Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-240-2016.pdf
PDF · 129 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/240/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľky T.. I. N., D.. B., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. U. XXXX/X, P. M. F. proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal T. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. U. XXXX/X, P. M. F. za účasti mal. dieťaťa: P. N., M.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd manželstvo T.. I. N., D.. B.D., M.. XX.XX.XXXX J. T. N., M.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 24.08.1991, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta P. M. F., vo zväzku 15, ročník 1991, na strane 100, pod poradovým číslom 21, r o z v á d z a .
Na čas po rozvode sa s c h v a ľ u je rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k mal. P. N. M.. XX.XX.XXXX, v tomto znení:
Z v e r u j e sa mal. P. N., M.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca - manžela, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal, ktorý je oprávnený a povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a navrhovateľka - matka sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. P. výživným vo výške 80,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktorým sa táto dohoda schváli, ktoré výživné sa navrhovateľka - matka zaväzuje uhrádzať k rukám otca - manžela, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Styk navrhovateľky - matky s mal. P. sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 18.08.2016, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. P. do osobnej starostlivosti manžela - otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetkové záležitosti a jej určil výživné v sume 80,- EUR mesačne, splatné do 20-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca a zároveň, aby jej styk so synom neupravoval.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavrela vo veku 18 rokov a jej manžel mal 24 rokov. Šlo o jednoročnú známosť. Od uzavretia manželstva toto nebolo harmonické. Manžel nebol pripravený, resp. vekovo a duševne vyspelý na manželský zväzok a rovnako aj u nej nezrelosť a neskúsenosť spôsobená nízkym vekom v čase uzavretia manželstva bola príčinou toho, že súhlasila s uzavretím manželstva a to aj napriek tomu, že jej manžel počas jednoročnej známosti ju psychicky ničil, vyvolával psychický nátlak, bezdôvodne chorobne žiarlil, hrubo urážal a nadával. Jej náklonnosť a zamilovanosť prevýšili zdravý
úsudok a úvahu. Psychický nátlak na ňu vyvíjaný zo strany jej manžela sa však po uzavretí manželstva prehĺbil a zintenzívnil, a rovnako dochádzalo z jeho strany aj k fyzickým útokom. Domnieva sa, že práve tieto nezhody medzi nimi, nezhody týkajúce sa financií a bývania, ktoré v prvom polroku medzi nimi boli, spôsobili, že porodila dňa 19.12.1992 mŕtve dieťa. Práve narodením mŕtveho dieťaťa nastal u nej zlom v citovej oblasti a zamilovanosť a city k jej manželovi ochladli. Vtedy časom sa domnievala, že príchodom zdravého dieťaťa sa jej vzťah k manželovi a vzťah manžela k nej zmení. Nestalo sa tak ani narodením dcéry Viktórie. jej manžel bol k nej chladný, psychický nátlak pokračoval. Tieto psychické a fyzické útoky pretrvávali do roku cca 1999, kedy na krátky čas opustila manžela na dobu cca 5 mesiacov. Po jej príchode a prísľube z jeho strany, že sa zmení a že ju nebude citovo vydierať sa im narodilo ďalšie dieťa, mal. P.. Jej manžel sľub dodržal, staral sa najmä o financie. Pracoval v zahraničí a viac-menej zabezpečoval rodinu po finančnej stránke. Starostlivosť o domácnosť a deti bola skôr na jej pleciach. V dobe posledných 9 rokov ju manžel psychicky ničil, že miestami nevládala pracovať a nevládala žiť. Deti boli svedkami hádok medzi nimi. Kontroloval jej mobil, sledoval, kde a s kým sa kontaktovala. Práve z týchto dôvodov na prospech a v záujem deti sa rozhodla podať návrh na rozvod ich manželstva, s ktorým manžel súhlasil. Rovnako súhlasil s tým, aby súd mal. P. zveril do jej starostlivosti a súhlasil s tým, že na výživu syna jej bude prispievať sumou 550,- EUR mesačne a to s ohľadom na príjem, ktorý mal zo zahraničia, nakoľko v tom čase pracoval v Taliansku. Konanie o rozvod bolo vedené pod sp.zn. 16P/324/2015. Po návrate manžel z poslednej sezóny sa pomery medzi nimi dramaticky zmenili, manžel jej povedal, že do práce na sezónu do Talianska už nepôjde a nesúhlasí s rozvodom ich manželstva. Psychický nátlak z strany manžela pretrvával a ona, aby zmiernila situáciu a psychickú nepohodu s ohľadom na maloletého P., a rovnako aj F., ktorí boli svedkami hádok, vzala návrh o rozvod manželstva späť. Nakoľko hádky však naďalej medzi nimi pretrvávali, sám maloletý požiadal, aby sa odsťahovala zo spoločného domu, aby mal doma pokoj a kľud. Ona vykonáva povolanie advokáta od 15.04.2011. Jej priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 300,- EUR až 400,- EUR. V roku 2014 jej príjem dosiahol sumu 21.512,01 EUR a výdavky spojené s dosiahnutím jej príjmu sumu 15.451,81 EUR. V roku 2015 jej príjem dosiahol sumu 14.485,37 EUR a výdavky spojené s dosiahnutím jej príjmu sumu 13.499,86 EUR. Jej manžel pracuje v Taliansku ako kuchár. Jeho príjem predstavoval sumu cca 24.000,- EUR. Toho času pracuje v Hoteli Metropol. V období od návratu zo zahraničia do uzavretia zamestnania poberal dávky v nezamestnanosti v sume cca 800,- EUR mesačne. Maloletý P. bude v akademickom roku 2016/2017 študentom 1. ročníka Gymnázia. Vo voľnom čase hráva hokej. Okrem vyživovacej povinnosti voči mal. P. má vyživovaciu povinnosť aj voči dcére F., ktorej prispieva po dohode s ňou sumou 84,- EUR mesačne (54,- EUR internát + 30,- EUR výživné). Je vysokoškolskou študentkou na Univerzite J.Komenského v Bratislave, odbor Farmácia.
3. Manžel sa k návrhu vyjadril písomným prípisom zo dňa 21.11.2016, v ktorom nesúhlasil s vyjadrením navrhovateľky, že psychické a fyzické útoky z jeho strany pretrvávali do roku 1999. Jeho duševná nepripravenosť v manželstve a útoky na navrhovateľku pretrvávali cca rok od uzavretia manželstva, ako aj bezdôvodné chorobné žiarlenie a psychický nátlak. Postupne sa to zmierňovalo a nie zintenzívňovalo, ako to uvádza navrhovateľka. Po narodení ich dcéry F. (01.02.1994) nebol zodpovedný a pripravený na rodičovstvo, ale určite nevyvíjal fyzický a psychický nátlak, ktorý by pretrvával až do roku 1999. V roku 1996 odišiel pracovať do zahraničia, bol im pridelený byt za polovičnú cenu po neplatičoch, čiže mali vlastné bývanie. V zahraničí pracoval dva roky. Príčinou ich neustálych hádok boli pretrvávajúce mimomanželské vzťahy navrhovateľky, ktoré začalo prvým odchodom do zahraničia v roku 1996 a pokračujú dodnes. Deti boli svedkami týchto neustálych hádok. Manželstvo sa snažil zachrániť, s navrhovateľkou sa snažil situáciu viackrát riešiť, no mimomanželské vzťahy z jej strany naďalej pretrvávali, aj keď sa ich snažila utajiť. Súhlasí preto s návrhom na rozvod, keďže ich manželstvo je trvalo rozvrátené a pol roka už ani nežijú v spoločnej domácnosti. Nesúhlasil s navrhnutou sumou na výživu maloletého syna P. vo výške 80,- EUR, navrhol aby navrhovateľka - matka prispievala na výživu maloletého sumou 350,- EUR mesačne. Výšku tejto sumy odôvodnil tým, že maloletý sa aktívne venuje hokeju. Mesačný výdaj na oddielový príspevok je vo výške 35,- EUR. Keďže hráva na pozícii brankára, náklady na brankársku výstroj sú finančne vysoké. Má 16 rokov, je vo vývine a výstroj musia meniť zhruba každý rok. Taktiež kvôli tomu uzavreli poistku pre celú rodinu vo výške 100,- EUR. Stravuje sa v školskej jedálni, ktorá ho vyjde na cca 22,- EUR, má náklady na oblečenie a obuv, keďže rýchlo rastie. Navrhovateľka uvádza, že jej mesačné príjmy sú veľmi nízke, avšak jej životný štandard tomu nenasvedčuje. Počas ich manželstva uhradila svojmu partnerovi luxusnú dovolenku. V posledných rokoch si aj sama dopriala so svojim mimomanželským partnerom drobné výlety a dovolenky. Okrem toho pravidelne navštevuje fitness centrá, kozmetické salóny, hodiny jazdectva na koni.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela ktorý nepodal návrh, výsluchom maloletého P. cestou poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 24.08.1991, a toto je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu L. P. M. F., vo zväzku 15, ročník 1991, na strane 100, pod poradovým číslom 21.
6. Z tohto manželstva sa im narodili, toho času už dospelá dcéra F. a tiež maloletý syn P. N. a to dňa 09.11.2000.
7. Navrhovateľka sa chce rozviesť, manžel navrhovateľky z kresťanského hľadiska podľa jeho účastníckej výpovede s týmto rozvodom nesúhlasí, i keď pripúšťa, že nemôže navrhovateľku nútiť k tomu, aby s ním žila v spoločnom vzťahu.
8. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa brali veľmi mladí a že boli nepripravení na tento vzťah. Zhodli sa na tom, že narodením mŕtveho dieťaťa nastal u navrhovateľky zlom v citovej oblasti a zamilovanosť a city k jej manželovi ochladli. Samotný manžel pripustil, že navrhovateľka mu nevie odpustiť, že im v minulosti zomrel syn a to sa prenáša do ich vzťahu.
9. Podľa navrhovateľky jej manžel bezdôvodne chorobne žiarlil, kontroloval jej mobil, sledoval, kde a s kým sa kontaktovala. Ten pripustil, že v minulosti býval žiarlivý a že sa aj stalo, že fyzicky napadol navrhovateľku. V súčasnosti sa to však podľa jeho tvrdení zmenilo a našiel si cestu k Bohu.
10. Podľa vyjadrenia manžela navrhovateľky dôvodom rozvratu ich vzťahu je tá skutočnosť, že navrhovateľka za celé obdobie tohto ich spolužitia mala viacero mimomanželských vzťahov, napriek tomu, že on jej vždy ostal verný a nemal nikoho. Samotná navrhovateľka pripustila, že má nový partnerský vzťah. Ten sa začal rozvíjať, po tom, čo podľa jej tvrdenia bola manželom vyhodená z ich spoločnej domácnosti. Vtedy sa s dotyčným mužom zoznámila, tento jej poskytol byt, kde mohla prebývať a postupne s týmto mužom sa začali zbližovať, a to v apríli 2016 po tom, čo odišla zo spoločnej domácnosti a v súčasnosti žije s týmto partnerom v spoločnej domácnosti.
11. Podľa vyjadrenia manžela navrhovateľky nie je pravdou, žeby túto z ich domu vyhodil, len ju požiadal, aby ju opustila, vzhľadom na mimomanželský pomer. Tvrdí, že ona vždy počúvala týchto svojich partnerov, nechávala sa nimi ovplyvniť, nedokázala mať vlastný názor na vec, odmietala pomoc, či už zo strany rodiny alebo blízkych.
12. Obaja sa zhodli na tom, že toho času už nevedú spoločnú domácnosť a to minimálne jeden rok. Intímny život nevedú asi dva roky.
13. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery účastníkov, navrhovateľka je advokátka, kedy podľa jej daňového priznania za r. 2016 dosiahla celkové príjmy vo výške 19.348,27 EUR a výdavky vo výške 16.972,21 EUR, z toho preukázateľne zaplatené poistné 2.515,74 EUR, teda základ dane u nej za uvedené obdobie predstavovala suma 2.376,06 EUR za rok. Podľa jej výpovede jej príjem tvorí príjem, ktorý dosahuje pri zastupovaní klientov v rámci ex offo zastupovania v trestných konaniach, niekedy túto činnosť vykonáva aj dlhšie obdobie, napr. aj tri roky a teda príjem je jej vyplácaný raz za čas, po určitom období, čiže tento príjem nie je pravidelný. Pokiaľ ide o jej výdavky podľa jej účastníckej výpovede mesačne musí uhrádzať 220,- EUR na úhradu do sociálnej a zdravotnej poisťovne a nájom za prenájom kancelárie 100,- EUR mesačne. Výdavky, ktorú sú v daňovom priznaní, sú účtované ako skutočne vynakladané výdavky. Jej výrazným výdavkom je cestovné, a teda podstatnú časť výdavkov tvoria PHM. Pokiaľ ide o jej osobné výdavky sú to výdavky na ošatenie a stravu. Na bývanie v byte, ktorý obýva podľa jej vyjadrenia ničím neprispieva, pričom tieto výdavky na bývanie sa pohybujú vo výške cca 200,- EUR mesačne. Do tejto domácnosti zabezpečuje akurát stravu. Jej terajší partner je zamestnaný v spoločnosti Palagro, avšak výšku jeho príjmu nevedela uviesť. S uvedeným partnerom nehospodári spoločne, akurát s ním býva v byte a zabezpečuje stravu. S manželom vlastnia rodinný dom, pozemok v Levočskej doline, a ona samotná tiež vlastní osobné motorové vozidlo zn. Mazda, ktoré brala úver vo výške 15.000,- EUR, tento spláca, kedy prvá splátka bola vo výške 5.000,- EUR a sumu 3.500,- EUR získala z predaja staršieho vozidla, a ostatné splátky za toto vozidlo by mala splácať ročne, ale až ďalší
rok. Od odchodu zo spoločnej domácnosti prispieva na syna sumou 50,- EUR mesačne a dospelej dcére sumou 30,- EUR a tiež jej hradí sumu 54,- EUR mesačne za ubytovanie na internáte.
14. Manžel navrhovateľky toho času býva v rodinnom dome s deťmi, ktorý vlastní spoločne s navrhovateľkou. V období od 03.12.2016 do 02.04.2017 pracoval v zahraničí, kde za uvedené obdobie dosiahol celkový príjem 8.733,26 EUR. V súčasnosti je nezamestnaný, hlásený na úrade práce, nepoberá žiadne dávky ani z úradu práce a ani zo sociálnej poisťovne. Podľa jeho účastníckej výpovede takto chodí pracovať do zahraničia len na jednu sezónu, avšak do budúcna to plánuje ukončiť a chce pokračovať v pracovnej činnosti už len na území Slovenska. Toho času je vlastníkom osobného motorového vozidla Renault Clio, ktoré dostal od svokrovcov a má tiež k dispozícii ešte starú Škodu 120. Okrem dospelej dcéry a syna, o ktorom sa vedie toto konanie, inú vyživovaciu povinnosť nemá.
15. Maloletý P. podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny žije s otcom - manželom navrhovateľky. Od septembra 2016 je študentom 1. ročníka Gymnázia v Spišskej Novej Vsi. Podľa uvedenej správy jeho záľubou je šport, hlavne hokej. Mal by sa zúčastniť lyžiarskeho a plaveckého výcviku.
16. Maloletý prezentoval svoj názor na úprav práv a povinností k nemu ako pred zamestnankyňou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, kedy uviedol, že pokiaľ sa rodičia rozvedú, chce ostať s otcom v dome, v ktorom teraz bývajú. Nechce aby bolo upravené jeho stretávanie sa s matkou - navrhovateľkou, , oni si navzájom telefonujú a tak sa môžu dohodnúť, kedy by mali spoločný čas na stretnutie. Chce sa s ňou stretávať len na niekoľko hodín denne. Potvrdil, že matka s nimi nebýva asi pol roka, avšak spolu si telefonujú. Občas k nej chodieva do práce. Najčastejšie sa s ňou stretáva na hokeji, keď on chodieva hrať mestskú ligu a ona sa na neho chodieva pozerať.
17. Účastníci konania pre prípad rozvodu uzavreli rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k mal. P., podľa ktorej sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti otca - manžela, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal, ktorý je oprávnený a povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a navrhovateľka - matka sa zaviazala prispievať na jeho výživu výživným vo výške 80,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktorým sa táto dohoda schváli, ktoré výživné sa zaviazala uhrádzať k rukám otca - manžela, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Zároveň sa obaja účastníci konania - rodičia maloletého zhodli na tom, že styk navrhovateľky - matky s mal. Samuelom nie je potrebné upravovať.
18. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
19. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
20. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
21. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
22. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
23. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
24. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
25. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
26. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
27. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
28. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.
29. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
30. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní.
31. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva, tá by mala spočívať v spoločnej výchove detí, ktoré by prípadne s nimi žili v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže obaja účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od chvíle, kedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti.
32. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti a následným pretrvávaním odlúčenia oboch manželov, a v neposlednom rade aj deklarovaním zo strany navrhovateľky, že sa chce rozviesť, bolo preukázané, že aj túto funkciu ich manželstvo v súčasnej dobe neplní.
33. Nepotvrdilo sa ani to, že by uvedené manželstvo účastníkov plnilo naďalej aj svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní. Obaja zhodne potvrdili, že intímny život nevedú už asi dva roky.
34. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia , kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je preukázané , že každý z manželov má svoju vlastnú domácnosť, na ktorú si uhrádza náklady vo vlastnej réžii.
35. Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.
36. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedeného nepriamo vyplýva, že manželské spolužitie už muselo byť zrušené. Preukázanie tejto skutočnosti súvisí s otázkou vážnosti rozvratu, v rámci ktorej sa skúma, či rodina ešte plní svoje funkcie. Na posúdenie existencie trvalosti rozvratu manželstva môže čiastočne napomôcť skutočnosť, ak manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, hoci predtým v nej spolu žili. Ak
manželia stále ešte zdieľajú spoločnú domácnosť, potom sa určenie trvalosti rozvratu odvíja skôr od zistenia podmienok, v akých v tejto domácnosti žijú (či si pomáhajú - napr. žena stále varí a perie aj pre manžela, alebo on ju vozí autom, či sa ekonomicky spolupodieľajú na bývaní a chode rodiny a pod.). Ak už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.
37. V tomto konaní bolo však preukázané, že účastníci reálne nebývajú v spoločnej domácnosti a túto, ako takú, ani iným spôsobom hospodársky nevedú. Navrhovateľka deklaruje, že sa chce rozviesť a z takéhoto jeho správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Navyše toho času má už nový partnerský vzťah a teda nemožno z jeho strany očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná. Súd preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel.
38. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
39. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
40. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
41. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
42. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
43. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
44. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
45. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
46. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
47. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
48. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
49. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
50. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
51. Podľa § 62 ods.6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
52. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
53. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
54. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
55. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
56. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
57. Podľa § 111 CMP ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým.
58. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
59. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
60. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
61. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
62. Pre prípad rozvodu manželstva účastníci na čas po tomto rozvode uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletý Samuel zveril do osobnej starostlivosti otca - manžela, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal a navrhovateľka - matka sa zaviazala prispievať na jeho výživu výživným vo výške 80,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktorým sa táto dohoda schváli, ktoré výživné sa zaviazala uhrádzať k rukám otca - manžela, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal, vždy do 15- tého dňa v mesiaci vopred. Zároveň sa obaja účastníci konania - rodičia maloletého zhodli na tom, že styk navrhovateľky - matky s mal. P., nie je potrebné upravovať.
63. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je možné schváliť rodičovskú dohodu v uvedenom znení, v akom ju rodičia maloletého uzavreli na pojednávaní konanom dňa 11.04.2017, nakoľko táto je v záujme maloletého dieťaťa.
64. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý v súčasnej je v starostlivosti otca, ten sa o neho riadne stará, vo výkone tejto jeho starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky, navyše samotný maloletý sa vyslovil za takéto zverenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd nevidel žiadnu prekážku v tom, aby nebola schválená rodičovská dohoda v tej časti, na základe ktorej mal byť maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca.
65. Pokiaľ ide o výživné na maloletého syna, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
66. Matka maloletého toho času je samostatne zárobkovo činnou osobou, kedy jej príjem za rok 2016 predstavoval celkovú sumu vo výške 19.348,27 EUR, čo mesačne predstavuje sumu 1.612,36 EUR a daňovo preukázateľne uplatnené výdavky vo výške 16.972,21 EUR, čo mesačne predstavuje sumu 1.414,35 EUR, z toho preukázateľne zaplatené poistné 2.515,74 EUR. Základ dane u nej za uvedené obdobie predstavovala suma 2.376,06 EUR za rok, t.j. v priemere na mesiac sumu 198,- EUR.
67. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej matky, súd ustálil, že rodičmi dohodnutá výška výživného v sume 80,- EUR mesačne na maloletého je v jeho záujme.
68. Súd vzhľadom na vyhlásenie oboch rodičov a v neposlednom rade aj na vyjadrenie maloletého P., styk matky so synom neupravoval.
69. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
70. Podľa § 57 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
71. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
72. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
73. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko títo si ich v tomto konaní neuplatnili a súd ani nezistil, žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.