Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_5Co-58-2017.pdf
PDF · 116.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/58/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Hella Slovakia Signal-Lighting s.r.o., so sídlom Hrežďovská 1629/16, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 325 732, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 47 255 498, proti žalovanému: EKODIEL, s.r.o., so sídlom Partizánska 261/23, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 343 056, právne zastúpeného JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom so sídlom Radlinského 678/1, Bánovce nad Bebravou, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2C/5/2016-57 zo dňa 5. januára 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 16.12.2016 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd prikáže žalovanému zdržať sa užívania nehnuteľností o celkovej výmere 257 m2, ktoré sú zapísané Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. 4947, pre kat. úz. Bánovce nad Bebravou, obec Bánovce nad Bebravou, okres Bánovce nad Bebravou, konkrétne parcely reg. "C" č. 4615/2 o výmere 190 m2, druh pozemku: ostatné plochy a nádvoria a parcely reg. "C" č. 4678/9 o výmere 67 m2, druh pozemku: ostatné plochy a nádvoria, spôsobom, ktorý by akokoľvek obmedzoval žalobcu vo výkone jeho vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. 3107 Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, pre kat. úz. Bánovce nad Bebravou, obec Bánovce nad Bebravou, okres Bánovce nad Bebravou alebo by akokoľvek zamedzoval alebo bránil užívaniu týchto nehnuteľností pre účely žalobcu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemkov o celkovej výmere 47.986 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 3107, pre kat. úz. Bánovce nad Bebravou. Tieto pozemky tvoria prevažnú časť areálu žalobcu a sú na nich vybudované stavby, haly, komunikácie, parkoviská a príslušenstvo areálu žalobcu, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Časť pozemkov o celkovej výmere 257 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 4947, pre kat. úz. Bánovce nad Bebravou, ktoré sa nachádzajú v areáli žalobcu a sú jeho prakticky neoddeliteľnou súčasťou, sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Poukázal na nájomnú zmluvu č. 800805033-5-2012 zo dňa 14.08.2012 uzatvorenú medzi žalobcom a pôvodným vlastníkom sporných nehnuteľností. Hlavným účelom tejto nájomnej zmluvy bolo vysporiadanie majetkových vzťahov za účelom výstavby vnútroareálovej komunikácie pre prejazd vozidiel a bezpečný prechod pre peších na parkovisko pre zamestnancov žalobcu. Nakoľko v zmysle platných predpisov išlo o vybudovanie komunikácie ako stavby, žalobca ako nájomca požiadal vtedajšieho vlastníka sporných nehnuteľností o udelenie súhlasu s výstavbou. Na základe udeleného súhlasu sa stal oprávneným stavebníkom aj na sporných nehnuteľnostiach a následne sa stal právoplatným výlučným vlastníkom stavby - komunikácie,
ktorá leží na sporných nehnuteľnostiach. Pôvodný vlastník sporných nehnuteľností ako predávajúci uzavrel so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu č. 800 805-9-30/2016/OOP-Ko, na základe ktorej boli sporné nehnuteľnosti o výmere 257 m2 prevedené do vlastníctva žalovaného. Zápis žalovaného ako vlastníka bol do katastra nehnuteľností vykonaný dňa 05.05.2016. Žalovaný je v zmysle uvedeného právoplatným výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, na ktoré zasahuje právoplatne povolená stavba - komunikácia patriaca žalobcovi. Dôvodil, že v súčasnosti je areál žalobcu upravený tak, že zo štátnej prístupovej komunikácie je od vstupu do areálu z pravej strany prejazd cez sporné nehnuteľnosti na vybudované parkovisko, pričom ide o jedinú prístupovú cestu vedúcu na parkovisko - stavbu patriacu žalobcovi, nachádzajúcu sa na parcele KCN č. 4615/3. Na stavbu parkoviska nie je možné vybudovať inú prístupovú cestu. V prípade, ak by žalovaný akýmkoľvek spôsobom zamedzil prejazd cez sporné nehnuteľnosti, resp. znemožnil by žalobcovi užívať pozemky pre ich súčasné využitie, zamedzil by tým jedinú plynulú (obojsmernú) prístupovú cestu pre výjazd požiarnych vozidiel k hydrantom, jedinú prístupovú cestu k stavbe žalobcu - parkovisku pre zamestnancov, ochromil by v areáli celú dodávku a vývoz tovaru, pričom hrozia rozsiahle materiálne škody, ohrozil by bezpečnosť peších ako aj idúcich v motorových vozidlách, ohrozil by verejný záujem na ochrane života a zdraviam, prípadne, ak by sa napríklad rýchla zdravotná pomoc nemohla dostať na miesto určenia. Poukázal na neúspešné stretnutie medzi žalobcom a žalovaným za účelom úpravy majetkových práv žalobcu a žalovaného. Žalobca ponúkol žalovanému za sporné nehnuteľnosti sumu vo výške 20.000 eur bez DPH, čo je suma viac ako 2,5 krát vyššia ako cena, za ktorú sporné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný a ponúkol tiež nájomné za sporné nehnuteľnosti vo výške, za ktorú boli prenajaté od pôvodného vlastníka. Žalovaný k návrhu zaujal zamietavé stanovisko listom zo dňa 12.12.2016 s tým, že uviedol, že ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností je rozhodnutý využiť všetky zákonné možnosti vyplývajúce z jeho vlastníckych práv vrátane dispozície so svojím majetkom, resp. jeho reálnym využívaním. Podľa názoru žalobcu je tak reálna obava zo zneužitia vlastníckeho práva žalovaného k sporným nehnuteľnostiam. Zároveň vzhľadom ku skutočnosti, že na sporné nehnuteľnosti zasahuje oprávnená stavba žalobcu, je to dôvodná obava z jej poškodenia, resp. znefunkčnenia a poškodenia majetku žalobcu. Uviedol, že podá návrh vo veci samej, v ktorom sa bude domáhať úpravy majetkových a užívacích práv k sporným nehnuteľnostiam. Vydanie neodkladného opatrenia nebude obmedzovať žalovaného takým spôsobom, že by nemohol sporné nehnuteľnosti predať, resp. žiadať za ne primeranú náhradu ako kúpnu cenu alebo nájomné od žalobcu. Neodkladné opatrenie bude brániť žalovanému zneužiť vlastníctvo sporných nehnuteľností tak, ako uvádza vo svojich vyjadreniach a za ním uvedené ceny.
2. V danom prípade súd dospel k názoru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobca sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd prikázal žalovanému zdržať sa užívania sporných nehnuteľností v jeho vlastníctve, a to spôsobom, ktorý by akokoľvek obmedzoval žalobcu vo výkone jeho vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. 3107 Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, pre kat. úz. Bánovce nad Bebravou, obec Bánovce nad Bebravou, okres Bánovce nad Bebravou alebo by akokoľvek zamedzoval alebo bránil užívaniu týchto nehnuteľností pre účely žalobcu. Súd úvodom konštatoval, že ochranu, tak ako sa jej žalobca domáha v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, poskytuje žalobcovi samotný zákon (§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a napokon aj Ústava Slovenskej republiky (čl. 20 ods. 3). Vlastník veci sa podľa zákona musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Pokiaľ by žalovaný uvedené ustanovenia porušil, vystavil by sa zodpovednostným následkom. Zároveň podľa názoru súdu nebola žalobcom preukázaná, resp. aspoň osvedčená existencia takých konkrétnych úkonov, krokov žalovaného (či už právnych alebo faktických), z ktorých by vyplývala bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu a z toho vyplývajúca potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu takým rozhodnutím súdu, akým je neodkladné opatrenie. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nie je možné vyvodiť ani s poukazom na neúspešné mimosúdne rokovanie medzi stranami a ani z vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.12.2016. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd mal za to, že v posudzovanom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Tým nie je dotknuté právo žalobcu podať žalobu vo veci samej. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vydal neodkladné opatrenie v znení jeho návrhu. Uviedol, že súdu predložil dôkazy, a to právne ako aj faktické, z ktorých vyplýva bezprostredná hrozba ujmy na jeho právach a z toho vyplývajúca potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov strán. Žalobca je spoločnosťou - výrobným závodom, zastrešujúcim zabezpečovanie pravidelného príjmu väčšiny obyvateľstva v danom regióne. Pre vytvorenie bezpečnej fungujúcej ziskutvornej prevádzky a výroby pre 2.400 zamestnancov potrebuje dostatočné kapacitné priestory s primeranou pracovnou vybavenosťou. Pokiaľ sa teda jedná o výrobný areál s rozlohou 47.986 m2, je nemysliteľné, že by sa také množstvo ľudí mohlo v pracovnom prostredí bezpečne pohybovať bez riadnej infraštruktúry. Súčasťou výrobného areálu vybudovaného na pozemkoch patriacich HSKS, zapísaných na liste vlastníctva č. 3107, pre k.ú. Bánovce nad Bebravou sú aj prístupové a vnútroareálové komunikácie. Tieto komunikácie boli riadne, na základe platných povolení vybudované žalobcom, tak na pozemkoch HSKS ako aj na sporných pozemkoch pôvodne patriacich ŽSR, a to konkrétne pozemkoch parcely reg. ,,C" č. 4615/2 a parcely reg. ,,C" č. 4678/9, t.č. patriacich žalovanému. Žalovaný je vlastníkom sporných pozemkov o výmere 257 m2, nachádzajúcich sa priamo v areáli HSKS. Ich funkčné využitie priamo pre žalovaného nie je teda praktické ani účelné. Cez sporné pozemky prechádza veľmi dôležitá vnútroareálová komunikácia žalobcu a taktiež komunikácia, ktorá vedie priamo k parkovisku
- postavenému na pozemkoch HSKS. Prakticky teda značnú časť sporných pozemkov patriacich žalovanému zaberá oprávnená stavba HSKS - komunikácia patriaca žalobcovi, ktorú využíva pre vnútorné potreby a zároveň komunikácia, ktorá je jedinou prístupovou cestou ku stavbe žalobcu - parkovisku pre zamestnancov. Ďalej namietal, že súd nesprávne odôvodnil zamietnutie nariadenia neodkladného opatrenia s poukazom na § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatovaním súdu o tom, že žalobcovi poskytuje dostatočnú ochranu ust. § 127 ods. 1 OZ prakticky samotný súd znemožňuje žalobcovi naplniť svojim správaním literu zákona podľa ust. § 415 OZ. Pri podaní návrhu vychádzal z reálnych skutočností a ,,hrozby využívania" vlastníckych práv k sporným pozemkom žalovaným. Žalobca ako zamestnávateľ, zodpovedný za svojich zamestnancov, bezpečnosť pri práci, zabezpečujúci plynulú prevádzku, aby mohol zamestnancom riadne prideľovať prácu a vyplácať mzdu, nie je v pozícií ,,občana spoliehajúceho sa na dobré susedské vzťahy a dodržiavanie dobrých mravov", najmä v prípade, ak žalobcovi samotný žalovaný v odpovedi zo dňa 12.12.2016 oznámil, že ,,ako výlučný vlastník predmetných pozemkov je rozhodnutý využiť všetky zákonné možnosti vyplývajúce z jeho vlastníckych práv vrátane dispozície zo svojim majetkom resp. jeho reálnym využívaním. Žalobca je práve v zmysle ust. §415 OZ povinný správať sa preventívne, aby mohol zabezpečiť riadnu prevádzku HSKS. Má za to, že odpoveď súd nevyhodnotil správne, keď konštatuje, že nebola žalobcom preukázaná, resp. aspoň osvedčená existencia konkrétnych úkonov, z ktorých by vyplývala hrozba ujmy na právach žalobcu. Je ochotný a pripravený rokovať so žalovaným avšak po obdržaní odpovede musí predovšetkým zabezpečiť riadny výkon bezpečnej prevádzky HSKS a obáva sa hrozby reálneho využívania sporných pozemkov žalovaným. Z grafických náčrtov predložených súdu je zrejmé, že sporné pozemky sú umiestnené priamo v areáli a stavby na nich (cestná komunikácia a príjazdová komunikácia na parkovisko) sú pravidelne využívané zamestnancami, zásobovaním a v neposlednom rade ide o komunikáciu výjazdu požiarnych vozidiel. Reálne využitie pozemkov pre žalovaného nemá žiadne praktické opodstatnenie. Naopak on pri podávaní návrhu vychádza zo skutočného stavu využitia sporných pozemkov a obavy ich zatarasením, či znemožnením prístupu na parkovisko. Podaným návrhom sa domáha ochrany práve takéhoto typu zneužitia vlastníckych práv žalovaného a snaží sa predísť vzniku škody, ktorá reálne hrozí a ktorá by bola len veľmi ťažko napraviteľná. Súd nevyhodnotil správne predložené dôkazy, nakoľko tieto minimálne v základnej miere osvedčujú skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôvodnosť nároku osvedčil skutočnosťou, že doposiaľ strany nedospeli k spoločnému riešeniu, a preto je tu stále hrozba zneužitia vlastníckeho práva žalovaného na úkor žalobcu za účelom dosiahnutia svojich požiadaviek, ktoré už na prvý pohľad nie sú v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Zo strany žalobcu je preto neprijateľné spoliehať sa na ochranu, ktorú mu poskytuje ust. § 127 ods. 1 OZ, bez reálneho eliminovania prípadných škôd. Zostáva v trvalom ohrození, že žalovaný sa bude správať spôsobom odporujúcim zákonu. Apeloval na odvolací súd, aby bral do úvahy, že nariadením neodkladného opatrenia vzhľadom na využitie sporných pozemkov, nebudú nad mieru primeranú zákonom poškodené práva žalovaného. Rovnako je splnená aj podmienka dôvodnej obavy nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na strane žalobcu. V prípade, ak by žalovaný akýmkoľvek spôsobom zamedzil prejazd cez sporné pozemky, resp. by znemožnil žalobcovi užívať sporné pozemky pre ich súčasné využitie, zamedzil by tým jedinú plynulú (obojsmernú) prístupovú cestu pre výjazd požiarnych vozidiel, k hydrantom, jedinú prístupovú cestu k stavbe žalobcu - parkovisku pre zamestnancov, ochromil by v areáli celú dodávku a vývoz tovaru,
pričom hrozia rozsiahle materiálne škody, ohrozil by bezpečnosť peších ako aj idúcich v motorových vozidlách, ohrozil by verejný záujem na ochrane železničného pásma, ohrozil by verejný záujem na ochrane života a zdravia, prípadne, ak by sa napr. rýchla zdravotná pomoc nemohla dostať na miesto určenia. V nadväznosti na vyššie uvedené, má za to, že je reálna obava zo zneužitia vlastníckeho práva žalovaného k sporným pozemkom. Odpoveď žalovaného v nadväznosti na uvedené využitie sporných pozemkov z hľadiska žalobcu a z hľadiska žalovaného, možno vnímať ako odpoveď nesúcu znaky bezprávnej vyhrážky. Zároveň vzhľadom ku skutočnosti, že na sporné pozemky zasahuje oprávnená stavba žalobcu, je tu dôvodná obava z jej poškodenia, resp. znefunkčnenia a poškodenia majetku žalobcu.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým uznesením. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke posúdil správne a dostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil. S tvrdeniami žalobcu uvádzanými v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ako aj v odvolaní nesúhlasí. Žalobca opakovane uvádza, ako hrozí zamedzenie jedinej plynulej prístupovej cesty pre výjazd požiarnych vozidiel k hydrantom, k parkovisku, ochromenie dodávky a vývozu tovaru, hrozba rozsiahlej materiálnej škody, ohrozenie bezpečnosti peších aj idúcich v motorových vozidlách, ohrozenie verejného záujmu na ochrane železničného pásma, ohrozenie verejného záujmu na ochrane života a zdravia atď., až je trochu nadnesene možné nadobudnúť dojem, že celý závod žalobcu a jeho fungovanie stojí a padá na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného. Pritom žiadne takéto tvrdené skutočnosti žalobca nepreukázal a ani len neosvedčil. Je pravdou, že dotknuté pozemky pôvodne Železnice Slovenskej republiky prenajali žalobcovi, avšak žalobca ako nájomca si nedohodol s prenajímateľom žiadne predkupné právo a preto po skončení nájomného vzťahu boli dotknuté pozemky predmetom verejného ponukového konania. Tvrdenie žalobcu uvádzané a zvýraznené v odvolaní, že sa v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka správa preventívne, je v príkrom rozpore s jeho reálnymi krokmi. Žalobca si nedohodol v nájomnej zmluve predkupné právo, žalobca pred skončením nájomnej zmluvy nepožiadal o jej predĺženie alebo o odkúpenie dotknutých pozemkov, po skončení nájomného vzťahu sa žalobca nezúčastnil verejného ponukového konania. Toto správanie žalobcu možno označiť nepreventívne a určite nezodpovedné. Hoci žalovaný po nadobudnutí vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom dostal ponuku od súkromnej osoby na odkúpenie dotknutých pozemkov (o čom bol žalobca informovaný na osobnom stretnutí dňa 28. 10. 2016), toto žalovaný neurobil a oficiálne sa so svojou ponukou na odpredaj obrátil priamo na žalobcu. Teda od nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom dňa 05. 05. 2016 až do 26. 09. 2015, kedy žalovaný zaslal prostredníctvom právneho zástupcu list, žalovaný nič s dotknutými pozemkami nerobil. Ani po stretnutí dňa 28. 10. 2016 a ani po obdržaní písomného vyjadrenia žalobcu a odpovedi žalovaného zo dňa 12. 12. 2016 žalovaný nič s dotknutými pozemkami reálne nerobil. Vychádzal z toho, že dotknuté pozemky sú predmetom rokovania oboch zúčastnených strán. Po svojej odpovedi zo dňa 12. 12. 2016 adresovanej žalobcovi, neobdržal žiadnu odpoveď, a aj napriek tomu nič s dotknutými pozemkami nerobil, ani v súčasnosti nerobí. Až o viac ako dva mesiace - dňa 20. 02. 2017 mu bolo doručené odvolanie žalobcu voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom o takomto návrhu žalobcu nemal až do doručenia súdnej zásielky, žiadnu vedomosť. On je stále pripravený ohľadne dotknutých pozemkov rokovať a víta vyjadrenie žalobcu v odvolaní, že je ochotný a pripravený rokovať s ním. Preto nechápe postup žalobcu, prerušenie rokovania a podanie predmetného návrhu na súd. V samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v odvolaní žalobca neuvádza niektoré veľmi dôležité skutočnosti, a to že prístup k samotnému závodu žalobcu z verejnej cestnej komunikácie je vybudovaný z opačnej strany a nie cez dotknuté pozemky. Týmto prístupom je zabezpečená aj nakládka a vykládka, je zokruhovaný a je dostatočne široký, keďže tadiaľ pravidelne jazdia kamióny. Prístup vozidiel, zamestnancov, záchranných zložiek je zabezpečený práve vyššie uvedeným hlavným vstupom do areálu žalobcu, pričom dotknuté pozemky pôvodne neboli určené na vjazd nákladných vozidiel ani vozidiel záchranných zložiek. Dotknuté pozemky sa nenachádzajú v areáli žalobcu, ale mimo oploteného areálu žalobcu. Prístup k požiarnym nádržiam a hydrantom, ktoré sa nachádzajú v oplotenom areáli žalobcu je cez vyššie uvedený samostatný hlavný vstup do areálu žalobcu a nie cez dotknuté pozemky, ktoré sú ďaleko od požiarnych nádrží a hydrantov a sú oddelené zelenou plochou a oplotením. Je pravdou, že cez dotknuté pozemky jazdia osobné motorové vozidlá k jednému z dvoch parkovísk žalobcu, pričom sami zamestnanci robia prekážku v zjazdnosti prístupovej cesty k parkovisku, keďže svojimi osobnými motorovými vozidlami parkujú aj pozdĺž celej prístupovej cesty, teda aj na dotknutých pozemkoch. A to bez toho, že by žalobca vyvinul akúkoľvek iniciatívu k riešeniu užívania dotknutých pozemkov bez právneho dôvodu (teda bez akejkoľvek zmluvy či súhlasu žalovaného). Pokiaľ ide o samotnú žalobcovu kvalifikáciu parkoviska ako stavby, takto to je možné chápať maximálne z
hľadiska stavebnotechnického, nie občianskoprávneho. Nedbanlivostný až ľahkovážny prístup žalobcu k zabezpečeniu si práva k dotknutým pozemkom po skončení nájomného vzťahu nemôže byť na ujmu žalovanému, ktorý je vlastníkom dotknutých pozemkov. Vlastnícke právo je jedno zo základných práv zaručených v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky a jeho ochrana má prednosť pred neodôvodnenými a neosvedčenými domnienkami žalobcu. Navyše navrhovaný petit návrhu znejúci na zdržanie sa užívania dotknutých pozemkov spôsobom, ktorý by akokoľvek obmedzoval žalobcu vo výkone jeho vlastníckych práv alebo by akokoľvek zamedzoval alebo bránil užívaniu jeho nehnuteľností pre účely žalobcu by bolo možné posudzovať ako neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaného. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa zrejme zámerne opomenul zmieniť, či akokoľvek vyjadriť k predmetu mimosúdneho rokovania účastníkov, kedy bola žalobcovi predložená ponuka predaja a prenájmu sporných pozemkov zo strany žalovaného zo dňa 28.10.2016 (ďalej ako ,,Ponuka"), ktorá zďaleka nie je v súlade s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom, naopak je v nehoráznom nepomere finančnej predstavy zisku žalovaného zo sporných pozemkov, oproti ich skutočnej trhovej hodnote. Práve v tomto smere a v nadväznosti na priebeh a výsledok rokovaní so žalovaným, sa obrátil na súd so žiadosťou o dočasnú právnu ochranu. Práve odpoveď žalovaného na protiponuku zo strany žalobcu, oprávnene u neho vyvolala obavu z predlžovania a bezvýslednosti mimosúdnych rokovaní, v ktorých bude žalovaný pravdepodobne skĺzať do vyvíjania nátlaku na žalobcu. Opätovne predložil nákres dispozície sporných pozemkov, z ktorého je evidentné, že cez tieto vedie cestná komunikácia - vedúca na parkovisko a cestná komunikácia okolo areálu. Podstatou neodkladného opatrenia je jeho predbežný a preventívny charakter. Má čakať až na to, že žalovaný zneužije svoje vlastnícke právo a následne riešiť situáciu. Nemôže sa spoliehať len na to, že žalovaný doposiaľ nič so spornými pozemkami nerobil. V areály žalobcu je vypracovaný schválený protipožiarny plán. Znemožňovanie bezpečného prejazdu vozidiel, a spoliehanie sa na to, že je malá pravdepodobnosť, že by sa mohlo niečo také stať, alebo že by práve v takom čase sa nik nenachádzal na jednosmernej ceste a neblokoval by príjazd vozidiel, je viac ako absurdné, o to viac len z dôvodu vidiny vysokého finančného zisku. Žiadal odvolací súd, aby prihliadal na skutočnosť, že on nesleduje žiadny ,,osobný prospech" alebo výhodu. Neusporiadanie vzťahov má dopad na zamestnancov žalobcu a región ako taký. Zároveň, by neodkladné opatrenie nijakým spôsobom neohrozilo, či neobmedzilo žalovaného. Domáha sa neodkladného opatrenia len vo vzťahu užívania vlastníckeho práva, a to len spôsobom, ktorý by mohol ohroziť žalobcu. Zdôraznil, že žalovanému ide výlučne o finančný prospech, čo akceptuje, avšak nie za podmienok minimálne v rozpore s dobrými mravmi. Má za to, že žalovaný sa snaží navodiť laxnosť posudzovania návrhu žalobcu vo vzťahu k významu sporných pozemkov v areály žalobcu. Po prvé, opravuje mylne vysvetlenú mienku o ceste vedúcej okolo závodu žalobcu. Predsa uviedol, že okolo celého závodu je vybudovaná vnútroareálová komunikácia. Táto komunikácia, však nie je obojsmerná po celej jej dĺžke. Preto v prípade, ak by nebol možný prechod cez sporné pozemky, je možné sa vozidlami dostať len z druhej strany areálu k požiarnym hydrantom (táto cesta je ešte aj mnohonásobne dlhšia). Avšak na tejto ceste je zjednosmernená premávka - dve proti sebe idúce vozidlá sa na komunikáciu nezmestia. Nakoľko závod je neustále v prevádzke, a ako potvrdil aj žalovaný, jazdia tu kamióny, ako sa v prípade požiarnej udalosti dostane hasičské auto k hydrantom. Žalovaný situáciu a odôvodnenia žalobcu bagatelizuje a nevníma skutočnosť, že je potrebná plynulá bezpečná premávka. Po druhé parkovisko vo vlastníctve žalobcu je stavbou, na čo už poukázal aj zákonnými ustanoveniami, a rovnako tak časť prístupovej cesty vedúcej k nemu. Na základe vyššie uvedeného v súvislosti s podaným návrhom a odvolaním k zamietnutiu návrhu má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, ktoré nad mieru požadovanú zákonom pre vydanie neodkladného opatrenia, osvedčujú skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Rovnako tak osvedčil aj dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu a skutočnú hrozbu nenapraviteľnej, resp. ťažko napraviteľnej ujmy pre žalobcu. Na základe vyššie uvedeného právneho a faktického stavu žiadal odvolací súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, tak ako žiadal v návrhu.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že s vyjadrením žalobcu ako celku nesúhlasí. V celom rozsahu zotrvával na tvrdeniach a skutočnostiach uvedených vo vyjadrení zo dňa 27. 02. 2017. Pokiaľ ide o ponuku žalovaného zo dňa 28. 10. 2016, nemožno touto ponukou žalovaného a jeho predstavou ohľadne výšky kúpnej ceny zdôvodňovať potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Prevažná väčšina tvrdení a otázok žalobcu sú jeho subjektívne domnienky, žiadnym spôsobom preukázané a ani len osvedčené. Vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 12. 2016 uviedol, že je rozhodnutý
využiť všetky zákonné možnosti vyplývajúce z jeho vlastníckych práv - nie však žiadne nezákonné postupy. Navyše k žiadnym konkrétnym úkonom zo strany žalovaného nedošlo, pretože predmetné pozemky považuje stále za objekt rokovaní, čo mimochodom vo svojom odvolaní potvrdil aj žalobca. Pokiaľ ide o údajný schválený protipožiarny plán, tak skutočnosť, že donedávna boli na ceste vedúcej cez predmetné pozemky žalovaného na parkovisko a hlavnej ceste dopravné značky zákazu vjazdu a zákazu odbočenia nákladným vozidlám, preukazuje, že táto cesta nebola nikdy plánovaná na príjazd napr. hasičských vozidiel. Navyše cez predmetné pozemky žalovaného prechádza prístup mimo areálu závodu na parkovisko tiež mimo areálu závodu. Navyše samotnému prejazdu bránia samotné osobné motorové vozidlá, ktoré sú odstavované pozdĺž celej bočnej prístupovej cesty. Žalobca potvrdil tvrdenie žalovaného, že okolo celého areálu (mimo predmetných pozemkov žalovaného) vedie cestná vnútroareálová komunikácia, ktorá vedie aj okolo protipožiarnych nádrží, ktoré sú vo vnútri oploteného areálu závodu. Od predmetných pozemkov žalovaného sú tieto protipožiarne nádrže oddelené zelenou plochou, plotom a zasa zelenou plochou. V prípade potreby prejazdu záchranných zložiek v závode záchranné vozidlá musia nevyhnutne využiť len túto vnútroareálovú komunikáciu a vstup cez hlavnú bránu do areálu. Navyše žalovaný nikdy nebránil a ani sa nikdy nevyjadril, že bude brániť vjazde akýchkoľvek vozidiel po svojom pozemku. Žalobca zámerne opisuje situáciu spôsobom, ako mu to vyhovuje, aby docielil obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného. Rovnako podstata sporu nie je v tom, či parkovisko je stavba alebo nie, ale či je dôvod na tak závažný zásah do vlastníckeho práva ako je neodkladné opatrenie. Jediné, o čo sa žalobca svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia opiera, je list žalovaného zo dňa 12. 12. 2016. Tvrdenie, že ponuka kúpnej ceny navrhnutá žalobcom sa ,,zďaleka nepribližuje predstavám žalovaného", nie je a ani nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia a je vyjadrením nesúhlasu žalovaného s navrhnutou výškou ponúkanej kúpnej ceny zo strany žalobcu. Jednalo sa totiž o prvý návrh ceny. Po prvotnej výmene stanovísk však žalobca podal predmetný návrh na súd. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaný ako vlastník pozemkov je rozhodnutý využiť všetky zákonné možnosti vyplývajúce z jeho vlastníckych práv vrátane dispozície so svojim majetkom, resp, jeho reálnym využívaním, z uvedeného v žiadnom prípade nie je možné dovodiť reálnu obavu žalobcu odôvodňujúcu potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi a to nariadením neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že žalovaný má zákonné možnosti vyplývajúce z jeho vlastníckych práv nemusel žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žalobcovi ani uvádzať, pretože je to konštatovanie, že právna úprava žalovanému dáva zákonné možnosti vyplývajúce z jeho vlastníckych práv a v prípade, že by takéto konštatovanie vo vyjadrení žalovaného nebolo, neznamenalo by to, že žalovaný zákonné možnosti vyplývajúce z jeho vlastníckych práv nemá. Pokiaľ ide o formuláciu, že nevylučuje ,,dispozíciu so svojím majetkom", ,,reálne využívanie", zasa sa jedná o všeobecné konštatovanie, ktoré zahŕňa napr. prevod alebo inú dispozíciu, v prípade zákazu ktorej by to viedlo protiústavnému a neodôvodnenému obmedzeniu vlastníckych práv žalovaného. Žalovaný si dovoľuje požiadať o ochranu svojho ústavného práva chráneného článkom 20 ods. 1 Ústavy SR. Zdôraznil, že navrhovaný petit návrhu znejúci na zdržanie sa užívania dotknutých pozemkov spôsobom, ktorý by akokoľvek obmedzoval žalovaného vo výkone jeho vlastníckych práv alebo by akokoľvek zamedzoval alebo bránil užívaniu jeho nehnuteľností pre účely žalobcu by bolo možné považovať za neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaného. Na základe uvedeného preto navrhoval, aby krajský súd potvrdil napadnuté uznesenie a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenie, z dôvodu, že v posudzovanom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v predmetnej veci nebola žalobcom preukázaná, resp. aspoň osvedčená existencia takých konkrétnych úkonov, krokov žalovaného (či už právnych alebo faktických), z ktorých by vyplývala bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu a z toho vyplývajúca potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu takým rozhodnutím súdu, akým je neodkladné opatrenie. V danom prípade teda nebol preukázaný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, teda žalobca neosvedčil, že žalovaný koná tak, že nároku, ktorému sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, objektívne a bezprostredne hrozí konkrétna ujma. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nie je ani podľa odvolacieho súdu možné vyvodiť ani s poukazom na neúspešné mimosúdne rokovanie medzi stranami a ani z vyjadrenia žalovaného zo dňa 12.12.2016. Žalobca síce opakovane uvádza, ako hrozí zamedzenie jedinej plynulej prístupovej cesty pre výjazd požiarnych vozidiel k hydrantom, k parkovisku, ochromenie dodávky a vývozu tovaru, hrozba rozsiahlej materiálnej škody, ohrozenie bezpečnosti peších aj idúcich v motorových vozidlách, ohrozenie verejného záujmu na ochrane železničného pásma, ohrozenie verejného záujmu na ochrane života a zdravia, pritom však žiadne takéto tvrdené skutočnosti žalobca nepreukázal a ani len neosvedčil. Teda v predmetnej veci vzhľadom na skutkový a právny stav mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že nie sú naplnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd prvej inštancie správne návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).