Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-32-2022.pdf
PDF · 110.63 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/32/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľky P. E., štátnej občianky Slovenskej republiky, Z. R., trvale bytom M. XXX, právne zastúpenej Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom Centrum II 88, Dubnica nad Váhom a manžela navrhovateľky D. E., štátneho občana Slovenskej republiky, striekača izolácií, trvale bytom M. XXX, právne zastúpeného JUDr. Stanislavou Ďurišovou, advokátkou so sídlom Ružová 112/18, Ilava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L. E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, o odvolaniach navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. januára 2022, č.k. 31P/157/2019-178 a opravnému uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. apríla 2022 č.k. 31P/157/2019-210, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol. Maloletú L. na čas po rozvode manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude mať dieťa v osobnej starostlivosti od stredy párneho týždňa v roku od 18.30 hod. do soboty nepárneho týždňa v roku do 18.30 hod. a matka bude mať dieťa v osobnej starostlivosti od soboty nepárneho týždňa od 18.30 hod. do stredy párneho týždňa do 18.30 hod. s tým, že rodičia si budú maloletú L. odovzdávať v mieste bydliska toho rodiča, ktorý bude mať maloleté dieťa aktuálne v starostlivosti. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výživné na maloletú L. neurčil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L. tak, že na čas po rozvode žiadala maloletú L. zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a výživné žiadala určiť otcovi dieťaťa sumou 180 eur mesačne. V návrhu uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, z manželstva sa narodilo jedno dieťa, L.. Spočiatku bolo manželstvo usporiadané, pokiaľ bola na materskej a rodičovskej dovolenke, neboli žiadne problémy. Problémy začali vznikať až po tom, keď nastúpila do zamestnania, manžel nesúhlasil s tým, aby pracovala na 3 zmeny, musel sa zapájať do starostlivosti o dcéru, z čoho vznikali konflikty. Taktiež začal nadmerne žiarliť a kontrolovať jej telefón. Postupom času začala viaznuť medzi nimi komunikácia. Problémy vyvrcholili tým, že manžel začiatkom júna 2019 po hádke odišiel zo spoločnej domácnosti a odvtedy býva u svojich rodičov. Manžel vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s rozvodom manželstva sa nestotožňuje, avšak ak by súd predsa len manželstvo rozviedol, navrhol zveriť maloletú L. do jeho osobnej starostlivosti
s tým, že zastupovať a spravovať majetok dieťaťa budú obaja rodičia a výživné navrhol určiť sumou 100 eur mesačne. Na pojednávaní dňa 01.10.2020 uviedol, že by súhlasil aj so striedavou osobnou starostlivosťou s tým, že by výživné nebolo určené.
3. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva, v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy. Vzhľadom na postoj obidvoch manželov nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Preto manželstvo účastníkov rozviedol.
4. Ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L. rozhodol tak, že maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorá už dlhodobo funguje, a ktorú formu starostlivosti považoval súd prvej inštancie, ako aj kolízny opatrovník, za najvhodnejšiu a zohľadňujúcu po všetkých stránkach záujem maloletej na jej ďalšom zdravom vývoji. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nesporne v záujme maloletej, nakoľko má k obom rodičom veľmi dobrý vzťah, keď obaja rodičia budú výkonom striedavej osobnej starostlivosti participovať na jej výchove a maloletá L. tak čo najmenej bude pociťovať rozpad manželstva rodičov. Vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadne závažné skutočnosti, pre ktoré by nemohla už realizovaná striedavá osobná starostlivosť u maloletej L. byť realizovaná i naďalej. Súdom neboli preukázané tvrdenia navrhovateľky o alkoholizme manžela navrhovateľky, ktoré by boli možnou prekážkou pri rozhodovaní o výchovnom prostredí u maloletého dieťaťa.
5. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti, súd výživné s poukazom na ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine, vzhľadom k tomu, že obaja rodičia majú približne rovnaké príjmy a majetkové pomery a bola určená rovnaká dĺžka striedavej osobnej starostlivosti u každého rodiča, neurčil.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
7. Opravným uznesením zo dňa 04.04.2022 č.k. 31P/157/2019-210 následne súd prvej inštancie opravil rozsudok zo dňa 25.01.2022 č.k. 31P/157/2019-178 v druhom odseku výroku tak, že maloletá L. sa na čas po rozvode manželstva zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude mať dieťa v osobnej starostlivosti od stredy nepárneho týždňa v roku od 18.30 hod. do soboty párneho týždňa v roku do 18.30 hod. a matka bude mať dieťa v osobnej starostlivosti od soboty párneho týždňa v roku od 18.30 hod. do stredy nasledujúceho párneho týždňa v roku do 18.30 hod. a následne bude mať otec dieťa v osobnej starostlivosti od stredy párneho týždňa v roku od 18.30 hod. do soboty nepárneho týždňa v roku do 18.30 hod. a matka bude mať dieťa v osobnej starostlivosti od soboty nepárneho týždňa v roku od 18.30 hod. do stredy nasledujúceho nepárneho týždňa do 18.30 hod. s tým, že rodičia si budú maloletú L. odovzdávať v mieste bydliska toho rodiča, ktorý bude mať maloleté dieťa aktuálne v starostlivosti. Vydanie opravného uznesenia odôvodnil tým, že rodičia sa na pojednávaní zhodli na 10-dňovej forme striedavej starostlivosti u maloletej, ktorá forma starostlivosti už dlhodobo pretrváva. Súd sa na pojednávaní dňa 25.01.2022 stotožnil so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletú v 10-dňových intervaloch. Požiadal právnu zástupkyňu manžela navrhovateľky, aby nadiktovala do zápisnice ako navrhuje, aby súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti. Právna zástupkyňa tak spolu s manželom navrhovateľky na pojednávaní v časovej tiesni tvorili petit návrhu, pričom nemali k dispozícii kalendár s uvedením párnych a nepárnych týždňov v roku. Právna zástupkyňa tak uviedla do zápisnice návrh striedavej osobnej starostlivosti tak, ako bol uvedený vo výrokovej časti rozsudku, pričom súd do zápisnice o pojednávaní omylom tento navrhovaný petit prevzal vo výroku súdneho rozhodnutia. Pri takomto uvedení intervalov striedania si maloletej otcom a matkou by mal otec dieťa u seba 10 dní no matka iba 5 dní. To je v rozpore tak s vôľou účastníkov konania, ako i v rozpore s tým, ako to chcel sám súd do rozsudku zakotviť. Zároveň súd neoveril, či je skutočne týždeň, v ktorom je streda 03.02.2022, od ktorej má mať maloletú v starostlivosti otec, párnym týždňom a nezistil tak, že je týždňom nepárnym. Predmetné očividné pochybenie súdu pri formulovaní výroku rozsudku v časti zverenia maloletej, ku ktorému došlo pri vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 25.01.2022 tak spôsobilo, že výrok o úprave striedavej starostlivosti a o intervaloch striedania si maloletého dieťaťa rodičmi nie je v súlade s vôľou účastníkov konania, ale ani v súlade s tým, ako súd chcel rozhodnúť. Takto uvedený výrok rozsudku upiera matke 5 dní strávených s dcérou a bol by nevykonateľný aj z dôvodu neobsiahnutia oboch variant striedania si dieťaťa v párnych a nepárnych týždňoch v roku. Ide o zrejmú nesprávnosť obsiahnutú vo
vyhlásenom rozsudku, preto súd na návrh manžela navrhovateľky uvedenú zrejmú nesprávnosť podľa § 224 CSP opravil.
8. Proti rozsudku, jeho výrokom o zverení maloletej L. do striedavej osobnej starostlivosti a určení výživného, a samostatne aj proti vydanému opravnému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedla, že napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. V prvom rade poukázala na skutočnosť, že tak ako uvádzala už okresnému súdu, otec L. sa nespráva tak, akoby to vzhľadom na to, že je otec maloletého mohol a mal sa správať. Viacerí spoloční známi jej opakovane potvrdili, že je „facebookový“ rodič, ktorý sa veľmi rád cez sociálne siete chváli, akým je starostlivým rodičom, realita je však v rozpore s touto jeho prezentáciou. Ako príklad uviedla, že sám otec mal. L. sa počas súdneho konania viackrát vyjadril, že zamestnávateľ mu bez problémov upraví pracovnú dobu tak, aby mohol mať dcérku riadne v striedavej osobnej starostlivosti, no doposiaľ takto upravenú pracovnú dobu nemá. Uvedené si manžel neupravil napriek tomu, že po odporúčaní odborníkov na „vyskúšaní“ striedavej starostlivosti túto dlhší čas realizovali, no napriek tomu si takúto základnú, elementárnu vec nezabezpečil, aby bolo dieťa preňho na prvom mieste. Podobne viackrát manželovi počas súdneho konania pripomenula, že L. nemá u neho stále vytvorené riadne podmienky, keď je už školáčka a stále nemá u otca ani vlastnú posteľ, tobôž vlastný písací stôl, aby sa mohla riadne pripravovať do školy. Aj keď sa to môže zdať na prvý pohľad ako maličkosti, v spojitosti s ďalšími skutočnosťami je zrejmé, že správanie otca a jeho podmienky nedávajú riadnu oporu pre bezproblémové fungovanie striedavej osobnej starostlivosti. Manžel mal a má problémy s požívaním alkoholických nápojov a aj keď doteraz táto skutočnosť nebola zatiaľ oficiálne zachytená, tak podľa jej zistení, ktoré aj súdu prvej inštancie preukázala viacerými dôkazmi, o. i. aj zo samotných sociálnych sietí, je zrejmé, že otec L. má veľmi blízko k požívaniu alkoholických nápojov. Na okraj veci dodala, že keď na endokrinológii L. zakázali fast foody, sladkosti a sladené vody, aby trochu schudla, keďže na svoj vek mala nadváhu, tak sa manžel nahneval na doktorku, že jej majú zakazovať jesť a odporúčania a pokyny lekárov vôbec nerešpektoval. V odvolaní proti vydanému opravnému uzneseniu navrhovateľka namietala, že opravné uznesenie je v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov, keď v danej veci prvostupňový súd opravuje pochybenia v konaní pred okresným súdom spôsobom, ktorý mu nenáleží, pretože súd podľa § 219 ods. 4 CSP len čo vyhlási rozsudok je ním viazaný a napadnutým uznesením by bol vlastne zrealizovaný postup, ktorý je možné dosiahnuť len podaním riadneho opravného prostriedku voči samotnému rozsudku okresného súdu.
9. Otec prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniam žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniu navrhovateľky, podľa ktorej viacerí spoloční známi opakovane potvrdili, že je „facebookovým“ rodičom, ktorý sa veľmi rád prezentuje cez sociálne siete, akým je starostlivým otcom, realita je však v rozpore s touto prezentáciou uviedol, že rovnako aj navrhovateľka na svoju facebookovú stránku dala mnohokrát fotky zo spoločných výletov s dcérkou a tešila sa z množstva lajkov pod nimi. On jej to však nikdy nevyčítal, nakoľko nie je nič zlé na tom, keď svojím známym a priateľom ukáže, kde s dcérkou boli, ako dobre sa tam cítili. K námietke navrhovateľky, že sa počas súdneho konania viackrát vyjadrili, že zamestnávateľ mu bez problémov upraví pracovnú dobu tak, aby mal dcérku riadne v striedavej osobnej starostlivosti, no doposiaľ takto upravenú pracovnú dobu nemá uviedol, že už pred súdom prvej inštancie poukazoval na to, že vždy, keď bola dcérka u neho, vyšiel mu zamestnávateľ v ústrety tým, že bol na firme, nikam preč necestoval a časovo končil tak, že mohol dcérku vyzdvihnúť zo škôlky, či teraz už zo školy a plnohodnotne sa o ňu postarať, alebo ju vyzdvihla jeho mama a keď zakrátko prišiel domov, staral sa o dcéru on. Spolu sa učia odkedy chodí do školy. Takto to fungovalo po celú dobu, čo sa realizuje striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o L. a funguje to takto i v súčasnosti. V pracovnom posudku - oznámení, vypracovanom jeho zamestnávateľom, zo dňa 03.01.2022, je jasne uvedené, že konzultoval s vedením spoločnosti možnosť úpravy pracovného času z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa a je v ňom uvedené, že zamestnávateľ vyjadril predbežný súhlas, on však musí predložiť konkrétnu požiadavku, aby bolo možné jednať o vzájomnej dohode v rámci možností. Tou zamestnávateľom spomínanou konkrétnou požiadavkou sa rozumie predloženie mu rozsudku súdu, vo výroku ktorého bude uvedené, v ktorých dňoch bude mal. L. u neho a v súlade s tým bude jeho pracovný čas oficiálne upravený. Navrhovateľka vo svojom odvolaní uvádza aj to, že mu počas súdneho konania viackrát pripomenula, že L. nemá u neho stále vytvorené riadne podmienky, stále vraj nemá u neho ani vlastnú posteľ, tobôž nie vlastný písací stôl, aby sa mohla riadne pripraviť do školy. Tak ako to uviedol i na pojednávaní dňa 25.11.2021, chce hneď ako bude s navrhovateľkou právoplatne rozvedený, buď prerobiť v dome rodičov
vrch alebo si kúpiť vlastný byt. Nové bývanie zariadi tak, aby tam mala L. vlastnú izbu, svoje súkromie, samozrejme posteľ, písací stôl (kútik na učenie) a pod. Nechcel sa zariaďovať v čase, keď ešte nebol právoplatne rozvedený a jeho nové bývanie by sa stalo súčasťou BSM a muselo by byť predmetom vyporiadania. Hoci nové bývanie ho bude stáť nemálo peňazí a snaží sa naň šetriť, má L. aj v dome jeho rodičov svoju izbu, kde má písací stôl (kútik na učenie) i vlastnú posteľ, o čom súdu predložil ako dôkaz fotografie písacieho stola i postele. K tvrdeniu navrhovateľky, že požíva alkoholické nápoje uviedol, že všetky tieto jej tvrdenia, ktoré uvádzala už pred súdom prvej inštancie, vyvrátil detailným vysvetlením každej ňou predloženej fotografie, čestnými vyhláseniami kolegu Dalibora Bereša, majiteľa pohostinstva Vladimíra Hajdúcha, tiež Mária Kresánka, lekárskou správou o vyšetrení krvi a pečeňových testov od MUDr. Viliama Cíbika, PhD. a psychologickým vyšetrením PhDr. Magdalény Krasulovej, ktoré všetky dôkazy jednoznačne dokazujú, že nepožíva vo zvýšenej miere alkohol. Dokonca nepije alkohol skoro vôbec, v práci väčšinou šoféruje, preto by si ani nemohol dovoliť piť alkohol a ani sa mu ho piť nežiada. Pozitívne vo vzťahu k nemu sa vyjadrila i Obec Červený Kameň v Správe o povesti zo dňa 11.01.2022 a pozitívne sa na jeho adresu vo vzťahu k požívaniu alkoholu vyjadril aj jeho zamestnávateľ v pracovnom posudku zaslanom súdu.
10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
11. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) v napadnutej časti výrokov, ktorými bola maloletá L. na čas po rozvode manželstva zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a o neurčení výživného a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) potvrdiť. Odvolací súd preskúmal aj opravné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 04.04.2022 č.k. 31P/157/2019-210 a po jeho preskúmaní zistil, že opravné uznesenie je potrebné taktiež podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
12. Výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, odvolací súd nepreskúmaval, keďže tento výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním účastníkov konania napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť (§ 367 CSP).
13. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletej L. tak, že maloletá bude zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a výživné žiadala určiť otcovi dieťaťa sumou 180 eur mesačne. Súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.
14. Sporným zostalo zverenie maloletej L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výrok o neurčení výživného, pretože navrhovateľka sa s rozhodnutím súdu v týchto otázkach nestotožnila.
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
17. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
18. Z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosť obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd totiž musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
19. V preskúmavanej veci otec maloletej v konaní prejavil záujem, aby bola maloletá L. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Maloletá L. má X a pol roka, rodičia maloletej L. bývajú v tej istej obci, rozhodnutím o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak nebude dochádzať k nutnosti cestovania maloletej, ani k zmene jej školského prostredia. Z obsahu spisu vyplýva, že vzhľadom k tomu, že otec maloletej prejavil záujem o nariadenie striedavej osobnej starostlivosti už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, na pojednávaní dňa 01.10.2020 (č.l. 62 spisu) bolo súdom nariadené výchovné opatrenie, ktorým bola rodičom a maloletému dieťaťu uložená povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, ktoré sa realizovalo v Centre pre deti a rodiny Trenčín, Na dolinách 27. Predmetné výchovné opatrenie bolo nariadené práve z dôvodu, aby sa rodičia podrobili odbornému poradenstvu na dobu 6 mesiacov, za ktoré obdobie si rodina mala vyskúšať striedavú osobnú starostlivosť a zistiť, či je tento model starostlivosti v záujme maloletej alebo nie a tiež rodičia dozrejú ako rodičia maloletého dieťaťa. Zo záverečnej správy Centra pre deti a rodiny Zlatovce zo dňa 14.05.2021 (č.l. 74 spisu) vyplýva, že maloletá L. striedavú osobnú starostlivosť u oboch rodičov, ktorá sa napokon realizovala v 10-dňovej forme pobytov u rodičov, hodnotila pozitívne, dokázala ju bez problémov zvládnuť a bola veľmi spokojná, že môže s matkou alebo otcom tráviť dlhší čas. Aj na konci spoločnej spolupráce L. verbalizovala, že chce s rodičmi tráviť čas rovnakým dielom. Zo záveru predmetnej správy vyplýva, že nariadené výchovné opatrenie bolo účinné, počas vykonávania si rodičia vyskúšali formu striedavej starostlivosti. Matka túto formu starostlivosti síce hodnotila negatívne, myslela si, že by lepšie ustriehla režim a výchovu dieťaťa, ak by mala dcéru vo svojej starostlivosti, otec však hodnotil formu striedavej starostlivosti pozitívne. Maloletá L. uviedla, že forma striedavej starostlivosti jej vyhovuje, praje si tráviť rovnaký čas s obidvoma rodičmi. Rodičia napriek tomu, že medzi nimi neustále pretrvávajú konflikty prameniace z rozpadu manželstva, sa dokážu ohľadom starostlivosti o maloletú L. dohodnúť.
20. Následne na pojednávaní dňa 20.07.2021 kolízny opatrovník uviedol, že striedavá osobná starostlivosť síce funguje v 10-dňových intervaloch, ale medzi rodičmi je vzájomná komunikácia naďalej nepostačujúca. Matka poukazovala na to, že Centrum pre deti a rodiny jej neposkytlo také poradenstvo, aké si predstavovala vzhľadom k tomu, že maloletá mala nastúpiť do školy od septembra, pribudnú jej povinnosti. Kolízny opatrovník preto odporučil, aby rodičia pokračovali v poradenstve na RPPS, s čím obaja rodičia súhlasili.
21. Z internej správy ÚPSVaR Trenčín, RPPS zo dňa 18.11.2021 vyplýva, že v tom čase rodičia zabezpečovali starostlivosť o maloletú L. formou striedavej osobnej starostlivosti, a to v 10-dňových intervaloch. So striedaním po týždni rodičia nesúhlasili, nakoľko mali za to, že maloletá L. si už na danú úpravu zvykla, zvláda ju dobre a nemyslia si, že je potrebné jej opätovne narúšať režim. Otec maloletej naďalej považoval aktuálnu úpravu styku za vyhovujúcu a v záujme maloletej; matka maloletej naďalej navrhovala zveriť maloletú L. do svojej osobnej starostlivosti a upraviť styk s otcom každý druhý víkend v 1 až 2 dni v týždni, vždy po vzájomnej predchádzajúcej dohode. Striedanie maloletej L. v osobnej starostlivosti oboch rodičov v 10-dňových intervaloch potvrdila matka aj na pojednávaní dňa 25. novembra 2021. Na tomto pojednávaní kolízny opatrovník uviedol, že striedavá osobná starostlivosť, ktorú rodičia realizujú o maloletú, maloletej vyhovuje. Medzi rodičmi zlyháva len komunikácia, nie však týkajúca sa starostlivosti o L., ale medzi rodičmi vzájomne. Vzhľadom na poukazovanie matky na zvýšené požívanie alkoholických nápojov otcom, súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie aj na zisťovanie tejto skutočnosti, avšak nadmerné požívanie alkoholických nápojov otcom preukázané nebolo.
22. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k názoru, že záver súdu prvej inštancie, že neexistuje žiadna prekážka, pre ktorú by maloletá L. nemohla byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá dlhodobo funguje a ktorá maloletej L. vyhovuje, bol správny. V konaní neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o nadmernom požívaní alkoholických nápojov zo strany otca, ani o zanedbávaní starostlivosti o maloletú L. zo strany otca, otec taktiež vyslovil prísľub, že si upraví svoje pracovné povinnosti tak, aby v čase, kedy bude maloletá L. v jeho starostlivosti, nemusel cestovať mimo miesta svojho bydliska. Nariadená striedavá osobná starostlivosť tak nepochybne bude v záujme maloletej L., ktorá, ako vyplynulo z predložených správ, má k obom rodičom rovnaký pozitívny vzťah, u oboch rodičov sa chce zdržiavať po tú istú dobu, pričom rodičia maloletej bývajú v tej istej obci, takže maloletá nebude musieť ani meniť školské zariadenie, ani prostredie, v ktorom doposiaľ žila.
23. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zveril maloletú L. do striedavej osobnej starostlivosti, ako vecne správny potvrdil. V nadväznosti na to, že maloletá bude u obidvoch rodičov po rovnakú dobu, potom potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o tom, že výživné k maloletej L. sa neurčuje, nakoľko podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. V predmetnej veci, keďže obaja rodičia majú približne rovnaké príjmy a majetkové pomery a bola určená rovnaká výška striedavej osobnej starostlivosti u každého rodiča, rozhodnutie súdu prvej inštancie o neurčení výživného podľa názoru odvolacieho súdu bolo správne, v súlade s citovaným zákonným ustanovením.
24. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie vydané opravné uznesenie, z ustanovenia § 224 CSP vyplýva, že súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.
25. Citované ustanovenie vychádza z toho, že súdne rozhodovanie je proces duševnej činnosti sudcu, ktorého výsledkom je navonok prejavené súdne rozhodnutie a pri ktorom procese nie je možné predpokladať absolútnu neomylnosť osôb zúčastnených na príprave a tvorbe vonkajšej podoby konkrétneho súdneho rozhodnutia. Preto, ak sa v rozsudku vyskytne chyba v písaní alebo počítaní, alebo ak rozsudok obsahuje inú zrejmú nesprávnosť, je povinnosťou súdu tieto pochybenia napraviť.
26. Predmetom opravy môžu byť predovšetkým také očividné pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní. Právny pojem „iná nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je však potrebné ho vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala alebo vyhotovovala a ktoré sú úplne zjavné.
27. V preskúmavanej veci bol odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie pri zakomponovaní úpravy striedavej osobnej starostlivosti, nadiktovanej v časovom strese právnym zástupcom otca priamo na pojednávaní, ktorú súd prevzal do výroku svojho rozhodnutia, sa dopustil práve takejto zrejmej nesprávnosti, keď si neoveril podľa kalendára existenciu párnych a nepárnych týždňov v roku, v dôsledku čoho vyhlásil v rozpore s tým, ako chcel súd rozhodnúť, ako aj v rozpore s vôľou účastníkov konania výrok rozsudku o striedavej osobnej starostlivosti tak, že by ním uprel matke 5 dní strávených s dcérou a bol by tiež nevykonateľný z dôvodu neobsiahnutia oboch variant striedania si dieťaťa v párnych a nepárnych týždňov v roku.
28. Keďže táto zrejmá nesprávnosť nezodpovedala tak vôli účastníkov konania, ako ani tomu, ako chcel súd rozhodnúť, súd prvej inštancie nepostupoval podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s ust. § 224 CSP, keď túto zrejmú nesprávnosť opravným uznesením opravil.
29. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj napadnuté opravné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 4. apríla 2022 č.k. 31P/157/2019-210.
30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.