Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_13Co-57-2017.pdf
PDF · 104.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: O. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX A., okres S., o zaplatenie 202,61 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu zo dňa 30. 12. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4Csp/18/2016-52 zo dňa 18. 11. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % nákladov podľa § 251 CSP.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom procesný súd zamietol žalobu a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.07.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 202,61eur spolu s úrokom vo výške 28,00 % ročne zo sumy 202,61 eur od 25.08.2015 do zaplatenia, a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 18.11.2013 zmluvu č. 2781653002 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet žalovanej č. J Za poskytovanie produktov a služieb bol žalobca oprávnený účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Povinnosťou žalovanej bolo mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaná porušila uvedenú zmluvnú povinnosť, keď sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a dlh nevyrovnala. Žalobca zatvoril účet žalovanej, o čom ju informoval posledným výpisom z účtu. Pred zatvorením účtu žalobca vykonal dňa 24.08.2015 internú účtovnú transakciu, a debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Po dobu nepovoleného prečerpania je žalovaná povinná platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Istina pohľadávky vo výške 202,61 eur je preto úročená úrokom vo výške 28% ročne až do vyplatenia pohľadávky.
3. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 23.09.2016, žalobca uviedol, že istina dlhu vo výške 202,61 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej, vyplývajúcimi z predloženej platobnej histórie vo forme výpisov z účtu žalovanej. Debetné
obraty predstavovali tieto operácie: úroky (sú účtované vždy zo sumy aktuálne v debete za celé obdobie až po jeho vyrovnanie a pripísané sú vždy mesačne) vo výške 37,70 eur, zúčtované poplatky za vedenie účtu - poplatok za osobný účet (mesačne) vo výške 62,40 eur, výzva - nepovolený debet (prečerpanie účtu) vo výške 30,- eur, upomienka - nepovolený debet (prečerpanie účtu) vo výške 15,- eur, vedenie exekúcie - poplatok za vedenie účtu postihnutého výkonom rozhodnutia/exekúcie vo výške 60,- eur. Dátumy zúčtovania jednotlivých poplatkov, teda aj platobná história účtovaných poplatkov vyplývajú z priložených výpisov z účtu. K základu nároku žalobca ďalej uviedol, že ak nastane nepovolené prečerpanie, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať, t.j. je splatný bez zbytočného odkladu po tom, čo vznikne. Splácanie nepovoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta z kreditných obratov. Žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania v zmysle výpisu č. 4/2014, transakciou vykonanou dňa 30.04.2014. Nepovolené prečerpanie nevyrovnala, na základe čoho banka pristúpila k internej bankovej operácii - „Prevedenie dlhu klienta“ na vnútorný účet banky dňa 24.08.2015 (výpis č. 8/2015). Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, od 01.02.2016 vo výške 28% ročne. S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok.
4. Žalovaná sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadrila ani nepoužila prostriedky procesnej obrany.
5. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
6. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
7. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá Civilného sporového poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
8. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené uznesením, č. k. 4Csp/18/2016-49 zo dňa 08.11.2016, vyveseným na úradnej tabuli súdu dňa 08.11.2016 a na webovej stránke tunajšieho okresného súdu, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
9. Z listinných dôkazov označených a predložených žalobcom, nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banky Slovensko, a. s., výpismi z účtu žalovanej, Sadzobníkom poplatkov a úrokov, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 18.11.2013 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovanú osobný účet číslo 27816530002/5600, v mene euro.
11. Podľa čl. IV. bod 2. Zmluvy za poskytovanie produktov a služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu zriadeného účtu na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu alebo služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom Zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou Zmluvou a so Sadzobníkom.
12. Podľa výpisu z účtu č. 8/2015 zostatok na účte žalovanej ku dňu 24.08.2015 bol záporný, a to mínus 202,61 eur. Podľa výpisu z účtu 4/2014 zostatok na účte žalovanej v mesiaci marec 2014 bol v sume 2,49 eur. Žalovaná sa dostala do záporného zostatku na účte v mesiaci apríl 2014, po zaúčtovaní mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 3,90 eur, zostatok na účte žalovanej bol tak mínus 1,41 eur. Ku dňu
30.05.2014 bol zostatok na účte žalovanej mínus 5,34 eur, ku dňu 30.06.2014 bol už zostatok na účte žalovanej mínus 24,62 eur, ku dňu 31.07.2014 bol zostatok na účte žalovanej mínus 59,53 eur, ku dňu 28.08.2014 bol zostatok na účte žalovanej mínus 64,87 eur, ku dňu 30.09.2014 bol zostatok na účte žalovanej mínus 75,28 eur, ku dňu 31.10.2014 bol zostatok na účte žalovanej mínus 86,- eur, ku dňu 28.11.2014 bol zostatok na účte žalovanej mínus 96,89 eur, ku dňu 31.12.2014 bol zostatok na účte žalovanej už mínus 108,13 eur, ku dňu 30.01.2015 bol zostatok na účte žalovanej mínus 119,64 eur, ku dňu 27.02.2015 bol zostatok na účte žalovanej mínus 131,14 eur, ku dňu 31.03.2015 bol zostatok na účte žalovanej mínus 143,20 eur, ku dňu 30.04.2015 bol zostatok na účte žalovanej mínus 155,44 eur, ku dňu 29.05.2015 bol zostatok na účte žalovanej mínus 168,07 eur, ku dňu 30.06.2015 bol zostatok na účte žalovanej mínus 180,89 eur, ku dňu 31.07.2015 bol zostatok na účte žalovanej dosahoval mínus 194,15 eur, a ku dňu 24.08.2015, t.j. ku dňu zatvorenia účtu, bol debetný zostatok na účte žalovanej mínus 202,61 eur.
13. Dňa 24.08.2015 žalobca vykonal internú účtovnú transakciu a debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet.
14. Podľa Sadzobníka poplatkov žalobcu, účinného od 01.07.2016, predstavuje úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní účtu 28 % ročne.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
20. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
21. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
22. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
23. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 18.11.2013 uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovanú osobný účet. Uzatvorená zmluva o bežnom účte má tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľom. Dôvodnosť uplatneného nároku titulom zaplatenia debetného zostatku v dôsledku nepovoleného prečerpania na osobnom účte žalovanej vo výške 202,61 eur spolu so úrokom
vo výške 28 % ročne súd však preukázanú nemal. Podľa výpisu z účtu 4/2014 zostatok na účte žalovanej bol v mesiaci marec 2014 kladný, a to v sume 2,49 eur. V mesiaci apríl 2014 sa žalovaná dostala do záporného zostatku na účte, a to po zaúčtovaní mesačného poplatku za vedenie účtu. Na ťarchu účtu žalovanej boli od uvedeného obdobia účtované len rôzne poplatky, konkrétne poplatky za osobný účet, poplatky za debetnú upomienku, poplatky za debetnú výzvu a poplatky za vedenie účtu postihnutého exekúciou, a tiež úroky. Zostatok na účte žalovanej ku dňu uzatvorenia účtu, t.j. ku dňu 24.08.2015, bol záporný, mínus 202,61 eur.
24. Napriek účtovaným poplatkom Zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jej bežného účtu a ani ich výšku. Ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach a Sadzobník poplatkov a služieb žalobcu, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaná mala reálnu možnosť ovplyvniť, a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, ako spotrebiteľa. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní býva zo strany veriteľa v mnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho prekvapenia, čomu svedčí aj zapracovanie rôznych poplatkov do všeobecných zmluvných podmienok a následne do Sadzobníka. Tieto majú mať podľa názoru súdu pre každého jeho zmluvného partnera, t.j. pre neurčitý počet klientov v súvislosti s poskytovaním bankových produktov a služieb zo strany žalobcu, iba podporný a vysvetľujúci charakter individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy, uzavretej už s konkrétnym klientom. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Od spotrebiteľa preto nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.
25. Žalobca tiež nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré by žalovanú zaväzovalo k povinnosti platiť úroky, tiež neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe žalobca uplatnené úroky, ktoré sú uvedené v jednotlivých výpisoch za mesiace apríl 2014 až august 2015, v celkovej sume 37,70 eur účtoval. Úrok pritom predstavuje odplatu pre veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak žalobca žalovanej žiadne peňažné prostriedky neposkytol, ani navykonával príkazy žalovanej na platby, na ktoré by na účte nemala dostatok peňažných prostriedkov. Naopak na ťarchu jej osobného účtu dlhodobo účtoval iba rôzne, prevažne sankčné poplatky. S poukazom na uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 255 ods. 1 tak, že žalovanej ako úspešnej v konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaná si žiadnu náhradu trov konania neuplatnila“.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a ďalej tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).
4. Súd tvrdí, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku ani zmluvné dojednanie účastníkov, ktoré by žalovaných zaväzovalo platiť úroky. Žalobca neuviedol z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe úroky účtoval. Žalobca má za to, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, resp. § 43 ods. 1 OSP za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
Súd prvej inštancie tak rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov. Žalobcovi bolo tak v konaní odopreté právo na ochranu jeho oprávneného nároku uplatneného návrhom na začatie konania.
5. Žalobca zaujíma stanovisko aj k tvrdeniu, že zmluva neobsahuje zmluvné dojednanie o povinnosti platiť akékoľvek poplatky. V ustanoveniach o poplatkoch vo VOP a sadzobník poplatkov a služieb, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne dojednané, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaná mala reálnu možnosť ovplyvniť ako uvádza žalobca. Tu žalobca poukazuje na ust. § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách, ako aj ust. § 31 ods. 4 zákona, v zmysle ktorého neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy sú obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d) rámcová zmluva obsahuje okrem iného informácie o poplatkoch a úrokoch. Zákon teda výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle 25.5. sú VOP súčasťou zmluvy o osobnom účte. V zmysle VOP je sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP a teda aj rámcovej zmluvy.
6. Žalobca záverom poukázal aj na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k smernici 2008/48/ES - VEC C-42/15 z 09. 11. 2016, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. 12. 2014 doručeným Súdnemu dvoru 02. 02. 2015, ktorý súvisí s konaním Home Credit Slovakia, a. s., proti Kláre Bíróovej. V zmysle uvedeného rozsudku sa článok 10 ods. 1 a 2 smernice EP a Rady 2008/48 ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice, musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti zmluvy uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice.
7. Na základe uvedeného teda dôvod na nepriznanie úrokov a poplatkov nie je daný.
8. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
9. Vyjadrenie podané nebolo.
10. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.
11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď zamietol návrh. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.
12. K dôvodom odvolania krajský súd naviac dodáva. Tvrdenie odvolateľa, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, resp. § 43 ods. 1 OSP za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné uviesť. Ust. § 129 ods. 1 CSP ukladá
súdu, aby vyzval toho, kto urobil podanie, z ktorého nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, na doplnenie alebo opravenie podania v lehote. Zákon neuvádza, že argumentačná a dôkazná nedostatočnosť strany je takou neúplnosťou podania, ktorú má odstraňovať procesný súd. Znamená to, že strana v konaní má z vlastnej iniciatívy nie len povinnosť tvrdenia, ale musí iniciatívne postupovať aj pri predkladaní dôkazov (dôkazná povinnosť). Jednoducho, pokiaľ strana v konaní niečo tvrdí, má povinnosť to aj preukázať. V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu neúspechu v konaní pre neunesenie dôkazného bremena.
13. Žalobca v odvolaní poukazuje aj na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní v smernici 2008/48/ES - VEC C-42/15 z 09. 11. 2016. Čo táto smernica obsahuje v odvolaní žalobca v podstate vystihol. Ide o to, že časť podstatných náležitostí zmluvy o úvere sa môže uviesť aj osobitne v prílohe. Nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden ucelený dokument. Príloha však musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a taktiež musí byť spotrebiteľovi odovzdaná, aby sa s ňou mohol oboznámiť. Európsky súd sa nevyjadril k tomu, či musí byť zmluvnými stranami osobitne podpísaná zmluva, aj všetky jej prílohy. To znamená, napr. aj všeobecné podmienky. Toto európska smernica neupravuje a rozhodovanie v tomto smere prináleží slovenským súdom.
14. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobca doručil žalovanej aj všeobecné obchodné podmienky, že s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami bola žalovaná riadne oboznámená, a že ich pri prevzatí podpísala.
15. Odvolací súd vychádzajúc z rozhodnutia súdu prvej inštancie tak isto zastáva stanovisko, že aj všeobecné obchodné podmienky museli byť žalovanej doručené, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať skutočnosť, že žalovaná s týmito obchodnými podmienkami bola riadne oboznámená, že im porozumela a že ich podpísala pri prevzatí.
16. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
- Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
- Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
- Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatnením alebo bránením práva.
17. Úspešnej žalovanej odvolací súd preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré jej budú priznané v zmysle ust. § 251 CSP.
18. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).