Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/53/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: B. I., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXX, R., W. I., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXX, R., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov, matka: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX, R., zastúpená: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, otec: G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, R., zastúpený: JUDr. Dušan Repák, advokát, so sídlom Krížna 47, Bratislava 1, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, o úprave styku, o odvolaní kolízneho opatrovníka, matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 6P/184/2014 - 426 zo dňa 13. júna 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými dcérami za prítomnosti matky každý nepárny týždeň v roku v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod., počas Vianočných sviatkov každoročne dňa 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., každoročne dňa 1.1. od 9.00 hod. do 18.00 hod, počas Veľkonočnej nedele každoročne od 9.00 hod. do 18.00 hod.. Rozhodol tiež o trovách konania tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a o trovách štátu si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

2. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 25 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že hlavným spornou otázkou pri dohode o úprave styku zostala prítomnosť matky pri styku otca s deťmi. Rodičia podávali súdu v priebehu konania rozdielne názory a pohľady na problematiku stýkania sa otca s maloletými deťmi. S ohľadom na záujem maloletých detí, ktorý je prvoradým hľadiskom pri každom rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, bolo a je potrebné vychádzať z odborných znalostí vyjadrených v priebehu konania a preto súd poukázal na závery znaleckého dokazovania. Znalkyňa vypočutá súdom prvej inštancie logicky vysvetlila jej prijaté závery odrážajúce samotný obsah znaleckého posudku. Námietky otca voči znaleckému posudku nevychádzajú z odborných záverov, napr. z „kontraposudku", ktorý by účastník zabezpečil a predložil súdu (čo sa často v praxi stáva), ale boli len v rovine ním predložených laických úvah. Nikomu neprináleží hodnotiť odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti, pretože k tomu treba odborné znalosti. Otec síce namietal a stále namieta odborné závery znaleckého dokazovania, avšak žiaden posudok (ani len na svoju osobu) od znalca zapísaného v zozname znalcov vedeného MS SR doposiaľ súdu nepredložil. Znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis odporučila v znaleckom posudku v záujme maloletých detí upraviť styk otca s maloletými deťmi každú druhú sobotu, a to jedine za prítomnosti matky a bez prespania maloletých detí u otca. Maloleté deti odmietajú styk s otcom v týždni, cítia zodpovednosť za prípravu do školy a uvedomujú si, že sa môžu pri príprave na vyučovanie

spoľahnúť len na matku. Znalkyňa zistila, že maloleté deti vnímajú psychické zdravotné obmedzenia otca a nemôžu sa na neho spoľahnúť, vyžadujú preto prítomnosť matky, ktorá im poskytuje pocit bezpečia, istoty, pričom deti odmietajú u otca prespávať. Znalkyňa pri výsluchu dostatočne vysvetlila, prečo navrhovala styk otca s dcérami každý druhý víkend, nakoľko maloleté deti jej pri vyšetrení spomínali aj pozitívne väzby a vzťahy so širšou rodinou zo strany matky v Českej republike a preto aj navrhovala, aby deti mali jeden víkend trávený s otcom a jeden víkend trávený s matkou. Podľa názoru znalkyne v záujme detí by bolo aj upraviť styk s otcom na každý druhý víkend v sobotu i v nedeľu, ale za prítomnosti matky. Tak, aby jeden víkend mohla tráviť s deťmi len matka a ísť aj za rodinou do Čiech a druhý víkend, aby deti mohli tráviť s otcom, ale za prítomnosti matky. Alternatívne vymeniť nedeľu za niektorý deň v týždni na dve-tri hodiny. Pre súd sú podstatné najmä odborné závery znalca, v ktorých znalec na základe vyšetrenia posudzuje osobnostné predpoklady rodičov pre výchovu detí, osobnosť otca, matky, maloletých detí, ich vzájomné vzťahy, väzby, city, potreby a pod., pričom súdu neprináleží hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti, pretože (tak ako aj odvolací súd poznamenal) sudca nemá odborné znalosti alebo ich nemá v takej miere, aby vykonal preskúmavanie znaleckého posudku. Odhliadnuc od uvedeného súd sa stotožnil s odporúčaním znalkyne pokiaľ ide o samotný rozsah styku otca s maloletými deťmi a má za to, že je v záujme maloletých detí upraviť styk otca s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod., ktorého úprava zohľadňuje záujem maloletých detí. Súd je tiež presvedčený o tom, že takouto úpravou styku je zohľadnená i argumentácia matky v odvolaní, spočívajúca v nemožnosti plánovať a rozvíjať vzťahy maloletých detí s rodinou na Morave v prípade, že je styk upravený na každú sobotu. Na druhej strane však nemôže byť uprednostňovaná širšia rodina matky pred stretávaním sa detí s otcom, pričom bolo úlohou súdu hľadať kompromisné riešenie úpravy styku. Napokon samotní rodičia pri hľadaní kompromisného riešenia sa zhodli na úprave styku na každom druhom víkende počas soboty a nedele. V nedeľu bol určený kratší čas ako v sobotu a to z dôvodu časovej rezervy na prípadné plnenie si školských povinností (napr. plnenie si domácich úloh a pod.) kedy bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že deti sa pri príprave na vyučovanie môžu spoľahnúť len na matku.

3. Súd ďalej poukázal na záujem maloletých detí, ktorý je „prvoradým" hľadiskom pri rozhodovaní vo veciach, ktoré sa ich týkajú a je povinnosťou súdu konať a rozhodovať v záujme maloletých detí. „Prvoradosť" znamená, že najlepší záujem maloletých detí sa nesmie posudzovať na rovnakej úrovni s inými hľadiskami, záujmami, či právami iných, napr. aj s právom rodiča na neobmedzený styk s dieťaťom za každých okolností. Aj v prípade potencionálneho konfliktu medzi najlepším záujmom dieťaťa a záujmom, resp. právom rodiča, je potrebné uprednostniť záujem maloletého dieťaťa, ktoré má prioritu. Záujmu maloletého dieťaťa je pripísaná omnoho väčšia váha, má (v prípade konfliktu s právom rodičia) prednosť a je povinnosťou súdu záujem dieťaťa zdôrazňovať tak, aby sa nestalo, že bude prehliadané, k čomu by aj prichádzalo, ak by súd pripustil ďalšie dokazovanie (týkajúce sa a zamerané už len na odporcu a nie deti), či už v podobe dopĺňania znaleckého posudku znalcom psychiatrom ku skúmaniu duševného stavu odporcu, alebo výsluchom odporcovho psychiatra (tak ako to navrhol otec) nakoľko takto by už nedochádzalo k vyhľadávaniu najlepšieho záujmu maloletých detí, ale k hľadaniu najlepšieho záujmu jedného z rodičov. Súd preto ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

4. Znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že deti sa odmietajú stýkať s otcom bez prítomnosti matky. Deti vyžadujú pri styku s otcom prítomnosť matky, majú v nej pocit bezpečia a istoty, ktoré im u odporcu absentuje. Súd opäť poukázal na to a čo sama znalkyňa aj uviedla, že deti majú pozitívny emocionálny vzťah k svojmu otcovi, ale nemôžu sa na neho spoľahnúť, nemajú pri ňom pocit istoty a bezpečia, nedôverujú mu, nemajú v ňom oporu, vnímajú jeho psychické zdravotné obmedzenia, ktoré deti síce nepopisujú, ale cítia ho, vnímajú ho, deti ho neberú ani ako otcovskú autoritu. Samotné maloleté deti vyžadujú prítomnosť matky, ktorá im tento absentujúci pocit u otca dodáva. Súd mal za to, že je potrebné rešpektovať aj názor maloletých detí, ktoré samotné vyžadujú prítomnosť matky pri styku otca, kedy v prítomnosti matky sa deti cítia komfortnejšie, sú vnútorne spokojnejšie, dostáva sa im pocit bezpečia, istoty, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním. Na uvedené požiadavky vlastných detí by mali reflektovať aj samotní rodičia. Dokonca aj z aktuálnej správy od kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloleté deti odmietajú styk s otcom bez prítomnosti matky, odmietajú u neho prespávať, poukazujúc aj na jednotlivé situácie popisované maloletými deťmi, v dôsledku ktorých sa deti vyjadrili, že majú z otca v niektorých situáciách aj strach. Maloletá W. dokonca aj plakala pri pohovore s kolíznou opatrovníčku. Nie je v záujme maloletých detí nútiť ich do niečoho, čo samé nechcú, opak by bol v rozpore s ich záujmami. Deti majú dostatočný vek k tomu, aby sa vedeli samé rozhodnúť a prejaviť svoju vôľu, ktorú by mali rodiča, ale i všetci zúčastnení rešpektovať. Pocit bezpečia a istoty, ktoré pre maloleté

deti vytvára prítomnosť matky pri styku s otcom je veľmi dôležitý a nevyhnutný pre zdravý psychosociálny vývin detí a je základnou požiadavkou vytvoriť dieťaťu pokojné prostredie s pocitom bezpečia a istoty, v ktorom sa cítia komfortne. Ak tento pocit bezpečia a istoty maloletým deťom vytvára prítomnosť matky v prípade realizácie styku s otcom, je nielen žiaduce, ale nevyhnutné tento momentálny stav rešpektovať a premietnuť ho aj do súdneho rozhodnutia.

5. Otec by si mal tiež uvedomiť, že čím viac bude na deti vytvárať nátlak, tým viac ich môže od seba odháňať. Je aj na otcovi, aby svojim správaním aj vo vypätejších situáciách, najmä svojou úctou a toleranciou k najbližším vytváral pri realizácii styku bezkonfliktné, harmonické a láskyplné prostredie nevyhnutné pre zdravý vývoj maloletých detí, ktoré citlivo vnímajú akékoľvek negatívne emócie. Pri správnom výchovnom postoji sa ich vzájomný vzťah bude postupne zlepšovať, upevňovať, čo v konečnom dôsledku môže viesť k rozšíreniu styku odporcu s maloletými deťmi. Otec by mal upriamiť svoju pozornosť na svoje maloleté deti a snažil sa korigovať svoje správanie vo vzťahu k nim v ich záujme, napr. aj korigovaním svojho správania pokiaľ ide o súdnou znalkyňou popisovanú nepriamu agresiu, aby presvedčil predovšetkým vlastné deti o jeho schopnosti riadne sa o deti postarať, aby sa deti tešili ísť k svojmu otcovi, aby deti chceli tráviť so svojim otcom spoločné chvíle i bez matky, aby chceli deti u svojho otca aj prespávať, aby sa deťom od neho dostal pocit istoty a bezpečia. Blaho dieťaťa nezahŕňajú len základné materiálne, telesné potreby, ale predovšetkým emocionálne potreby a potreba bezpečia.

6. Súdna znalkyňa bola prítomná na celom súdnom pojednávaní, bola tiež oboznámená s aktuálnym postojom maloletých detí, ktoré naďalej odmietajú prespávať u otca a odmietajú byť s otcom bez prítomnosti matky. Súdna znalkyňa sa vyjadrila, že ani po zohľadnení aktuálnej situácie v rodine by na svojich záveroch nič nemenila. Terajšia situácia len podporuje jej závery prijaté v znaleckom posudku. Deti majú dokonca v niektorých situáciách už z otca aj strach v dôsledku nevhodného správania sa otca. Keďže otec má podozrenie, že deti nechcú byť u neho bez prítomnosti matky a nechcú u neho prespávať, nakoľko môžu byť ovplyvňované a manipulované matkou, súd uviedol, že sa tiež zameral na to, či v tomto smere nie sú deti skutočne negatívne ovplyvňované druhým rodičom a vyskúmanie tejto otázky bolo tiež predmetom znaleckého dokazovania. Znaleckým dokazovaním (poukazujúc na závery znaleckého posudku v bode 5) mal súd preukázané, že matka neovplyvňuje negatívne maloleté deti vo vzťahu k otcovi. Súdna znalkyňa tiež pri výsluchu vylúčila, že by matka mohla negatívne ovplyvňovať maloleté deti proti otcovi, nebol u nej zistený žiadny negatívny, manipulatívny prvok za účelom oslabovania citovej väzby detí k otcovi. Ani od znaleckého dokazovania nemohlo prísť k zmene v osobnostnej štruktúre matky. Práve naopak, znaleckým skúmaním bolo zistené, že matka vysoko pozitívne pôsobí na maloleté dcéry aj v situácii, kedy deti otca odmietajú. Súdna znalkyňa zdôraznila, že deti v zápale hry nevedeli, čo vyšetrením sleduje. To znamená, že deti sa neštylizujú, deti neklamú. Ak by bol čo len najmenší náznak manipulácie detí matkou, prejavilo by sa to pri vyšetrení. Znalkyňa ani u jedného z detí nezistila, že by ich matka manipulovala.

7. Na záver súd poznamenal, že znalkyňa z odboru psychológia, odvetvia poradenská psychológia bola oprávnená prijať jednotlivé závery tak, ako učinila vo svojom znaleckom posudku, poukazujúc aj na prílohu č. 3 k inštrukcii č.7/2009 MS SR z 25.3.2009 č. 23635/2009-51 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti a to čo spadá pod odbor psychológia. Znalec z oboru psychiatrie skúma už duševný stav osoby, pričom takáto požiadavka zo strany súdu nebola ani učinená. Súd mal za to, že skúmať duševný stav otca je nadbytočným a pre rozhodnutie súdu nie nevyhnutným, poukazujúc aj na vyššie podrobne odôvodnené zohľadnenie záujmu maloletých detí, ktoré má v každom prípade pri rozhodovaní o maloletých deťom prioritu a prednosť. Súd v tejto súvislosti poukázal tiež na § 16 ods. 3 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, kedy priamo znalec (a nie súd) je oprávnený pri vykonávaní znaleckej činnosti pribrať si na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru. Teda o pribratí konzultanta rozhoduje priamo súdny znalec a nie súd. Samotný znalec (vzhľadom k tomu, že sa pohybujeme na poli odbornosti) zvažuje, či priberie konzultanta z iného príslušného odboru, či je to potrebné pre jeho závery, či je potrebné skúmať duševný stav odporcu a pod. Súdna znalkyňa sa vyjadrila pri výsluchu, že pribratie konzultanta z odboru psychiatrie by bolo zbytočné. Súd taktiež zastal názor, že pokračovať v znaleckom dokazovaní týmto smerom, teda, že by si znalkyňa pribrala konzultanta, znalcom z odboru psychiatrie a vyšetrovať duševný stav otca je nadbytočné. Súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že otec namieta v konaní predovšetkým závery znaleckého posudku v bode 14 (iné zistenia znalca), v ktorých otcovi súdna znalkyňa odporučila psychiatrickú starostlivosť a súčasne psychologickú starostlivosť formou psychoterapie, na čo podľa

otca nemá špecializáciu. Pre rozhodnutie súdu boli oveľa dôležitejšími závery znalca v bodoch 1 až 13. Aj keby súd uzavrel, že znalkyňa sa vyjadrovala nad rámec svojho odboru, ide len o odporúčanie znalkyne pre otca, istú motiváciu pre otca aby mohlo dôjsť k náprave a korekcii v jeho správaní. Otec podstúpil zatiaľ len psychoterapeutické sedenia, psychiatrickú starostlivosť nepodstúpil, túto odmieta. Nie je možné z časového hľadiska bezpečne uzavrieť dokedy bude potrebné, aby matka bola prítomná pri styku detí s otcom. Znalkyňa otcovi odporučila, aby sa liečil psychiatricky a nie len absolvoval sedenia v rámci terapie, pretože tieto majú len výbornú doplnkovú funkciu s tým, že poukázala aj na lekársku správu predloženú otcom na pojednávaní, v ktorej sa uvádza, že prognóza do budúcnosti je dobrá. Z časového hľadiska bude prítomnosť matky potrebná do doby, kým príde k podstatnej zmene pomerov (napr. aj tým, že maloleté deti nadobudnú aj u svojho otca pocit bezpečia a istoty a budú sa chcieť so svojim otcom stýkať aj bez prítomnosti matky). V prípade podstatnej zmeny pomerov od posledného rozhodnutia, je možné situáciu riešiť návrhom na zmenu rozhodnutia, napr. aj v podobe návrhu na rozšírenie styku v prípade, že sa rodičia nedohodnú.

8. Pokiaľ kolízny opatrovník žiadal podrobiť rodinu odbornému poradenstvu (napr. rodinnej terapii za pomoci psychológa) nie je možné navrhovať uvedené len v rámci odročenia pojednávania, zákon s takýmto postupom ani nepočíta. Odborné poradenstvo vykonávajú psychologické centrá, ktoré sú zriadené pri orgánoch sociálnoprávnej ochrany detí. Poradenstvo sa viaže buď na predpísaný počet hodín (napr. psychologické poradenstvo v rozsahu 30 hod.) alebo stanovený časový úsek (napr. psychologické poradenstvo v období troch mesiacov). Zároveň sa navrhujú ciele, ktoré má poradenstvo sledovať. Kolízny opatrovník alebo otec mali podať samostatne riadny návrh na uloženie výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine (ak majú za to, že je to potrebné, kedykoľvek môžu podať samostatne riadny návrh podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine) o ktorom by súd následne mohol začať konať, tento by bol doručený ostatným účastníkom, o návrhu by prebehlo riadne dokazovanie a následné rozhodnutie (bližšie viď aj napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/6/2014).

9. Súd napokon upravil styk otca s mal. deťmi aj počas sviatkov rešpektujúc (s poukazom na znalecké dokazovanie) nevyhnutnosť prítomnosti matky a nemožnosť prespania detí u otca v dôsledku ktorých nebolo možné upraviť stretávanie sa otca s dcérami počas prázdnin na dlhšie časové obdobie navrhované otcom. Podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach. O trovách konania rozhodol v zmysle § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie kolízny opatrovník. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosti, že medzi rodičmi naďalej pretrvávajú nezhody, rodičia medzi sebou nie sú schopní odčleniť vzťahové a rodičovské záležitosti, komunikujú spolu iba prostredníctvom stretávania sa s deťmi. U matky naďalej pretrvávajú pochybnosti o rodičovských kompetenciách druhého rodiča, kde hlavným zdrojom nezhôd je pocit matky, že otec pristupuje k disciplíne u detí príliš laxne. Navrhovali na súdnom pojednávaní ako aj v správe zo dňa 8.6.2016, aby súd odročil súdne pojednávanie. Navrhovali tiež, aby rodičom a maloletým deťom nariadil súd, alebo ich zaviazal podrobiť sa terapii za účelom diagnostikovať príčiny strachu u detí k otcovi, určiť prípadnú mieru podielu matky na tomto strachu a následne aby súd zaviazal rodičov absolvovať terapeutickú prácu s rodinou s cieľom odstránenia strachu u detí smerom k otcovi, nakoľko príčina strachu nie je známa, pretože otec deťom nikdy neublížil. Pohovor s maloletými deťmi je podrobne popísaný v správe kolízneho opatrovníka. Poukazuje na to, že pri pohovore s maloletými deťmi sa obidve maloleté deti zhodne vyjadrili, že sa chcú s otcom stretávať jedenkrát za 14 dní, pričom až pri zisťovaní, čo je jedenkrát za 14 dní ani jedno maloleté dieťa nevedelo odpovedať. S ich pomocou až po rozobratí času si to maloletá B. vedela vypočítať, maloletá W. vôbec nie. Pri pohovore na otázku, či chce maloletá W. ešte niečo dodať odpovedala nie, avšak na tú istú otázku maloletá B. po odmlke sama spontánne uviedla „Keď chodíme každú sobotu k tatkovi, tak sa nestíhame naučiť, lebo mamka chce mať aj v nedeľu voľno a tak sa musíme učiť v nedeľu, inak by mi

to u tatka nevadilo". V záujme maloletých detí by bolo opodstatnené odročiť súdne pojednávanie tak ako navrhovali, za účelom nariadenia alebo zaviazania rodičov a maloletých detí podrobiť sa terapii s cieľom diagnostikovať príčiny strachu u detí k otcovi, určiť prípadnú mieru podielu matky na tento strach a následne zaviazať rodičov podrobiť sa terapeutickej práci s rodinou s cieľom odstránenia strachu u detí smerom k otcovi. Doteraz upravený styk, prebiehal podľa uznesenia č. k. 6P/184/2014-24 zo dňa 20.8.2014, maloleté deti boli na to zvyknuté a mohli sa stýkať s otcom každú sobotu, nestratili by s otcom kontakt, ako je to v dvojtýždňových intervaloch, čo je v danej situácii dlhá odluka. Pri úprave styku s maloletými deťmi vo vydanom rozsudku nie je dostatočne zohľadnený záujem maloletých detí, nakoľko súd neupravil styk počas letných prázdnin, počas jarných prázdnin a aspoň jeden deň v týždni, čo je možné, keďže rodičia bývajú v jednom meste. Otec po celé obdobie prejavuje záujem o svoje deti, domáha sa častejšieho styku s deťmi, vyhľadáva ich prítomnosť aj na verejných priestranstvách a dobrovoľne sa podrobil psychoterapii. Súdna znalkyňa v znaleckom posudku vychádzala z prepúšťacej správy otca z Nemocnice s Poliklinikou Skalica zo dňa 17.7.2014, kde bola po hospitalizácii uvedená diagnóza adaptačná porucha. Otec maloletých detí medzi tým dobrovoľne navštevoval psychoterapeuta PhDr. T. T. ako aj psychoterapeutické sedenia u psychiatra MUDr. G. W., ktorá v správe zo dňa 9.6.2016 uvádza, že aktuálne v minidotazníku depresie, nepozorovať známky úzkosti a depresívne príznaky, prognóza do budúcnosti pri takomto fungovaní a spolupráci je dobrá. Od prepúšťacej správy z roku 2014, z ktorej vychádzala súdna znalkyňa ubehli skoro dva roky a nie je zrejmé, či stanovená diagnóza, adaptačná porucha u otca pretrváva a ak áno v akej miere, či je ohrozujúca pre styk s maloletými deťmi bez prítomnosti matky a či je potrebné ústavné liečenie na čom trvá matka maloletých detí, čím aj odôvodňuje jej prítomnosť pri styku. Pokiaľ by bol vypracovaný dodatok k znaleckému posudku, kde by bol vyšetrený aktuálny psychický stav otca ako aj maloletých detí a ich interakcia vo vzťahu k otcovi, bolo by možné objektívnejšie posúdiť aktuálny stav veci, čo by bolo v záujme maloletých detí. Kolízny opatrovník navrhol, v prípade, ak by odvolací súd priamo rozhodoval o úprave styku otca s maloletými deťmi, aby doplnil styk v čase letných prázdnin, jarných prázdnin a styk v jeden deň v týždni počas celého roka od 16.00 hod. do 18.00 hod., čo by malo pozitívny vplyv na vzájomné citové väzby medzi otcom a maloletými deťmi, čo je aj v záujme maloletých detí.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g) a h) a § 62 ods. 1 CMP. Uviedol, že súd sa nedostatočne vyporiadal a neposúdil existujúci skutkový stav. Ako je zrejmé z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, tento je výlučne arbitrárny, nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd sa jednostranne stotožnil s tvrdeniami a požiadavkami matky pani P. I., to všetko v situácii, kedy tieto odporujú výsledkom vykonaného dokazovania. Závery PhDr. Mgr. Eleny Fortis, znalcom s odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, ktorá sa vyjadrila k diagnózam, ktoré boli stanovené viac ako dva roky pred napadnutým rozsudkom, konštatovala ich zotrvanie, hoci na to nie je odborne spôsobilá, rovnako nemôžu byť objektívnym podkladom pre spravodlivé a nestranné rozhodnutie vo veci. Súdom určený rozsah styku otca s maloletými deťmi za prítomnosti matky nekorešponduje obsahu súdneho spisu a najmä je v rozpore s právami a záujmami maloletých detí. V priebehu súdneho konania nebol produkovaný ani jeden konštruktívny a vecný dôkaz, ktorý by akýmkoľvek hodnoverným spôsobom bol spôsobilým potvrdiť na základe akého dôvodu musí byť realizovaný styk otca s maloletými deťmi výlučne za prítomnosti matky. Dokazovanie vykonané na návrh otca nebolo zohľadnené, nebolo mu umožnené ukončiť odborné sedenie a súd rozhodol bez znalosti záverov skutočne odborne spôsobilej osoby. Otec v celom rozsahu namieta závery znaleckého posudku, tento sám o sebe nie je kvalifikovaným dôkazom, ktorý by nesporne odôvodňoval, preukazoval a potvrdzoval závery, ku ktorým znalkyňa dospela. Je absolútne nesporná neodbornosť znaleckého posudku v časti vyjadrenia znalkyne vo vzťahu k záverom z odboru psychiatria. Znalkyňa nebola oprávnená konštatovať závery z oblasti lekárskych diagnóz a v rozhodujúcom čase bola povinná vykonať preverenie, či tieto pretrvávajú alebo nie. Svoju neodbornosť potvrdila znalkyňa aj v tom, že konštatovala, že lekárska správa zo psychiatrickej ambulancie pani MUDr. G. W., zo dňa 9.6.2016, do ktorej sa otec dostavil dobrovoľne, mala údajne potvrdiť záver, že otec trpí tzv. adaptačnou poruchou. Toto konštatovanie znalkyne nevyplýva z obsahu listinného dôkazu, ktorý predložil otec maloletých detí na pojednávaní. Predmetné podanie obsahuje informáciu „Dg. Adaptačná porucha", ale túto uviedol ošetrujúci lekár ako dôvod, pre ktorý mal otec maloletých detí záujem sa podrobiť vyšetreniu. Nejedná sa o záver ako nesprávne formulovala znalkyňa, ktorá nebola oprávnená vzhľadom na jej špecializáciu sa vyjadriť k prípadným psychiatrickým diagnózam. Výsluchy znalkyne vykonané na pojednávaní nemali za následok objasnenie skutočností, ktoré napádal otec maloletých detí. Znalkyňa konštatovala, že matku považuje za dominantnú, sympatickú a kultivovanú osobnosť. Takýto subjektívny záver nepreukazuje odborné

objektívne hodnotenie, možno skôr vyvodiť záver, že práve konštatované sympatie možno viedli k záverom, ktoré nemožno označiť ako objektívne. Znalkyňa neuviedla, z čoho by mala prameniť dôvodná obava o maloleté deti, ak by sa realizoval styk otca bez prítomnosti matky. Nekonštatovala, že by otec nebol schopný sa o deti samostatne a bezpečne postarať. Rovnako nie je dôvodná ani obava fyzického alebo psychického poškodenia detí, ak by mali byť prítomné s otcom. Takýto záver nevyplynul ani z jednej z metód, ktorú mala znalkyňa aplikovať. Otec naďalej v celom rozsahu namieta závery, ku ktorým bez prizvania konzultanta dospela znalkyňa v bode 14 záveru znaleckého posudku. Znalkyňa uviedla, že závery vyvodila zo záverečnej prepúšťacej správy OAIM zo dňa 17.7.2014. V roku 2016 nemožno vychádzať z lekárskych záznamov z roku 2014, ktoré sú 2 roky staréa a prípadnú zmenu zdravotného stavu môže posúdiť výlučne odborne spôsobilá osoba z odboru psychiatria. Otec vykonal úkony smerujúce k tomu, aby preukázal súdu jeho aktuálny zdravotný stav v čase, kedy súd rozhodoval, ale súd bez doplnenia dokazovania rozhodol spôsobom ako navrhovala matka, ktorý si absolútne neodôvodnene osvojila aj znalkyňa. V lekárskej správe pani MUDr. G. W. zo dňa 9.6.2016 je expressis verbis konštatované, že: „otec je bez tenzie, bez anxiety, emotivita a afektivita je živšia, pozornosť primeraná ...". Znalkyňa sa odmietla k uvedeným záverom vyjadriť, údajne sa môže vyjadrovať iba k svojej diagnostike. Znalkyňa si osvojila tvrdenia, ktoré mali byť údajne prezentované deťmi. Deti sú zjavne pod priamym a bezprostredným vplyvom dominantnej matky, ktorá preukázateľne vplýva na deti, ako sa majú správať a vyjadrovať. Je prirodzené, že deti po rozpade rodiny hľadajú bezpečie u jedného z rodičov a vzhľadom na dominantný charakter matky si osvojili jej osobu, ktorou sú preukázateľne ovplyvňované. Postupom súdu prvej inštancie, nedostatočným a urýchleným rozhodnutím, ktoré vyplýva z nedostatočne zisteného skutkového stavu bolo zasiahnuté do záujmu maloletých detí, ktorý je chránený dohovorom. Komunikácia rodičov o realizácii styku otca s maloletými deťmi je odo dňa opustenia spoločnej domácnosti matkou obtiažna. Súd, ktorý by mal poskytovať ochranu právam a oprávneným záujmom, v tomto matku iba podporuje. Matka zasahuje do času realizácie práv otca, ktorý by otec mal tráviť s maloletými deťmi. Priamy vplyv matky možno vyvodiť aj zo správy o prešetrení pomerov a vzhľadom na dominantný charakter matky, táto usmerňuje realizáciu styku otca s maloletými deťmi, priamo zasahuje do slobody trávenia času otca s maloletými deťmi. Zdravotný stav otca bol spôsobený rozpadom rodiny, neverou matky maloletých detí a atakmi aj zo strany matkiných partnerov vo vzťahu k osobe otca. Vzniknutú situáciu sa snažil otec odstrániť, hoci súd absolútne nevyhodnotil jeho snahu, ani závery ním predložených správ. Preukázal, že od posledného pojednávania, t. j. od 7.12.2015 absolvoval viac ako 15 psychoterapeutických sedení a prejavil záujem o liečbu a je namieste sa domnievať, že táto pozitívne napreduje i vzhľadom na odborné závery MUDr. G. W.. Ad absurdum súd konštatoval, že otec sa údajne nepodrobil psychiatrickej terapii, hoci sám mal k dispozícii lekársku správu, ktorá potvrdzuje opak. Je absolútne nesporné a preukázateľné, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku neexistuje jediný relevantný a objektívny dôkaz, ktorý by odôvodňoval potreby psychiatrickej terapie otca. Tento záver zo dňa 9.6.2016 odmietla znalkyňa vyhodnotiť, t. j. závery pani MUDr. G. W., psychiatra svedčia o opaku. Naopak, znalkyňa sa stotožnila so závermi lekárskej správy zo 17.7.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, v rozpore s platným právnym poriadkom otec navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že upraví styk otca s maloletými deťmi, ktorý bude prebiehať bez prítomnosti matky, a upravil styk aj počas letných prázdnin, počas jesenných prázdnin a počas jarných prázdnin.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedla, že súd doterajší rozsah styku v sobotu rozšíril o 2 hodiny a pridal ešte nedeľu s rovnakým rozsahom hodín ako doteraz pripadalo na sobotu. Na takéto rozšírenie rozsahu styku však zatiaľ nie sú naplnené predpoklady na strane otca, ktorý nielenže neabsolvoval odporúčanú psychiatrickú liečbu ani psychoterapiu, ale svoj nepriaznivý psychický stav si odmieta vôbec pripustiť. Rozhovory s maloletými deťmi, ktoré viedol kolízny opatrovník, iba potvrdili závery znalkyne o osobnosti otca o jeho správaní a je zrejmé, že na strane otca nedošlo k zlepšeniu psychického stavu, ale skôr k zhoršeniu. Znalkyňa sa pritom vyjadrila, že k zlepšeniu stavu otca môže prispieť iba adekvátna liečba, ktorú trávenie času s deťmi nie je schopné nahradiť. Liečba otca je predpokladom rozšírenia styku, styk s deťmi však nie je náhradou liečby otca. Otcov psychický stav a riziko straty sebakontroly boli opísané v znaleckom posudku, pričom bolo výslovne znalkyňou konštatované, že maloleté deti tento stav vnímajú, čo napokon deti potvrdili aj v rozhovore s kolíznym opatrovníkom. Pri určovaní styku otca s maloletými deťmi má byť na prvom mieste záujem detí a je potrebné zohľadniť riziká na strane otca. Z doterajšieho priebehu konania a správania otca pri styku s deťmi sa javí, že snaha otca o jeho rozširovanie je len kompenzáciou frustrácie otca z rozpadnutého manželstva a otec chce deti použiť ako nástroj pomsty matke, čo dokazuje aj otcom pôvodne požadovaná striedavá starostlivosť. Dňa 18.6.2016, t. j. niekoľko

dní po pojednávaní, na ktorom otec predložil návrh na úpravu styku, otec pre maloleté deti neprišiel, napriek tomu, že bol zo strany matky sms správou kontaktovaný a dopytovaný, či príde. Matka aj maloleté deti boli nachystané o 10.00 hod. na príchod otca, ten však neprišiel a ani sa neozval. Podľa informácie susedov bol otec v priebehu doobedia videný v R. pri montáži brány u svojho zákazníka. Dňa 25.6.2016 otec opäť neprišiel pre maloleté deti, napriek tomu však matka aj s deťmi na otca čakali až do 13.00 hod.. Dňa 1.7.2016 sa otec opätovne nedostavil pre maloleté deti. Zo strany matky bol otec sms správou informovaný, že maloletá W. má angínu a preto nech otec prispôsobí sobotný program tejto skutočnosti, nakoľko maloletá W. má byť podľa odporučenia ošetrujúcej lekárky v pokoji a je tiež riziko, či maloletá B. tiež neochorie. Otec reagoval sms správou, v ktorej uviedol, že si matka deti môže nechať u seba, pretože sa nechce nakaziť. O skutočnom záujme otca o deti a jeho motívoch tiež svedčí, že 14.6.2016 čakal na maloleté deti pred školou, aby im vyčítal obsah ich rozhovoru s kolíznou opatrovníčkou, s ktorou sa oboznámil deň predtým počas pojednávania. Matka bola v tom čase v práci. O tom, že si otec na deti počkal pred školou sa matka dozvedela z telefonátu s maloletou W., ktorá jej s plačom volala, že otec čakal na nich pred školou a nadával im, čo to vraveli sociálke. Deti boli z tohto stretnutia s otcom vyľakané a vystresované. Na tomto základe matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi za prítomnosti matky každý nepárny týždeň v roku od soboty od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. Tiež pri určení každoročného styku otca s deťmi počas sviatkov (25.12., 1.1. a vo Veľkonočnú nedeľu) neboli dostatočne zohľadnené pomery matky, ktorá trávi s deťmi u svojich rodičov v Čechách. Z pohľadu presunu, teda cestovania, by bola každoročná realizácia styku problematická, keďže všetky tieto sviatky trávi matka s maloletými deťmi u rodičov v Čechách. Cesta len tam trvá 3 hodiny a matka by tak musela počas sviatkov cestovať na Slovensko a vzápätí na to zas späť do Čiech a po ukončení sviatkov opäť na Slovensko. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každoročne 26.12. v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod., každoročne 6.1. v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každoročne počas Veľkonočného pondelka v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod..

13. Matka maloletých detí sa vyjadrila k odvolaniu otca maloletých detí (č.l. 481) a k vyjadreniu otca mal. detí (č.l. 493) prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedla, že otec dôkaznú situáciu a postoj matky prezentuje spôsobom, ako keby sa ani netýkali tohto konania, ako by matka požadovala niečo, čo znalecký posudok kategoricky odmieta. Nejasným však potom ostáva, prečo otec počas celého konania aj v ďalšom texte odvolania intenzívne napáda znalecký posudok. K tvrdeniam otca, že v súdnom konaní je nesporná snaha a zamedzenie zdravého vývoja výchovy maloletých detí ich otcom, matka uviedla, že otec má zrejme v dôsledku svojho psychického stavu zníženú schopnosť sebaovládania a sklon k zákernosti, čo sa prejavuje aj v jeho nevhodnom správaní k deťom. K tomuto správaniu otca sa vyjadrila aj znalkyňa na pojednávaní. Súd mal k dispozícii obsiahly znalecký posudok a vykonal niekoľkohodinový výsluch znalkyne z odboru psychológia a práve znalec z tohto odboru je odborne kompetentný posudzovať osobnostné charakteristiky rodičov a detí a ich vzájomné vzťahy. Znalkyňa z odboru psychológie nie je oprávnená vykonať preverenie, t. j. vyšetriť otca, či pretrváva jeho psychiatrická diagnóza. Pre účely tohto súdneho konania primárne nie je dôležitá psychiatrická diagnóza otca, t. j. lekárske zaradenie jeho duševného stavu, ale výlučne jeho duševný stav ako taký a vplyv tohto stavu na rodičovské kompetencie otca. Pre účely rozhodnutia súdu o spôsobe styku otca s deťmi je však úplne nepodstatné, či sú jeho znížené rodičovské kompetencie spôsobené duševným ochorením alebo ide o trvalú osobnostnú charakteristiku. Znalkyňa konštatovala, že z otcom predložených správ nevyplýva, že by sa podrobil adekvátnej liečbe odporúčanej v prepúšťacej správe. Ak je na konci lekárskej správy uvedená diagnóza, nie je dôvod zamieňať ju s anamnézou. Diagnóza sa uvádza na konci, lebo je výsledkom vyšetrenia. Ak by otec prišiel na vyšetrenie s tým, že v minulosti trpel na adaptačnú poruchu, tak by tento údaj bol uvedený v anamnéze ako v minulosti diagnostikovaná adaptačná porucha a diagnóza by nebola stanovená, ak by lekár zistil, že otec už adaptačnou poruchou netrpí. Znalkyňa sa nevyjadrovala k psychiatrickej diagnóze otca nad rámec svojej špecializácie, iba konštatovala, že táto podľa lekárskej správy pretrváva a súčasne konštatovala, že podľa toho, čo videla a počula na pojednávaní pretrváva aj rovnaký duševný stav otca, ako ho zistila pri znaleckom vyšetrení. K tvrdeniu otca, že na pojednávaní konanom dňa 13.6.2016 znalkyňa neuviedla, z čoho by mala prameniť dôvodná obava o maloleté deti, ak by sa realizoval styk otca bez prítomnosti matky, poukázala na výpoveď samotnej znalkyne na pojednávaní dňa 13.6.2016. Táto uviedla, že prítomnosť matky pri styku je výlučne kvôli bezpečnosti detí, nie z dôvodu, že by otec išiel iniciatívne agresívne deti biť, ale z dôvodu, že pod vplyvom diagnostikovanej duševnej poruchy hrozí strata sebakontroly. Riskantnejšie vníma to, že on stratí sebakontrolu v afekte.... Otec celú svoju stratégiu v konaní založil na tom, že už nemá

žiadne problémy a v plnení otcovskej úlohy mu nič nebráni. MUDr. W. mu žiadnu diagnózu nestanovila a problémy nezistila. Otec však zároveň uvádza, že jeho liečba pozitívne napreduje, z čoho logicky vyplýva, že ani on sám ešte nemôže tvrdiť, že je už vyliečený. K tvrdeniam otca, že matka svoje účelové správanie privádza až do takej krajnosti, že oznámi otcovi, že deti sú choré a styk sa nemôže realizovať, aby napokon v odvolaní oznámila, že otec údajne nemá záujem o deti uviedla, že v odvolaní opísala a datovala konkrétne udalosti, kedy otec nevyužil právo styku. Matka nikdy nebránila otcovi v styku z dôvodu zdravotného stavu detí, aj keď boli deti choré, iba to otcovi oznámila s tým, aby zdravotnému stavu prispôsobil program. Otec býva v rodinnom dome, v ktorom predtým býval aj s matkou a deťmi, teda tento dom je bežnému životu detí prispôsobený a môžu v ňom tráviť čas aj choré, čo by súčasne dalo otcovi možnosť overiť si, či sú naozaj choré alebo si ich matka vymýšľa, ako sa otec domnieva. V termínoch 18.6. a 25.6.2016 deti choré neboli, otec možnosť styku nevyužil z vlastného rozhodnutia, je to samozrejme jeho právo a matka mu to nevyčíta. Tvrdenie otca o tom, že matku informoval o svojom pláne ísť do aquaparku je polopravdou na hranici klamstva. Informoval ju skutočne vopred a to asi 10 min. pred 10.00 hod., kedy začína doba styku. Matka na to reagovala, že za 10 min. nestihne deťom a sebe pripraviť veci na kúpanie a do aguaparku nechcela ísť ani W., lebo mala nádchu. Otec teda zvolil náhradný program plavbu na lodi na Baťovom kanáli. Deti sa s otcom neodmietli plaviť na lodi, odmietli sa plaviť na lodi, ktorú by kormidloval otec a chceli ísť na loď s kormidelníkom. Aj znalkyňa konštatovala, že deti nemajú k otcovi dôveru, necítia v ňom oporu, čo bolo zrejme dôvodom takéhoto ich rozhodnutia.

14. Otec maloletých detí sa vyjadril k odvolaniu matky maloletých detí (č.l. 486) a k odvolaniu kolízneho opatrovníka (č.l. 484) prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že kolízny opatrovník správne vytýka súdu prvej inštancie, že navrhovaná úprava styku nie je postačujúca v tom zmysle, že nie je upravený režim nad rámec bežného styku počas prázdnin. Kolízny opatrovník správne poukázal na skutočnosť, že znalkyňa PhDr. Elena Fortis pri zhotovení znaleckého posudku vychádzala z prepúšťacej správy otca zo dňa 17.7.2014, v ktorej bola uvedená adaptačná porucha. Po uvedenom termíne otec absolvoval viaceré terapie a od 17.7.2014 uplynuli viac ako dva roky a nemôže byť ustálené, že adaptačná porucha pretrváva, najmä ak odborne spôsobilá MUDr. G. W. konštatovala, že nepretrváva. V danej veci je nevyhnutné ustáliť, ak by akákoľvek porucha jedného z rodičov existovala, nakoľko je táto spôsobilá zasiahnuť do vzťahu dotknutého rodiča s maloletými deťmi a či môže maloleté deti ohroziť. Je nesporné, že prítomnosť matky pri realizácii styku je rušivá, najmä ak matka priamo do tohto zasahuje a snaží sa usmerňovať maloleté deti podľa jej vlastných predstáv spôsobom, ktorý má za následok narušenie zdravého vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi. V záujme zachovania zdravého vývoja maloletých detí otec navrhuje, aby bolo vyhovené jeho odvolaniu, ktoré podal vo veci on sám. Konštatovania matky nekorešpondujú skutočnému stavu veci. Namieta že by neprejavil snahu o jeho liečbu a túto by nepodstúpil. O tomto doložil do súdneho spisu aj potvrdenie. Domnieva sa, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne, nakoľko ani nemal záujem oboznámiť sa s výsledkami terapie otca a bez ďalšieho vo veci rozhodol. Tvrdenia matky o domnelom nezáujme otca, jeho údajných náladových výkyvoch a iné sa nezakladajú na pravde. Je nesporné, tak ako aj vyplýva z obsahu správy kolízneho opatrovníka, že obidve maloleté deti vypovedali spôsobom, ktorý mali vopred naučený a samé ani nerozumeli obsahu vyjadrenia, ktoré tvrdili. Dôveryhodnosť takýchto tvrdení nemôže zakladať akýkoľvek podklad pre rozhodnutie vo veci, nakoľko nie je absolútne objektívne a je výsledkom jednostrannej manipulácie detí. Matka svoje účelové správanie privádza až do takej krajnosti, že oznámi otcovi, že deti sú choré a styk sa nemôže realizovať, aby napokon v odvolaní oznámila, že otec údajne nemá o deti záujem. Z opatrnosti považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že o svoje deti má úprimný záujem a veľmi rád by si s nimi vytvoril vzťah, čomu sa matka nevedno z akýchkoľvek pohnútok snaží zabrániť. Naposledy v sobotu 30.7.2016, kedy mal otec záujem ísť s deťmi do aquaparku, o tomto vopred informoval matku, že má takýto plán a matka mu uviedla, že nepôjdu, a to bez ďalšieho. Otec pripravil náhradný program a to plavbu loďou na rieke, dostavil sa s deťmi do prístavu, zaplatil za loď a následne mu deti v prístave oznámili, že sa s ním odmietajú plaviť na lodi, že „je psychicky chorý". Toto je absolútne absurdné, kam až matka doviedla vzniknutú situáciu. Očierňuje otca v očiach detí bez existencie relevantného medicínsky podloženého záveru.

15. Okresná prokuratúra sa vyjadrila k odvolaniam matky, otca a kolízneho opatrovníka tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a vydaný na podklade vykonaného dokazovania najmä s poukazom na závery znaleckého posudku č. 8/2015 znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis. Prípadná zmena zdravotného stavu otca, preukázaná a odborne potvrdená nebráni tomu, aby sa otec novým návrhom domáhal úpravy styku s maloletými dcérami.

16. V rámci odvolacieho konania otec maloletých detí predložil súdu znalecký posudok znalkyne MUDr. Denisy Mészárosovej č. 81/2016. Predmetom znaleckého posudku bolo zisťovanie duševného zdravia otca maloletých detí a to najmä v súvislosti so schopnosťou poskytnúť adekvátnu starostlivosť maloletým deťom aj bez prítomnosti matky. Záverom uvedeného znaleckého posudku sú zistenia, že otec maloletých netrpí žiadnym závažným duševným ochorením, netrpí poruchou osobnosti, nemá symptómy svedčiace pre diagnostiku nadmerného pitia, či závislosti na alkohole alebo iných návykových látkok a netrpí ani organickým poškodením mozgu. Súčasne znalkyňa u otca maloletých detí nediagnostikovala žiadnu duševnú poruchu, ktorá by mu znemožňovala poskytovať adekvátnu starostlivosť svojim maloletým deťom a nemá ani poruchu osobnosti, ktorá by znižovala, resp. bránila v primeranej výchove maloletých detí alebo by ich mohla ohroziť v zdravom psychickom vývoji.

17. K podaniu otca a k predloženému znaleckému posudku sa vyjadrila matka maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedla, že posudku predovšetkým možno vytknúť vadu nepreskúmateľnosti, keďže nie je zrejmé, aké diagnostické a testovacie metódy znalkyňa použila a aké bolo skóre v jednotlivých testoch. V posudku nie je konkretizované ani dostupné psychologické diagnostické vyšetrenie, z ktorého znalkyňa vychádzala a na rozdiel od znaleckého posudku č. 8/2015 vypracovaného PhDr. Mgr. Elenou Fortis, ktorý obsahuje podrobné výsledky jednotlivých testov, nie je posudok znalkyne MUDr. Denisy Meszárosovej preskúmateľný. Znalkyňa medzi podkladmi posudku neuvádza prepúšťaciu správu NsP Skalica zo dňa 17.7.2014 a túto zrejme ani nemala k dispozícii, keďže na strane 18 posudku uvádza „Údajne hospitalizáciu na psychiatrii odmietol.". Táto správa sa nenachádza ani v súdnom spise, je však citovaná na str. 8 a 9 znaleckého posudku PhDr. Mgr. Eleny Fortis. Uvedená správa obsahuje závažné informácie o zdravotnom stave otca, pričom znalkyni MUDr. Mészárosovej zrejme predložená nebola. Prepúšťacia správa uvádza aj diagnózu F 43.2 - adaptačná porucha, ktorá patrí medzi duševné poruchy. Znalecký posudok MUDr. Denisy Mészárosovej však nedáva odpoveď na otázku, či otec aktuálne touto duševnou poruchou trpí alebo absolvoval úspešnú liečbu. Závery obsiahnuté v písomne podanom znaleckom posudku znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis následne veľmi podrobne vysvetlila na pojednávaní dňa 13.6.2016. Znalkyňa MUDr. Mészárosová však zrejme nemala k dispozícii ani zápisnicu z uvedeného pojednávania, keďže v posudku cituje iba zo zápisníc zo dňa 18.5.2015 a 25.11.2015. Znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis okrem iného odporučila otcovi vyhľadať aj psychiatrickú starostlivosť, zjavne vychádzajúc aj z predmetnej lekárskej prepúšťacej správy. Otec následne vyhľadal znalkyňu MUDr. Mészárosovú, od ktorej zjednodušene povedané požadoval posúdenie, či „je blázon", ktorý by sa nedokázal postarať o deti. Na tento účel zadal dve otázky, či všeobecne trpí duševnou poruchou a či trpí duševnou poruchou alebo poruchou osobnosti, ktoré by mu bránili v starostlivosti o deti. Znalecký posudok z odvetvia psychiatrie predstavuje iba jeden z podkladov pre znalecký posudok z odboru psychológie, sám o sebe však nemôže byť podkladom pre rozhodovanie súdu, pretože posudzuje iba čiastkovú otázku. Znalkyňa v odpovedi na otázku, či otec trpí duševnou poruchou pritom neuviedla, že netrpí žiadnou duševnou poruchou, ale že netrpí „závažným duševným ochorením". Tetánia, ktorá bola otcovi diagnostikovaná pri hospitalizácii v NSP Skalica, pritom podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb nie je zaradená medzi duševné poruchy (F00-F99), ale medzi „Subjektívne a objektívne príznaky, abnormálne klinické a laboratórne nálezy, nezatriedené inde" (R00- R99). Znalkyňa z odvetvia psychiatrie teda zrejme ani nie je oprávnená diagnostikovať túto poruchu zdravia otca a preto ju ani nediagnostikovala. Znalecký posudok MUDr. Denisy Mészárosovej okrem záverov limitovaných otázkami položenými zadávateľom, obsahuje v textovej časti aj ďalšie podstatné zistenia. V anamnéze otca sa vyskytujú opakované úrazy hlavy spojené s bezvedomím, tetánia, kolaps s odporúčaním hospitalizácie na psychiatrii. Znalkyňa konštatuje miernu afektívnu labilitu, z čoho je zrejmé, že duševnú poruchu zistila, nie však závažnú, ale iba miernu. Otec znalkyni uviedol, že sa liečil u Dr. W., chodil k Dr. T., čím „chcel len preukázať snahu, že sa snažil riešiť svoj zdravotný stav.". U otca teda naďalej absentuje sebareflexia, nevníma svoj problém, necíti potrebu riešiť ho, ale iba chce preukázať snahu, demonštrovať, že urobil všetko, čo sa od neho žiada a je zdravý. Pokiaľ znalkyňa uvádza, že: „Je pochopiteľné, že deti majú preferenčný vzťah k matke, avšak pre napĺňanie citových väzieb a ďalší psychosociálny vývoj je potrebná aj dostatočná interakcia detí s otcom ako rodičom a reprezentantom opačného pohlavia", prekračuje predmet posudku, resp. všeobecne akceptovateľné tvrdenie aplikuje na konkrétnu situáciu, ktorú však nemala možnosť preskúmať, pričom takéto skúmanie už patrí do iného znaleckého odboru. Znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis na základe rozsiahlych psychologických vyšetrení posúdila osobnosť otca, nie jeho prípadné duševné ochorenie a zároveň na základe takéhoto posúdenia osobnosti otca posúdila aj jeho správanie v interakcii s jeho deťmi. Neposudzovala teda iba akúsi všeobecnú schopnosť otca postarať sa o deti, ale posudzovala schopnosť otca vo vzťahu ku konkrétnym deťom s určitou povahou, vekom, interakciou s povahou matky. Otec závery posudku

pochopil veľmi zjednodušene, domnievajúc sa, že znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis odporučila konkrétny rozsah a formu styku s deťmi iba na základe domnienky o jeho duševnej poruche, ktorej existenciu sa pokúsil posudkom znalkyne MUDr. Denisy Mészárosovej vyvrátiť. Z jej laického posúdenia z posudku MUDr. Mészárosovej nevyplýva nič, čo by závery znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis menilo a revidovať závery znalca z iného odboru nemôže ani MUDr. Denisa Mészárosová. Pokiaľ by mal odvolací súd za to, že znalecký posudok MUDr. Denisy Mészárosovej môže byť pre jeho rozhodnutie relevantným podkladom, mal by ho predložiť znalkyni PhDr. Elene Fortis, aby posúdila, či v ňom obsiahnuté závery a zistenia nevyžadujú prehodnotenie jej predchádzajúcich záverov. Znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis však neodôvodňuje svoje závery prítomnosťou duševného ochorenia otca, znalecký posudok konštatujúci, že otec netrpí duševným ochorením, teda nie je spôsobilý nič zmeniť na záveroch PhDr. Eleny Fortis.

18. K predloženému posudku sa vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí. Vo vyjadrení uviedol, že na základe uvedeného znaleckého posudku je otec maloletých detí schopný riadne a zodpovedne zabezpečovať výchovu a starostlivosť o maloleté dcéry a to bez prítomnosti matky s prespávaním u otca, čo je aj v záujme maloletých detí.

19. K predloženému znaleckému posudku v odvolacom konaní a návrhu otca sa vyjadrila aj Krajská prokuratúra Trnava, ktorá uviedla, že závery znalkyne o duševnom stave otca a jeho schopnosti zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti nespochybňuje a proti znaleckému posudku nemá žiadne námietky. V nadväznosti na závery označeného znaleckého posudku zastáva v súlade s kolíznym opatrovníkom názor, že Okresný súd Skalica vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.6.2016 nedostatočne zohľadnil práva detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi garantované Dohovorom o právach dieťaťa, ktorého zmluvnou stranou sa od roku 1993 stala aj Slovenská republika a to najmä tým, že neupravil styk otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin, počas jarných prázdnin a aspoň jeden deň v týždni. Ďalej s prihliadnutím na závery znaleckého posudku č. 81/2016 nepovažuje za najvhodnejšie riešenie, že styk otca s maloletými deťmi sa má realizovať za prítomnosti matky, keďže medzi rodičmi pretrvávajú nezhody, ktoré môžu mať reálne negatívny dopad na priebeh styku a na budovanie pozitívneho vzťahu detí k otcovi. Navyše obe deti sú vo veku, kedy už nie sú závislé od starostlivosti matky, preto jej prítomnosť počas styku nie je nevyhnutná. V prípade potreby možno prítomnosť matky nahradiť napr. prítomnosťou inej vhodnej blízkej osoby z rodiny otca po určitú dobu, napr. 6 mesiacov, po uplynutí ktorej by deti mohli tráviť čas s otcom bez prítomnosti tretej osoby. Za tým účelom by bolo možné určiť nad výchovou maloletých detí zo strany otca dohľad v zmysle § 37 ods. 2 písm. b) zákona o rodine. Hoci je nepochybné, že v osobnosti otca sa prejavujú prvky emočnej lability, túto skutočnosť si však otec dostatočne uvedomuje a existujúci „problém", ktorý nemá charakter duševnej poruchy, rieši za aktívnej pomoci odborníkov, ktorých dobrovoľne vyhľadáva. Prokuratúra zdôraznila, že rodičovstvo zaväzuje, tzn. že po rozpade vzťahu, z ktorého pochádzajú maloleté deti, síce prestávajú byť rodičia manželmi, príp. partnermi, ale neprestávajú byť rodičmi. Rodičia musia medzi iným rešpektovať právo dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, ale aj právo druhého rodiča stretávať sa s dieťaťom, použiť na udržiavanie primeraného styku všetky dostupné prostriedky a vytvoriť na styk vhodné podmienky. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie po doplnení dokazovania zmenil v intenciách vyššie uvedených skutočností, príp. aby predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. K vyjadreniu matky k znaleckému posudku sa vyjadril otec maloletých detí. Uviedol, že s jej názorom sa v žiadnom prípade nestotožňuje. Znalkyňa MUDr. Denisa Mészárosová vypracovala Znalecký posudok na základe svojich odborných znalostí a vedomostí, kedy rozdielnosť metodiky pri vypracovaní znaleckého posudku (vo vzťahu k znaleckému posudku vypracovanému PhDr. Mgr. Elenou Fortís) nemá za následok nesprávnosť a nepreskúmateľnosť znaleckého posudku tak, ako toto uvádza navrhovateľka. Táto vo svojom vyjadrení opakovane účelovo naznačuje, že otec maloletých detí pre účely zhotovenia znaleckého posudku nepredložil všetky materiály, ktoré mal k dispozícii. Je nevyhnutné zdôrazniť, že tieto sú výlučne účelovými, tak ako je zrejmé z úvodu znaleckého posudku. Podkladom pre jeho vypracovanie bola okrem iného aj spisová dokumentácia a z tejto znalkyňa pri zhotovovaní posudku vychádzala. V súvislosti s údajnou absenciou lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 17.7.2014 zdôrazňuje, že PhDr. Mgr. Elena Fortis znalecký posudok zhotovovala v roku 2015, na jeho záveroch zotrvala i na pojednávaní 13.6.2016, t.j. takmer dva roky od vyhotovenia predmetnej lekárskej správy. PhDr. Mgr. Elena Fortis sa vyjadrovala k psychiatrickým diagnózam, ktoré boli stanovené

viac ako dva roky pred vydaním rozsudku vo veci samej a zároveň konštatovala ich zotrvanie, kedy vzhľadom na svoju špecializáciu na toto nie je oprávnená. Vyjadrenie navrhovateľky na jednej strane namieta skutočnosť, že znalkyňa MUDr. Denisa Mészárosová sa v znaleckom posudku vyjadruje ku skutočnostiam patriacim do iného znaleckého odboru, na druhej strane ale matka poukazuje a v plnej miere sa stotožňuje so znaleckým posudkom PhDr. Mgr. Eleny Fortis, ktorá sa rozsiahlo vyjadruje k psychiatrickým diagnózam bez toho, aby na to bola odborne spôsobilá. Je absolútne nepochybným, že v kompetenciách psychológia nie je hodnotiť prípadné psychiatrické diagnózy odporcu, kedy na posúdenie ich existencie resp. neexistende je oprávnená výlučne osoba odborne spôsobilá v odbore

- psychiater. Konajúci súd navrhované dôkazy, kedy otec žiadal doplniť dokazovanie o preskúmanie a vyhodnotenie jeho psychického stavu odborne spôsobilou osobou a prizvať alebo konzultanta z odboru psychiatria alebo z dôvodu hospodárnosti konania doplniť dokazovanie o výsluch MUDr. W., ošetrujúcej lekárky otca, odmietol vykonať. Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu predložil znalecký posudok, ktorého závery teraz navrhovateľka účelovo namieta a spochybňuje. Ďalej uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením kolízneho opatrovníka a poukazujúc na skutočnosť, že kolízny opatrovník prešetroval skutkový stav v rodine. Obdobne sa stotožňuje aj s vyjadrením Krajskej prokuratúry Trnava.

21. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedla, že ÚPSVaR vo vyjadrení zo dňa 23.12.2016 poukazuje na závery znaleckého posudku MUDr. Denisy Mészárosovej a tieto interpretuje tak, že otec je schopný riadne a zodpovedne zabezpečovať výchovu a starostlivosť o maloleté deti, a to bez prítomnosti matky s prespávaním u otca, čo má byť aj v záujme detí. Takýto záver však znalecký posudok MUDr. Denisy Mészárosovej neobsahuje, a ani nemôže, pretože posudzovať schopnosti rodičov starať sa o maloleté deti nepatrí do pôsobnosti znalca z odboru psychiatrie, ale výlučne do pôsobnosti znalca z odboru psychológie. Znalecký posudok z odboru psychiatrie tak môže byť iba podkladom pre znalca z odboru psychológie. ÚPSVaR pritom opäť zaujal postoj zastávajúci nie záujmy detí, ale výlučne záujmy otca, ako to robí od začiatku konania. Do konania vstúpila aj Krajská prokuratúra v Trnave, ktorá predložila svoje stanovisko podaním zo dňa 27.12.2016. Matka od počiatku namieta vstup orgánov prokuratúry do konania ako materiálne neprípustnú ingerenciu štátneho orgánu do súkromia účastníkov konania, na čom nič nemení ani nesporový charakter konania a formálne oprávnenie orgánov prokuratúry procesne intervenovať. Účastníci sú v konaní zastúpení advokátmi, deti zastupuje ÚPSVaR a nestrannosť zabezpečuje súd. Koho záujmy prokuratúra formálne zastupuje je tak nejasné, v tomto prípade však prokuratúra fakticky vystupuje ako ďalší advokát otca, predstierajúc nezávislosť. Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica sa zúčastnil iba jedného pojednávania, aj keď kľúčového, keďže na ňom prebehol vyčerpávajúci výsluch znalkyne Mgr. Eleny Fortis. Záverečný návrh prokurátora bol však rozporný, keď aj po vypočutí záverov znalkyne uviedol: „Doterajšiu úpravu styku z hľadiska práva dieťaťa na výchovu oboma rodičmi považujem za nedostatočnú, rešpektujeme však závery dokazovania najmä závery ZP, pričom žiadame súd, aby určil styk otca s maloletými deťmi v rozsahu nielen na základe vykonaného dokazovania, ale aj v záujme toho, aby sa vzťah detí s rodičmi nielen pozitívne vyvíjal, ale aby sa ani neoslaboval vo vzťahu k jednému, či druhému rodičovi." Dokazovanie pritom bolo zamerané práve na zistenie najlepšieho záujmu detí, vrátane zachovania ich vzťahov k obom rodičom. Je preto absurdné, ak prokuratúra verbalizuje rešpektovanie výsledkov dokazovania, súčasne však prednáša stanoviská, ktoré výsledky dokazovania ignorujú. Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave mala ešte obmedzenejšie možnosti zoznámiť sa s vecou, keďže sa nezúčastnila žiadneho pojednávania, deti ani rodičov nikdy nevidela, nehovorila s nimi, iba si preštudovala spis, ani to zjavne nie dostatočne pozorne. Napriek tomu postupovala ešte odvážnejšie ako prokurátor Okresnej prokuratúry Senica, keďže dokonca konštatuje negatívny dopad prítomnosti matky pri stretávaní otca s deťmi a navrhuje prítomnosť matky nahradiť prítomnosťou inej vhodnej blízkej osoby. Znalkyňa pritom skonštatovala, že prítomnosť matky má na deti pozitívny vplyv a dáva im pocit bezpečia. Prokurátorka tiež namieta, že prvoinštančný súd neupravil styk otca s deťmi počas letných prázdnin, počas jarných prázdnin a aspoň jeden deň v týždni. Otec však paradoxne nevyužíva ani doterajší rozsah styku. Otec právo na stretnutie s deťmi nevyužil napríklad dňa 19.11.2016 (zo súkromných dôvodov), 3.12.2016 (zo súkromných dôvodov), 31.12.2016 (zo súkromných dôvodov), 21.1.2017 (z dôvodu nevhodného správania sa detí k otcovi) a 28.1.2017 (z dôvodu nevhodného správania sa detí k otcovi). Matka sa pýta či ak otec nevyužíva rozsah styku jeden deň v týždni, dokonca aj 31.12. uprednostní súkromné aktivity, je vôbec namieste uvažovať o rozšírení rozsahu styku. Otec napriek tomu matke počas styku s deťmi dňa 4.2.2017, zjavne po oboznámení sa s vyjadrením ÚPSVaR zo dňa 23.12.2016 a vyjadrení Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 27.12.2016 vyčítal, že nerozumie,

čo stále matka chce, pretože aj „sociálka a prokuratúra" predsa potvrdili, že je všetko v poriadku a preto nič nebráni, aby mal deti a bol s nimi aj bez prítomnosti matky.

22. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len účinného od 1.7.2016. Podľa § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

24. Predmetom konania bol rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom. Rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 6P/184/2014 - 315 zo 7.12.2015 (v poradí prvý) nadobudol v časti rozvodu a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom (zverenie a zastupovanie detí a výživné) právoplatnosť. Rozsudok súdu prvej inštancie bol v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi odvolacím súdom zrušený (rozsudok č. k. 23CoP/17/2016-347 z 18.4.2016) predmetom konania ostala úprava styku otca s maloletými dcérami.

25. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými dcérami za prítomnosti matky každý nepárny týždeň v roku v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod., počas Vianočných sviatkov každoročne dňa 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., každoročne dňa 1.1. od 9.00 hod. do 18.00 hod a počas Veľkonočnej nedele každoročne od 9.00 hod. do 18.00 hod. Rozhodol tiež o trovách konania tak, že účastníci na ne nemajú právo a o trovách štátu si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka v podstate z dôvodu, že rozsah úpravy styku je široký, a počas sviatkov upravený nevhodne lebo v tomto období navštevuje rodinu v Čechách a spôsob úpravy styku jej bráni v dlhšom pobyte v Čechách. Otec maloletých detí nemá o deti záujem a z jeho strany ide iba o kompenzáciu frustrácií otca z rozpadnutého manželstva. Otec maloletých detí podal voči rozsudku odvolanie, v ktorom namietal nedostatočný rozsah úpravy styku, nesúhlasil s úpravou styku za prítomnosti matky, súd rozhodol urýchlene, vychádzal zo znaleckého posudku, ktorého závery v celom rozsahu namietal a poukazoval na neodbornosť znalkyne v časti jej vyjadrenia vo vzťahu k záverom z odboru psychiatrie. Podľa názoru otca znalecký posudok bol vypracovaný tendenčne (so sympatiami k matke maloletých detí), nezohľadňoval pritom listinné dôkazy predložené otcom a styk upravil za prítomnosti matky čo nekorešponduje s obsahom súdneho spisu. Odvolanie podal i kolízny opatrovník, ktorý poukazoval na nedostatočne zistený duševný stav otca maloletých detí a rozsah styku otca s maloletými deťmi. Vzhľadom k odvolacím námietkam je preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými.

27. Súd prvej inštancie počas konania ustanovil znalkyňu PhDr. Mgr. Elenu Fortis z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, ktorej úlohou bolo okrem iného posúdiť otázku zverenia maloletých detí do starostlivosti rodičov a rozsah a spôsob úpravy styku s maloletými deťmi. Znalkyňa písomne vypracovala znalecký posudok č. 8/2015, pričom z jeho záverov okrem iného vyplýva, že odporúča zveriť deti matke a upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, že tento by bol oprávnený stýkať sa s deťmi každú druhú sobotu v prítomnosti matky a bez prespania. Maloleté deti odmietajú styk s otcom v týždni. Vnímajú psychické zdravotné obmedzenia otca, nemôžu sa naňho spoľahnúť, pri styku s otcom vyžadujú prítomnosť matky, ktorá im poskytuje pocit bezpečia. Maloleté deti odmietajú prespávať u otca, identifikovali sa s domovom matky. V bode 14 znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že vzhľadom na diagnostikovaný psychický stav otca (silný neuroticizmus, manifestná anxieta a úzkosť, v afektoch riziko straty sebakontroly, depresívna symptomatika) odporúča otcovi maloletých detí psychiatrickú

starostlivosť a súčasne psychologickú starostlivosť formou psychoterapie. Znalkyňa sa vyjadrila na pojednávaní i k námietkam otca voči znaleckému posudku, pričom uviedla, že zotrváva na svojich záveroch a všetky výpovede (na pojednávaní konanom 13.6.2016) potvrdzujú to, čo uvádza v znaleckom posudku, vrátane predložených lekárskych správ. Je oprávnená sa vyjadriť k psychickému stavu otca a jej závery sú konštatované na základe 14 spracovaných psychodiagnostických metód. Odporučila otcovi, aby sa liečil psychiatricky a nie len absolvoval sedenia v rámci terapie. Neodporúča, aby styk bol upravený bez prítomnosti matky, otec sa môže rozčúliť a upadnúť do kómy, tak ako sa to už stalo. Poukázala tiež na to, že u detí bez prítomnosti matky absentuje pocit bezpečia.

28. Z písomnej správy z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 8.6.2016 vyplýva, že styk otca s deťmi prebieha každú sobotu za prítomnosti matky. Matka sa vyjadrila, že styk dodržiavajú obidvaja rodičia, otec deti spolu s matkou vyzdvihuje a vracia späť na ich adresu. Styk prebieha väčšinou u otca v rodinnom dome. Deti vnímajú otca ako rovnocenného, nie ako autoritu. Myslí si, že pokiaľ by deti boli s otcom samé a deti by ho niečím nahnevali, môže prísť k tomu, že sa otec neovládne a vybuchne a môže deťom ublížiť. Otec sa vyjadril, že na odporúčanie súdneho znalca začal od januára 2016 so psychoterapiou, ktorá v súčasnosti ešte prebieha. Má vnútorne spracovaný rozchod s matkou maloletých detí. Uviedol, že deti sú v prítomnosti matky napäté a nevedia sa uvoľniť. Keď je s deťmi sám, tak sa deti úplne inak správajú, sú spontánne, komunikujú, smejú sa s ním, objímajú ho. Dňa 30.5.2016 pri šetrení pomerov v domácnosti rodičov, kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti matky. Maloletá W. uviedla, že keď je s tatkom, tak sa tam necíti moc dobre, lebo keď ho naštve, napr., zvýši hlas, aby sa išiel s nimi hrať, tak sa tatko naštve a keď je Mia (pes) blízko, tak ho kopne. Jej je z toho smutno. Niekedy má z tatka strach, napr. keď hrali fotbal a on kopol loptou, ktorá letela mamke do hlavy, ale mamka sa zohla a vtedy mala strach. Maloletá sa vyjadrila, že chce byť viacej s mamkou, menej s tatkom, nechce u neho prespávať, keď bude u tatka, chce, aby tam bola aj mamka. Keď sú u tatka, tak sa nahnevá asi tri až štyri krát a vtedy sa ho bojí, uteká radšej za mamkou (pozn. maloletá mala v očiach slzy). Maloletá B. sa pri pohovore tiež vyjadrila, že nechce u tatka prespávať a chce u tatka aj mamku. Z tatka má strach len keď jej nadáva, že všetko nezje, inak strach z neho nemá.

29. V lekárskej správe MUDr. G. W., psychiatričky, zo dňa 9.6.2016 je konštatované, že menovaný sa dostavil do psychiatrickej ambulancie sám, upravený, pri vedomí, orientovaný správne. Psychomotorika v norme, nálada vyrovnaná, bez tenzie, bez anxiety, emotivita a afektivity živšie, priliehavé. Poruchy vnímania sa aktuálne nemanifestujú, kritičnosť zachovaná. Psychický stav kompenzovaný, bez známok agresivity, dráždivosti. Aktuálne ani v mini dotazníku depresie nepozorovať známky úzkosti a depresívne príznaky. Prognóza do budúcnosti pri takomto fungovaní a spolupráci dobrá. Dg. : Adaptačná porucha.

30. Zo správy Eqiulibrium s.r.o. zo dňa 19.5.2016 súd zistil, že otec mal. detí absolvoval psychologické vyšetrenie s odporúčaním jeho praktického lekára a aj z jeho vlastnej iniciatívy 1.-2.3.2016. Sám prejavil záujem o psychoterapiu, doteraz boli zrealizované 4 psychoterapeutické sedenia s témami prijatie rozvodu, stratégie zvládania emočne stresových situácií, vzťahovanie sa k jeho deťom.

31. Zo správy Psycholux s.r.o. zo dňa 27.5.2016 súd zistil, že otec navštevuje psychologickú ambulanciu od januára 2016 v celkovom počte 11 sedení, cca 1-2 týždňové intervaly. Klient aktívne pracoval na svojom sebarozvoji, ako aj výchovnom poradenstve svojich detí, termíny dodržiaval.

32. V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (ods. 1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (ods. 2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (ods. 3) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený v odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (ods. 4)

33. Počas konania pred súdom prvej inštancie bolo vykonané rozsiahle dokazovanie najmä výsluchmi účastníkov konania, bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalkyňa vypracovala znalecký posudok obsahujúci nie len závery, t.j. odpovede na položené otázky súdu, ale aj psychologickú

diagnostiku matky, otca a maloletých dcér, na základe viacerých psychodiagnostických metód a testov, pričom znalkyňa bola na pojednávaní dňa 13.6.2016 aj vypočutý. Otec námietky, ktoré mal voči znaleckému posudku a na ktoré poukazoval i vo svojom odvolaní, prezentoval aj na pojednávaní 13.6.2016, ku ktorým sa znalkyňa vyjadrila (aj na dotazy zo strany súdu) a súd sa s námietkami otca i vysporiadal.

34. Znalkyňa v znaleckom posudku (v závere v bode 13) a i na pojednávaní uviedla, že neodporúča, aby bol upravený styk bez prítomnosti matky. Svoje závery a dôvody prečo tomu tak je, vysvetlila. Súd z tohto znaleckého posudku pri úprave styky otca s dcérami vychádzal a upravil styk v súlade s doporučením znalkyne, pričom od záverov znaleckého posudku sa neodchýlil. Znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti, ktoré boli súdom určené a v znaleckom posudku oznamuje subjektívny výsledok tohto posúdenia. Dôkaz znaleckým posudkom bol súd oprávnený hodnotiť podľa zásad vyjadrených v § 132 OSP. Hodnoteniu súdu pritom podľa ustálenej súdnej praxe nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti, pretože k tomu sudca nemá odborné znalosti alebo ich nemá v takej miere, aby mohol preskúmanie znaleckého posudku vykonať. Závery znaleckého posudku súd hodnotí z hľadiska presvedčivosti a logiky vzájomných súvislostí. Závery znaleckého dokazovania boli v danej veci logicky vysvetlené a presvedčivé, preto je zo strany súdu potrebné závery znaleckého dokazovania pri rozhodovaní rešpektovať. Tak ako znalkyňa vysvetlila, prečo neodporúča upraviť styk otca s maloletými dcérami bez prítomnosti matky sa jasne a presvedčivo vyjadrila i k listinným dôkazom predloženým zo strany otca na pojednávaní (lekárske správy, ktoré mali poprieť závery znalkyne v znaleckom posudku, resp. zmeniť názor znalkyne o úprave styku). Napriek lekárskym správam predloženými otcom, tieto neboli dôkazom o tom, že jeho psychický stav bol taký, aby mohol byť styk realizovaný i bez prítomnosti matky. Uvedené nevyvrátila ani správa psychiatričky MUDr. W., ktorá uvádza, že prognóza do budúcna je dobrá. Podľa znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis maloleté deti odmietajú stretávať sa s otcom bez prítomnosti matky a problém bol i v psychickom stave otca maloletých detí.

35. Otec maloletých detí v odvolacom konaní predložil znalecký posudok MUDr. Denisy Mészárosovej č. 81/2016, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý vyvracia tvrdenia znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis o zdravotnom stave otca. I keď matka maloletých detí uvedený znalecký posudok znalkyne MUDr. Mészárosovej spochybňuje pre jeho nepreskúmatelnosť (podklady, ktoré použila pri jeho vypracovaní pomenúva v úvode a následne i popisuje), z jeho záverov vyplýva, že „u otca maloletých detí nediagnostikovala duševnú poruchu, ktorý by vyšetrovanému znemožňovala poskytovať adekvátnu starostlivosť svojim maloletým deťom. Vyšetrovaný nemá poruchu osobnosti, ktorá by znižovala resp. bránila v primeranej výchove maloletých detí, resp. by ich mohla ohroziť v zdravom psychickom vývoji". Uvedené zistenia majú zásadný význam vo veci o úprave styku otca s deťmi, pretože práve nepriaznivý psychický stav otca bol jedným z dôvodov, pre ktorý bol styk otca s deťmi upravený iba v prítomnosti matky a v obmedzenom rozsahu.

36. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodiča a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva.

37. Odvolací súd nemohol prihliadnuť k argumentácii matky, ktorá uviedla, že pre širšiu úpravu styku otca s dcérami nie sú naplnené predpoklady na strane otca, ktorý neabsolvoval odporúčanú psychiatrickú liečbu, ani psychoterapiu. V konaní bolo nesporné, potvrdené oboma rodičmi v podanom odvolaní, že vzťah rodičov je konfliktný. Vzájomné vážne nezhody rodičov nesmú byť na ujmu maloletých detí. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí... Ak sa rodičia o styku s maloletým dieťaťom nevedia dohodnúť, alebo ak je dosiahnutie dohody objektívne nemožné, súd pri rozhodovaní v tejto časti rodičovských práv prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a tiež na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k danej blízkej osobe, ktorá ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov, starých rodičov a pod. ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a príbuzného, spoje a

podobne. Pojem záujem dieťaťa pritom nemožno chápať zužujúco len ako záujem zdravia dieťaťa, ale čo najextenzívnejšie.

38. Deti citlivo vnímajú vzťah medzi svojimi rodičmi a hoci ich vzťahy nie sú ideálne a v zásade preferujú matku a vyžadujú si jej prítomnosť, čo napokon vyplýva i zo znaleckého posudku, uvedené nie je dôvodom na obmedzenie styku otca s deťmi v zmysle návrhu matky. Je zrejmé, že za prítomnosti matky sa styk otca s deťmi nebude rozvíjať prirodzene, najmä pokiaľ je medzi nimi napätý vzťah a nevedia ho pred deťmi korigovať. Preto je potrebné hľadať také riešenie, ktoré bude v záujme detí i rodičov, avšak s prihliadnutím na prednostný záujem detí. Je ale potrebné, aby aj otec trávil dostatočne dlhý čas s deťmi, aby mali možnosť rozvíjať vzájomné vzťahy, našiel si k deťom cestu a aby mal možnosť podieľať sa prípadne i na plnení ich školských povinností. Matka namietala znalecký posudok psychiatričky MUDr. Denisy Mészárosovej a v uviedla, že je nepreskúmateľný (najmä z dôvodu, že nie je zrejmé, aké psychodiagnostické vyšetrenie vykonala a či mala k dispozícii všetky potrebné lekárske záznamy otca napr. prepúšťaciu správu NsP Skalica zo dňa 17.7.2014) preto je nutné, aby znalkyňa bližšie zdôvodnila svoje závery a vyjadrila sa k námietkam matky a bude potrebné, aby bola na pojednávaní vypočutá.

39. Vzhľadom na závery posudku MUDr. Denisy Mészárosovej bude vhodné opätovne vypočuť znalkyňu z odboru poradenská psychológia, PhDr. Mgr. Eleny Fortis, ktorá navrhne najvhodnejšiu úpravu styku otca s maloletými deťmi po zohľadnení odbornej argumentácie MUDr. Denisy Mészárosovej. Podľa názoru odvolacieho súdu námietka matky, týkajúca sa nevhodnosti úpravy styku otca počas sviatkov nie je opodstatnená, pretože nemožno uprednostniť rozvíjanie vzťahu detí so širšou rodinou matky pred stretávaním sa detí s ich otcom. Rovnako v súčasnosti nie je možné celkom vyhovieť návrhu otca, aby sa styk upravil v tak širokom rozsahu, ako to otec navrhuje (takáto možnosť nevyplýva ani zo znaleckého posudku predloženého otcom v odvolacom konaní).

40. Z dôvodu, že doteraz zistený stav veci nepostačuje, tiež s prihliadnutím na nový dôkaz, ktorý otec založil do spisu počas odvolacieho konania, pre rozhodnutie vo veci je potrebné doplniť dokazovanie, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 a nové rozhodnutie.

41. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že nie je potrebné doplniť dokazovanie znalcom psychiatrom ku skúmaniu duševného stavu otca maloletých detí, z dôvodu, že by týmto spôsobom nedochádzalo k vyhľadávaniu najlepšieho záujmu maloletých detí, ale k hľadaniu najlepšieho záujmu jedného z rodičov a súd prvej inštancie preto ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamerané na prípadné diagnostikovanie psychiatrického ochorenia otca zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu je logické, že je v záujme maloletých detí, aby bolo diagnostikované prípadné psychiatrické ochorenie otca (ako na to poukazovala matka maloletých detí), pretože by prichádzal do úvahy rozdielny rozsah styku rodiča s dieťaťom v prípade zistenia resp. nezistenia jeho psychiatrického ochorenia. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie výsluchom oboch znalkýň, ktoré podali vo veci znalecké posudky a tieto sú v súlade s § 209 považované za rovnocenné. Po doplnení dokazovania (aj výsluchmi rodičov a vyjadrením kolízneho opatrovníka a prokurátora) súd vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a vo veci opätovne rozhodne. Rozsudok v súlade s § 220 ods. 2 (s poukazom na § 34 odôvodní.

42. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (ktorým bol upravený styk s maloletým), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia miestne príslušnému súdu prvej inštancie.