Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-12P/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v právnej veci navrhovateľky P. Č., rod. B.Ö., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. X. Y. Č.. XXX, šičke, zamestnanej v spoločnosti D.-E., R.. K.. S.. X., zastúpenej E.. J. Ď., C., so sídlom R. XXX/XX, XXX XX Y. F., proti druhému manželovi Š. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. X. Y. Č.. XXX, t. č. bytom E. F. Č.. XX, Š., zástupcovi vedúceho výroby, zamestnanému v spoločnosti C., R.. K.. S.., Y. F., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu E. Č., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y. F. ako opatrovníkom, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky P. Č., rod. B. a druhého manžela Š. Č. uzavreté dňa XX. XX. XXXX v S. X. Y. r o z v á d z a .

Maloletá E. Č., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý počnúc dňom právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletej E. Č., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 70,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .

Navrhovateľke sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Druhý manžel je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva vo výške 66,- Eur na účet Slovenskej pošty, a. s., č. IBAN: SK366500000000020545761 a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa XX. XX. XXXX sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s druhým manželom, žiadala, aby súd maloletú E. Č., nar. XX. XX. XXXX zveril na čas po rozvode do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať, spravovať jej majetok a žiadala, aby súd zaviazal otca maloletej povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 70,- Eur mesačne vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Navrhla, aby styk otca s maloletou nebol upravený. Návrh odôvodnila tým, že pred uzavretím manželstva sa s druhým manželom poznali asi dva roky. Po uzavretí manželstva začali bývať u jej rodičov v S. X. Y.. Nezhody v manželstve začali začiatkom roku 2016, keď druhý manžel začal odchádzať z domu preč, podľa jeho vyjadrenia za kamarátmi. V lete jej povedal, že ide za prácou do R. v H.C.. Neskôr sa však dozvedela, že odišiel k druhej žene H. P. do X., s ktorou až doposiaľ žije v spoločnej domácnosti na adrese E. F. Č.. XX, Š.. Druhý manžel potom, ako opustil spoločnú domácnosť,

sa o maloletú zaujíma len sporadicky. Na výživu maloletej doposiaľ neprispel žiadnou sumou. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného návrhu, pričom uviedla, že nevie, čo je pravým dôvodom, prečo druhý manžel opustil spoločnú domácnosť. Nie je si vedomá, že by ona spravila niečo zlé. Bývali v spoločnej domácnosti s jej rodičmi, nakoľko manžel nemal nikdy stálu robotu, neboli schopní sa osamostatniť. Hocikedy sa zobral a odišiel preč a nepovedal ani kam. Maloletá navštevuje H. Š. Y. S. X. Y., za ktorú má mesačné výdavky 35,- Eur (strava, dochádzka ako aj poplatok ZRPŠ). Maloletá má oslabenú imunitu, často býva chorá, preto má zvýšené výdavky na lieky od 10 do 20,- Eur mesačne. S maloletou navštevuje psychologičku v Z. H.. K., nakoľko maloletá má, aj mala v minulosti problémy s pocikávaním. Má strach zo psov, má strach z ľudí. Ďalej má bežné mesačné výdavky v súvislosti so zakupovaním oblečenia, drogérie, čistiacich potrieb pre maloletú vo výške 20,- Eur, oblečenie vo výške okolo 40,- Eur mesačne. Rodičom na úhradu nákladov na domácnosť prispieva vo výške 100,- Eur mesačne, na stravu 80,- Eur mesačne. Poberá rodičovský príspevok na maloletú vo výške 203,- Eur mesačne, rodinné prídavky na maloletú vo výške 23,50 Eur a príjem od zamestnávateľa vo výške 90,- Eur mesačne. Naposledy sa s manželom intímne stýkala v júni XXXX. Druhého manžela neľúbi, nič k nemu necíti.

2. Druhý manžel sa k návrhu nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Nesúhlasí však s navrhnutou výškou výživného. Je ochotný na maloletú prispievať výživným vo výške 30,- Eur mesačne, nakoľko mu to z jeho príjmu nevyjde. Súhlasil s tým, aby styk s maloletou nebol striktne upravený. Uviedol, že dôvodom, prečo opustil spoločnú domácnosť s navrhovateľkou, bola skutočnosť, že nechcel bývať s rodičmi navrhovateľky, chcel, aby sa osamostatnili, pričom navrhovateľka to odmietala, preto pod vplyvom týchto udalostí si našiel novú známosť. Toho času žije s H. P. v spoločnej domácnosti na adrese E. F. Č.. XX, Š.. Bývajú tam v prenájme v G. byte. Myslí si, že tento vzťah je perspektívny, má záujem ho udržiavať do budúcnosti. K navrhovateľke už nič necíti. Intímne sa naposledy stýkali v júni XXXX. Pracuje u zamestnávateľa C., R.. K.. S.., Y. F. od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, pričom jeho čistý mesačný príjem je vo výške 400,- Eur. Za prenájom bytu v Š. platí 310,- Eur. Výdavky na stravu má vo výške 80,- Eur mesačne, ošatenie 60,- Eur mesačne. Priateľka je nezamestnaná, je evidovaná na Úrade práce Y. F.. Spolu s nimi tam bývajú ešte aj jej tri maloleté deti, pričom ona mu na bývanie neprispieva žiadnou sumou. Na výživu maloletých detí dostáva priateľka od svojho bývalého partnera 350,- Eur mesačne z titulu výživného. Ďalej uviedol, že z jeho príjmu sú vykonávané zrážky, nakoľko má exekúcie, pričom bližšie sa k týmto nevedel vyjadriť. Spolu s navrhovateľkou majú hypotekárny úver vo výške 40.000,- Eur, pričom tento úver teraz nie je splácaný. Je zdravý, nemá vážnejšie zdravotné problémy, okrem bežných ochorení.

3. Kolízna opatrovníčka navrhla, aby súd pre prípad rozvodu manželstva zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto má vytvorené vhodné materiálne ako aj citové zázemie. Súčasne navrhla vzhľadom na príjem otca, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej E. sumou 70,- Eur mesačne.

4. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX a to v neprítomnosti druhého manžela s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko tento zobral termín pojednávania na vedomie na pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX. Vzdal sa práva byť písomne volaný na termín nového pojednávania na deň XX. XX. XXXX, pričom tento svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie termínu pojednávania z dôležitých dôvodov. Podľa vyjadrenia navrhovateľky druhý manžel sa nedostavil z toho dôvodu, že večer pred pojednávaním oslavoval rozvod manželstva. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako aj doposiaľ vykonané dôkazy.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie rodným listom maloletej, sobášnym listom účastníkov konania vo fotokópii, dohodou o pracovnej činnosti zo dňa XX. XX. XXXX, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2016, 2017, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2016, 2017, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku manželov, potvrdením o príjme matky, správou o povesti účastníkov konania z S. S. X. Y., potvrdením o príjme otca, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z., správou H.. U. K., správou zamestnávateľa druhého manžela C., R.. K.. S.., Y. F. zo dňa XX. XX. XXXX, pracovnou zmluvou druhého manžela zo dňa XX. XX. XXXX, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. F.Í. o prešetrení pomerov na strane navrhovateľky, správou H.. C. K..

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. U navrhovateľky ako aj u druhého manžela ide o prvé manželstvo, ktoré uzatvorili dňa XX. XX. XXXX v S. X. Y.. Z manželstva

pochádza maloleté dieťa E. Č., nar. XX. XX. XXXX. Účastníci spolu žili na adrese S. X. Y. Č.. XXX, toho času spolu nežijú, spoločne nezabezpečujú potreby maloletej dcéry, nehospodária spolu, ani sa intímne spolu nestýkajú. Druhý manžel sa v júni XXXX odsťahoval so spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, pričom začal žiť v spoločnej domácnosti s H. P. a s jej tromi maloletými deťmi na adrese E. F. Č.. XX, Š. v prenajatom G. byte. Navrhovateľka s maloletou naďalej býva spolu so svojimi rodičmi na adrese S. X. Y. Č.. XXX. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti D.-E., R.. K.. S.., so sídlom X. na dohodu o pracovnej činnosti, pričom jej čistý mesačný príjem je vo výške v priemere 90,- Eur mesačne. Okrem toho navrhovateľka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,50 Eur mesačne a rodinné prídavky na maloletú do výške 23,52 Eur mesačne. Druhý manžel je zamestnaný v spoločnosti C., R.. K.. S.., so sídlom Y. F. na pracovnú zmluvu, pričom pracovný pomer je uzatvorený na dobu určitú od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX. Dosahuje hrubý mesačný príjem 700,- Eur, z ktorého sú mu podľa oznámenia jeho zamestnávateľa vykonávané zrážky vo výške 50,- Eur mesačne. Čistý príjem druhého manžela dosahuje výšku 550,- Eur mesačne. Mesačne uhrádza výdavky na bývanie za prenajatý byt vo výške 310,- Eur mesačne, pričom od svojej priateľky nepožaduje za úhradu týchto výdavkov žiadnu sumu. Priateľka druhého manžela je toho času nezamestnaná, podľa jeho vyjadrenia vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od svojho partnera poberá výživné na všetky tri maloleté deti spolu vo výške 350,- Eur mesačne. Maloletá E. toho času navštevuje H. Š. Y. S.F. X. Y., za ktorú matka platí 35,- Eur mesačne, za stravu, dochádzku ako aj poplatok ZRPŠ. Okrem toho má matka na maloletú bežné výdavky v súvislosti so zakupovaním sezónneho oblečenia, obuvi vo výške 40,- Eur mesačne a zakupovania drogérie a čistiacich potrieb vo výške 20,- Eur mesačne. Zo správy H.. U. K., detskej psychiatričky so sídlom ambulancie Z. zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že maloletá E. je evidovaná v jej ambulancii od XX. XX. XXXX pre neurotické problémy obvyklé v detskom veku v danom vývinovom období predškolského veku - v správaní prejavy opozície a vzdoru, slabá chuť k jedlu, zadržiavanie stolice, poruchy zaspávania, budenie sa v noci, zvýšená fixácia na matku, úzkosť z odlúčenia od matky pri citlivej základnej povahe s tendenciami k úzkosti a k strachu. Maloletá je silne citovo naviazaná aj na otca. Ten opustil rodinu v júni XXXX, odvtedy sa stále pýta, že kedy sa vráti ocko domov, pretože matka jej povedala, že odišiel len niekde pracovať. Keď otec telefonuje, dcéra sa ho stále pýta, kedy už príde domov, pretože jej chýba. Na jej psychický stav neprítomnosť otca veľmi negatívne vplýva, ale vďaka starostlivosti matky sa u dieťaťa zatiaľ neprejavuje žiadne závažnejšie zhoršenie. Jej psychický vývoj progreduje pozitívne. Dieťa v súčasnosti neužíva žiadne psychofarmaká, dá sa výchovne usmerniť. Zo správy H.. C. K. zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že maloletá E. je dispenzarizovaná pre vrodenú vývojovú vadu, po operácii, od kojeneckého veku recidivujúce infekcie horných dýchacích ciest, močového traktu, pre choroby psychickom vývoji a ochorení štítnej žľazy na dlhodobej medikamentóznej liečbe. Vyžaduje zvýšenú liečebno - preventívnu odbornú starostlivosť na odborných ambulanciách a citlivú harmonickú starostlivosť v rodinnom prostredí. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. F. zo dňa XX. XX. XXXX o prešetrení pomerov na strane matky vyplýva, že navrhovateľka s maloletou E. bývajú v G. K. dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. V spoločnej domácnosti žijú aj rodičia navrhovateľky a slobodná, plnoletá sestra. Navrhovateľka s maloletou E. majú k dispozícii miestnosti na poschodí rodinného domu, maloletá má vytvorené vhodné podmienky. S maloletou E. bol uskutočnený krátky rozhovor. Táto sa vyjadrila tak, že sa cíti s mamičkou, starkou a tetou dobre. Má rada aj otecka, ale málo ho vidí, lebo je vždy v robote. Maloletá vzhľadom na svoj vek nie je informovaná o rozvode rodičov ale vníma, že otec je dlhodobo mimo rodiny. Naposledy ho videla v deň pojednávania dňa XX. XX. XXXX, kedy ju bol navštíviť, doniesol jej sladkosti.

7. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

8. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

9. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú splnené hmotno-právne podmienky na rozvod manželstva účastníkov konania. Manželstvo účastníkov konania si v podstate neplní ani jednu z funkcií, manželia spolu nežijú od júna XXXX, spoločne nehospodária ani spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa

pochádzajúce z manželstva, intímne sa nestýkajú, teda manželstvo si neplní ani svoju biologickú funkciu. Podľa názoru súdu v dôsledku povahových ako aj názorových rozdielov, tiež nedostatočnej komunikácie medzi účastníkmi dochádzalo k nedorozumeniam, pričom hlavne opustenie spoločnej domácnosti zo strany druhého manžela ovplyvnilo ich vzájomné vzťahy, najmä vzájomné citové ochladnutie. Druhý manžel opustil spoločnú domácnosť a od júna XXXX začal žiť v spoločnej domácnosti so svojou terajšou priateľkou, pričom tento vzťah trvá až doteraz. Za súčasného stavu bol súd teda toho názoru, že manželstvo účastníkov konania je vážne trvalo narušené, nemôže si plniť svoj účel. Od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia ani prostriedkami psychologického poradenstva pre odmietavý postoj obidvoch účastníkov konania. Súd bol teda toho názoru, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania, preto potom súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmom maloletej E., ktorá si v podstate aj za výdatnej pomoci navrhovateľky začína zvykať na oddelené spolužitie svojich rodičov.

11. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Súd pri rozhodovaní o otázke, ktorému z rodičov zverí maloletú E. do osobnej starostlivosti prihliadol v prejednávanej veci na záujem maloletej ako aj na jej vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia. Súd mal preukázané z výsluchu účastníkov konania ako aj zo správ o prešetrení pomerov na strane účastníkov konania, že potom, ako druhý manžel opustil spoločnú domácnosť, navrhovateľka s maloletou naďalej bývajú v spoločnej domácnosti s jej rodičmi v rodinnom dome v S. X. Y.. Maloletá je na matku silne citovo naviazaná. Otec toho času býva v G. prenajatom byte so svojou priateľkou a s jej tromi maloletými deťmi. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov má súd maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti posudzuje, u ktorého z rodičov sú lepšie podmienky pre jeho riadny vývoj, pre jeho výchovu a celkovú starostlivosť. Pritom nejde len o hmotné zabezpečenie maloletého dieťaťa ale aj o jeho celkový úspešný vývoj aj po stránke citovej, duševnej, morálnej, kultúrnej a podobne. Bolo preukázané, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú na požadovanej úrovni, tiež je o maloletú zabezpečená starostlivosť po materiálnej ako aj citovej stránke, preto potom súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletou, tak súd tento styk otca s maloletou neupravil, nakoľko obidvaja rodičia prehlásili, že nežiadajú styk otca s maloletou upraviť, nakoľko sa na tomto styku vedia dohodnúť.

14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona a uložil otcovi maloletej povinnosť prispievať na jej výživu sumou 70,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal jednak z odôvodnených potrieb maloletej ako aj zo schopností, možností otca maloletej. Pokiaľ sa týka maloletej ako oprávnenej osoby, súd skúmal skutočne odôvodnené potreby maloletej, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že oprávnené potreby v nijakom prípade nezahŕňajú len

stravovanie maloletej, ale sú dané aj širšie a to je nad potrebami bytovými, odevnými a kultúrnymi. Súd poukazuje na to, že potreby maloletej sú spojené jednak s jej vekom a návštevou H. školy. Bolo nesporne preukázané, že v súvislosti s návštevou H. školy má matka zvýšené výdavky jednak na stravu, cestovné do škôlky ako aj poplatok ZRPŠ v celkovej výške 35,- Eur mesačne. Okrem toho je nesporné, že matka na maloletú má aj ďalšie výdavky v súvislosti so zabezpečovaním ďalšej stravy pre maloletú, so zakupovaním sezónneho oblečenia, obuvi, pričom podľa názoru súdu ide o skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Súd je toho názoru, že ďalšia strava pre maloletú predstavuje výšku minimálne 1,50 Eur na deň, čo je do mesiaca 45,- Eur. Zároveň pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je rozhodujúce aj to, aké sú reálne zárobkové schopnosti, možnosti ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi schopnosťami ale aj objektívneho charakteru. Súd pri rozhodovaní o výživnom, o jeho výške prihliadol na to, ktorý z rodičov sa v akej miere stará o maloletú. V prejednávanej veci bolo preukázané, že matka maloletej si plní vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti o maloletú. Otec sa o maloletú zaujíma sporadicky, na výživu maloletej doposiaľ neprispel žiadnou sumou. Otec je toho času zamestnaný s čistým mesačným príjmom 550,- Eur. Pokiaľ otec uviedol, že má mesačné výdavky v súvislosti s platbou nájomného vo výške 310,- Eur, tak súd poukazuje na to, že sám na pojednávaní uviedol, že s ním v spoločnej domácnosti býva aj jeho priateľka H. P., jej tri maloleté deti, pričom on nepýta od svojej priateľky žiadnu sumu z titulu úhrady nájomného a za služby spojené s užívaním bytu, čo súd vyhodnotil v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine tak, že tento sa bez vážnejšieho dôvodu vzdal výhodnejšieho majetkového prospechu. Zároveň súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého každý z rodičov má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa, až následne potom má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými dobrovoľnými finančnými záväzkami rodiča voči fyzickým, právnickým osobám, záverom (úverom, pôžičkám a exekúciám).

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 55 C.m.p., v zmysle ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to z ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V danom prípade vzhľadom na to, že druhý manžel podľa názoru svojim právaním zavinil rozpad manželstva účastníkov konania tým, že si našiel mimomanželskú známosť, ako aj svojim postojom v priebehu konania tým, že sa na posledné pojednávanie neustanovil z toho dôvodu, že večer predtým oslavoval rozvod manželstva účastníkov konania, bolo spravodlivé, aby súd navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľky v čase vyhlásenia rozhodnutia nemal k dispozícii písomné vyčíslenie trov konania, súd preto len priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania a to analogicky v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O povinnosti druhého manžela zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva súd rozhodol podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb., v zmysle ktorého je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatil podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi a v konaní pred správnym súdom. Navrhovateľka je oslobodená od platenia súdneho poplatku podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona. Vzhľadom na zistenú príčinu rozvratu manželstva, ktorou je nadviazanie mimomanželskej známosti druhého manžela, ako aj na to, že u druhého manžela nie sú splnené podmienky na oslobodenie od platenia súdneho poplatku, bol súd toho názoru, že sú splnené podmienky na to, aby uložil druhému manželovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva vo výške 66,- Eur, preto potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (62 ods.2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.