Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-251-2015.pdf
PDF · 101.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/251/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: L.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvele bytom B. XX V. V., proti žalovanému. 1/ Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX P. a žalovanej 2/ C.. W. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX P., obaja zastúpení JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 10/C Banská Bystrica, o zaplatenie 1 200,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, zo dňa 20.01.2015, č. k. 20/C/102/2014-65, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 1.200,- Eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne od 16. 12. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania - súdneho poplatku 72,- Eur p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej 2/ trovy odvolacieho konania m e n í tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 155,33 Eur na účet právnej zástupkyne, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 200,- Eur spolu s úrokom z omeškania 8,25 % z tejto sumy od 16. 12. 2013 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania vo výške súdneho poplatku 72,- Eur. Voči žalovanej 2/ žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 278,15 Eur na účet právnej zástupkyne. Okresný súd po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke a bolo preukázané, že zo strany žalovaného 1/ došlo k prevzatiu pôžičky, táto bola vyplatená na jeho účet, čo vo svojej výpovedi žalovaný 1/ potvrdil. V ústnej zmluve nebola dohodnutá doba splatnosti, žalobca vyzval žalovaného 1/ na plnenie s uvedením dátumu, dokedy má plniť. Ani táto skutočnosť sporná nebola. K obrane žalovaného 1/, ktorý tvrdil, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, (malo ísť o uhradenie súdneho poplatku, kde si v konaní voči spoločnosti ZRK s.r.o. uplatňoval zaplatenie zmenky a vo vzťahu k žalobcovi malo ísť o kompenzáciu , resp. náhradu škody, ktorú mu mal žalobca spôsobiť v iných konaniach) uviedol, že šlo len o tvrdenia žalovaného 1/, ktoré v konaní žiadnym spôsobom preukázané neboli. Tiež nebolo preukázané tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného 1/, podľa ktorého tvrdenia zaplatenie sumy 1 200,- Eur na účet žalovaného 1/ bolo darom na úhradu súdneho poplatku, ktorý nemal byť vrátený, nebolo žiadnym z predložených ani navrhnutých dôkazov preukázané a ani z nich nevyplynulo. Z tohto dôvodu vyhovel súd žalobe voči žalovanému 1/ a zaviazal ho na vrátenie tejto sumy spolu so zákonným úrokom z omeškania, podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po
určení lehoty na vrátenie, t. j. od 16.12.2013. Voči žalovanej 2/ súd žalobu zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie v tomto konaní. Žalovaná 2/ so žalobcom žiadnu zmluvu o pôžičke neuzatvorila a pokiaľ žalobca tvrdil, že žalobca požičal obom žalovaným na domácnosť, táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že účet na ktorý žalobca zaplatil uvedenú sumu bol osobným účtom žalovaného 1/ ku ktorému žalovaná 2/ nemala dispozičné právo, sama uviedla, že o takejto zmluve vedomosť nemá a nedala ani súhlas na jej uzatvorenie. Pokiaľ za trvania BSM jeden z manželov zmluvu o pôžičke uzavrie, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela a pri vyporiadaní BSM je z nej zaviazaný výlučne ten manžel, ktorý zmluvu uzatvoril. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu. Žalobca bol úspešný vo vzťahu k žalovanému 1/, preto mu priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku. Pretože žalovaná 2/ bola v konaní úspešná a uplatnila náhradu trov konania, uložil súd žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej 2/ trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby podľa Vyhl. č. 155/2004 Zz vo výške 61,41 eur za každý úkon + príslušné režijné paušály ku každému úkonu (v roku 2014 po 8,04 eur, tri krát a v roku 2015 za jeden úkon 8,39 Eur) spolu bez DPH 278,15 eur. Uplatnené trovy konania považoval okresný súd za účelne vynaložené a vyučtované v súlade s advokátskou tarifou .
2. Proti rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca a to proti výroku o uložení povinnosti nahradiť žalovanej 2/ trovy právneho zastúpenia. Podľa názoru žalobcu súd pri priznávaní trov právneho zastúpenia neprihliadol na skutočnosť, že pri zastupovaní dvoch alebo viacerých subjektov je advokát oprávnený účtovať v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. základnú sadzbu tarifnej odmeny zníženú o 50 %. Vyčíslenie trov konania je z tohto dôvodu nesprávne, pretože túto právnu úpravu nezohľadňuje, naviac vytýka nedostatok odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania žalovanej 2/. Tvrdí, že pri označovaní pasívne vecne legitimovaných účastníkov vychádzal zo skutkovej situácie, ktorú mal od žalovaného 1/ v čase poskytnutia pôžičky, nemal teda objektívne možnosť poznať vzájomné vnútorné pomery medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/, preto ich logicky a prirodzene oboch označil za sporové strany v režime BSM. Obrana žalovaných by nemala byť vykladaná na ťarchu a v neprospech žalobcu aj z dôvodu, že na strane žalovaných ide o nerozlučné spoločenstvo v konaní podľa § 91 ods. 2 OSP v ktorom úkon jedného účastníka zaväzujú každého ďalšieho účastníka - člena tohto procesného spoločenstva. V danom prípade ide o procesné spoločenstvo nerozlučné vyplývajúce z hmotno-právnej úpravy podľa § 143 OZ. Táto skutočnosť zdôvodňuje aplikáciu ust. § 150 OSP na daný prípad. Naviac namieta aj voči účelnosti trov konania, keď právna zástupkyňa žalovanej 2/ podala odpor o ktorom samotná žalovaná prehlásila, že nezodpovedá jej vedomosti o obrane žalovaného 1/ v konaní. Pritom účinky podaného odporu vo vzťahu k žalovanej 2/ by zostali zachované aj pod vplyvom odporu podaného výlučne žalovaným 1/, ktorý vystupoval ako manžel žalovanej 2/. Táto námietka sa týka všetkých ostatných duplicitne vykonaných úkonov právnej pomoci zo strany právnej zástupkyne oboch žalovaných.
3. Žalovaný 1/ vo po včas podanom odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie vecne nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožňuje sa so záverom súdu o vzniku platnej zmluvy o pôžičke. Vytýka konajúcemu súdu, že tento záver prijal predčasne bez riadneho preskúmania všetkých relevantných skutkových okolností prípadu a bez vysporiadania sa s dôkazmi predloženými žalovaným 1/. Žalovaný 2/ tvrdí, že nikdy nemal vôľu so žalobcom uzatvoriť zmluvu o pôžičke na podporu čoho doložil v konaní ako listinný dôkaz vyjadrenie zo dňa 10. 12. 2013, ktoré bolo reakciou na výzvu na vrátenie pôžičky. V uvedenom vyjadrení reagoval na výzvu žalobcu tak, že sumu (1 200,- Eur) “prijal od žalobcu ako kompenzáciu ...“ Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, či sa súd s vyššie spomínaným listinným dôkazom zaoberal a ako ho vyhodnotil. Považuje to za vadu konania, pretože ide o dôkaz, ktorý bol pre rozhodnutie vo veci významný. Na pojednávaní dňa 20. 01. 2015 žalobca 1/ tvrdil, že údajná zmluva o pôžičke zo dňa 30. 06. 2011 je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože neboli splnené náležitosti zmluvy a to vôľa dlžníka takúto zmluvu uzavrieť a byť ňou viazaný. Na listinný dôkaz žalobcu žalovanému 1/, aby plnil do 15. 12. 2013, poukazuje na reakciu žalovaného tak, že si nie je vedomý o žalobcovej pohľadávky titulom zmluvy o pôžičke. Preto považujú tento úkon za neplatný. Pokiaľ by žalobcovi prislúchala náhrada titulom bezdôvodného obohatenia, vznáša námietku premlčania vzhľadom na uplynutie premlčacej doby. Vytýka súdu nedostatočné odôvodnenie, prečo ako jedine správne a pravdivé akceptoval tvrdenie
žalobcu o uzatvorení ústnej zmluvy o pôžičke, pokiaľ žalovaný tvrdil opak. Zrejme to bolo výlučne s poukazom na „správu pre adresáta platby“ - identifikáciu z výpisu bankového účtu. Vo vzťahu k identifikácii tejto platby žalovaný tvrdil, že reálne o pôžičku nešlo a nikdy nemal vôľu prijať túto sumu od žalobcu ako pôžičku s povinnosťou poskytnuté prostriedky vrátiť. Dôkazom o tom je vyjadrenie na listine zo dňa 10. 12. 2013, ktoré bolo reakciou na výzvu žalobcu na vrátenie údajne poskytnutej pôžičky. Upozorňuje na skutočnosť, že uvedená výzva žalobcu bola vôbec prvou reakciou žalobcu vo vzťahu k údajnej pôžičke, predtým s ním o tejto pôžičke nijako nekomunikoval a aj reakcia žalovaného 1/ v podobe vyjadrenia zo dňa 10. 12. 2013 je prvou reakciou žalovaného 1/ potom, ako sa dozvedel, žeby mal vrátiť žalobcovi nejakú údajnú pôžičku. Poukazuje na rozpornosť tvrdenia žalobcu, najmä vo vzťahu k tvrdeniam k osobe žalovanej 2/, kedy najprv tvrdil, že uzatvoril pôžičku s oboma manželmi, obaja mali o poskytnutí pôžičky aj údajnú vedomosť, neskôr sa vyjadril tak, že finančná hotovosť mala ísť podľa jeho názoru na chod domácnosti, teda pre oboch v rámci BSM a následne, že má za to, že ide o peniaze patriace do BSM a preto žaloval oboch. Teda v prvom tvrdení žalobca uvádzal výslovnú vedomosť žalovanej 2/ o poskytnutí pôžičke a účele a v neskorších prednesoch žalobcu je uvedený opak, teda že žalovaná 2/ vedomosť mať nemohla. Toto podľa odvolateľa spochybňuje, resp. znižuje dôveryhodnosť žalobcu vo vzťahu k jeho aj iným tvrdeniam. Je to dôvodné pri hodnotení prednesov sporových strán v pozícii „tvrdenie proti tvrdeniu“. V napadnutom rozsudku podľa odvolateľa absentujú závery, prečo súd neskúmal a nehodnotil tvrdenia žalovaného 1/, teda jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa 20. 01. 2014 a listinu - vyjadrenie zo dňa 10. 12. 2013. Nezaoberal sa ani tvrdenou absolútnou neplatnosťou právneho úkonu zmluvy o pôžičke, pričom túto je súd povinný skúmať ex offo. Pokiaľ odôvodnenie súdneho rozhodnutia neobsahuje riadne hodnotenie dôkazov, ide o vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (napr. aj v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS 114/08 z 12. 06. 2008). V danom prípade teda súd prvej inštancie bez relevantného odôvodnenia a vysporiadania sa s rozpornými tvrdeniami procesných strán v podstatnej otázke týkajúcej sa skutkového stavu sa priklonil k tvrdeniam žalobcu o tom, že uzatvoril so žalovaným 1/ ústnu zmluvu o pôžičke a nevysporiadal sa s námietkami žalovaného 1/, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť vec na ďalšie konanie.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a správne odôvodnený s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vo výroku vo veci samej a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/. Rozsudok v časti výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej 2/ s poukazom na ust. § 388 CSP zmenil.
5. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil skutkový stav, dôkazy vyhodnotil v súlade s relevantnou právnou úpravou platnou a účinnou v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (teda zák. č. 99/1963 Zbierky Občianskeho súdneho poriadku - § 132 a nasl.), a podľa názoru odvolacieho súdu aj správnym spôsobom vyhodnotil, dôkazom čoho je obsah spisu, to znamená prednesy sporových strán zachytené v písomných podaniach, zápisnice o pojednávaní a listinné dôkazy tvoriace súčasť spisu. Rovnako odvolací súd považuje rozhodnutie vo výroku vo veci samej za správne aj z hľadiska právnej kvalifikácie. Preto na odôvodnenie napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
6. K odvolacím námietkam žalovaného 1/ odvolací súd uvádza nasledovné:
Žalovaný 1/ v odvolaní tvrdí, že súd dospel k záveru o vzniku platnej zmluvy o pôžičke predčasne, bez riadneho posúdenia relevantných skutkových okolností a bez toho aby sa vysporiadal s dôkazmi predloženými žalovaným 1/, konkrétne vyjadrením zo dňa 10.12.2013, bez toho, aby presvedčivo reagoval na argumenty žalovaného, bez toho, aby odstránil rozpor v tvrdeniach procesných strán v podstatnej otázke - uzavretie (platnej) ústnej zmluvy o pôžičke. Odvolací súd túto námietku žalovaného neakceptuje. Ako zrejmé z odporu žalovaného 1/ proti platobnému rozkazu (č. l. 13) žalovaný sa bránil tým, že odmieta, že by žalovanú sumu 1 200,- Eur obdržal ako pôžičku. Mal za to, že ide o dohodnutú platbu, ktorú mu mal žalobca zaslať ako určitú náhradu škody vo vzťahu k uplatňovaniu nárokov spoločnosti LUX - invest a.s. ako aj jeho osobného nároku zo zmenky proti spoločnosti ZRK s.r.o. Žalobca sa písomne k tomuto odporu vyjadril tak, že poprel existenciu akejkoľvek dohody so žalovaným a zotrval na tvrdení o uzatvorení ústnej zmluvy o pôžičke s poukazom na uvedenie účelu platby v správe pre prijímateľa. Na následnom pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 11. 11. 2014
žalovaný 1/ pri svojom výsluchu (§ 131 OSP) uviedol, že pri stretnutí na pojednávaní na Okresnom súde vo Zvolene sa stretol so žalobcom, pri rozhovore mu mal tento navrhnúť, aby znova uplatnil zmenku návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Na zdôvodnenie žalovaného 1/, že raz tak už urobil, avšak pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobu zobral späť, mu žalobca uviedol, že to zabezpečí, čím myslel to, že mu dá peniaze na zaplatenie súdneho poplatku, pretože on sám nemal súdny poplatok z čoho zaplatiť. K tomu priložil žalovaný 1/ vyjadrenie zo dňa 10. 12. 2013, ktorým reagoval na výzvu na zaplatenie predmetnej pôžičky. Odvolací súd uznáva, že uvedené vyjadrenie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nespomína. Napriek tomu však odvolací súd nemá za to, žeby toto bolo takou vadou konania, ako to tvrdí v odvolaní žalovaný 1/. Z obsahu uvedeného vyjadrenia totiž opäť vyplýva len tvrdenie žalovaného 1/, že túto sumu prijal ako kompenzáciu nákladov, ktoré mal z titulu osobných účastní v pojednávaní pred okresným súdom v iných veciach. Zároveň to označuje za ďalší útok a zastrašovanie a vydieranie svojej osoby (zrejme zo strany žalobcu). Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie opomenul menovať tento dôkaz, s tvrdeniami, ktoré sú v ňom uvedené a ktoré prezentoval žalovaný 1/ počas celého konania a odvoláva sa na ne aj v odvolacom konaní, že teda malo ísť o akúsi kompenzáciu škody, ktorú mu mal spôsobiť žalobca v iných konaniach, súd prvej inštancie posúdil tvrdenia žalovaného dostatočne jasne a presvedčivo, keď uviedol, že na tieto svoje tvrdenia žalovaný nepredložil žiaden konkrétny dôkaz. K tomu odvolací súd poznamenáva, že aj keď ide o písomné vyjadrenie, teda listinu, jej obsah stále ostáva len tvrdením žalovaného 1/ bez toho, aby toto bolo podopreté nejakým ďalším vierohodným relevantným dôkazom. Ani výsluch navrhnutého svedka advokáta L.. D. N., toto tvrdenie žalovaného 1/ nepreukázal.
8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu odôvodnil, prečo sa priklonil k tvrdeniu žalobcu o vzniku ústnej zmluvy o pôžičke a prečo neprijal obranu žalovaného o inom účele poskytnutia predmetnej sumy. Nemožno potom súhlasiť s odvolacou námietkou o neodstránení rozporu v tvrdeniach sporových strán tak, ako to vytýka žalovaný 1/ v odvolaní. Pokiaľ následne právna zástupkyňa žalovaného 1/ zdôrazňuje nedostatok vôle žalovaného 1/ uzavrieť zmluvu o pôžičke a tým absolútnu neplatnosť tejto zmluvy, odvolací súd odkazuje na svoje vyššie uvedené závery, že súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou zaoberal v dostatočnom rozsahu a pokiaľ vysvetlil, prečo považoval zmluvu pôžičke za uzavretú je zrejmé, že táto obrana obstáť nemôže, pretože ju súd prvej inštancie (čím súhlasí aj odvolací súd) neuznal za preukázanú.
9. Odvolací súd teda uzatvára, že nezistil dôvod na doplnenie ani prehodnocovanie dôkazov, ktoré vykonal súd prvej inštancie, nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku pre tvrdené nesprávne právne posúdenie z dôvodu nevykonania navrhovaných dôkazov a vzhľadom na to, že odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej za vecne správny a dostatočne odôvodnený ho v tomto rozsahu a v prislúchajúcom výroku v časti náhrady trov konania vo vzťahu k neúspešnému žalovanému 1/ potvrdil.
10. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanej 1/ odvolací súd považuje za správnu odvolaciu námietku, pokiaľ ide o uplatnenú a priznanú výšku trov právneho zastúpenia. Z vyúčtovania trov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou žalovanej 2/ a tiež z napadnutého rozsudku je zrejmé, že žalovaná 2/ si prostredníctvom právnej zástupkyne uplatnila plnú náhradu, hoci právna zástupkyňa zastupovala dvoch klientov, preto pri oboch mala nárok len na náhradu vo výške 50 % tarifnej odmeny, (§ 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) čo pri 4 úkonoch právnej služby pri základnej sadzbe za jeden úkon 61,41 Eur v prípade polovičnej odmeny znamená sumu celkom 122,82 Eur. K tejto sume prináleží aj náhrada režijných paušálov vo výške spolu 32,51 Eur (v roku 2004 3 x 8,04 Eur, v roku 2015 1 x 89,- Eur), čo znamená spolu sumu 155,33 Eur. Odvolací súd neuznal odvolaciu námietku o neúčelnosti, resp. duplicite týchto trov, ktorá naviac je zohľadnená už aj v tom, že sa žalovanej 2/ priznáva iba 50 % tarifnej odmeny. Pokiaľ žalobca požadoval aplikovať ust. § 150 OSP (v súčasnosti § 257 CSP) odvolací súd nezistil dôvod na takýto postup, pretože tu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle uvedeného preto odvolací súd zmenil rozhodnutie o výške trov konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 155,33 Eur. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj o ich výške aj napriek tomu, že od 01. 07. 2016 vzhľadom na prechodné ustanovenia CSP - § 470 ods. 1 CSP už odvolací súd o výške trov konania nerozhoduje. Vzhľadom však na skutočnosť, že právne účinky procesného úkonu podaného odvolania ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP), vzhľadom na zmenu právnej úpravy nie je možné s prihliadnutím na princíp zachovania právnej istoty a legitímneho očakávania sporových strán zakotvených v čl. 2 základných princípov zák. č. 160/2015 Z. z. nie je možné úplne aplikovať novú právnu
úpravu. Znamenalo by to v praxi to, že o odvolaní proti výške trov konania pred súdom prvej inštancie by rozhodoval ten súd (sudca), proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, čo považuje odvolací súd za neprijateľné.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods 1 s použitím ust. § 257 CSP tak, že nepriznal úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu zo spisu žiadne takéto trovy nevyplývajú.
11. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).