vnútornej ploche pravého stehna v strede, odreniny na pravom kolene, podliatinu na vonkajšej ploche pravého predkolenia v hornej polovici, podliatinu na prednej ploche ľavého stehna v dolnej tretine, dve odreniny na ľavom kolene, podliatinu na prednej ploche ľavého predkolenia v hornej tretine. Vnútornou prehliadkou zistili krvný výron v lebečných pokrývkach v okolí tržno-zmliaždenej rany vľavo, trieštivú zlomeninu lebečnej klenby s vpáčením jedného fragmentu smerom do dutiny lebečnej o 1 - 2 mm, zlomeninu lebečnej spodiny, z ktorých jedna prechádza cez celú lebečnú spodinu v stredných lebečných jamách cez turecké sedlo s pomliaždením podmozgovej žľazy, pomliaždenie mozgu v oblasti spodiny oboch spánkových a pravého čelového laloka, zakrvácanie pod tvrdú blanu, do mäkkých blán a do komôr mozgu, pomliaždenie hrudníka so zlomeninami rebier obojstranne, trieštivou zlomeninou dolnej polovice pravej lopatky, trieštivou zlomeninou pravej kľúčnej kosti, zakrvácaním v okolí vyššie spomínaných zlomenín, pomliaždenie pľúc obojstranne a jemným zakrvácaním do oboch pohrudnicových dutín, krvné výrony pod popľúcnicou, pomliaždenie a zakrvácanie do
podkožného tkaniva v oblasti podliatin na pravom ramene a oboch dolných končatinách, zlomeninu hrudnej kosti. Vyššie uvedené poranenia vznikli v čase dopravnej nehody dňa 14.01.2016 v čase o 20.10 hod. v Bratislave na Harmincovej ulici. Najintenzívnejšie sa zraňujúce násilie uplatnilo v oblasti hlavy a hrudníka, pravej hornej končatiny a oboch dolných končatinách. V čase ich vzniku poškodená nepochybne žila. Vznik popísaných zranení možno vysvetliť v súvislosti s dopravnou nehodou - zrazením chodkyne špeciálnym nákladným motorovým vozidlom pri jej prechádzaní cez vozovku v smere zľava z pohľadu jazdy vodiča. Príčinou smrti poškodenej bola mozgová smrť po viacerých poraneniach hlavy po dopravnom úraze. Jej smrť je v príčinnej súvislosti s poraneniami, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 14.01.2016 o 20.10 hod. v Bratislave na Harmincovej ulici. Poškodená sa v čase dopravnej nehody nachádzala na vozovke ako chodkyňa v stojacej alebo blízkej tejto polohe, privrátená pravou bočnou plochou tela smerom ku prichádzajúcemu nákladnému motorovému vozidlu. Nárazom ľavej okrajovej časti predného nárazníka, ľavej časti masky a ľavej časti prednej kapoty do vonkajšej bočnej plochy hrudníka, pravého ramena a pravého predkolenia došlo k povrchovým poraneniam končatín, poraneniam hrudníka a vnútrohrudných orgánov. Po náraze vozidla do tela poškodenej došlo k jeho odhodeniu na povrch vozovky, s následným kontaktom ľavej temenno-spánkovej oblasti so vznikom závažných vnútrolebečných poranení. Súčasne kontaktom oboch rúk a kolien s nerovným povrchom vozovky došlo ku vzniku povrchových poranení. Zo znaleckého posudku RNDr.Jozefa Valucha, CSc., vyplýva, že poškodená nemala v krvi žiadne psychoaktívne látky, ani nebola pod vplyvom alkoholu. Zo znaleckého posudku SLOVDEKRY, s.r.o. Polianky 19, Bratislava k technickému stavu motorového vozidla Volkswagen Crafter, ev.č. B.-XXXRA vyplýva, že na predmetom vozidle sa vyskytla jedna chyba ľahká - poškodenie (na behúňoch všetkých pneumatík sa nachádzajú trhliny), dve chyby vážne - osvetlenie zadnej tabuľky s evidenčným číslom a zvláštne výstražné svietidlo nie je zapísané v osvedčení o evidencii vozidla alebo nie je predložený doklad Prezídia Policajného zboru o povolení používať zvláštne výstražné svietidlo a jedna chyba nebezpečná - účinok parkovacej brzdy nie je dostatočný. Z dôvodu výskytu nebezpečnej chyby pred dopravnou nehodou bolo predmetné vozidlo hodnotené ako nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Príves vozidla bol hodnotený ako spôsobilý na premávku na pozemných komunikáciách. Zistená nebezpečná chyba predmetného vozidla nemala žiadny vplyv na vznik a priebeh dopravnej nehody. Z odborného vyjadrenia k svetelnej signalizácii v priestore križovatky Harmincova ulica - Polianky nevyplýva nič podstatné pre rozhodnutie vo veci - križovatka so svetelnou signalizáciou sa nachádza mimo koridor jazdy vozidla obžalovaného a mimo koridor chôdze poškodenej. Z odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline vypracovaného na základe požiadavky obhajoby vyplýva, že všetky výpočty, ktoré vykonal znalec Ing. Tomáš Korbeľ vo svojom posudku sú z technického hľadiska správne a celá analýza je vypracovaná na najvyššej úrovni poznania. Podľa ÚSI ŽU znalec nesprávne vyhodnotil konanie vodiča, ktorý sa pred vojdením do pravého jazdného pruhu pozrel do pravého spätného zrkadla. Ak sa vodič pozrel do spätného zrkadla práve vo vzdialenosti 28,5m (dovtedy nemohol chodkyňu rozpoznať), vodič za čas pozretia min. 1,5s prešiel dráhu cca 17m. Po tomto čase sa pozrel dopredu, chodkyňa sa nachádzala vo vzdialenosti cca 12m od vozidla a nasledoval reakčný čas 1s. K nárazu došlo tesne po skončení reakčného času vodiča. Keďže vodič nemohol rozpoznať chodkyňu skôr, ako na vzdialenosť 28,5m, podľa názoru ÚSI ŽU mu nič nebránilo pri prechádzaní z ľavého jazdného pruhu do pravého pozrieť do spätného zrkadla a bol aj povinný sa
presvedčiť, či môže dať prednosť v jazde prípadným vozidlám v pravom jazdnom pruhu. Príčinou nehody z technického hľadiska bolo nesprávne používanie komunikácie chodkyňou.
Z listinných dôkazov súd oboznámil doklady ku škode, ktoré potvrdzujú vynaložené náklady na pohreb nebohej vo výške 273,52 Eur a 483,84 Eur. Súd oboznámil fotodokumentáciu a správu z pitvy nebohej. Z protokolu o vyšetrovacom pokuse vyplýva, že tento bol vykonaný 30.06.2016, a pri statickom rozhľade (stojí vozidlo, stojí aj chodkyňa), mohol vodič registrovať chodkyňu na priechode na vzdialenosť 35,6 metra. Súd po oboznámil protokol o nehode ktorého zistenia rozviedol znalec v posudku a z ktorého vyplýva, že na mieste nehody nesvietili dve lampy verejného svetlenia pri priechode pre chodcov vpravo. Z protokolu o dyhovej skúške na alkohol vyplýva, že obžalovaný v čase dopravnej nehody nebol pod vplyvom alkoholu. Zo správy inšpektorátu práce vyplýva, že zo záznamu vozidla ktoré viedol obžalovaný je zrejmé, že jeho vozidlo malo v čase o 20:04:11 hod. maximálnu rýchlosť jazdy 43 km/h, v následných dvoch sekundách náhle spomalilo na 30 km/h a v čase 20:04:14 hod. bola rýchlosť vozidla 0 km/h. Zo správy SHMÚ vyplýva, že v čase dopravnej nehody bola tma, teplota vzduchu sa pohybovala okolo 1,0 °C, relatívna vlhkosť vzduchu dosahovala hodnotu 88%, fúkal slabý vietor, bola stredná oblačnosť, atmosferické zrážky ani hmla neboli zaznamenané. Z prepisu hovoru na linku 112 vyplýva, že obžalovaný po nehode privolal záchranku. Zo správy zamestnávateľa vyplýva, že obžalovaný mal v deň dopravnej nehody pracovnú dobu od 08,00 do 14,00 hod., následne ju mal prerušenú a potom mal pracovnú dobu od 18,00 do 20,30 hod. Z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 3T/115/06, zo dňa 20.09.2006, právoplatného dňa 17.11.2006 vyplýva, že obžalovaný bol týmto rozhodnutím uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť dňa 11.06.2004, kedy ako vodič motorového vozidla nedal prednosť chodkyni na priechode pre chodcov, ktorú zrazil a spôsobil jej zranenia s dobou liečenia cca 3 týždne, za čo mu súd uložil peňažný trest vo výmere 15.000,-Sk, Z registra trestov, evidenčnej karty vodiča a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento bol v minulosti jeden krát súdne trestaný, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný osemnásť záznamov. Súd ako listinný dôkaz oboznámil fotodokumentáciu predloženú obhajobou, ktorá znázorňuje spôsob radenia sa vozidiel v mieste zrážky pri odbočovaní doprava.
Súd oboznámil obrazový záznam z ktorého vyplýva, že v čase a mieste dopravnej nehody bola tma, na strane vstupu chodkyne do vozovky svetlo svietilo, na druhej strane prechodu svetlo nesvietilo. Poškodená bola oblečená celá v tmavom oblečení bez reflexných prvkov. V čase vstupu poškodenej na priechod pre chodcov o 20:09:17 sa po vozovke nepohybovali žiadne vozidlá v oboch smeroch, vozidlo obžalovaného nebolo ešte na zázname zachytené. Vozidlo obžalovaného vchádza z ulice Polianky na Harmincovu ulicu asi o 20:09:21 a v tom čase je už poškodená pri strede jazdného pruhu vedúceho smerom do Dúbravky. Od svetelnej križovatky na Harmincovej ulici nešli smerom k vozidlu obžalovaného žiadne vozidlá, tento vošiel na Harmincovu ulicu plynule bez zastavenia. V čase asi o 20:09:26 je poškodená na prechode tesne pred vstupom do jazdného pruhu vozidla obžalovaného a k zrážke došlo asi o 20:09:29.
Súd zamietol návrh obhajoby na doplnenie dokazovania o výsluch zhotoviteľa odborného stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, nakoľko tento dôkaz súd považoval za nadbytočný. Predmetné odborné stanovisko bolo doručené procesným stranám, mal ho k dispozícii aj znalec, ktorý bol k nemu vypočutý na hlavnom pojednávaní, závery odborného stanoviska nie sú v rozpore so závermi znalca a hodnotenie o nutnosti, alebo nepotrebnosti pozretia sa do pravého spätného zrkadla obžalovaným v rozhodnom okamihu pred nehodou je otázkou právnou, ktorú musí vyriešiť súd.
V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po ich vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že
obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný v predsúdnom konaní nepoprel, že s vozidlom poškodenú v inkriminovanom čase na inkriminovanom mieste zrazil. Uviedol, že ako vchádzal do križovatky, pozrel doľava na hlavnú cestu
a videl že vozidlá pred križovatkou zastavili, lebo v ich smere svietilo na križovatke červené svetlo. On plynule bez zastavenia vchádzal do križovatky a odbočoval smerom doprava. Keďže chcel odbočovať doprava na obchvat, po pár metroch sa pozrel do pravého spätného zrkadla. Znovu sa pozrel pred vozidlo a v tom uvidel, že z ľavej strany ide pred jeho vozidlom chodec. Z výpovedí svedkov A. U. T. F. V. vyplýva, že smer pohybu nebohej bol od budovy BMW na druhú stranu cesty, pričom vstup nebohej do vozovky nevideli, nevideli ani presný moment zrážky. Z listinných dôkazov, obrazového záznamu vyplýva, že v čase nehody bola tma, na časti vozovky, kde je priechod pre chodcov pri budove BMW svietilo pouličné osvetlenie, na druhej strane cesty pouličné osvetlenie nesvietilo. Chodkyňa bola oblečená v tmavom oblečení bez reflexných prvkov, Obžalovaný mal na vozidle zapnuté predpísané stretávacie svetlá. Obžalovaný neprekročil maximálnu povolenú rýchlosť jazdy vozidla, nebol pod vplyvom alkoholu. Poškodená nebola v čase zrážky pod vplyvom alkoholu. Z posudku znalcov súdneho lekárstva vyplýva, že poškodená utrpela smrteľné zranenia v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a v čase zrážky bola privrátená k vozidlu obžalovaného svojou pravou stranou. Technické závady na vozidle obžalovaného nemali súvislosť so vznikom predmetného nehodového deja.
Za danej dôkaznej situácie bol v predsúdnom konaní vypracovaný vyšetrovací pokus zo záverov ktorého vyplýva, že pri statickom rozhľade, kedy stojí vozidlo a stojí aj chodkyňa, mohol vodič registrovať chodkyňu na prechode najskôr na vzdialenosť 35,6 metra. Znalec Ing. Korbeľ vo svojom posudku podrobne rozviedol, aký je rozdiel medzi rozhľadom a dohľadom, aký vplyv má na rozhľad tmavé oblečenie chodca na tmavom podklade. Preto znalec správne pri vypracovávaní znaleckého posudku musel brať do úvahy výhľadové pomery vodiča tak, že upravil statický rozhľad na rozhľad dynamický pri pohybe vozidla a súčasného pohybu chodkyne v tmavom oblečení na tmavom podklade a z technických výpočtov je jednoznačne smerodajný údaj, kedy mohol obžalovaný prvý krát spozorovať chodkyňu na prechode pre chodcov a táto vzdialenosť bola stanovená na 28,5 metra. S týmto údajom sa stotožnil aj spracovateľ odborného stanoviska ÚSI ŽU. Súd k vykonaným dôkazom na hlavnom pojednávaní musí dať do pozornosti skutočnosť, že hoci z obrazového záznamu môže byť pre laika preukázané, že vodič vozidla po vyjdení na Harmincovu ulicu musel vidieť poškodenú ako kráča po osvetlenom prechode pre chodcov, takýto záver nie je technicky prijateľný. Jedná sa o záznam vyhotovený z opačnej strany, než z akej mal obžalovaný svoje výhľadové a rozhľadové pomery, ktoré boli úplne iné ako z budovy, kde je kamera umiestnená. Preto hoci sa obrazový záznam javí ako jasný, je potrebné v tomto smere vychádzať z objektívne zistených a technicky prepočítaných údajov o možnom dynamickom rozhľade, ako to uviedol znalec Ing. Korbeľ vo svojom posudku.
Znalec pri posudzovaní možnosti zabránenia predmetnej nehody teda musel vychádzať z tohto primárneho, zisteného a preukázaného údaja, teda vzdialenosti, na akú mohol prvý krát objektívne obžalovaný poškodenú vidieť. Znalec v písomne vypracovanom posudku, závery ktorého precízne a hodnoverne obhájil aj na hlavnom pojednávaní konštatoval, že vodič mohol pri z technického hadiska správnej technike jazdy stretu s chodkyňou zabrániť ak za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla v rozsahu 33,9 - 37,5 km/h a za predpokladu začiatku reakcie vodiča vodidla
na chodkyňu v okamihu keď sa vozidlo nachádzalo vo vzdialenosti cca 15,4 m od VBM smerom od Lamačskej cesty, resp. vo vzdialenosti cca 28,5 m od prednej hrany priechodu pre chodcov ( v tom okamihu sa chodkyňa nachádzala vo vzdialenosti cca 11,1 m od ľavého okraja vozovky Harmincovej ulice smerom k Lamačskej ceste) a následného brzdenia vozidla maximálnym dosiahnuteľným brzdným spomalením vzhľadom na povrch vozovky. Za tohto predpokladu by k stretu vozidla s chodkyňou nedošlo, vozidlo by zastavilo pred prechodom pre chodcov. Na druhej strane znalec uviedol aj technické možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody zo strany chodkyne, kde znalec uviedol, že chodkyňa mohla z technického hľadiska stratu s vozidlom zabrániť za predpokladu, keby jej správanie sa pred vstupom do vozovky, resp. počas prechádzania vozovky bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov, t.j. za predpokladu, keby chodkyňa prerušila svoj pohyb počas prechádzania cez vozovku Harmincovej pred vstupom do jazdného pruhu vozovky Harmincovej ulice smerom k Lamačskej ceste. Obaja aktéri nehodového deja teda mali z technického hľadiska možnosť nehode zabrániť.
Pokiaľ ide o odborné stanovisko vypracované ÚSI ŽU, kde je konštatované, že ak sa vodič pozrel do spätného zrkadla práve vo vzdialenosti 28,5m (dovtedy nemohol chodkyňu rozpoznať), pri zohľadnení reakčných časov by nemohol vodič nehode zabrániť, pričom bol aj povinný sa presvedčiť, či môže dať prednosť v jazde prípadným vozidlám v pravom jazdnom pruhu. Súd konštatuje, že otázka, či sa pozrel vodič do pravého spätného zrkadla vozidla práve v čase, kedy bol od chodkyne vo vzdialenosti 28,5 m je otázku hypotetickou, lebo to, že sa vodič práve vtedy pozrel do zrkadla nevyplýva, ani z vykonaných dôkazov, na mieste nehody, ani z jeho vlastnej výpovede. Vodič neuvádza presne v akej vzdialenosti sa chodkyňa nachádzala pred jeho vozidlom, keď sa pozrel do spätného zrkadla.
Súd pri posudzovaní otázky viny, spoluviny, právnej kvalifikácie skutku, musel predbežne vyhodnotiť zásadnú právnu otázku, či bol, alebo nebol obžalovaný v čase nehode, v momente, kedy mohol prvý krát vidieť poškodenú, teda zo vzdialenosti 28,5 m povinný pozerať sa do pravého spätného zrkadla, alebo sa mal venovať sledovaniu situácie pred vozidlom na nedostatočne osvetlenom priechode pre chodcov ku ktorému sa blížil. V tomto smere súd konštatuje, že vodič zodpovedá za správnosť voľby a poradia jednotlivých úkonov riadenia vozidla a v tomto prípade si vodič zvolil zlé poradie a prioritu úkonov, kedy sa v nevhodnom okamihu v nevhodnej chvíli pozrel do spätného zrkadla a nesústredil svoju pozornosť na priechod pre chodcov, pred ktorým mal dbať na zvýšenú opatrnosť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c/, písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič nesmie pri odbočovaní ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť.
Obžalovaný ako vodič vozidla už pri výjazde z ulice Polianky na ulicu Harmincovu videl, že z jeho ľavej strany nejdú žiadne vozidlá, odbočovací manéver dokončil plynule bez zastavenia, takže v čase, kedy bol už s vozidlom zaradený na Harmincovej ulici a mienil odbočovať doprava, musel vedieť, že za žiadnych okolností sa dopravná situácia za jeho vozidlom nemohla zmeniť, vedel že za ním nejde žiadne vozidlo a že sa môže zaradiť do pravého jazdného pruhu bez nutnosti sa opakovane o tom presviedčať pohľadom do
spätného zrkadla. V tom čase pred úmyslom zaradiť sa do pravého jazdného pruhu sa však obžalovaný blížil k priechodu pre chodcov na ktorý nemal dostatočný rozhľad, tento bol čiastočne v tme a nakoľko si nemohol, byť istý, či sa na priechode nenachádza chodec, mal dbať pri príchode k tomuto priechodu na zvýšenú opatrnosť a venovať zvýšenú pozornosť tomuto priechodu a nerozptyľovať ju pozeraním sa do pravého spätného zrkadla. V tomto smere zvolil obžalovaný ako vodič vozidla nesprávnu voľbu vykonávania úkonov riadenia vozidla.
Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Poškodená v čase a mieste predmetnej dopravnej nehody prechádzala cez vozovku, ktorá svojou šírkou tvorí päť jazdných pruhov. V čase kedy na priechod pre chodcov vstúpila, jej dopravná situácia umožňovala bezpečné prejdenie cez tento priechod, nakoľko ani z jednej strany nešli žiadne motorové vozidlá. Keď však bola poškodená vo vozovke a blížila sa k stredu vozovky, dopravná situácia sa zmenila, nakoľko obžalovaný so svojim vozidlom vošiel z ulice Polianky na Harmincovu ulicu a blížil sa smerom k priechodu pre chodcov. Poškodená na túto zmenu dopravnej situácie vôbec nereagovala, a bez zastavenia sa blížila k stredu vozovky. Poškodená v tom čase reálne nemohla dokončiť prejdenie cez priechod a mala zostať v strede cesty stáť a presvedčiť sa, či môže vstúpiť na druhú časť vozovky vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla obžalovaného. To neurobila a vytvorila tak z technického hľadiska pre obžalovaného kolíznu situáciu.
Súd v tomto smere poukazuje na to, že pri vyhotovovaní vodorovného dopravného značenia na tak širokých komunikáciách je dbané práve na možnosť chodca na priechode pre chodcov prerušiť svoj pohyb a na možnosť zastavením včas reagovať na zmenu dopravnej situácie vo zvyšnej časti priechodu tým, že na vozovku sú vyznačované šikmými ohraničenými čiarami miesta kam vodiči s vozidlom nemôžu vojsť a ktoré chránia stojaceho chodca v strede vozovky na priechode pre chodcov tak, ako je to ne predmetom mieste nehody. Je nutné uviesť, že pokiaľ chodec prejde chôdzou cez dva - tri jazdné pruhy, prejde značný čas, za ktorý sa dopravná situácia môže zmeniť a chodec je povinný na takúto zmenu reagovať.
Súd po vykonanom dokazovaní musel konštatovať, že na vzniku predmetného nehodového deja participovali obaja účastníci dopravnej nehody svojou mierou zavinenia na porušení dopravných predpisov a obaja mali z technického hľadiska možnosť nehode zabrániť. Nakoľko aj spoluvina na nehode je vina, uznal súd obžalovaného vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, pričom nakoľko sa jedná o spoluvinu poškodenej, nekvalifikoval konanie obžalovaného ako porušenie dôležitej povinnosti v zmysle zákona.
Okolnosť, že poškodený chodec spoluzavinil dopravnú nehodu porušením pravidiel cestnej premávky stanovených vo vyhl. č. 99/1989 Zb. neznamená sama o sebe zánik trestnej zodpovednosti vodiča motorového vozidla, ktorý sa zavinene podieľal na vzniku dopravnej nehody a jej následkoch na zdraví poškodeného. Táto okolnosť ovplyvňuje mieru zavinenia obvineného vodiča, ktorú možno zohľadniť pri kvalifikácii činu z hľadiska § 88 Tr.zák., ako to prichádza do úvahy pri výmere trestu (Rozsudok NS SR z 30.11.1994 sp.zn. 8Tz 34/94). R 25/1987: Skutočnosť, že poškodený značnou mierou spoluzavinil dopravnú nehodu, môže viesť k záveru, že nie je splnená materiálna podmienka pre použitie vyššej trestnej sadzby, hoci obvinený formálne porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona.
R 11/1964: Za porušenie dôležitej povinnosti treba pokladať len porušenie takej povinnosti, ktorá má spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. R 1/1966: Výpočet všetkých „dôležitých povinností“ vodiča motorového vozidla nie je možný, lebo význam porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča priamo závisí od konkrétnej dopravnej situácie, možno uviesť len niektoré typické príklady, keď závadné konanie vodiča podľa judikatúry sa považuje za porušenie dôležitej povinnosti podľa zákona ( R 33/1972, R 38/1975, R 13/1978, R 40/1978, R 36/1984). R 31/1966: Za porušenie dôležitej povinnosti nemožno mechanicky pokladať porušenie akéhokoľvek predpisu, vyhlášky o pravidlách cestnej premávky, ale len porušenie takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, napríklad tým, že má za následok nebezpečenstvo pre život a zdravie ľudí. R 43/1982: Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením jej pravidiel tak, že nezabránil dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo ešte možné nehode zabrániť, možno ho uznať zodpovedným za nehodu len vtedy, ako mu za voľbu nesprávneho riešenia situácie možno pričítať zavinenie. Hoci nehodu spoluzavinil nesprávnou reakciou na vzniknutú situáciu, jeho konanie spravidla nemožno posudzovať ako porušenie dôležitej povinnosti. R 33/1972: Porušením dôležitej povinnosti pri premávke na cestách je najmä také porušenie povinností vodiča motorového vozidla, ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť a hmotnosť motorových vozidiel môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu a ktorá podľa všeobecnej skúsenosti takýto následok skutočne často máva. Medzi typické príklady porušenia dôležitej povinnosti je potrebné zaradiť vedenie motorového vozidla pod vplyvom požitého alkoholu, neprimerane rýchla jazda v zákrute, pri ktorej sa vozidlo dostalo do protismeru, cúvanie s nákladným autom na verejnom priestranstve pri nedostatočnom zabezpečení ďalšou osobou, nesledovanie technického stavu vozidla, najmä účinnosť bŕzd, o ktorých vodič vie, že riadne nefungujú, porušenie predpisov o zastavení vozidla, alebo zmiernení rýchlosti jazdy za situácie vytvorenej vojdením na cestu s prednosťou v jazde, pri vchádzaní na železničné priecestie alebo do neprehľadnej zúženej zákruty, predchádzanie na križovatkách odporujúce predpisom a podľa situácie aj odbočovanie odporujúce predpisom. Vždy sa pritom musí prihliadať na konkrétnu dopravnú situáciu.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu a zo zákonnej trestnej sadzby pre trestný čin z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyžaduje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný bol uznaný vinným z nedbanlivostného prečinu za ktorý zákonodarca v trestnom zákone stanovuje sadzbu trestu odňatia slobody do 3 rokov. Súd v osobe obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, ani priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovanému. Nakoľko obžalovaný spáchal nedbanlivostný prečin a aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného, na čiastočné spoluzavinenie poškodenej a s prihliadnutím na možnosť
nápravy páchateľa, dospel súd k záveru, že na splnenie účelu trestu nie je potrebné ukladať obžalovanému represívny nepodmienečný trest odňatia slobody a postačí obžalovanému ukladať primeraný podmienečný trest odňatia slobody pod polovicou trestnej sadzby vo výmere 1 roku. Výkon uloženého trestu mu súd podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Keďže obžalovaný spáchal žalovaný skutok v doprave a z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že nemožno obžalovaného hodnotiť ako vzorného vodiča, uložil mu súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj primeraný trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia akýchkoľvek motorových vozidiel v trvaní 2 roky.
Takto uložený trest je plne v súlade s trestným zákonom a splní dostatočne svoju výchovnú aj ochrannú aj preventívnu funkciu.
Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody. Nakoľko k predmetnej dopravnej nehode došlo pri plnení pracovných povinností obžalovaným, za spoluzavinenia poškodenej, poškodená si nárok musí uplatniť u zamestnávateľa obžalovaného. Preto ju súd s nárokom na náhradu škody odkázal na občianke civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.