Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-14-2015.pdf
PDF · 114.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/14/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcu JUDr. E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Y. XX/A proti žalovanému Y. P., nar. X.XX.XXXX, bytom J., H. XX/X, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý písomne sa žalobcovi ospravedlniť v lehote 14 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s nasledovným textom ospravedlnenia:
II. "Ospravedlňujem sa Vám za to, že v trestnej veci vedenej na OR PZ Martin ČVS: S.om vo svojich svedeckých výpovediach zo dňa 19.10.2010 a 29.11.2010 uviedol o Vás nepravdivé skutočnosti o tom, že som Vás videl v júli na pojednávaní a preto som vedel, že ste obhajcaA. B., čím som zasiahol do Vašich práv na ochranu osobnosti a za čo sa Vám ospravedlňujem."
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany svojej osobnosti pred neoprávneným zásahom žalovaného, ktorého sa dopustil tým, že trestnej veci vedenej na OR PZ Martin ČVS: S. vo svojich svedeckých výpovediach zo dňa 19.10.2010 a 29.11.2010 uviedol o žalobcovi nepravdivé skutočnosti o tom, že ho videl v júli na pojednávaní na Okresnom súde Martin a vedel, že je obhajca E. B.. Dňa 24.8.2010 bola na Okresnom súde Martin vytýčené pojednávanie v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 13T/10/2010, v ktorej žalobca ako obhajca zastupoval obžalovaného E. B.. Žalovaný bol na pojednávanie predvolaný ako svedok. V deň pojednávania odišiel z budovy súdu a nedostavil sa na pojednávanie, na ktorom mal byť ako svedok vypočutý. Súd mu uložil poriadkovú pokutu v sume 100,- eur. Následne polícia žalovaného kontaktovala a zisťovala, z akých dôvodov sa nezúčastnil súdneho pojednávania. Žalovaný tvrdil, že vyšší chudý muž, ktorého videl v budove súdu dňa 13.7.2010 a stotožnil ho so žalobcom, mu kázal odísť z budovy súdu dňa 24.8.2010. Na základe tejto skutočnosti a výpovede žalovaného bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti. Žalobca trovy konania neuplatnil.
2. Žalovaný sa na súdne pojednávania neustanovil. V konaní zostal nečinný a nevyužil prostriedky procesnej obrany podľa § 149 CSP. Predvolania na pojednávania mu boli doručované na adresu bydliska uvedenú v REGOB, na ktorej podľa oznámenia pošty bol neznámy. Súdne zásielky mu boli doručované za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku spôsobom podľa § 48 ods. 4 OSP a po účinnosti Civilného sporového poriadku na adresu jeho bydliska uvedenú v REGOB s poukazom na
ust. § 106 ods. písm. a/ CSP. Súd v súlade s ust. § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov, listinnými dôkazmi - oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/10/2010, s obsahom spisu OR PZ Martin ČVS: PPZ-73/BOK-ST/2010, s písomným vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 14.1.2016 a 7.3.2016, s listinnými dôkazmi založené žalobcom do spisu z čl. 75 až 85, s listinou z čl. 88 spisu, s uznesením Okresnej prokuratúry Žilina zo dňa 8.11.2011, s potvrdeniami o predvedení klientov z ÚVV a ÚVTOS Žilina zo dňa 13.2.2017, ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobca tvrdil, že žalovaný svojim konaním spôsobil zásah do jeho dobrej povesti občana aj advokáta. Poukázal na to, že dňa 24.8.2010 bolo na Okresnom súd Martin vytýčené pojednávanie v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 13T/10/2010, v ktorej ako obhajca zastupoval obžalovaného E. B.. Žalovaný bol na pojednávanie predvolaný ako svedok. V uvedený deň žalovaný odišiel z budovy súdu a nedostavil sa na pojednávanie, na ktorom mal byť ako svedok vypočutý. Súd mu uložil poriadkovú pokutu asi v sume 100,- eur. Následne polícia žalovaného kontaktovala a zisťovala, z akých dôvodov sa nezúčastnil súdneho pojednávania. Žalovaný tvrdil, že vyšší chudý muž, ktorého videl v budove Okresného súdu Martin dňa 13.7.2010 a stotožnil ho so žalobcom, pretože v tento deň, 13.7.2010, bolo pojednávanie vo veci 13T/10/2010, mu kázal odísť z budovy súdu dňa 24.8.2010. Na základe výpovede žalovaného bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti. Trestné konanie bolo zastavené z dôvodu, že sa nejednalo o trestný čin. Žalobca tvrdil, že výpoveď žalovaného bola nepravdivá, pretože dňa 13.7.2010 sa nezúčastnil súdneho pojednávania na Okresnom súde Martin v trestnej veci 13T/10/2010, pretože ho na ňom zastupoval H.. C. Y., advokátsky koncipient a preto nemohol byť tou osobou, ktorú žalovaný označil za človeka, ktorý mu prikázal dňa 24.8.2010 odísť z budovy súdu. V uvedený deň 13.7.2010 sa žalobca zúčastnil úkonov na ÚBOKu v Žiline od 8.00 hod. ráno. Pojednávanie vo veci 13T/10/2010 bolo začaté na Okresnom súde Martin o 8.30 hod.. Uviedol, že cesta z Martina do Žiliny trvá minimálne pol hodinu.
5. Po tom, ako bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie, vnímal reakcie jeho kolegov, z ktorých niektorí sa mu smiali, musel sa brániť a vysvetľovať, že sa nedopustil žiadneho trestného činu, psychicky ho začatie trestného stíhania trápilo. Tvrdil, že určite stratil z týchto dôvodov dvoch klientov, ktorí vedeli, že bolo voči nemu začaté trestné stíhanie. Poukázal na to, že aj po Martine sa šírilo, že bol trestne stíhaný. Aj keď išiel na vyšetrovacie úkony na políciu v Martine, vyšetrovateľ sa ho pýtal, či ešte vykonáva advokátsku prax, či je pravda, že je trestne stíhaný, či má ešte advokátsku licenciu a overoval si priamo pred jeho klientom na Advokátskej komore, či je zapísaný v zozname advokátov, čo pociťoval ako veľkú hanbu. Negatívne začatie trestného stíhania voči žalobcovi podľa jeho vyjadrenia vnímali rodičia, hlavne otec, ktorý mu uvedený skutok vyčítal a dohováral mu, aby nerobil hlúposti. Aj priateľke musel vysvetľovať, že sa nedopustil žiadneho trestného činu. Niektorí z jeho kolegov, advokátov boli na jeho strane, iní boli proti nemu. Stretol sa aj s nedôverou voči svojej osobe od klientov. Skutočnosť, že bolo voči nemu začaté trestné stíhanie, nemohol povedať ani rodičom priateľky, ktorí by určite boli ich vzťahu, pretože ľudí trestne stíhaných vnímali ako zločincov. Žalobca trpel depresiami, trápilo ho najmä to, že by mohol prísť o zamestnanie a nemohol vykonávať profesiu advokáta. O trestnom stíhaní rozmýšľal aj vo voľnom čase, nebol v psychickej pohode, ale lieky neužíval. V čase začatia trestného stíhania v okrese Martin mal ako trestný advokát dobré meno, zastupoval úspešne klientov v trestných veciach, napr. zastupoval pred ÚBOKom, ako aj na Okresnom súde Martin a Žilina. Advokátsku prax vykonáva od roku 2008. Od žalovaného žiadal, aby sa mu písomnou formou ospravedlnil, čo považoval za satisfakciu za to, aby mohol očistiť svoje meno a dokázať aj svojim kolegom, že trestné stíhanie začaté proti nemu, nebolo dôvodné. V súvislosti s trestným stíhaním bol predvolaný na pohovor na Predsedníctvo Advokátskej komory, ktorá rozhodovala o tom, či mu pozastavia výkon advokátskej praxe alebo nie po dobu trestného stíhania. Predsedníctvo AK rozhodlo, že výkon advokácie mu nepozastavia, pretože nepovažovali obvinenie vznesené voči nemu za preukázané.
6. Žalobca na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení navrhol vypočuť svedkov a prostredníctvom súdu zabezpečiť listinné dôkazy od ÚVVa ÚVTOS Žilina.
7. Svedok A.. G. O. uviedol, že žalobcu pozná od roku 2014, kedy ho oslovil so žiadosťou o právne zastupovanie v jeho trestnej veci. Pred rokom 2014 sa osobne nikdy nestretli. J., v roku 2012 hľadal právnika na zastupovanie v trestnej veci a v tejto súvislosti sa pýtal aj na žalobcu, o ktorom mu jeho známi
a príbuzní hovorili, aby nad ním neuvažoval, pretože sa voči nemu vedie trestné konanie, že je trestne stíhaný a má problém s advokátskou komorou. Pretože svedok nebol spokojný so svojím vtedajším obhajcom, v roku 2014 oslovil žalobcu, ktorý súhlasil s jeho zastupovaním. Svedok sa žalobcu nepýtal na jeho trestné stíhanie a žalobca o tejto veci pred ním nehovoril. Svedok sa pamätal, že žalobca pred ním spomínal, že v súvislosti s trestným konaním, ktoré sa proti nemu viedlo, stratil dôveru u klientov, v dôsledku čoho sa u neho znížil počet klientov. Svedok potvrdil, že v období rokov 2011-2012, kedy sa proti žalobcovi viedlo trestné stíhanie, medzi obyvateľmi obce J. kde žil žalobca a X. 8. Svedok H.n uviedol, že od roku 2004 zabezpečuje výkon právnych služieb pre neho ako podnikateľa žalobca. Spomenul si, že v minulosti, asi v období rokov 2006-2007 o žalobcovi ako advokátovi sa neviedla dobrá verejná mienka, spoločník svedka mu doporučoval vyhnúť sa spolupráci s ním, pretože nepožíval dôveryhodnosť a aj niektorými občanmi obce Sučany, kde svedok žije, bol žalobca záporne hodnotený. Svedok nezisťoval, z akých dôvodov bol žalobca negatívne hodnotený.
9. Svedkyňa B.á, matka žalobcu, potvrdila, že počas pôsobenia žalobcu ako advokáta sa len jedenkrát voči nemu viedlo trestné stíhanie a to na základe krivého obvinenia žalovaným. V tom čase aj ona vedela, že žalobca sa uvedeného skutku nemohol dopustiť, pretože bol na pojednávaní v Žiline a súbežne nemohol byť na pojednávaní v Martine, kde sa mal skutok stať. Začatie trestného stíhania žalobcu podľa vyjadrenia svedkyne žalobcu osobne zasiahlo, pretože ako rodina žijú v malej dedine, kde všetci všetko vedia a ich rodina v obci bola vážená a požívala dobrú povesť. Vedela, že žalobca sa v tom čase trápil, bol smutný, nechcel vyjsť na ulicu a ísť do obchodu. Medzi spoluobčanmi sa hovorilo, že ho vyhodili z práce, z advokácie a mysleli si, že je z advokácie vylúčený. Žalobca sa sťažoval, že v dôsledku trestného stíhania stratil klientov. Ľudia v dedine posmešne reagovali na jeho situáciu. V súvislosti so zhoršeným psychickým stavom žalobca lekárske ošetrenie nevyhľadal. Otec žalobcu sa v dôsledku tejto udalosti s ním takmer nerozprával. V období, kedy sa proti žalobcovi viedlo trestné stíhanie, svedkyňa sa musela s občanmi porozprávať, čo sa stalo a vysvetliť im situáciu, v ktorej sa žalobca nachádzal. Profesionálnu povesť žalobcu sa snažil v tom čase zlepšiť brat svedkyne, ktorý žalobcu doporučoval svojim známym alebo obchodným partnerom ako dobrého právnika. Uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi osobne doručili príslušníci polície. Podľa vyjadrenia svedkyne bol žalobca po doručení rozhodnutia smutný, nechcel ani jesť a o doručení rozhodnutia nemohli povedať ani otcovi. Svedkyňa potvrdila, že v tom čase žalobca nebol schopný sám seba obhajovať, pretože bol v zlom psychickom stave, na základe čoho vycestoval spolu s ňou za advokátom XX. u ktorého žalobca vykonával koncipientku prax a požiadal ho o poskytnutie právnej pomoci. Pre svedkyňu bolo nepríjemné a stresujúce vysvetľovať spoluobčanom dôvody, pre ktoré bol žalobca obvinený. Tiež potvrdila, že v období, kedy bol žalobca predvolaný do SAK, bol v zlom psychickom stave, ktorý sa prejavoval tým, že s nikým nekomunikoval, izoloval sa, bol sám a spoločnosť nevyhľadával. Uviedla, že niektorí klienti žalobcovi v tom čase odvolali plnú moc. Boli to aj klienti, s ktorými žalobca spolupracoval aj pred začatím trestného stíhania. Ako dôvod uvádzali skutočnosť, že bol vylúčený z advokácie a že je trestne stíhaný.
10. Svedok S.r uviedol, že žalobcu pozná od roku 2010. V období, kedy sa voči nemu viedlo trestné stíhanie v roku 2010, prípadne na prelome rokov 2010-2011, podnikal ako SZČO a potreboval právnu pomoc. Mal záujem osloviť žalobcu, ale od svojich spolužiakov a kamarátov, ktorí pracujú ako policajti, sa v tom čase dozvedel, že žalobca má problémy, že bolo voči nemu začaté trestné stíhanie, pretože poslal svedka z pojednávania preč. Policajti svedkovi povedali, že žalobca asi príde o licenciu. Na základe toho odstúpil od poskytnutia právnej pomoci žalobcom. Policajti mu tiež hovorili, že od žalobcu odstupujú aj ďalší klienti. Pred tým, ako svedkovi túto informáciu oznámili policajti, o trestnom stíhaní žalobcu nevedel. Žiadna iná osoba mu o trestnom stíhaní nehovorila.
11. Svedkyňa H.ká uviedla, že žalobcu poznám asi od roku 2010, kedy sa vrátila na Slovensko zo zahraničia a potrebovala právnu pomoc v súvislosti s určením otcovstva k svojej maloletej dcére. Mala záujem osloviť žalobcu, ale od svojho známeho policajta sa dozvedela, že v tom čase bol žalobca trestne stíhaný z dôvodu, že na Okresnom súde Martin povedal svedkovi, aby odišiel zo súdu. Zľakla sa tejto informácie a žalobcu o poskytnutie právnej pomoci nepožiadala. S odstupom dvoch troch rokov, kedy začala pracovať v spoločnosti AMSLICO, jej kolegyne žalobcu ako advokáta doporučili, na základe čoho s ním nadviazala spoluprácu a poskytol jej kvalitné právne služby jednak vo veci starostlivosti o maloletú dcéru, ako aj v iných veciach, ktoré potrebovala riešiť. Spolupracovníčky svedkyne žalobcu hodnotili ako šikovného advokáta.
12. SvedokH.v období od 1.7.2010 do 30.11.2010 bol zamestnaný ako advokátsky koncipient u žalobcu. O predmete sporu mu nebolo nič známe. Po predložení na nahliadnutie zápisnice o hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 13T/10/2010 zo dňa 13.7.2010 potvrdil, že bol prítomný na tomto pojednávaní, ale konajúca sudkyňa účasť svedka ako obhajcu na pojednávaní nepripustila, pretože v tom čase ešte nebol zapísaný v zozname advokátskych koncipientov a pracovnú zmluvu, ktorú uzavrel so žalobcom dňa 28.6.2010, neuznala na zastupovanie na hlavnom pojednávaní. Nepamätal sa, či sa tohto hlavného pojednávania zúčastnil aj žalobca. Nepamätal sa, kde sa v tom čase žalobca mohol nachádzať. Po ukončení pracovného pomeru u neho svedok s ním nebol v žiadnom kontakte. Bol toho názoru, že mu neprináleží žalobcu hodnotiť po profesijnej stránke ako advokáta a nepamätal sa, že by medzi sebou mali nejaké konflikty.
13. Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/10/2010 súd zistil, že trestné konanie sa viedlo okrem iných aj proti obžalovanému E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorého ako obhajca zastupoval žalobca. Na pojednávaní konanom dňa 13.7.2010 o 9.00 hod. žalobca ako obhajca obžalovaného nebol osobne prítomný, čo jednoznačne vyplýva z obsahu súdnej zápisnice z čl. 935 spisu. Na pojednávaní ho zastupoval Mgr. C. Y. na základe substitučného splnomocnenia zo dňa 12.7.2010 založeného v spise na čl. 926, ktorý súčasne založil do spisu aj pracovnú zmluvu uzavretú so žalobcom zo dňa 28.6.2010 na výkon práce advokátskeho koncipienta. V zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 13.7.2010 je konštatované, že advokátsky koncipient žalobcu ešte v tom čas nebol zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov SAK, preto jeho zastupovanie na hlavnom pojednávaní súd nepripustil.S. Y. zároveň uviedol, že žalobca mal v čase konania hlavného pojednávania iné pracovné povinnosti, preto sa ho nemohol zúčastniť. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že na ňom bol prítomný žalovaný, Y. P. ako svedok. ObžalovanýB.isnične na pojednávaní žalobcovi ako obhajcovi vypovedal splnomocnenie. Ďalšie hlavné pojednávanie vo veci sa konalo dňa 24.8.2010 o 10.00 hod., na ktorom žalobca podľa zápisu nebol prítomný. Bolo zistené, že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný ako svedok. V zápisnici o pojednávaní je zaznamenané, že svedok JX.E., ktorému bola osoba žalovaného známa z úradnej činnosti, ho videl vo vestibule súdu pred začatím hlavného pojednávania a po rozhovore so žalobcom z budovy súdu odišiel. V zápisnici je ďalej zaznamenané, že o 10.20 hod. sa do pojednávacej miestnosti dostavil žalobca, ktorý na výzvu sudkyne, prečo prišiel neskoro, uviedol, že v budove súdu bol o 9.55 hod., no pojednávanie ešte nebolo. Žalobca uviedol, že žalovaného napriek tomu, že svedok E. tvrdil, že sa s ním mal pred pojednávacou miestnosťou rozprávať, nepozná, na chodbe sa rozprával len s jednou známu, meno ktorej nevedel uviesť. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný XX. opätovne vypovedal splnomocnenie, čo žalobca ako jeho obhajca vzal na vedomie. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 9.11.2010, na ktorom bol ako svedok vypočutý žalovaný, vyplýva, že žalovaný po otázke prokurátora poprel, že by v prejednávanej trestnej veci bol na neho vyvíjaný nejaký nátlak, prípadne mu bolo hovorené, ako má vypovedať.
14. Napriek opakovaným žiadostiam adresovaným OR PZ Martin, OKP OR PZ Žilina, Okresnému súdu Martin, Okresnému súdu Považská Bystrica a Okresnej prokuratúre Žilina sa súdu nepodarilo zabezpečiť vyšetrovací spis ČVS: S. ktorý sa týkal trestného stíhania žalobcu, preto vychádzal zo zápisníc zo dňa 19.10.2010 a 29.11.2010 z uvedeného vyšetrovacieho spisu predložených žalobcom. V zápisniciach sa nachádzajú výpovede žalovaného k skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť. Žalovaný v zápisnici zo dňa 19.10.2010 uviedol, že si pamätal, že dňa 24.8.2010 do vestibulu súdu zvonku vstúpil jemu neznámy muž okolo 30-35 ročný, chudý, vyšší ako on, žalovaný si pamätal, že na predchádzajúcom pojednávaní vystupoval ako JC.J.obhajca, ktorý prostredníctvomJ.mu odkázal, že tam nemusí byť. Pochopil to tak, že asi sa súd odročil, vstal z lavice a pobral sa preč. V zápisnici zo dňa 29.11.2010 žalovaný uviedol, že si pamätal, že dňa 24.8.2010 do vestibulu súdu zvonku vstúpil a hneď k nemu pristúpil jemu neznámy muž okolo 30-35 ročný, chudý, vyšší ako on, ktorého videl predtým v júli na pojednávaní a preto vedel, že je to obhajca JXX.X.XXXXa. Pamätal si, že sa dohováral s XX.XX.XXXXže by bolo najlepšie, keby sa to pojednávanie odročilo. X mu zopakovala, že tam nemusí byť, čo pochopil tak, že oni chcú, aby sa súd odročil, keď tam žalovaný nebude prítomný.
15. Dotazom na ÚVV a ÚVTOS Žilina súd zistil, že dňa 13.7.2010, kedy mal žalovaný vidieť žalobcu v budove Okresného súdu Martin ako obhajcu E. B., bol žalobca v čase od 8.40 hod. do 9.31 hod. spolu s mjr. Z. Y. a od 13.41 hod. do 14.12 hod na úkone s predvedeným MS.16. J. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
17. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
18. Podľa § 18 ods. 2, 3 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, v platnom znení, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
19. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
20. Osobnosť človeka je individuálna a predstavuje predovšetkým súhrn špecifických osobných psychických vlastností konkrétneho ľudského jedinca. Podobne ako právam a veciam, i osobnosti človeka je právom poskytovaná ochrana pred neoprávneným zásahom. Ochrana osobnosti človeka je upravená predovšetkým v Ústave Slovenskej republiky a Občianskom zákonníku. Predmetom ochrany osobnosti človeka je podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka najmä život a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Ochrana občianskej cti a ľudskej dôstojnosti je občianskoprávnou úpravou chránená v rôznych spoločenských vzťahoch. Právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti zahŕňa okrem civilných spoločenských vzťahov aj právo na česť v odborných kruhoch. Právo na ochranu súkromia zahŕňa široký rozsah života človeka - právo na ochranu intímneho života, citového života, priateľských vzťahov, rodinných vzťahov a podobne. Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnej zodpovednosti. Znamená to, že na vznik zodpovednosti nie je potrebné zavinenie toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal.
21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 24.8.2010 bolo na Okresnom súd Martin vytýčené pojednávanie v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 13T/10/2010, v ktorej ako obhajca zastupoval obžalovaného XXT/XX/XXXX. Žalovaný bol na pojednávanie predvolaný ako svedok. V uvedený deň žalovaný odišiel z budovy súdu a nedostavil sa na pojednávanie, na ktorom mal byť ako svedok vypočutý. Súd mu uložil poriadkovú pokutu asi v sume 100,- eur. Následne polícia žalovaného kontaktovala a zisťovala, z akých dôvodov sa nezúčastnil súdneho pojednávania. Žalovaný tvrdil, že vyšší chudý muž, ktorého videl v budove Okresného súdu Martin dňa 13.7.2010 a stotožnil ho so žalobcom, pretože v tento deň, 13.7.2010, bolo pojednávanie vo veci 13T/10/2010, mu kázal odísť z budovy súdu dňa 24.8.2010. Na základe výpovede žalovaného bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti. Trestné konanie bolo zastavené z dôvodu, že sa nejednalo o trestný čin. Žalobca tvrdil, že výpoveď žalovaného bola nepravdivá, pretože dňa 13.7.2010 sa nezúčastnil súdneho pojednávania na Okresnom súde Martin v trestnej veci 13T/10/2010, pretože ho na ňom zastupovalXX.X.XXXX advokátsky koncipient a preto nemohol byť tou osobou, ktorú žalovaný označil za človeka, ktorý mu prikázal dňa 24.8.2010 odísť z budovy súdu.
22. Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/10/2010 súd zistil, že trestné konanie sa viedlo okrem iných aj proti obžalovanému S.i B., nar. XX.XX.XXXX, ktorého ako obhajca zastupoval žalobca. Na pojednávaní konanom dňa 13.7.2010 o 9.00 hod. žalobca ako obhajca obžalovaného nebol osobne prítomný, čo jednoznačne vyplýva z obsahu súdnej zápisnice z čl. 935 spisu. Na pojednávaní ho zastupoval H.. C. Y. na základe substitučného splnomocnenia zo dňa 12.7.2010 založeného v spise na čl. 926, ktorý súčasne založil do spisu aj pracovnú zmluvu uzavretú so žalobcom zo dňa 28.6.2010 na výkon práce advokátskeho koncipienta. V zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 13.7.2010 je konštatované, že advokátsky koncipient žalobcu ešte v tom čas nebol zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov SAK, preto jeho zastupovanie na hlavnom pojednávaní súd nepripustil. H.. C. Y. zároveň uviedol, že žalobca mal v čase konania hlavného pojednávania iné pracovné povinnosti, preto sa ho nemohol zúčastniť. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že na ňom bol prítomný žalovaný, Y. P. ako svedok. Obžalovaný X.XX.XXXX, zápisnične na pojednávaní žalobcovi ako obhajcovi vypovedal splnomocnenie. H. hlavné pojednávanie vo veci sa konalo dňa 24.8.2010 o 10.00 hod., na ktorom žalobca podľa zápisu nebol prítomný. Bolo zistené, že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný ako svedok. V zápisnici o pojednávaní je zaznamenané, že svedok E. E., ktorému bola osoba žalovaného známa z úradnej
činnosti, ho videl vo vestibule súdu pred začatím hlavného pojednávania a po rozhovore so žalobcom z budovy súdu odišiel. V zápisnici je ďalej zaznamenané, že o 10.20 hod. sa do pojednávacej miestnosti dostavil žalobca, ktorý na výzvu sudkyne, prečo prišiel neskoro, uviedol, že v budove súdu bol o 9.55 hod., no pojednávanie ešte nebolo. Žalobca uviedol, že žalovaného napriek tomu, že svedok E. tvrdil, že sa s ním mal pred pojednávacou miestnosťou rozprávať, nepozná, na chodbe sa rozprával len s jednou známu, meno ktorej nevedel uviesť. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný B. opätovne vypovedal splnomocnenie, čo žalobca ako jeho obhajca vzal na vedomie. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 9.11.2010, na ktorom bol ako svedok vypočutý žalovaný, vyplýva, že žalovaný po otázke prokurátora poprel, že by v prejednávanej trestnej veci bol na neho vyvíjaný nejaký nátlak, prípadne mu bolo hovorené, ako má vypovedať.
23. Zo zápisníc z vyšetrovacieho spisu OR PZ Martin ČVS: OK. zo dňa 19.10.2010 a 29.11.2010 súd zistil, že žalovaný v zápisnici zo dňa 19.10.2010 uviedol, že si pamätal, že dňa 24.8.2010 do vestibulu súdu zvonku vstúpil jemu neznámy muž okolo 30-35 ročný, chudý, vyšší ako on, žalovaný si pamätal, že na predchádzajúcom pojednávaní vystupoval ako E. B. obhajca, ktorý prostredníctvom C. P. mu odkázal, že tam nemusí byť. Pochopil to tak, že asi sa súd odročil, vstal z lavice a pobral sa preč. V zápisnici zo dňa 29.11.2010 žalovaný uviedol, že si pamätal, že dňa 24.8.2010 do vestibulu súdu zvonku vstúpil a hneď k nemu pristúpil jemu neznámy muž okolo 30-35 ročný, chudý, vyšší ako on, ktorého videl predtým v júli na pojednávaní a preto vedel, že je to obhajca JXX.a. Pamätal si, že sa dohováral s C. P., že by bolo najlepšie, keby sa to pojednávanie odročilo. C. mu zopakovala, že tam nemusí byť, čo pochopil tak, že oni chcú, aby sa súd odročil, keď tam žalovaný nebude prítomný.
24. Dotazom na ÚVV a ÚVTOS Žilina súd zistil, že dňa 13.7.2010, kedy mal žalovaný vidieť žalobcu v budove Okresného súdu Martin ako obhajcu G., bol žalobca v čase od 8.40 hod. do 9.31 hod. spolu s mjr.I.m a od 13.41 hod. do 14.12 hod na úkone s predvedeným I.25. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa v deň 13.7.2010 o 9.00 hod. nemohol osobne zúčastniť hlavného pojednávania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin sp. zn. 13T/10/2010, pretože v tom čase sa nachádzal v ÚVV a ÚVTOS Žilina, kde od 8.40 hod. do 9.31 hod. spolu s mjr. Z. Y. bol na úkone s predvedeným N. P.. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj zápisnica z hlavného pojednávania vo veci sp. zn. 13T/10/2010, v ktorej bolo konštatované, že na pojednávaní žalobca ako obhajca obžalovaného nebol osobne prítomný. Na pojednávaní ho zastupoval H.. C. Y. na základe substitučného splnomocnenia zo dňa 12.7.2010. V zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 13.7.2010 je konštatované, že advokátsky koncipient žalobcu ešte v tom čas nebol zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov SAK, preto jeho zastupovanie na hlavnom pojednávaní súd nepripustil. H.. C. Y. zároveň uviedol, že žalobca mal v čase konania hlavného pojednávania iné pracovné povinnosti, preto sa ho nemohol zúčastniť. Zo zápisnice ďalej vyplývalo, že na ňom bol prítomný žalovaný, Y. P. ako svedok. Ak žalovaný tvrdil, že dňa 13.7.2010 videl žalobcu ako obhajcu E. B. na hlavnom pojednávaní, nemohla to byť pravda, pretože z vyššie uvedených listinný dôkazov vyplýva opak, ktorý žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. Na základe výpovedí žalovaného a ním prezentovanej nepravdivej informácie bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že sa nejednalo o trestný čin. Vyšetrovanie bolo proti žalobcovi vedené na OR PZ Martin pod ČVS: S.0. Žalobca vo svojej výpovedi a svedeckými výpoveďami svedkov, ktorých navrhol vo veci vypočuť, preukázal, že trestné stíhanie voči nemu bolo laickým okolím, jeho spoluobčanmi, klientmi ako aj odborným prostredím - pracovníkmi polície a jeho kolegami, advokátmi, vnímané negatívne. Vnímal reakcie jeho kolegov, z ktorých niektorí sa mu smiali, musel sa brániť a vysvetľovať, že sa nedopustil žiadneho trestného činu a psychicky ho začatie trestného stíhania trápilo. Tvrdil, že určite stratil z týchto dôvodov dvoch klientov, ktorí vedeli, že bolo voči nemu začaté trestné stíhanie. Aj v Martine sa šírilo, že bol trestne stíhaný. Keď šiel na vyšetrovacie úkony na políciu v Martine, vyšetrovateľ sa ho pýtal, či ešte vykonáva advokátsku prax, či je pravda, že je trestne stíhaný, či má ešte advokátsku licenciu a overoval si priamo pred jeho klientom na Advokátskej komore, či je zapísaný v zozname advokátov, čo pociťoval ako veľkú hanbu. Negatívne začatie trestného stíhania voči žalobcovi vnímali rodičia, hlavne otec, ktorý mu uvedený skutok vyčítal a dohováral mu, aby nerobil hlúposti. Aj priateľke musel vysvetľovať, že sa nedopustil žiadneho trestného činu. Niektorí z jeho kolegov, advokátov boli na jeho strane, iní boli proti nemu. Stretol sa aj s nedôverou voči svojej osobe od klientov. V súvislosti s trestným stíhaním bol predvolaný na pohovor na Predsedníctvo Advokátskej komory, ktoré rozhodovalo o tom, či mu po dobu trestného stíhania pozastavia výkon advokátskej praxe alebo nie.
26. Je zrejmé, že nepravdivá výpoveď žalovaného, ktorú urobil počas vyšetrovania, zasiahla do osobnostných práv žalobcu a spôsobila mu ujmu znížením jeho občianskej a najmä profesijnej cti a dôstojnosti. Právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti zahŕňa okrem civilných spoločenských vzťahov aj právo na česť v odborných kruhoch, ktorá bola u žalobcu znížená začatím trestného stíhania a disciplinárneho konania voči nemu a spôsobila aj negatívne reakcie laickej a odbornej verejnosti na jeho osobu ako advokáta v okolí, v ktorom sa pohyboval. Z cit. ust. § 18 ods. 2, 3 Zákona o advokácii vyplýva, že advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, konať čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné, dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb a postupovať pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu, v záujme čoho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky. Tým, že sa voči žalobcovi viedlo trestné a disciplinárne konanie, vznikli v odbornej verejnosti pochybnosti o jeho profesionálnej cti a pochybnosti o tom, či neporušil poslanie advokácie upravené v cit. ust. § 18 ods. 2, 3 Zákona o advokácii. Vzhľadom k tomu, že žalobca preukázal zásah do svojich práv na ochranu osobnosti, má právo voči žalovanému na primerané zadosťučinenie vo forme písomného ospravedlnenia, znenie ktorého je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V časti, v ktorej petit žaloby presahoval výrok rozsudku, bola žaloba žalobcu ako nepreukázaná zamietnutá.
27. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu nebol priznaný. Neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.