Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-48-2016.pdf
PDF · 84.28 KB
Case nature
Subarea
11CoP/48/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: R. R., nar. XX.XX.XXXX a Z. R., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 7, H., t.č. bytom R. I. XX, XXX XX H., zast. JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Dobrovičova 6, 811 02 Bratislava, a otec - V.. M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 7, H., t.č. bytom R. I. XX, XXX XX H., o návrhu matky na určenie výživného pre maloleté deti a o uloženie povinnosti zaplatiť sumu XXX . eur, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.03.2015, č.k. 13P/129/2012-420, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 19.03.2015, č.k. 13P/129/2012-420 uložil otcovi povinnosť zaplatiť matke sumu XXX eur v lehote do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 147a, § 119 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“), a tým, že neboli splnené náležitosti riadne podaného návrhu na odročenie pojednávania nariadeného na 12.03.2015, najmä čo sa týka včasnosti podania takéhoto návrhu a jeho odôvodnenia, nakoľko otec a jeho právny zástupca ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní prostredníctvom podania urobeného faxovými prostriedkami, doručeného na Okresný súd Bratislava IV dňa 11.03.2015. Súd prvej inštancie mal taktiež za to, že otec súdu neoznámil dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, keďže právne zastupovanie otca prevzal jeho zástupca dňa 26.01.2015, otec mal vykázané doručenie predvolania dňom 28.02.2015 (nakoľko právny zástupca oznámil súdu prevzatie zastupovanie otca až dňa 01.03.2015) a právny zástupca otca už dňa 06.02.2015 vedel, že na termín pojednávania dňa 12.03.2015 je objednaný na vyšetrenie, teda sa predmetného pojednávania nebude môcť zúčastniť.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie otec navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a uplatnený nárok matky maloletých detí zamietol. Súdu prvej inštancie vytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nedostatočne, resp. nesprávne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné, nakoľko uplatnené právo zo strany matky je podložené klamstvom a inými fabuláciami. Uviedol, že v čase doručenia plnomocenstva, ktoré udelil svojmu právnemu zástupcovi, na súd prvej inštancie (t.j. dňa 01.03.2015), jeho právny zástupca nevedel ani o termíne vyšetrenia, ako ani o termíne pojednávania. Dňa 06.02.2015 dostal právny zástupca od ošetrujúceho lekára v I. tzv. „CT žiadanku“ v troch vyhotoveniach, bez vyplneného dátumu objednania, nakoľko výkon vyšetrenia mal byť presne určený
zamestnancom v nemocnici v G. podľa voľných kapacít. Ako dôkaz priložil k podanému odvolaniu i predmetné CT žiadanky, z ktorých vyplýva, že celá žiadanka bola vypísaná elektronicky, len deň a hodina výkonu vyšetrenia bola písaná ručne. V spojitosti s uvedeným tvrdil, že jeho právny zástupca sa objektívne o termíne zákroku nemohol dozvedieť skôr ako dňa 11.03.2015, kedy prostredníctvom faxu zaslal súdu žiadosť o odročenie pojednávania. Poukázal na skutočnosť, že súd má pri posudzovaní ospravedlnení zo strany účastníkov konania postupovať individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti a možnosti, ktoré majú účastníci, nie sa striktne držať znenia jednotlivých ustanovení zákona a vykladať ich v neprospech účastníkov.
4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
5. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 147a ods. 1 O.s.p., ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu XX eur.
10. Podľa § 147a ods. 2 O.s.p., účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 <.. na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu XXX eur.
11. Podľa § 147a ods. 4 O.s.p., právo podľa odsekov 1 <. nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 <. a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. 12. Podľa § 147a ods. 5 O.s.p., právo podľa odsekov 1 <. a <. zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo pojednávanie konať.
13. Podľa § 147a ods. 6 O.s.p., o práve podľa odsekov 1 <. a <Z. rozhodne súd bez zbytočného odkladu na návrh. Toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania.
14. Podľa § 119 ods. 2 O.s.p, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
15. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci začalo za účinnosti procesnoprávneho predpisu, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016, zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych veciach (akým je i predmetné konanie) boli však upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy (zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) a novej právnej úpravy (zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Naviac princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samostatné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.
16. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uvádzal namiesto pojmu „súd prvého stupňa“ použitého v rozhodnutí súdu prvej inštancie a i v následných podaniach účastníkov, pojem „súd prvej inštancie“, ktorý bol zavedený Civilným mimosporovým poriadkom. V zmysle princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, postupoval odvolací súd pri prejednávaní odvolacích námietok otca, tak že ich posudzoval podľa právneho predpisu účinného do 30.06.2016, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 147a O.s.p. upravovalo peňažné nároky účastníka v prípade, keď došlo k odročeniu pojednávania. V predmetnom ustanovení zákonodarca zavádzal sankčný mechanizmus, ktorý mal účastníkov a ich zástupcov odradiť od úmyselného spôsobovania obštrukcií v súdnom konaní, prípadne prinútiť k včasnému oznamovaniu dôvodov na odročenie pojednávania. Jedným z dôvodov na tento peňažný nárok bola skutočnosť, že protistrana mohla od účastníka požadovať sankčné plnenie za to, že bolo odročené pojednávanie, pretože sa on alebo jeho advokát nedostavili na pojednávanie za situácie, že účastník, alebo jeho advokát vôbec neospravedlnil svoju neprítomnosť, alebo ospravedlnil svoju neprítomnosť, ale nie z dôvodu, ktorý predpokladá ust. § 119 O.s.p., alebo ospravedlnil svoju neprítomnosť z dôvodu, ktorý predpokladá ust. § 119 O.s.p. a súčasne požiadal o odročenie pojednávania, no v lehote kratšej ako tri dni pred termínom pojednávania. Z ustanovení § 147a ods. 1 - § 147a ods. 6 O.s.p. vyplývalo, že ak konajúci súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, mal účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu XX,- eur, resp. XXX,- eur, ak bolo pojednávanie odročené z dôvodu na strane účastníka alebo z dôvodu na strane jeho zástupcu. Na vznik tohto práva Občiansky súdny poriadok zároveň ustanovil kumulatívne splnenie ďalších dvoch podmienok a to jednak, že žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená menej ako tri dni pred konaním pojednávania a jednak, že protistrana, ktorá sa dostavila na nariadené pojednávanie si toto právo uplatnila najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa pojednávanie malo konať. Z uvedeného preto jasne vyplýva, že Občiansky súdny poriadok neumožňoval v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok na vznik tohto práva, žiaden dôvod liberácie.
17. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že Okresný súd Bratislava IV vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.03.2015 (účastníci konania boli na pojednávanie riadne predvolaní), ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu, že otec a jeho právny zástupca ospravedlnili svoju neúčasť prostredníctvom faxového podania doručeného na Okresný súd Bratislava IV dňa 11.03.2015 (doplnené písomným podaním doručeným súdu dňa 13.03.2015), t.j. deň pred konaním pojednávania, z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu otca pre dlhodobo naplánovaný zákrok v nemocnici v G. Prílohou uvedeného návrhu otca a jeho právneho zástupcu na odročenie pojednávania bola i fotokópia „CT žiadanky“. Dňa 12.03.2015 Okresný súd Bratislava IV rozhodol o odročení nariadeného pojednávania pre neprítomnosť otca a jeho právneho zástupcu (por. č. l. 414 - 416 spisu).
18. Na odvolaciu námietku otca, ktorou argumentoval, že jeho právny zástupca sa objektívne o termíne zákroku nemohol dozvedieť skôr ako dňa 11.03.2015, odvolací súd neprihliadol. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pre priznanie sankcie za zmarené pojednávanie sa nevyžaduje zavinenie účastníka konania, ale stačí náhoda, v dôsledku ktorej požiada o odročenie pojednávania neskôr ako tri dni pred termínom pojednávania, súd prvej inštancie preto nebol povinný skúmať skutkové okolnosti neprítomnosti na pojednávaní. Podľa názoru odvolacieho súdu bol súd prvej inštancie povinný skúmať len to, či sú splnené podmienky ustanovené v § 147a ods. 1, 2 O.s.p. pre rozhodnutie o návrhu matky na priznanie sumy XX,- eur, ako aj sumy XXX,- eur. Naviac odvolací súd udáva, že zákon umožňuje tzv. substitúciu (§ 89 ods. 3 C.s.p.), pričom z obsahu žiadosti o odročenie pojednávania nevyplýva, že by otec trval na osobnej prítomnosti svojho právneho zástupcu na pojednávaní.
19. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku matky podľa § 147a <. O.s.p. bol správny. V danom prípade je preukázané, že k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu na strane otca, ako aj jeho právneho zástupcu, ktorý sa na pojednávanie nedostavili, žiadosť o odročenie pojednávania došla konajúcemu súdu dňa 11.03.2015, teda iba jeden deň pred nariadeným pojednávaním a matka, ktorá sa na nariadené pojednávanie dostavila spolu so svojím právnym zástupcom, si nárok v zmysle § 147a ods. 1 O.s.p. a § 147a ods. 2 O.s.p. uplatnila dňa 18.03.2015 teda v rámci prekluzívnej 15 - dňovej lehoty. Preto súd prvej inštancie nepochybil, keď otca napadnutým uznesením zaviazal zaplatiť matke sumu XX eur v zmysle § 147a ods. 1 O.s.p., ako aj sumu 100 eur, v zmysle § 147a ods. 2 O.s.p. do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
20. Pokiaľ ide o argument otca, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, odvolací súd udáva, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia, avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, však nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje.
21. Záverom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní práva podľa § 147a ods. 1 a 2 O.s.p. je samostatným nárokom a nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania (§ 395 ods. 2 C.m.p. v spojení s § 147a ods. 6 O.s.p.)
22. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 2 ods. 1 C.m.p. v spojení § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).