Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/38/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: A. proti žalovanej: R., o zaplatenie 1.934,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. novembra 2016, č.k. 4C/95/2016-45 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - splatnosti peňažného plnenia p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.586,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.586,02 eur od 10.10.2013 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur, ktoré sú splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 63,76 % (výrok III.). V časti o povolení splátok súd prvej inštancie zdôvodnil rozsudok ustanovením § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s tým, že dospel k názoru, že vzhľadom na doterajšie správanie pri plnení povinnosti žalovanej voči žalobcovi, po posúdení jej zárobkových majetkových pomerov, nie je v možnostiach žalovanej splniť povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom v lehote troch dní, preto určil žalovanej splniť túto povinnosť v splátkach, pričom v prípade omeškania jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh. Pri určení výšky mesačnej splátky súd prvej inštancie prihliadal na výšku peňažného plnenia a je toho názoru, že umožnením plnenia v splátkach v súdom určenej výške nebudú ohrozené oprávnené záujmy žalobcu.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie v časti, v ktorej súd povolil žalovanej splácanie dlžnej sumy v splátkach po 50 eur mesačne. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v tejto časti tak, že zaviaže žalovanú uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a postupoval v rozpore s ustanovením § 232 ods. 3 CSP. Súd prvej inštancie vychádzal zo žiadosti žalovanej s tým, že posúdil jej zárobkové majetkové pomery, avšak neuviedol, akým spôsobom tieto pomery osvedčil. Len žiadosť žalovaného podľa žalobcu nie je odôvodneným prípadom pre aplikáciu § 232 ods. 3 CSP. Posúdenie finančných možností žalovaného by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Výroky, ktorými bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.586,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.586,02 eur od 10.10.2013 do zaplatenia, vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá a bolo rozhodnuté o nároku žalobcu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 63,76 %, neboli odvolaním napadnuté a odvolací súd ich nepreskúmaval. Predmetom odvolacieho konania bolo len povolenie splácania priznaného peňažného plnenia v splátkach.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 v napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. Keďže ide výlučne o rozhodnutie o splatnosti peňažného plnenia, ktoré sa netýka hmotnoprávneho nároku priznaného napadnutým rozsudkom, odvolací súd rozhodol o zmene splatnosti peňažného plnenia uznesením.

6. Ustanovenie § 232 ods. 3 upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 .

7. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Tu odvolací súd nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že preskúmanie majetkových pomerov žalovaného patrí až do štádia konania o výkon rozhodnutia. Je síce pravda, že v rámci exekúcie súdny exekútor posúdi, ktorá forma výkonu rozhodnutia bude najvhodnejšia aj vzhľadom na majetkové pomery povinného, to však neznamená, že by posúdenie majetkových pomerov žalovaného bolo možné výlučne v exekučnom konaní. Ustanovenie § 232 ods. 3 umožňuje súdu aj v základnom (nachádzacom) konaní určiť dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky, pričom na účely tohto určenia je nevyhnutné posúdiť majetkové pomery žalovaného. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz.

8. Pri určovaní výšky splátok je potrebné prihliadnuť na príjmy a výdavky, resp. majetkové pomery povinného, na výšku priznaného plnenia, ale aj na hľadisko ochrany oprávneného, teda, či zdržaním v plnení súdom ustanovenej povinnosti nebudú nad primeranú mieru dotknuté záujmy oprávneného.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku a zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyššie uvedené okolnosti riadne preskúmal. Civilný sporový poriadok ustanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 . Aj predchádzajúci procesný predpis umožňoval súdu osvojiť si skutkové tvrdenia strany (účastníka konania), ktoré ostatní účastníci nepopreli (§ 120 ods. 3, 132 Občianskeho súdneho poriadku). V predmetnom konaní žalovaná na pojednávaní dňa 21.11.2016 požiadala o povolenie splátok a uviedla, že je toho času zamestnaná s čistým príjmom 625 eur, z čoho uhrádza mesačne 104 eur na pôžičku a 57 eur jej strhávajú exekučne. Býva u rodičov, ktorým prispieva na domácnosť 150 eur a 80 eur platí za elektrinu. Má dcéru, ktorá je prváčka na základnej škole, na dcéru má určené 30 eur bežné výživné a 10 eur zameškané výživné. Keďže tieto tvrdenia uviedla žalovaná na pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný aj žalobca, mal žalobca možnosť na tieto tvrdenia reagovať. To, že sa žalobca rozhodol nezúčastniť sa na pojednávaní (pričom sa vopred písomne ospravedlnil), je jeho slobodné rozhodnutie, avšak musel si byť vedomý, že tým sa vzdáva možnosti reagovať na vývoj procesnej situácie, ktorý nastane na pojednávaní, vrátane možnosti reagovať na tvrdenia žalovanej. Pokiaľ teda žalobca nespochybnil tvrdenia žalovanej, súd prvej inštancie postupoval správne, keď tvrdenia žalovanej uvedené na pojednávaní považoval za dostačujúce pre osvedčenie jej príjmov a výdavkov na účely rozhodnutia o povolení splátok.

10. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, správne aplikoval ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, ktoré tiež správne interpretoval. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda nebola dôvodná.

11. Aj keď žalobca v odvolaní priamo nespochybnil výšku splátok určenú súdom prvej inštancie, odvolací súd považuje za vhodné uviesť, že na pojednávaní dňa 21.11.2016 žalovaná požiadala o splátky vo výške 20 eur mesačne. Aj keď súd prvej inštancie výslovne neuviedol, akou úvahou došiel k záveru, že primeraná výška splátky je 50 eur mesačne, je zrejmé, že primeranosťou výšky splátok sa zaoberal, pričom žalovanou navrhovanú sumu 20 eur mesačne považoval za neprimerane nízku. Mesačné splátky vo výške 50 eur sú vyššie než pôvodne zmluvne dohodnuté splátky 44,34 eur. Takto určenými splátkami bude istina 1.586,02 eur uhradená približne za dva a pol roka a celé priznané plnenie vrátane príslušenstva bude uhradené približne do štyroch rokov, čo je podľa odvolacieho súdu primerané osvedčeným príjmom a výdavkom žalovanej a nebude mať neprimeraný negatívny dopad na oprávnené záujmy žalobcu.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 13. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto by jej v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná, žiadne trovy jej v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .