Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10C-168-2014.pdf
PDF · 99.5 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/168/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobkyne W.. Q. H., N.. X.V. XXXX, XXX XX A. A., A. XX, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, 031 01 Liptovský Mikuláš, Štúrova 31, proti žalovanému J.. V. M., N.. X.B. XXXX, XXX XX A. A., L. E. XX, zastúpenému JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, 974 01 Banská Bystrica, Námestie Š.Moysesa 4, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM") takto
rozhodol:
Súd v y p o r i a d a v a BSM strán nasledovne:
Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:
- rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku parcelné číslo C KN XXX/X,
- garáž so skladom súp. č. XXXX postavenú na pozemku parcelné číslo C KN XXX,
- pozemok parcelné číslo C KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 98 m2,
- pozemok parcelné číslo C KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2,
- pozemok parcelné číslo C KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2,
- pozemok parcelné číslo C KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2,
- pozemok parcelné číslo C KN XXX/X - záhrady o výmere 1193 m2,
- pozemok parcelné číslo C KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2,
zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie L., Y. A. A.
v celkovej hodnote 148 000 Eur;
- investičné životné poistenie v Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. - poistná zmluva č. 030127934 v sume 7 408,25 Eur. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje:
- finančné prostriedky na účte v Poštovej banke, a.s. č. 000000-0030130607 v sume 10 364,84 Eur;
- finančné prostriedky v Náš prvý realitný o.p.f. - Prvá penzijná správcovská spoločnosť Poštovej banky, správ. spol., a.s v sume 11 095,70 Eur.
Súd prikazuje žalovanému na úhradu
- zostatok úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania - zmluva o poskytnutí podpory č. 601/2317/2001 (vrátane nesplatených úrokov) v celkovej sume 22 164,91 Eur.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 55 891,40 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobkyňa a žalovaný s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 5 970,50 Eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Strany žiadajú o vyporiadanie BSM nadobudnutého počas manželstva rozvedeného v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/270/2012.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkýň Z. H. P. W.. J. N., B. J.. Q. M.Á., znalca Ing. Miroslava Dubca, vypočutím právnych zástupcov strán, oboznámením sa s písomnými vyjadreniami strán a ich právnych zástupcov, výpisom z LV č. XXX, kúpnou zmluvou zo dňa 25. júna 1998, písomným prehlásením rodičov žalobkyne zo dňa 16. septembra 2013, znaleckými posudkami Ing. Petra Rafaja č. 12/2014, Ing. Miroslava Dubca č.2/2015 a Ing. arch. Mareka Falisa 7/2016 s prílohami, zmluvou o poskytnutí podpory podľa zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“) č.: 601/2317/2001 zo dňa 1. augusta 2001, potvrdeniami ŠFRB, Prima banky Slovensko, a.s., Poštovej banky, a.s. a Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s., dohodou strán o vyporiadaní hnuteľných vecí a darovacou zmluvou, prehľadom zárobkov žalovaného mimo pracovného pomeru, obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/270/2012, a na tomto základe zistil pre rozhodnutie významné nasledovné:
3. Rozsudkom č.k. 32P/270/2012 - 38 zo dňa 13. novembra 2012 (právoplatným dňa 28. novembra 2012 - termín zániku BSM, ku ktorému súd BSM vyporiadava) bolo manželstvo strán, uzatvorené dňa 21. októbra 1989, rozvedené. Po rozvode sa bývalí manželia nedohodli na vyporiadaní ich spoločného majetku. Návrh na vyporiadanie podala žalobkyňa v trojročnej prekluzívnej lehote (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka - ďalej len „O. z.“).
4. Počas konania sa strany zhodli vo vymedzení okruhu aktív a pasív tvoriacich masu BSM. Písomnou dohodou a darovacou zmluvou vyporiadali všetky do BSM patriace hnuteľné vecí (a súd po čiastočnom späťvzatí žaloby konanie v tejto časti dňa 10. marca 2015 zastavil), prikázaní nehnuteľností v celkovej hodnote 148 000 Eur a investičného životného poistenia žalovanému, finančných prostriedkov v Poštovej banke, a.s. žalobkyni a prikázaní zostatku nesplatenej istiny úveru od ŠFRB v sume 15 424,46 Eur a úrokov v sume 6 740,45 Eur (spolu 22 164,91 Eur) na úhradu žalovanému. Spornou zostala len suma 1 000 000 Sk (33 333 Eur), o ktorej žalobkyňa tvrdí, že ju dostala darom od rodičov, a ktorú žiada započítať vo svoj prospech ako vynaloženú zo svojho majetku do spoločného majetku.
5. Žalobkyňa tvrdenie, že sumu 1 000 000 Sk dostala od svojich rodičov odôvodňuje o.i. tvrdením, že príjem strán pred kúpou pozemku by im na túto investíciu nestačil. Uvádza, že ako učiteľka na gymnáziu pracovala do apríla 1994, kedy odišla na materskú dovolenku, na ktorej bola do februára 2000. V tom čase poberala len materský príspevok a žili z príjmov žalovaného. Celkový príjem rodiny od svadby v roku 1989 do kúpy pozemku v roku 1998 vyčíslila na sumu 460 000 Sk. Žalobkyňa nespochybňuje príjmy žalovaného mimo riadneho pracovného pomeru získané brigádami v lese, hraním na husliach a výhrami v súťažiach, ale tvrdí, že tieto peniaze minuli na bežné výdavky rodiny. Výhru v súťaži „Pokušenie“ uložili začiatkom roku 1998 na termínovaný vklad s ročnou výpovednou lehotou, v súťaži „Milionár“ vyhral žalovaný 320 000 Sk až po kúpe pozemku. Žalobkyňa tvrdí, že o stavbe domu začali uvažovať až po tom, čo sa jej sestra s manželom rozhodli stavať dom a rodičia obom dcéram na jeseň 1997 sľúbili po 1 000 000 Sk, čo žalovanému jej rodičia povedali na Vianoce 1997. Pre peniaze bola u rodičov sama v roku 1998, po tom, čo si našli pozemok. Zobrala časť potrebnú na zaplatenie pozemku, zostatok zostal u rodičov. Žalobkyňa má za to, že príchode domov žalovanému peniaze ukázala. Tvrdí, že skutočná kúpna cena pozemku presahovala sumu 600 000 Sk a ona sama rozdiel medzi touto cenou a cenou uvedenou v kúpnej zmluve odovzdala predávajúcej v hotovosti. Cenu pozemku uhradili v troch splátkach, v dvoch splátkach sumu uvedenú v zmluve, treťou splátkou zostatok. Žalobkyňa tvrdí, že finančná podpora od jej rodičov presahovala sumu, ktorú žiada započítať.
6. Žalovaný popiera, že by rodičia darovali žalobkyni sumu 1 000 000 Sk ( uznáva, že začiatkom roku 1998 im dali sumu 130 000 Sk). Tvrdí, že len za roky 1995 - 1998 zarobil v pracovnom pomere 370 940
Sk netto a mimo pracovného pomeru hudobnými produkciami a brigádnicky v lese od roku 1989 do 15. júla 1998 (termín úhrady druhej splátky kúpnej ceny pozemku) 331 147 Kčs/Sk. Tvrdí, že pozemok kúpili so žalobkyňou sčasti za peniaze, ktoré našetrili, a sčasti za sumu 100 000 Sk, ktorú im darovali jeho rodičia. Vysvetľuje, že výhru v súťaži „Pokušenie“ v sume cca 120 000 Sk a sumu 130 000 Sk, ktorú im darovali rodičia žalobkyne, uložili v prvom štvrťroku 1998 na termínovaný účet v ČSOB, a.s. č. 14815013 na jeho meno. Tieto peniaze však pri kúpe pozemku dňa 25. júna 1998 nemali k dispozícii, preto požiadali predávajúcu o odklad platby časti kúpnej ceny po uplynutí mesačnej výpovednej lehoty na účte dňa 15. júla 1998. Treťou „splátkou kúpnej ceny“ bola cena vyhotovenia kúpnej zmluvy, správny poplatok a daň z prevodu nehnuteľností. Žalovaný argumentuje, že ak by v júni 1998 disponovali žalobkyňou tvrdenou sumou 1 000 000 Sk, nemuseli by žiadať o odklad úhrady kúpnej ceny. Poukazuje na rozpory vo výpovediach žalobkyne, jej matky a sestry a tvrdí, že o dare rodičov žalobkyni nesvedčí žiadny objektívny dôkaz. Uvádza, že v čase kúpy pozemku boli vzťahy v rodine korektné a rodičia žalobkyne podporovali finančne rodiny oboch dcér, preto nemožno bez existencie právneho úkonu, ktorým by nepochybne darovali sumu 1 000 000 Sk výlučne žalobkyni, dospieť k záveru, že peniaze (ktoré prípadne dcére dali), darovali len jej. 7. Svedkyňa Z. H., matka žalobkyne, vyhlásila, že prišla vypovedať v prospech dcéry. Tvrdila, že pozemok, na ktorom stojí rodinný dom strán, kúpila s manželom za spoločné peniaze. Vyslovila presvedčenie, že žalovaný peniaze na kúpu pozemku nemal, a preto ho strany mohli kúpiť len za peniaze, ktoré s manželom darovali dcére. Uviedla, že keď im ich dcéry pred Vianocami 1997 povedali, že by chceli stavať, rozhodli sa rozdeliť im svoje úspory, za ktoré si pôvodne mienili zadovážiť vlastný dom. Dcéram sľúbili po 1 000 000 Sk a v roku 1998, keď si strany našli pozemok, túto sumu žalobkyni darovali. Svedkyňa tvrdila, že peniaze odovzdali žalobkyni v hotovosti za prítomnosti staršej dcéry Ivici. Peniaze dali dcére do ruky, žalovaný s ňou pre ne neprišiel ani raz. Uviedla, že kúpu pozemku realizovali strany a ona s manželom predávajúcu ani nevideli. Na otázku, či by boli peniaze dali aj žalovanému, ak by boli prišli pre ne obaja bývalí manželia, odpovedala, že nevylučuje, že keby prišli spolu, boli by dali peniaze „akože obom“. Na otázku, prečo o darovaní nehovorili aj so zaťom, odpovedala, že ho považovali za slušného a inteligentného človeka a mali za to, že z daru dcére, bude mať úžitok aj on. Svedkyňa uviedla, že jej žalobkyňa povedala, že kúpna cena pozemku bola 600 000 Sk, hoci v kúpnej zmluve bola kvôli vyhnutiu sa poplatkovej alebo daňovej povinnosti predávajúcej uvedená nižšia. Svedkyňa potvrdila pravdivosť listiny, ktorú s manželom podpísali dňa 16. septembra 2013.
8. Svedkyňa W.. J. N., sestra žalobkyne, potvrdila, že po rozhovore s rodičmi pred Vianocami 1997 dostali v roku 1998 obe sestry od rodičov po 1 000 000 Sk na stavbu rodinných domov. Vyslovila presvedčenie, že rodičia tieto peniaze darovali dcéram, ale pretože v tom čase nemali námietky voči ich manželom, nevadilo im napr. „jej peniaze“ odovzdať jej manželovi, ktorý nimi uhradil kúpnu cenu ich pozemku. Povedala, že zmluva, ktorou kúpili s manželom ich pozemok, znela na oboch a rodičia sa nezaujímali, kto je v nej uvedený ako kupujúci. Svedkyňa uviedla, že nebola prítomná pri odovzdávaní peňazí žalobkyni, „sestrin dar“ fyzicky nevidela, ale vzhľadom k pomerom v rodine považuje za nepochybné, že sestra sumu 1 000 000 Sk od rodičov dostala. Svedkyňa vyslovila názor, že bývalí manželia nemohli mať dosť vlastných peňazí na kúpu pozemku.
9. Svedok J.. Q. M., otec žalovaného, uviedol, že keď sa v roku 1995 s manželkou dozvedeli, že strany chcú stavať dom, a syn brigádnicky pracuje v lese, kúpili mu motorovú pílu. V roku 1997 zo svojich úspor darovali stranám sumu 100 000 Sk. Uviedol, že kúpu nehnuteľností (záhrada a starý dom) s predávajúcou dohodli osobne on, otec žalobkyne a bývalí manželia. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či vie o tom, že na kúpu dali peniaze rodičia žalobkyne, svedok odpovedal, že nevie, ale je pravda, že otec žalobkyne sa vyjadril, že vzhľadom k tomu, že inak nevie pri stavbe domu pomôcť, pomôže im finančne.
10. Žalobkyňa predložila súdu listinu podpísanú jej rodičmi dňa 16. septembra 2013, podľa ktorej „finančná výpomoc dcére Q. od roku 1998 do roku 2008“ predstavovala „celkovo 3 591 000 Sk = 102 600 Eur, z toho v roku 1998 na kúpu pozemku v L. 1 000 000 Sk...“, spolu 1 520 000 Sk.
11. Z kúpnej zmluvy AK:37/98-MI uzatvorenej dňa 25. júna 1998 predávajúcou Q. Č. a kupujúcimi V. M. P. Q. M. súd konštatuje dohodu o kúpe nehnuteľností (rodinný dom s pozemkom a záhrada) v L. za cenu 470 220 Sk, časť ktorej (370 000 Sk) bola vyplatená pri uzatvorení zmluvy a zostatok (100 220 Sk) majú kupujúci zaplatiť predávajúcej do 15. júla 1998. Zmluvné strany sa dohodli, že daň z prevodu nehnuteľnosti, správny poplatok a trovy vyhotovenia zmluvy zaplatia kupujúci.
12. Žalovaný predložil písomný prehľad svojich príjmov z mimopracovnej činnosti - v roku 1995 v sume 52 973 Sk, v roku 1996 v sume 43 940 Sk, v roku 1997 v sume 61 300 Sk, v roku 1998 v sume 160 870 Sk, v roku 1999 v sume 82 550 Sk, v roku 2000 v sume 69 180 Sk, v roku 2001 v sume 116 940 Sk, v roku 2002 v sume 134 850 Sk, v roku 2003 v sume 165 100 Sk a v roku 2004 v sume 115 300 Sk. Tieto príjmy žalobkyňa nespochybnila.
13. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 15 ods. 1, 2 C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 191 ods. 1, 2 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
14. Navrhovanie dôkazov súvisí s povinnosťou tvrdenia. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia strany. Zmyslom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. V kontradiktórnom súdnom konaní sa zodpovednosť strany za výsledok konania premieta do dôkazného bremena a dôkaznej povinnosti, lebo závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia práva na súdnu ochranu aj vtedy, keď sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech konaní) pričíta strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie významných skutočností.
15. Podľa § 143 O. z. je v BSM všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva, a čo nadobudol niektorý z manželov počas manželstva, okrem vecí získaných dedičstvom alebo darom, vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných podľa predpisov o reštitúcii manželovi, ktorý ich mal vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo mu boli vydané ako právnemu nástupcovi. Podľa § 148 ods. 1 O. z. zánikom manželstva zanikne i BSM. Podľa § 149 ods. 1, 2, 3 O. z., ak zanikne BSM vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 150 O. z. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a povinný nahradiť, čo sa zo spoločného vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a obstarávanie domácnosti. 16. Po dohode strán o vyporiadaní hnuteľných vecí, hodnote a prikázaní ostatných aktív a pasív BSM (nehnuteľnosti, finančné prostriedky a úver) zostalo súdu rozhodnúť o žiadosti žalobkyne započítať v jej prospech sumu 1 000 000 Sk ako investíciu zo svojho do spoločného majetku. Predpokladom úspechu žalobkyne v tejto časti je súčasné splnenie dvoch podmienok - musí byť preukázané, že jej rodičia skutočne dali sumu 1 000 000 Sk, a musí byť preukázané, že túto sumu darovali výlučne jej (a nie obom bývalým manželom). Dôkazné bremeno preukázať tieto skutočnosti spočíva na žalobkyni.
17. Okrem vlastnej výpovede navrhla žalobkyňa v tejto časti dokazovanie svedeckými výpoveďami jej matky a sestry, a písomným prehlásením jej rodičov zo dňa 16. septembra 2013. V tomto písomnom prehlásení sú finančné prostriedky, ktoré jej mali rodičia poskytnúť v rokoch 1998 - 2008 označené ako „finančná výpomoc“ s tým, že z celkovej sumy jej v roku 1998 poskytli na kúpu pozemku v L. sumu 1 000
000 Sk. Toto prehlásenie však súd za dôkaz darovania uvedenej sumy žalobkyni považovať nemôže, lebo význam slovného spojenia „finančná výpomoc“ je širší ako slova „dar“. Finančnú výpomoc možno poskytnúť darovaním i pôžičkou. Presvedčivo nevyzneli ani výpovede svedkýň. Protirečili si v opise okolností, za akých rodičia žalobkyni peniaze odovzdali. Matka žalobkyne tvrdila, že sa tak stalo za prítomnosti staršej dcéry J., ktorá to poprela a uviedla, že tvrdený finančný dar rodičov žalobkyni nikdy fyzicky nevidela, hoci o ňom nepochybuje. Obe svedkyne síce potvrdili, že sumy 1 000 000 Sk boli darom rodičov dcéram, ale matka žalobkyne uviedla, že si boli vedomí, že z nich bude mať úžitok i žalovaný a pripustila, že ak by pre peniaze prišiel so žalobkyňou, boli by im peniaze dali „akože obom“. Sestra žalobkyne nevylúčila, že pre „jej peniaze“ bol jej manžel, ktorý nimi uhradil kúpnu cenu ich pozemku. Pritom nemožno prehliadnuť, že obe sestry kúpili pozemky so svojimi manželmi do BSM. Aj v tejto súvislosti nevyznieva presvedčivo tvrdenie matky žalobkyne, že sa s manželom po odovzdaní peňazí dcére o kúpu pozemku ďalej nezaujímali a o tom, že ho strany kúpili do BSM sa dozvedeli až po rozvode ich manželstva. Žalobkyňa pritom nepoprela tvrdenia žalovaného i svedka J.. Q. M., jeho otca, že jej otec bol s nimi rokovať o kúpe pozemku.
18. Žalovaný ako argument proti tvrdeniu žalobkyne a svedkýň, že bez daru rodičov žalobkyne nemohli mať strany dosť finančných prostriedkov na kúpu pozemku, vyčíslil svoje príjmy v rokoch 1995 - 1998 z riadnej pracovnej činnosti (370 940 Sk) a z mimopracovnej činnosti od roku 1989 do úhrady druhej splátky kúpnej ceny pozemku 15.júla 1998 (331 147 Kčs/Sk). Toto vyčíslenie žalobkyňa nepoprela. Žalovaný uznal, že im rodičia žalobkyne začiatkom roku 1998 darovali sumu 130 000 Sk a tvrdil, že tieto peniaze s výhrou v hre „Pokušenie“ (cca 120 000 Sk) uložili na termínovaný účet v ČSOB, a.s. s mesačnou výpovednou lehotou. Ani toto tvrdenie žalovaného žalobkyňa nepoprela. Žalovaný podľa názoru súdu logicky vysvetlil, že kúpnu cenu pozemku uhrádzali v dvoch splátkach (treťou boli podľa neho poplatky spojené s kúpnou zmluvou) preto, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy (25.júna 1998) fyzicky nedisponovali potrebnou sumou a museli počkať na uplynutie mesačnej výpovednej lehoty na termínovanom účte, na ktorom mali uloženú sumu 130 000 Sk od rodičov žalobkyne a cca 120 000 Sk z výhry. Toto tvrdenie žalovaného sa súdu javí ako argumentačne silnejšie ako tvrdenie žalobkyne, že v čase kúpy pozemku disponovala darom od svojich rodičov v sume 1 000 000 Sk. Ak by totiž tieto peniaze žalobkyňa mala, nebol dôvod (aspoň žalobkyňa nijaký neuviedla) žiadať predávajúcu o možnosť zaplatiť kúpnu cenu v splátkach a splatnosť druhej dohodnúť po uplynutí mesačnej výpovednej lehoty na termínovanom účte, existenciu ktorého žalobkyňa nepoprela. Pri úvahe o finančných možnostiach strán v čase kúpy pozemku nemožno prehliadnuť ani finančný dar od rodičov žalovaného v sume 100 000 Sk (žalobkyňa tvrdenie žalovaného a svedka J.. Q. M. o tomto dare nepoprela). 19. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného na základe stranami navrhnutých dôkazov a ich vyhodnotenia má súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno dokázať, že jej v roku 1998 rodičia poskytli sumu 1 000 000 Sk, a že túto sumu darovali výlučne jej. Preto súd nemohol vyhovieť žiadosti žalobkyne o započítanie sumy 1 000 000 Sk pri vyporiadaní BSM ako sumy vynaloženej z jej výlučného majetku do spoločného majetku.
20. Ku dňu vyporiadania BSM predstavujú aktíva (súčet hodnoty nehnuteľností a finančných prostriedkov) sumu 176 868,79 Eur, pasíva (zostatok úveru vrátane úrokov) sumu 22 164,91 Eur. Ideálny podiel patriaci každému z bývalých manželov (deľbu v pomere 1:1 nenamietali) predstavuje sumu 77 351,94 Eur [(176 868,79 - 22 164,91) : 2]. Pretože žalobkyni prikázal súd aktíva (finančné prostriedky) v hodnote 21 460,54 Eur a žalovanému v sume 133 243,34 Eur (aktíva v sume 155 408,25 Eur - pasíva v sume 22 164,91 Eur), uložil súd žalovanému zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie sumu 55 891,40 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (vzhľadom k výške sumy lehotu v súlade s návrhom strán predĺžil podľa druhej vety § 232 ods. 3 CSP).
21. V zmysle položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (účinného v čase podania žaloby) uložil súd v súlade s rozhodnutím o trovách konania stranám povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume zodpovedajúcej výške 3 % z celkovej masy BSM (199 033,70 Eur), do ktorej podľa § 7 ods. 7 Zákona o súdnych poplatkoch zahrnul aktíva i pasíva BSM (základom poplatku je cena všetkých aktív patriacich do BSM i hodnota vyporiadavaných pasív).
22. Ani jedna strana nebola v konaní plne úspešná, preto súd i s prihliadnutím na povahu sporu nepriznal ani jednej právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 a § 257 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na podpísaný súd. Musí v ňom byť uvedené, kto ho robí, proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu ho napáda, prečo ho považuje za nesprávne, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané. Treba ho predložiť v takom počte rovnopisov, aby sa jeden mohol založiť do spisu a ďalší subjekt dostal jeden, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane realizovať jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,i) právoplatné uznesenie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.