Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoCsp-17-2020.pdf
PDF · 94.97 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: D.. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. L. XXX/X, Z. o zaplatenie sumy 3 725,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 18Csp/228/2016-186 zo dňa 11. júla 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e . V napadnutom vyhovujúcom výroku v časti, v ktorej súd povolil žalovanej priznanú sumu s príslušenstvom splácať v mesačných splátkach vo výške 100, eur ako aj vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie Odvolací súd odvolanie žalovanej odmieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.695,54 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 10.11.2016 do zaplatenia, úrok vo výške 178,44 eura, úrok z omeškania vo výške 1,70 eura, ktorú súd žalovanej povolil splácať v splátkach po 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po splatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na ich náhradu v rozsahu 89,24%. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1,2, § 11ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z., § 255 ods. 1 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v prevažnej časti dôvodne podaná.
2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy spolu vo výške 3.725,40 eura, úroku vo výške 178,44 eura, úroku z omeškania vo výške 1,70 eura, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.725,40 eura od 10.11.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania z neuhradených úrokov 178,44 eura od 10.11.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tak, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o úvere číslo 134467, žalovaná úver vyčerpala, avšak poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi v celom rozsahu nevrátila.
3. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vo veci vydal platobný rozkaz dňa 22.02.2017 č. k. 18Csp/228/2016-27, ktorý bol zrušený z dôvodu podaného odporu žalovanou.
4. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalovaná na základe Žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 12.06.2014 požiadala žalobcu o poskytnutie úveru a následne dňa 13.06.2014 prišlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere. V konaní bolo preukázané, že žalovaná zmluvu podpísala a bola jej poskytnutá suma vo výške 3.990 eura. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že Úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu je Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaná po poskytnutí úveru vo výške 3.990 eur, úver v dohodnutých splátkach nesplácala. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia zdôraznil, že posudzovaná úverová zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti , preto poskytnutý úver nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3.990 eura a nie vo výške 4.200 eura, tak ako je uvedené v Zmluve o úvere. Odčítaním zaplatenej sumy 474,60 eura od reálne vyčerpanej celkovej sumy 3.990 eura zistil, že žalovaná doposiaľ neuhradila istinu 3.695,54 eura. a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 3.695,54 eura. Súd prvej inštancie výšku poplatku za poskytnutie úveru považoval za neprimerane vysokú, v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že poplatok za poskytnutie úveru nebol individuálne dojednaný a je v neprospech spotrebiteľa, keďže slúži výlučne v prospech dodávateľa a z týchto dôvodov žalobu vo zvyšku zamietol.
5. Súd prvej inštancie ďalej priznal žalobcovi vyčíslený úrok vo výške 178,44 eura, ako i úroky z omeškania vo výške 1,70 eura, nakoľko v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú. Súd nepovažoval za dôvodné priznať úroky z omeškania z nezaplatených úrokov, pretože žalobcovi úrok z omeškania z úroku neprislúcha. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, t. j. úroky z omeškania z dojednaných úrokov potom veriteľ nemá, pretože ani Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú, teda nestanovujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávok. Aj zmluvné dojednanie o platení úrokov z omeškania z dohodnutých zmluvných úrokov je podľa názoru súdu podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor so zákonom a preto žalobu v tejto často zamietol. Zverom uviedol, že žalovanej povolil splácať priznanú sumu v splátkach po 100,- eur mesačne, vzhľadom k jej zárobkovým a majetkovým pomerom (§232 CSP).
6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil s tým, že čistý úspech žalobcu v konaní vyčíslil v rozsahu 89,24%.
7. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie v plnom rozsahu a zaviaže žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Podané odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že žalovanej bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý vo výške 4200,- eur, z ktorého žalobca časť finančných prostriedkov vo výške 210,- eur použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. Použitie časti poskytnutej sumy žalobcom na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve v ods. 1.2 Základné podmienky nijako nespochybňuje výšku sumy úveru ani neznižuje istinu dlho žalovanej. Zdôraznil, že podmienka úhrady poplatku za poskytnutie úveru sa týka hlavného predmetu plnenia a bola okrem uvedenej úpravy priamo v texte úverovej zmluvy čl. 1 ods. 2, upravená aj v sadzobníku poplatkov. Okrem toho mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s predmetným poplatkom aj prostredníctvom formulára obsahujúce Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý jej bol poskytnutý pred uzatvorením úverovej zmluvy. Poukázal na to, že poplatok za poskytnutie úveru je uhrádzaný na zákonnom základe a tvorí zložku ceny predmetu plnenia. Mal za to, že zo znenia § 499 ObZ vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru možno dojednať ako jeden z dvoch nárok na protiplnenie za poskytnutie hlavného predmetu plnenia - úveru s tým, že poplatok pritom nemožno zamieňať ani stotožňovať s úrokom. Žalobca mal za to, že pri poskytovaní úveru celkom jednoznačne poskytol žalovanému plnenie, za ktoré mu prináleží protiplnenie a to jednak v podobe zmluvných úrokov a jednak v podobe výslovne, jasne a zrozumiteľne v zmluve dohodnutého poplatku. Podľa názoru žalobcu pri určení výšky poplatku za poskytnutie úveru postupoval s v súlade s právnymi predpismi a od spotrebiteľa nevyžadoval za poskytnutie finančných prostriedkov neprimerané plnenie. Ďalej žalobca v súvislosti s námietkou zákazu anatocizmu upriamil pozornosť na to, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej nenavyšuje. Mal za to, že požadovaný nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov je nárokom, ktorý predpokladá ust. § 497 ObZ, pričom žiadne iné zákonné ustanovenie tento nárok svojim
znením nespochybňuje. V závere namietal aj súdom určené paričnú lehotu na plnenie. Zdôraznil, že konajúci súd sa pri alternácii zákonnej paričnej lehoty obmedzil výlučne na ničím nepodložené tvrdenie žalovanej bez akýchkoľvek dôkazov.
8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná. Uviedla, že v plnom rozsahu nesúhlasí a popiera tvrdenia žalobcu a považuje ich za zavádzajúce a účelové. Zdôraznila, že zmluvu o úvere, ako i zmluvu o doplnkovej službe, rozhodcovskú zmluvu podpísala tak ako jej boli predložené vyplnené bez toho, aby bola oboznámená s právnymi účinkami, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú. Žalovaná ako spotrebiteľka od žalobcu ako dodávateľa úverov žiadala poskytnutie úveru a nežiadala iné plnenie a tak ho nemohla ani individuálne dojednať. Mala za to, že ako spotrebiteľka bola uvedená do omylu a urobila úkon, ktorý je s poukazom na ust. § 37, § 39, § 49 OZ neplatný, navyše ako spotrebiteľke malo byť dodané plnenie, ktoré si neobjednala a tak nebola povinné plnenie - doplnkovú službu vrátiť a ho uschovať vylúčené sú aj ďalšie nároky voči spotrebiteľovi. Žalovaná žiada, aby súd nariadil že úver je bezúročný a bezpoplatkov, ďalej žiadal, aby súd určil vo výroku neprijateľné podmienky a nekalé praktiky a aby odmietol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný. Podľa názoru žalovanej pohľadávka nemôže byť v sume 3725,40 eura, ide o nedôvodnú sumu a neexistuje žiadny relevantný dôkaz o tom, že by bola viazaná povinnosťou na zaplatenie sumy 3725,40 eura. Tiež má za to, že bola uvedená do omylu a žalobca zneužíva právo na dosiahnutie bezdôvodného obohatenia a to formou nekalých podmienok a nekalého konania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je ako celok neplatná pre rozpor s dobrými mravmi sa úver považuje za bezúročný s tým, že úverová zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy a termín splatnosti úveru. Okrem toho žalovaná uviedla, že sudkyňa nemala právo vydať rozsudok, pretože sa vždy v predstihu ospravedlnila a sudkyňa to neakceptovala. Súd prvej inštancie neprihliadol na jej pracovné povinnosti a turnusy. Žiada o aplikovanie komunitárneho práva a aby jej súd z úradnej povinnosti priznal právo a zaviazal protistranu na úhradu trov konania. Súd prvej inštancie nemal napadnutý rozsudok s poukazom na ust. § 299 CSP. Ďalej zdôraznila, že žalobca nepostupoval voči žalovanej čestne s odbornou starostlivosťou podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. Záverom uviedla, že považuje napadnutý rozsudok za nezákonný, neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a preto bolo porušené jej právo na spravodlivý proces.
9. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že z doterajšieho dokazovania je osvedčené, že žalobca neposkytol žalovanej sumu 4200 eur ako tvrdí, pretože z predložených výpisov z úverového účtu bol predložený výpis za mesiac jún 2014, ktorý osvedčuje výber v hotovosti v sume 2300 eur a výber v hotovosti v sume 500 eur, čiže spolu 2700 eur. Z týchto dôvodov je žalobný nárok 3725, 40 eura s prísl. sporný. Má za to, že nárok žalobcu je spochybnený tým, že pochybnosť vyvolal žalobca a to spochybnením samotnej spotrebiteľskej zmluvy, pretože žalobca predformuloval podmienky zmluvy, ku ktorým spotrebiteľka pristúpila bez možnosti ovplyvniť obsah zmluvy. Podľa názoru žalovanej žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že poskytol úver vo výške 4200 eur. Neexistuje platná zmluva o spotrebiteľskom úvere a tak je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka § 53 ods. 8. Zdôraznila, že neexistuje žiadny relevantný dôkaz o tom, že by bola viazaná povinnosťou na zaplatenie sumy 3725,40 eura s tým, že žalobca ani nepredložil dôkaz o požičaní takejto sumy, nikdy jej takúto sumu neposkytol a je absurdné, aby od nej bola takáto nedôvodná suma požadovaná. Uviedla, že nesúhlasí, aby zaplatila náhradu trov konania žalobcovi.
10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdila svojim podpisom na zmluve t. j. preukázateľne sa oboznámila so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Poukázal na skutočnosť, že záväzok zo zmluvy prevzala ako dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony, preto nie je dôvod spochybňovať, že k dohode pristúpila so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Pokiaľ z dokazovania nevyplynie, že osoba dlžníka pri uzatváraní zmluvy nemala dostatočné rozpoznávacie schopnosti, súd nemôže bez ďalšieho predpokladať, že spotrebiteľ nie je schopný posúdiť obsah právneho úkon, ktorý uzatvára s veriteľom a vyjadriť s ním súhlas. Žiadal zohľadniť, že ak aj z hľadiska formy je právny úkon uzavretý prostredníctvom formulárovej predtlače, takýto spôsob uzatvárania zmluvy nie je právom zakázaný a samotné použitie formulára nemôže automaticky znamenať, že spotrebiteľ sa s jeho obsahom neoboznámil alebo s jeho obsahom nesúhlasil, keď súhlas s údajmi a dohodami uvedenými v predtlači osobne potvrdil svojim podpisom. Zdôraznil, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. s tým, ž doba trvania zmluvy a termín splatnosti úveru sú uvedené v bode 1.2 zmluvy. Ďalšie náležitosti sú uvedené vo VOP a OP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku je vecne správne a odvolanie žalovanej nie je dôvodné. V napadnutom vyhovujúcom výroku, v časti, v ktorej súd povolil žalovanej priznanú sumu s príslušenstvom splácať v mesačných splátkach vo výške 100, eur ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodne podané, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Odvolací súd v časti, v ktorej súd prvej inštancie nárok žalobcu zamietol, t.j. v časti istiny 210,- euro , ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou úveru uvedenou v úverovej v zmluve vo výške 4200 eura a skutočne vyplateným úverom teda sumou 3990 euro ako aj v časti 5 % úrokov ročne z nezaplatených úrokov vyčíslených na sumu 178,44 eura od 10.11.2016 do zaplatenia, považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny. Odvolací súd poukazuje na dôvody, ktoré v súvislosti s týmito zamietnutými nárokmi súd prvej inštancie uviedol, a s ktorými sa stotožnil s tým, že výška poplatku za poskytnutie úveru v sume 210,- euro je neprimerane vysoká a preto je v rozpore s dobrými mravmi. Navyše tento poplatok nebol individuálne dojednaný a prostredníctvom neho dochádza aj k navyšovaniu úrokovej sadzby, ktorá v danom prípade bola dojednaná vo výške 13,9%. Z obsahu zmluvy nie je možné zistiť akú protihodnotu za tento poplatok spotrebiteľ získa a aké služby žalobca v súvislosti s ním žalovanej poskytoval. Za nesprávny považuje odvolací súd aj postup žalobkyne v tom, že z úverovej zmluvy nie je možné zistiť skutočnú výšku poskytnutého úveru, pretože v kolónke výška úveru je uvedená suma 4200 euro, pričom reálne žalobkyňa žalovanej poskytla sumu 3990 euro. V sume 4200 euro mal už byť započítaný poplatok za poskytnutie úveru v sume 210 euro, čo odvolací súd považoval za zavádzajúce, v neprospech spotrebiteľa zároveň navodzujúce dojem, že spotrebiteľovi bude za podmienok uvedených v zmluve poskytnutá titulom úveru suma 4200 euro, čo bolo v rozpore s reálne poskytnutou sumou. 13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti 5 % úrokov ročne z nezaplatených úrokov vyčíslených na sumu 178,44 eura od 10.11.2016 do zaplatenia, považoval odvolací súd za správny a to s rovnakých dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie. 14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnutom vyhovujúcom výroku v časti, ktorej súd povolil žalovanej priznanú sumu s príslušenstvom splácať v mesačných splátkach vo výške 100 eur ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písmeno b), c) CSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti v dôsledku absencie dôvodov. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude opätovne zaoberať zákonnými dôvodmi pre povolenie splácať priznanú sumu v splátkach a vyporiada sa s námietkami žalobkyne, ktoré uviedla v podanom odvolaní v tomto smere. Svoje rozhodnutie v tomto smere aj riadne odôvodní, tak aby bolo z neho zrejmé akými závermi a myšlienkami postupmi sa riadil a aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonným požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia uvedenými v ustanovení § 220 CSP. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie podala aj žalovaná . Odvolací súd skôr, ako sa začal zaoberať vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia, posudzoval okrem iného aj to, či odvolanie žalovanej bolo podané včas a dospel k záveru, že žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty preto odvolanie žalovanej ako oneskorene podané podľa § 376 písm. a) CSP odmietol. 16. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. 17. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 18. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
19. Pri posudzovaní včasnosti odvolania, odvolací súd najskôr skúmal, či napadnuté rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené zákonným spôsobom a či odvolateľ podal odvolanie v zákonnej 15- dňovej lehote na pošte alebo osobne do podateľne súdu. Zároveň sa zaoberal tým, či súd prvej inštancie účastníkov konania správne poučil o možnosti podať opravný prostriedok proti jeho rozhodnutiu.
20. V danej veci z informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu - rozsudku založeného v spise vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený zástupcovi žalovanej : Občianske združenie Centrum právnej pomoci Martin - Ochrana spotrebiteľa so sídlom Šikulu 4850/1, Martin ( č.l.154 spisu - plnomocenstvo) dňa 25. septembra 2019 ( čl. 192 spisu). Lehota na podanie odvolania v rozsahu 15 dní začala žalovanej plynúť nasledujúci deň t.j. žalovanej 26. septembra 2019 a uplynula dňa 10. októbra 2019 ( streda). Z obsahu spisu vyplýva že žalovaná podala odvolanie elektronický ( č. l. 201 spisu) dňa 18.10.2019 a následne toto odvolanie podala osobne v podateľni súdu dňa 21.10.2019, teda 8 dní po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie účastníkov konania riadne poučil o možnosti podať voči tomuto rozsudku odvolanie v 15 dňovej lehote od jeho doručenia. Na tomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že žalovaná po rozhodnutí súdu prvej inštancie doručila dňa 23.09.2019 (č.l. 194 spisu) oznámenie o vypovedaní plnomocenstva udeleného Centru právnej pomoci Martin - Ochrana spotrebiteľa so sídlom Šikulu 4850/1, Martin. V čase, keď súd prvej inštancie doručoval písomné vyhotovenie rozsudku t.j. dňa 16. septembra 2019 táto skutočnosť súdu známa nebola, preto súd správne postupoval, keď tento rozsudok doručoval Občianskemu združeniu Centrum právnej pomoci Martin - Ochrana spotrebiteľa so sídlom Šikulu 4850/1, Martin a dňom doručenia rozsudku tomuto subjektu dňa 25. septembra 2019 treba považovať rozsudok súdu prvej inštancie za riadne doručený žalovanej. V zmysle ust. § 92 ods. 3CSP je odvolanie splnomocnenia stranou voči súdu účinné dňom, keď ich strana súdu oznámila.
21. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov odvolanie žalovanej podľa § 386 písm. a) CSP ako oneskorené odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).