Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/100/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, O., za účasti Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikova nám. 7, Bratislava, IČO: 423 62 962, právne zastúpeného JUDr. Patrik Podhorský, advokát, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 627,09 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/115/2014-141 zo dňa 18.01.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa náhradu trov právneho zastúpenia. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 627,09 eur s prísl. Vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa v prospech jeho právneho zástupcu X. V. V. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 96,11 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok vo veci samej odôvodnil ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj ust. § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka so záverom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v predmetnom konaní. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Keďže žalobca v konaní mal neúspech, nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanej nepriznal náhradu trov z dôvodu nedostatku návrhu z jej strany. Právo na náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, a to s poukazom na vyhlášku MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje 39,84 eur + režijný paušál 8,04 eur pre rok 2014 a 8,39 eur pre rok 2015. Priznal odmenu za úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 39,84 eur + 8,04 eur a vyjadrenie k žalobe (vrátane doplňujúceho vyjadrenia) vo výške 39,84 eur + 8,39 eur. Takto priznal odmenu spolu vo výške 96,11 eur.

3. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca.

4. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že namietal nesprávne právne posúdenie veci pri rozhodovaní o trovách konania a namietal účelnosť vynaložených trov konania. Podľa odvolateľa nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné úkony nadbytočne opakujú bez

uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednanej veci a svojsky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7MCdo/15/2014 zo dňa 24.03.2015 a uznesenie NS SR zo dňa 19.03.2014 sp. zn. 6MCdo/5/2013 so záverom, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Tvrdil, že Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, lebo jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporoch v pozícii vedľajšieho účastníka. Samo združenie preto mohlo napĺňať svoje ciele, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenie vstupuje do množstva konaní bez znalosti veci, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Pre vstup združenia nebol žiaden dôvod v tomto konaní, zbytočne sa iba navyšujú trovy konania a navodzuje sa dojem, že účelom nie je ochrana spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Tvrdil tiež, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadeným subjektom spôsobilým poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a majúc materiálne a personálne vybavenie a odborné kompetencie. Ani nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, čo vyplýva z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/88/03. Považuje preto právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhuje napadnutý výrok o trovách konania zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 21,01 Eur s DPH.

5. K odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 28,50 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo vyjadrení uviedol, že v podaní zo dňa 09.02.2015 poukázal na viaceré nedostatky postúpenia pohľadávky, ako aj na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Rovnako vzniesol aj námietku premlčania. Tvrdenie odvolateľa, že jeho nepovažuje za účelne vynaložené, treba odmietnuť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako účelné a hospodárne. Trovy právneho zastúpenia si vedľajší účastník hradí samostatne, nezaťažuje nimi žalobcu ani žalovaného a ich náhradu dosiahne len v prípade, že žalobca bude v konaní neúspešný. Je potrebné považovať za súčasť rizika, s ktorým žalobca pri súdnom uplatnení, napr. premlčanej pohľadávky alebo plnenia z neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, musí kalkulovať a od ktorého ho má odrádzať práve aj hrozba náhrady trov konania protistrane. S poukazom na účelnosť trov konania v zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 boli trovy vedľajšieho účastníka vyhodnotené za účelné. Vedľajší účastník poskytol kvalifikovanú obranu v prejednávanom prípade, preto je treba považovať trovy za účelné. K uzneseniu Najvyššieho súdu SR z 29.09.2015 sp. zn. 4MCdo/16/2014 uviedol, že pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atd.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.

6. V ďalšom uviedol, že jeho trovy boli vynaložené účelne. Poukazuje na to, že ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne ustanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Je zrejmé, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania resp. trov právneho postúpenia. SR v čl. 47 odsek 2 zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom a v spojení s ustanoveniami §§ 24 a 25 O.s.p. má aj vedľajší účastník právo dať sa postúpiť advokátom. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy „každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od počiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.“ Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy „všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovni."

7. K účelnosti trov poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR z 15.10.2014 sp. zn. III. ÚS 457/2014, podľa ktorého trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým vzdelaním. “ Teda opodstatnenosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka potvrdzuje judikatúra Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Košice a ďalšie.

8. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku, zo zákona č. 99/1963 Zb. (v znení doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musí postupovať a vec posúdiť už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) do 01.07.2016 ostali zachované.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p., a bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmet činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkon odporuje úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 2 až 4 O.s.p.).

11. Ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.).

12. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu 04.09.2014 Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov oznámilo svoj vstup do konania na podporu práv žalovanej. Podaním zo dňa doručenia súdu 11.02.2015 sa vyjadril vedľajší účastník k veci, namietal pasívnu legitimáciu žalobcu a vzniesol námietku premlčania uplatneného práva. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol, žalobcovi ani žalovanej trovy konania nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi priznal voči žalobcovi trovy konania vo výške 96,11 eur.

13. Súd prvej inštancie preto o trovách konania rozhodol aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi podporujúcemu žalovaného nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom zohľadniac úspech účastníkov v konaní. Rovnako správne bola vypočítaná výška náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku o trovách konania, s ktorým sa stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

14. Iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, ktorým spochybňuje prínos vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Už skutočnosť, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá svedčí o tom, že prínos vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní je preukázaný.

15. Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením odvolateľa, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelné. Aj odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považuje za účelné všetky trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, za ktoré boli súdom prvej inštancie priznaná odmena. Z obsahu spisu

vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka aktívne vystupoval v spore, čoho dôsledkom bolo zamietnutie žaloby. Nie je preto možné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že združenie nemalo žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a že nebol žiaden dôvod na jeho vstup do konania. Vstup združenia do konania bol realizovaný v zmysle zákona jeho prínos vzhľadom na vyššie uvedené je evidentný.

16. Súd vníma účasť vedľajšieho účastníka ako naplnenie cieľa primárneho práva Európskej únie, vyplývajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľov aj prostredníctvom združení). Prehliadnuť nemožno ani fakt, že medzi základné práva sa zaradilo aj spotrebiteľské právo (politiky štátov zabezpečujú vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa; čl. 38 Charty základných práv Európskej únie).

17. Aj keď odvolateľ poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na priznanie náhrady trov konania za právne zastúpenie vedľajšieho účastníka. Tieto súvislosti poukazuje na rozsiahlu rozhodovaciu prax jednak Krajského súdu v Prešove, ako aj napríklad na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.08.2012, sp. zn. 15Co/169/2012, zo záverov ktorého vyplýva, že aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou. Ako príklad je potrebné upriamiť pozornosť tiež na uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28.03.2012, sp. zn. 7Co/34/2012, podľa ktorého Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Správnosť záverov napadnutého rozhodnutia potvrdzujú aj závery uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 17Co/87/2012.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd jednoznačne ustálil, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a občianskym združením, ktoré vstúpilo do konania na podporu žalovanej a správne bola vypočítaná aj výška priznaných trov konania. Preto bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a občianskym združeným postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdený.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a nasl. V odvolacom konaní neúspešný žalobca bol preto zaviazaný na plnú náhradu trov v odvolacom konaní úspešnému občianskemu združeniu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 .