Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Cb-292-2004.pdf
PDF · 151.27 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/292/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005 proti žalovanému: JUDr. Mag. Ján Čarnogurský, miesto podnikania Jelenia 4, Bratislava, IČO: 35438410, zast.: JUDr. Lucia Halvoňová, advokát, Radvanská 1, Bratislava a Mgr. Dušan Oravec, advokát, Laurinská 2., Bratislava o vrátenie 45.456.964,- Sk takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.141.949,28 EUR,- EUR a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu zamieta. Súd konštatuje 51%-ný úspech žalobcu v časti pôvodnej žaloby. Súd konštatuje plný úspech žalobcu v časti vzájomnej žaloby žalovaného.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 16.08.2004 sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi sumu 45.456.964,- Sk z titulu vydania plnenia z neplatných právnych úkonov Zmlúv o poskytnutí právnej pomoci oboch zo dňa 19.06.2001. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uvedené zmluvy o právnej pomoci sú neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ). 3. Zmluvy boli uzavreté v ten istý deň - 19.06.2001, boli rovnakého typu a týkali sa tej istej pohľadávky, boli uzavreté v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. 4. Tarifná odmena dohodnutá v oboch zmluvách bola odvodená od nominálnej hodnoty pohľadávky (t.j. zo sumy 559.388.034,28) pričom podľa žalobcu predpokladaná a v tom čase známa výťažnosť pohľadávky bola cca 52.200.000,- Sk; podľa názoru žalobcu, ak tarifná odmena nebola odvodená z reálnej výnosnosti pohľadávky, potom je potrebné takúto dohodu považovať za úkon odporujúci dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). 5. V zmluve č.2 bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá podielová odmena vo výške 5% z celkovej sumy, ktorú žalobca po podpise tejto zmluvy dostane zaplatenú alebo inak vykompenzovanú. Osobitná podielová odmena bola podľa žalobcu pre neho nevýhodná, nakoľko spôsob splatenia pohľadávky žalobcu akciami VÚBF, a.s. bol vyriešený uzavretým Dodatkom č.3 a na viac podielovú odmenu nebolo možné podľa názoru žalobcu dohodnúť pre neexistenciu konania pred súdom alebo pred iným orgánom (rozpor s § 10 ods.1 vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb.), okrem iného uzavretím dohody o osobitnej podielovej odmene konal advokát podľa názoru žalobcu v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktorá je zakotvená v § 265 Obchodného zákonníka. 6. Podľa žalobcu právne stanovisko a návrh ďalšieho postupu, ktorý vypracoval advokát dňa 22.06.2001 a odovzdal žalobcovi 25.06.2001, a vypracovanie podkladov a právneho stanoviska pre dozornú radu žalobcu zo dňa 10.07.2001, sú duplicitnými úkonmi právnej pomoci a ktoré teda boli aj duplicitne žalobcovi fakturované.
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmysle ust. § 114 ods.2 O.s.p. popiera existenciu práva žalobcu uplatneného v tomto konaní a žiada aby súd v celom rozsahu žalobu zamietol. 8. Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva žalobcu. Pretože žalobca sa domnieva, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenej fakturácii, ktorá nemala oporu v platne uzavretých zmluvách o poskytovaní právnej pomoci, jeho nárok je potrebné posudzovať ako nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ. Preto žalovaný vznáša námietku premlčania podľa § 100 OZ v spojení s § 107 ods. 1 OZ. K plneniu žalobcu v prospech žalovaného došlo 24.01.2002 (osobitná podielová odmena), pričom tarifná odmena mu bolo vyplatená ešte pred týmto dátumom. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota na vrátenie bezdôvodného obohatenia uplynula žalobcovi 24.01.2004 a žaloba bola podaná 19.08.2004, t.j. po uplynutí premlčacej doby. 9. Skutočnosť, že dňa 19.06.2001 boli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté v súvislosti s jednou pohľadávkou dve zmluvy o poskytovaní právnej pomoci nie je dôvodom, ktorý by mal akýkoľvek vplyv na platnosť týchto zmlúv. Dôvod prečo došlo k uzavretiu dvoch zmlúv a nie iba jednej zmluvy o právnej pomoci vyplýval zo skutkového stavu prípadu. 10. Zmluva o právnej pomoci č.1 aj č.2 sú určité a zrozumiteľné a vo svojom predmete jasne odlíšiteľné. Zmluvy boli a sú platnými právnymi úkonmi, ktoré neodporovali zákonu ani žiadnemu vykonávaciemu predpisu. 11. Advokát mal nárok na tarifnú odmenu za vypracovanie právnej analýzy možností uhradenia pohľadávky akciami tretej strany (zmluva č.1) a rovnako mal s klientom dohodnutú tarifnú a osobitnú podielovú odmenu za zastupovanie záujmov klienta pri vymáhaní záväzkov dlžníka voči klientovi (zmluva č.2). V danom prípade sa teda nejednalo o duplicitnú zmluvu, ale o dve samostatné zmluvy, ktoré boli uzavreté v rovnaký deň. 12. Tarifná odmena dohodnutá v zmluve č.1 a č.2 bola odvodená od nominálnej hodnoty pohľadávky (t.j. zo sumy 559.388.034,28 Sk). Táto dohoda žalobcu a advokáta vyplývala najmä zo skutkového stavu prípadu a z obchodnej praxe žalobcu, ktorý dlhodobo spolupracoval s viacerými advokátskymi kanceláriami. Okrem iného táto skutočnosť vyplývala aj z toho, že žalobca túto pohľadávku nadobudol za jej nominálnu hodnotu t.j. za 559.388.034,28 Sk, a táto pohľadávka v celom rozsahu spôsobila zánik inej pohľadávky žalobcu (kúpnej ceny za akcie VÚBF, a.s.) v identickej výške. 13. Finančný záväzok voči ktorému bola pohľadávka použitá na započítanie vznikol žalobcovi na základe zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 14.08.2001, ktorú uzavrel žalobca so spoločnosťou ČSF, a.s. Skutočnosť, že žalobca na základe takejto zmluvy kupoval akcie v nominálnej hodnote 52.200.000,-Sk za kúpnu cenu 559.388.034,28 Sk bola vnútorným rozhodnutím žalobcu a jeho akcionárov, ktoré bolo definitívne prijaté až potom, čo advokát so žalobcom uzavrel zmluvy č.1 a č.2. 14. Advokát ústne aj písomne upozorňoval v rámci svojich možností a povinností žalobcu na ekonomickú nevýhodnosť zamýšľanej transakcie s akciami VÚBF, a.s., no bolo mu vysvetlené, že akcionár touto transakciou síce spoločnosť SK, a.s. vedome poškodí, ale na druhej strane akcionár získa zvýšenie kúpnej ceny akcií VÚB, a.s. - a teda v konečnom dôsledku na uvedenom úkone ekonomicky stratový nebude. 15. Dňa 19.06.2001 bol advokát žalobcom požiadaný o poskytnutie právnej pomoci pri vypracovaní právneho stanoviska (zmluva č.1) a zároveň bol požiadaný, aby poskytoval žalobcovi právnu pomoc a zastupovanie v procese vymáhania záväzkov žalobcu voči spoločnosti ČSF, a.s. (zmluva č.2). Zmluvné strany sa v článku 2, bod 1 písmeno a) zmluvy č.2 dohodli, že advokát bude mať za svoje poradenstvo a zastupovanie právo na kombinovanú odmenu, a to na tarifnú odmenu za každý úkon právnej pomoci v zmysle § 13 vyhlášky 240/1990 Zb. a na osobitnú podielovú odmenu. 16. Osobitná podielová odmena bolo dohodnutá vo výške 5% z celkovej sumy, ktorú klient po podpise tejto zmluvy od dlžníka dostane zaplatenú alebo ktorú klient dostane ako úhradu za odplatné postúpenie predmetných pohľadávok alebo ako započítanie voči týmto pohľadávkam, a to aj v prípade ak dôjde k vyplateniu sumy, postúpeniu pohľadávky alebo k započítaniu aj po ukončení platnosti tejto zmluvy. 17. Z dôvodu znalosti znenia vyhlášky sa advokát so žalobcom dňa 19.06.2001 dohodol na odmene, ktorú spoločne nazvali "osobitná podielová odmena". Túto dohodu o odmene napriek jej označeniu "osobitná podielová odmena" nie je možné bez ďalšieho skúmania považovať za podielovú odmenu v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky, ale naopak, je potrebné porovnať definície jednotlivých zmluvných odmien advokáta obsiahnuté vo vyhláške a prejavenú vôľu oboch konajúcich strán. 18. Podľa názoru žalovaného je potrebné vôľu konajúcich osôb interpretovať tak, že smerovala primárne k dohode o paušálnej odmene podľa § 8 ods. 1. písmeno b) vyhlášky, čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že advokát aj žalobca boli uzrozumený s tým, že advokát má nárok na osobitnú podielovú odmenu bez ohľadu na to či k uhradeniu úverového záväzku dôjde v predsúdnej, súdnej alebo v exekučnej
fáze vymáhania pohľadávky. Nárok na vyplatenie odmeny závisel od vybavenia veci, ktoré nastane kedykoľvek po podpise tejto zmluvy. 19. Právne stanovisko a návrh ďalšieho postupu, ktorý vypracoval advokát dňa 22.06.2001 a odovzdal žalobcovi 25.06.2001 ako aj vypracovanie podkladov a právneho stanoviska pre dozornú radu žalobcu zo dňa 10.07.2001 nie sú duplicitnými úkonmi právnej pomoci. Oba úkony právnej pomoci boli advokátom vypracované na základe pokynu žalobcu, ktorý mu udelila JUDr. Viera Jurková. 20. Súd rozhodoval na základe týchto predložených písomných dôkazov: úverovej zmluvy medzi VUB a.s. Bratislava Slovenská republika a ČS Factoring, a.s. Praha, Česká republika zo 4.5.1998 v znení jej dodatkov č. 1,2 a 3, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2000 z VUB a.s. na žalobcu vrátane výpisu z prílohy č.1 k tejto zmluve, zmluvy o kúpe cenných papierov medzi ČS Factoring a.s. Praha a žalobcom zo dna 14.8.2001, dvoch zmlúv o poskytnutí právnej pomoci medzi účastníkmi sporu zo dňa 19.6.2001, listu VUB FACTORING a.s. Bratislava z 2.4.2001, odpovede žalobcu zo 6.4.2001, faktúr žalovaného č. 009-49 zo dňa 11.7.2001 na 4.143.796,-Sk, č. 012-49 z 3.10.2001 na 5.529.539,- Sk, č. 013-49 zo 17.12.2001 na 34.402.364,- Sk, č. 014-49 z 31.1.2002 na 1.381.265,-Sk s prílohami, právneho stanoviska žalovaného pre Doc.Ing. Glatza riaditeľa odboru správy pohľadávok z 22.6.2001, právneho stanoviska žalovaného adresovaného dozornej rade žalobcu z 10.7.2001, oznámenia o zastupovaní žalobcu zo dňa 19.6.2001, správy pre predstavenstvo VÚB a.s. k podpísaniu dodatku č.3 k úverovej zmluve z 30.6.2000, návrh na vysporiadanie pohľadávky formou prevodu akcií - ČS Factoring, a.s. z júna 2001 - z rokovania predstavenstva žalobcu, znalecký posudok č.8/2005 z 21.11.2005 vypracovaný spoločnosťou WOODREAL, spol. s r.o. Bratislava, bankových dokladov z 22.1.2002 o zaplatení 34.402.364,- Sk z 2.11.2001 o zaplatení 5.529.539,-Sk, z 25.7.2001 o zaplatení 4.143.796,- Sk a z 28.2.2002 o zaplatení 1.381.265,-Sk, uznesenia vlády SR č. 335/2000 opatrenia č. 3 NBS z 3.3.1995 a zásad výkonu advokácie, zápisnica z výsluchu JUDr. Viery Jurkovej zo 17.1.2006 vo veci vyšetrovania Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I č. spisu ČVS: ORP-855/OEK-B1-2004-Pb, fa.č. 012-49 žalovaného z 3.10.2001 na 6.910.804,-Sk. 21. Súd vypočul ako účastníka konania žalovaného a to podľa ust. § 131 O.s.p. Žalovaný uviedol, že v roku 2000 žalobca vypísal tender na právne služby, ktorý bol publikovaný v Obchodnom vestníku. Zúčastnilo sa ho niekoľko desiatok právnych kancelárii z ktorých bolo vybratých 10, ktoré mali zastupovať žalobcu pri vymáhaní rôznych pohľadávok. AK žalovaného získala najväčší počet bodov a umiestnila sa na 1 mieste. Preto následne zastupovala žalobcu pri vymáhaní v mnohých pohľadávok rádovo v sume 6 až 7 miliárd korún. Pohľadávka voči ČS Factoringu bola len jedna z mnohých. Žalovaný napríklad radil žalobcovi pri odpredávaní portfólia v hodnote niekoľko miliárd korún. V zásade všetky zmluvy, ktoré uzatvoril žalobca s právnymi kanceláriami mali rovnakú konštrukciu a rovnaké zásady odmeňovania. V zásade sa odmeňovalo vždy tarifnou odmenou a hodnota vecí bola určovaná nominálnou výškou pohľadávky. Veď i žalobca platil nominálnu výšku pohľadávky a pri uzatváraní zmluvy o právnej pomoci nebolo možné stanoviť vopred reálnu vyťažiteľnosť pohľadávky. Je paradoxom, že žalobca rozporuje len zmluvy o právnej pomoci so žalovaným, ak podobné zmluvy uzatvoril i v iných prípadoch. V zásade vo všetkých týchto zmluvách bola stanovená takzvaná odmena z úspechu, t.j. 5% z vymoženej pohľadávky. Žalovaný nebol jedinou AK, ktorá mala dohodnutú takúto odmenu. Boli uzatvorené 2 odlišné zmluvy o právnej pomoci. Podľa jednej mal žalovaný posúdiť vymožiteľnosť pohľadávky, druhá bola uzatvorená na vymáhanie pohľadávok. 22. K tejto druhej bola dohodnutá osobitná podielová odmena vo výške 5%. Tento názov bol zvolený preto, že táto odmena mala čiastočne charakter podielovej odmeny a čiastočne charakter paušálnej odmeny. Názov odmeny je však irelevantný, pretože vôľa bola jednoznačná. Žalovaný mal vymôcť pohľadávky a žalobca mal zaplatiť. Aj keby táto odmena bola dohodnutá ako čisto podielová odmena, takáto zmluva by musela byť uzatvorená pred podaním žaloby na súd. V čase podpisu zmlúv bolo navyše pravdepodobné, že bude potrebné vo veci vymáhania pohľadávky podať žalobu na súd a v takom prípade by v každom prípade musela byť v rámci zmluvy o právnej pomoci dohodnutá i odmena, pretože advokát zo zákona nemôže robiť zadarmo. Asi o mesiac po podpise uvedených zmlúv žalobca zmenil názor a nežiadal žalovaného podať žalobu na súd, ale dohodol sa s ČS Factoringom o mimosúdnom vysporiadaní pohľadávky, načo poveril žalovaného vypracovaním potrených dokumentov. Celá pohľadávka ČS Factoringu sa vymykala bežným pohľadávkam, v ktorých žalovaný zastupoval žalobcu v iných prípadoch. Po prvé táto pohľadávka nebola splatná, po druhé dodatok č.3 k úverovej zmluve bol očividne antidatovaný a neurčitý. Navyše celá konštrukcia úverovej zmluvy bola zvláštna a po postúpení časti pohľadávky z tejto zmluvy sa diali zvláštne veci. Napr. sa menili už zadané pokyny a pod. Podľa vedomostí žalovaného ani zástupcovia predstavenstva dozornej rady ČS Factoringu neboli informovaní o všetkých skutočnostiach o prijatí takéhoto úveru. Pri celom prípade bola zjavná snaha, aby ČS Factoring nemusel platiť v hotovosti. Pravdepodobne preto boli podpísané dodatky
č.2 a č.3 k úverovej zmluve. Už deň po podpísaní zmlúv o právnej pomoci, t.j. 20,6,2001 100% akcií ČS Factoringu nadobudla Česká sporiteľňa, kde bola majoritným akcionárom Rakúska ST Bank cez 90%. Preto žalovaný považoval ČS Factoring za bonitný subjekt, rozhodne bonitnejší ako bola spoločnosť VÚB Factoring. Zlom na strane žalobcu nastal na stretnutí zástupcov dozornej rady starého a nového predstavenstva žalobcu zástupcu VÚB a Ministerstva financií, ktoré sa konalo v júli 2001 a kde sa zástupca VÚB snažil presvedčiť N, aby prijal akcie VÚB Factoringu. Žalovaný mal na vec iný názor. Na uvedenom stretnutí bol však iba ako poradca a pred prijatím rozhodnutia bol poslaný von z miestnosti. Deň po tomto stretnutí žalobca oznámil žalovanému svoje rozhodnutie, ohľadne vysporiadania pohľadávok a dal mu pokyn na vypracovania potrebných zmlúv. Napr. boli zničené zmenky od ČS Factoringu, ktorými bolo ručené v úverovej zmluve. Väčšina úkonov právnej pomoci ktoré fakturoval žalovaný bolo vykonaných od tohto momentu, keď už bolo jasné čo zaplatil žalobca za uvedené akcie a aká bola hodnota započítania. Išlo o sumu približne miliardy korún. To že o pár rokov žalobca dostal za tie isté akcie rádovo 10 násobne menej, nemá nič spoločné s týmto prípadom, resp. s hodnotou veci z ktorej sa vypočítava odmena advokáta. Išlo o ekonomické rozhodnutie žalobcu. Pre žalovaného sú v danom prípade rozhodujúce 2 skutočnosti. A to: 1. Žalobca sa sám rozhodol nevymáhať pohľadávku súdne ale započítať ju. 2. Sám sa rozhodol kúpiť akcie VÚB Factoringu za približne miliardy korún a to napriek právnym stanoviskám žalovaného. Žalovaný nemôže znášať následky za ekonomické rozhodnutie navrhovateľa. 23. Súd ako svedkyňu vypočul C.ú, bytom Homolova 4, Bratislava v období od 28.7.2000 do 15.11.2001 riaditeľku právneho odboru žalobcu. Popísala spôsob výberu právneho zástupcu žalobcu. Bol vypísaný tender na zastupovanie žalobcu, ktorého sa zúčastnilo približne 28 advokátskych kancelárií, pričom žalovaný sa umiestnil na prvom mieste. 24. Výberová komisia bola vždy volená a výber bol anonymný, keď jednotlivé podklady AK boli očíslované a nebolo na nich uvedené meno AK. S úspešnými AK boli uzatvárané spravidla 2 zmluvy o právnej pomoci, pričom jedna bola na posúdenie pohľadávok a druhá na vymáhanie pohľadávok. Zhodou okolností text zmluvy o právnej pomoci bol väčšinovo prevzatý z podkladov žalovaného, avšak bol upravený a predložený na schválenie predstavenstvu a dozornej rade žalobcu. Vo všeobecnosti právny odbor nemal samostatnú rozhodovaciu právomoc ale všetky rozhodnutia na základe predložených podkladov robilo predstavenstvo a dozorná rada žalobcu. Žalovanému bol zverený prípad vymáhania pohľadávok ČS Factoringu, keď bolo stanovisko že ide o bonitného klienta ale potom bolo zvolané rokovania predstavenstva v krátkom časovom období, potom ako žalovaný prezentoval tento právny názor. Na tomto predstavenstve sa zúčastnil i zástupca VÚB p. Krajčovič, ktorý spochybnil právne zámery žalovaného a navrhol iný spôsob vysporiadania pohľadávky, ktorý potom žalobca prijal za svoj. 25. Právne názory na spôsob vymáhania pohľadávky sa vyvíjali tak, že žalovaný odporučil ísť do súdneho sporu. 26. Svedkyňa uviedla, že neboli potrebné dve stanoviská pre predstavenstvo a dozornú radu žalobcu. Pri výške odmeny bola hodnota veci určená z nominálnej hodnoty pohľadávky, t.j. ak žalobca nadobudol pohľadávku za 500 miliónov, hodnota veci bola stanovená na 500 miliónov. Takto bola stanovená hodnota vecí i v prípade zastupovania inými advokátskymi kanceláriami. K termínu a výške osobitnej podielovej odmeny svedkyňa uviedla, že takáto konštrukcia bola zvolená i v prípade iných AK. Išlo o podielovú odmenu z výšky vymoženej pohľadávky a to 5% z vymoženej sumy. Rozhodnutie že akcie spoločnosti VÚB Factoring sa kúpia za cenu 559 miliónov Sk prijalo predstavenstvo a dozorná rada žalobcu. 27. Súd ako svedka vypočuM., bytom Myslenická 148, Pezinok, ktorý v rokoch 1999-2002 pracoval ako riaditeľ metodiky a analýz žalobcu. Tento odbor sa vyjadroval k určitým obchodným prípadom. Pretože žalobca nebol v tom čase personálne vybavený na riešenie zložitých prípadov najímal si renomované právne kancelárie. Kancelária žalovaného bola jednou z nich. Svedok nebol pri uzatváraní právnych zmlúv so žalovaným. Spolupráca bola štandardne rovnaká i s inými kanceláriami. Advokát bol odmeňovaný podľa úkonov, alebo kombinovane podľa úkonov + podielová odmena. Pre výšku hodnoty veci sa vždy stanovila výška nominálnej hodnoty pohľadávky. XX. Súd ako svedka vypočul JUDr. H. L., bytom L. Bratislava, ktorý v období september 2000 do decembra 2002 pracoval ako koncipient žalovaného. Nebol prítomný pri rokovaní o podmienkach zmluvy o právnej pomoci. Spolupracoval pri preberaní prípadu - rokoval s Doc. Ing. Glatzom, spolupracoval pri vypracúvaní stanoviska, vie že boli uskutočnené viaceré stretnutia, boli vypracované viaceré vyjadrenia, bol zrealizovaný obchod t.j. prevod akcií a bola vypracovaná zmluva o prevode akcií.
29. Súd vypočul ako svedka G. bytom Bebravská 4, Bratislava, od júna 2001 do decembra 2004 koncipienta žalovaného, ktorý sa zúčastnil na úvodnom rokovaní v predmetnej veci s pracovníkom žalobcu Doc. Ing. I.. 30. Na otázku žalovaného, prečo bolo potrebné vypracovať zvlášť stanovisko pre dozornú radu a predstavenstvo žalobcu svedok odpovedal, že stanovisko pre dozornú radu bolo vypracované na základe žiadosti Doc. B.. I.. 31. Žalovaný netrval na vypočutí Doc.IU. ako svedka, hoci to pôvodne navrhoval, a to vzhľadom na výsledok ostatných svedeckých výpovedí, preto ho súd nevypočul. Súd nepovažoval za potrebné vypracovať znalecký posudok na otázky položené žalobcom a to: Bolo na základe informácií bežne dostupných účastníkom konania ku dňu 16.06.2001 reálne predpokladať úplnú vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa voči spoločnosti ČS Factoring, a.s. vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a ČS Factoring, a.s. zo dňa 4.5.1998 v znení jej dodatkov? Bola spoločnosť ČS Factoring, a.s. schopná k 31.12.2001 splniť svoj záväzok zaplatením dlžnej čiastky z úverovej zmluvy zo dňa 4.5.1998 v znení jej dodatkov? Prvá i druhá otázka sú hypotetické, nemajú súvis s predmetom sporu a navyše prvá je nezmyselná vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podpísal zmluvy o právnej pomoci práve na vymáhanie svojich pohľadávok voči spoločnosti ČS Factoring, a.s. 32. Na pojednávaní dňa 6.12.2006 právny zástupca žalovaného doplnil, že pokiaľ ide o 5% osobitnú podielovú odmenu, podľa mienky žalovaného ak by došlo k súdnemu sporu, bola táto časť odmeny dohodnutá ako paušálna odmena. Poukázal na ust. § 5 ods.2 vyhl.č. 240/1990 o možnosti dohodnúť kombinovanú odmenu. 33. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že medzi VÚB, a.s. a spoločnosťou Factoring České spořitelny, a.s. (pôvodne ČS Factoring, a.s.), sídlo: Pobřežní 46, 18 000 Praha 8, IČO: 25629352 (ďalej len dlžník) bola dňa 4.5.1998 uzavretá úverová zmluva o poskytnutí úveru vo výške 50 mil. DEM za účelom financovania faktoringových a forfaitingových obchodov (ďalej len úverová zmluva). Dlžník nebol schopný splácať pohľadávku z úveru. 34. Ako spôsob usporiadania tejto pohľadávky bolo dodatkom č.3 zo dňa 5.6.2000 k úverovej zmluve medzi VÚB, a.s. a dlžníkom dohodnutí, že dlžník má právo za účelom úplného vyrovnania pohľadávky. a) previesť zmenky, vystavené spoločnosťou VÚB Factoring, a.s., ktorými je zaručený úver od spoločnosti ČS Factoring pre VÚB Factoring, a.s. na VÚB, a.s. b) uspokojiť svoju pohľadávku voči VUB Factoring, a.s. formou kapitálovej účasti na základnom imaní a vo fondoch VÚB Factoring, a.s. a následne splatiť záväzok voči VÚB, a.s. takto nadobudnutými akciami VÚB Factoring, a.s. c) kombinovať postupy uvedené v odsekoch a) a b). 35. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2000 bola z VÚB, a.s. na žalobcu postúpená časť pohľadávky z úverovej zmluvy voči dlžníkovi. 36. Dňa 14.8.2001 bola medzi žalobcom a dlžníkom uzavretá zmluva o kúpe cenných papierov, predmetom ktorej je predaj 180 kusov listinných akcií VÚB Factoring, a.s. na meno vo vlastníctve dlžníka (t.j. postup v zmysle dodatku č.3 k úverovej zmluve). V tejto zmluve bola dohodnutá kúpna cena 25.252.258,68 DEM. Ďalej sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok. 37. Dňa 19.6.2001 bola medzi žalobcom a žalovaným ako advokátom uzavretá zmluva o poskytnutí právnej pomoci, predmetom ktorej bolo poskytovanie právneho poradenstva a pomoci vo veci právneho posúdenia možnosti uhradenia záväzkov dlžníka voči žalobcovi poskytnutím akcií spoločnosti VÚB Factoring, a.s., ako aj poskytnutie právneho poradenstva pri právnom posúdení žalobcom vybraných súvisiacich obchodných a občianskoprávnych zmlúv, ako aj iných relevantných dokumentov, priamo súvisiacich s právnym stanoviskom, ktoré žalobca po podpise tejto zmluvy predloží žalovanému na právne posúdenie (ďalej len zmluva č.1). V zmluve č.1 bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá odmena za každý úkon právnej pomoci v zmysle § 13 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej len vyhláška č. 240/1990 Zb.), pričom hodnota veci bola určená na 559.388.034,28 Sk 38. V ten istý deň, t.j. 19.6.2001, bola medzi žalobcom a žalovaným ako advokátom uzavretá ešte jedna zmluva o poskytnutí právnej pomoci, predmetom ktorej bolo poskytovanie právneho poradenstva a pomoci vo veci vymáhania záväzkov dlžníka voči žalobcovi na základe písomných pokynov žalobcu, ako aj poskytnutie právneho poradenstva pri právnom posúdení vybraných súvisiacich obchodných a občianskoprávnych zmlúv, ako aj iných relevantných dokumentov, priamo súvisiacich s právnym zastupovaním, ktoré žalobca po podpise tejto zmluvy predloží žalovanému na právne posúdenie (ďalej len zmluva č.2). V zmluve č.2 bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá odmena za každý úkon
právnej pomoci v zmysle § 13 vyhlášky č. 240/1990 Zb., pričom hodnota veci bola stanovená na 559.388.034,28 Sk. Ďalej sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanému aj osobitnú podielovú odmenu vo výške 5% z celkovej sumy, ktorú žalobca po podpise tejto zmluvy dostane od dlžníka (ČS Factoring, a.s., Praha) zaplatenú, alebo ktorú žalobca dostane ako úhradu za odplatné postúpenie predmetných pohľadávok, alebo ako započítanie voči týmto pohľadávkam, a to aj v prípade ak dôjde k vyplateniu suma, postúpeniu pohľadávky alebo k započítaniu aj po ukončení platnosti tejto zmluvy. 39. Tarifná odmena za poskytnutie právnej pomoci bola v zmluvách odvodená od nominálnej hodnoty pohľadávky (t.j. o sumy: 559.388.034,28 Sk). 40. V zmluve č.2 bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá navyše podielová odmena vo výške 5% z celkovej sumy, ktorú žalobca po podpise zmluvy dostane zaplatenú, alebo ktorú žalobca dostane ako úhradu za odplatné postúpenie predmetných pohľadávok, alebo ako započítanie voči týmto pohľadávkam, a to aj v prípade, ak k vyplateniu sumy, postúpeniu pohľadávky alebo k započítaniu dojde po ukončení platnosti zmluvy č. 2. 41. Poskytnutie právnej pomoci v prospech žalobcu bolo žalovaným vyfakturované nasledovne: Faktúra č. Dôvod faktúry: Fakturovaná suma: 009-49 Úkony právnej pomoci v počte: 6 4.143.796,- Sk 012-49 Úkony právnej pomoci v počte: 8 a poplatky 5.529.539,- Sk 013-49 Zmluvná odmena vo výške 5% z celkovej sumy, ktorá bola započítaná voči pohľadávke ČS Factorin, a.s. Praha 34.402.364,- Sk 014-49 Úkony právnej pomoci v počte: 2 1.381.265,- Sk Celkove bola žalovanému vyplatená v súvislosti s právnou pomocou suma 45.456.964,-Sk (vrátane DPH). Z toho 11.054.600,-Sk predstavuje sumu vyplatenú za úkony právnej pomoci. 42. V zmysle faktúry č. 009-49 boli SK, a.s. fakturované nasledovné dva úkony právnej pomoci:
- vypracovanie právneho stanoviska a návrh ďalšieho postupu (25.6.2001)
- vypracovanie podkladov a právneho stanoviska pre dozornú radu žalobcu (10.7.2001). 43. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že ekonomické rozhodnutie prijímal výlučne žalobca, ktorý nerešpektoval právne odporúčania žalovaného. Hodnota veci bola stanovená z nominálnej hodnoty pohľadávky t.j. zo sumy 559.388.034,28 Sk. Tým istým spôsobom bolo postupované i pri zmluvách s inými AK. Skutočnosť, že žalobca na základe zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 14.8.2001 kupoval akcie v nominálnej hodnote 52.200.000,-Sk za kúpnu cenu 559.388.034,28 Sk bola výlučným rozhodnutím žalobcu. 44. Podľa ust. § 5 ods.1 vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci účinnej v deň podpisovania zmlúv o právnej pomoci t.j. 19.6.2001 zmluvná odmena sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne využitých na vybavenie veci a hodinovej sadzby (hodinová odmena) b) paušálnou sumou (paušálna odmena), c) podielom na hodnote veci (podielová odmena). 45. Podľa § 5 ods.2 cit.vyhl. spôsoby určenia odmeny podľa odseku 1 môžu byť kombinované. 46. Podľa § 8 ods.1 cit.vyhl. paušálna odmena môže byť dohodnutá za a) poskytovanie právnej pomoci v určitom časovom období, alebo na neurčitý čas, b) úplné vybavenie veci alebo súboru vecí. 47. Podľa § 8 ods.2 cit. vyhl. výška paušálnej odmeny sa určí s prihliadnutím na predpokladanú vecnú a časovú náročnosť práce a na základnú sadzbu hodinovej odmeny. 48. Podľa § 10 podielová odmena môže byť dohodnutá vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. 49. Podľa zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 19.6.2001 čl.2 písm. b) si zmluvné strany okrem tarifnej odmeny podľa § 13 vyhl. č. 240/1990 Zb. dohodli osobitnú podielovú odmenu vo výške 5% z celkovej sumy, ktorú klient po podpise tejto zmluvy od dlžníka dostane zaplatenú, alebo ako započítanie voči týmto pohľadávkam, a to aj v prípade ak dôjde k vyplateniu sumy, postúpením pohľadávky alebo k započítaniu aj po ukončení platnosti zmluvy. 50. Svedeckou výpoveďou C.j bolo preukázané, že žalobca túto odmenu považoval za podielovú odmenu. Vec však nebola predmetom konania pred súdom. Žalovaný však vo svojej výpovedi uviedol, že názov osobitná podielová odmena bol zvolený preto, že táto odmena mala čiastočne charakter podielovej odmeny a čiastočne charakter paušálnej odmeny. Jeho právny zástupca to doplnil, že ak by bolo došlo k súdnemu sporu bola táto časť odmeny dohodnutá ako podielová a ak by nedošlo k súdnemu sporu, ide o paušálnu odmenu.
51. Podľa ust. § 37 ods.1 OZ "právny úkon musí byť učinený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný." 52. Ide o také vady vôle alebo jej prejavu ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý vtedy, ak jeho obsah má také nedostatky, že ich nemožno prekonať ani s použitím interpretačného pravidla, t.j. § 35 OZ a § 266 Obch.z. 53. Podľa ust. § 266 ods.1 Obch.z prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol na strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. 54. V danom prípade účastníci zmluvy použili pre názov odmeny označenie, ktoré nekorešpondovalo ani s jedným názvom odmeny ktoré poznala vtedy platná vyhl. č. 240/1990 Zb. Navyše žalobca túto odmenu považoval za odmenu podielovú t.j. za odmenu podľa § 10 cit. vyhl. a žalovaný túto odmenu považoval alternatívne za paušálnu a alternatívne za podielovú odmenu bez toho aby táto alternatívna v čl. 2 písm. b) Zmluvy nebola zakotvená a nebola tu zakotvená ani skutočnosť, že ide o kombinovanú odmenu. Teda strany použili výraz, ktoré pre každú zo strán znamenali niečo iné. 55. Preto súd konštatoval, že zmluva o právnej pomoci z 19.6.2001 v časti čl. 2 písm. b) je neplatná z dôvodu jeho neurčitosti a žalovaný musí vrátiť plnenie z nej t.j. plnenie v sume 34.402.364 Sk, ktoré prijal 22.1.2002. 56. Žalovaný v tejto časti namietal premlčanie práva žalobcu. 57. Súd túto jeho námietku neakceptoval vzhľadom na ust. § 394 ods.2 Obch.z pri právach na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Podľa ust. § 397 Obch.z. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 58. Medzi sporovými stranami išlo o vzťah medzi dvomi podnikateľmi, teda o vzťah obchodno-právny. 59. V deň, keď žalobca uplatnil svoje právo na súde t.j. 18.8.2004 ešte jeho právo nebolo premlčané ak išlo o vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy a súd konštatoval, že Zmluva o právnej pomoci v časti čl.2 písm. b) zo dňa 19.6.2001 je neplatná. 60. Žalobca namietal i neplatnosť zmluvy o právnej pomoci zo dňa 19.6.2001 i z dôvodu, že v jeden deň boli uzatvorené dve zmluvy o právnej pomoci a v časti dohodnutej hodnoty veci skutočnosť, že výška 559.388.034,28 Sk je dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Z tohto dôvodu sa domáhal vrátenia plnenia v sume 11.054.600,-Sk za úkony právnej pomoci, ktoré žalovaný vykonal. 61. Bolo preukázané, že obe zmluvy neboli úplne identické a to ich porovnaním. Žalobca nepreukázal, v rozpore s ktorými ustanoveniami zákona je dohodnutie dvoch zmlúv v jeden deň. Navyše z tohto dôvodu by mohla byť neplatná iba jedna zmluva a tarifná odmena a hodnota veci je v oboch zmluvách dohodnutá rovnako. Bolo navyše preukázané, že žalovaný vykonal všetky úkony právnej pomoci za ktoré si uplatnil právo na vyplatenie odmeny. 62. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že výšku hodnoty veci stanovil žalobca, a to i v prípadoch obdobných zmlúv o právnej pomoci uzavretých s inými AK, podľa nominálnej hodnoty pohľadávky. V danom prípade sám žalobca predloženými zmluvami preukázal, že pohľadávku nadobudol za 559.388.034,28 Sk a táto zanikla započítaním voči finančnému záväzku žalobcu vo výške 559.388.034,28 Sk. Z toho vyplýva, že žalobca si na základe svojho ekonomického rozhodnutia kúpil akcie v hodnote 52.200.000,-Sk za kúpnu cenu 559.388.034,28 Sk, pred čím ho žalovaný preukázateľne varoval. Žalobca nepreukázal v čom žalovaný porušil dobré mravy, prípadne zásady poctivého obchodného styku. Preto súd konštatuje, že zmluvy o právnej pomoci z 19.6.2001 okrem čl.2 písm. b) o osobitnej podielovej odmene nie sú neplatné. Odmena z nich bola vyplatená dôvodne na základe faktúr vystavených žalovaným a to posledná časť 28.2.2002. 63. Navyše súd sa i tu musel zaoberať námietkou premlčania. V danom prípade nemožno použiť ustanovenie § 394 ods.2 a § 397 Obch.z pre počítanie lehôt premlčania, keďže nejde o vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy. Žalobca by sa mohol domáhať vrátenia plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ. 64. Plynutie premlčacej lehoty pre vydanie bezdôvodného obohatenia sa spravuje ustanoveniami §§ 100, 107 OZ. Subjektívna premlčacia lehota na vrátenie 11.054.600,-Sk uplynula žalobcovi najneskôr 28.2.2004 a žalobu podal 18.8.2004. 65. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol ako bezdôvodnú. 66. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 6.12.2006 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 34.402.364 Sk a vo zvyšku žalobu zamietol. 67. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnené odvolanie.
68. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4Cob 44/2007 zo dňa 6.6.2007 rozhodol tak, že vo vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že v tejto časti žalobu zamietol. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 69. Proti rozsudku súdu druhej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odôvodnené dovolanie voči jeho zmeňujúcej časti. 70. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo 37/2007 zo dňa 29.12.2008 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. . 4Cob 44/2007 zo dňa 6.6.2007 v časti, v ktorej zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 71. Podaním zo dňa 21.5.2009 žalovaný vzniesol voči nároku žalobcu protinárok vo výške 2.413.876,52 EUR, ktorý započítal voči nároku žalobcu vo výške 919.352,12 EUR a žiadal aby súd sporný nárok žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.494.524,40 EUR. Žalovaný uviedol, že v prípade ak súd vyhodnotí ustanovenia zmluvy ako neplatné vzniká nielen žalovanému povinnosť vrátiť plnenie ale aj povinnosť žalobcu vrátiť plnenie. Nakoľko však žalobca nemôže vrátiť žalovanému plnenie spočívajúce vo výkonoch je tento povinný vrátiť žalovanému peňažnú náhradu v hodnote poskytnutých výkonov žalovaného. Žalovaný uviedol, že za vymáhanie ťažko vymožiteľnej pohľadávky banky v rozhodnom čase platili žalovanému odmenu za úspech vo výške 13% podielu na vymoženej čiastke. Na základe skutočnosti, že žalovaný pre žalobcu vymáhal obdobné plnenie je možné jeho výkon ohodnotiť rovnako. Na základe uvedeného je trhová hodnota plnení poskytnutých žalovaným žalobcovi 13% zo sumy 559.388.034,28 Sk a teda vo výške 2.413.876,52 EUR/72.720.444 Sk. Žalovaný si započítal svoj protinárok vo výške 2.413.876,52 EUR voči pohľadávke žalobcu vo výške 919.352,12 EUR ( suma nároku žalobcu vo výške 1.141.949,28 EUR znížená o DPH ) a po zamietnutí žaloby určiť žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.494.524,40 EUR. 72. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1Cob 99/2009 zo dňa 12.11.2009 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu dodržania dvojinštančnosti konania a skutočnosti, že o protinároku žalovaného súd prvej inštancie nerozhodoval. 73. Na základe rozhodnutí odvolacieho a dovolacieho súdu súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je len časť nároku žalobcu priznaného pôvodným rozsudkom súdu prvej inštancie vo výške 1.141.949,28 EUR /34.402.364 Sk ( zamietajúca časť pôvodného rozsudku je právoplatná ) a vzájomný návrh žalovaného vo výške 1.494.524,40 EUR/45.024.042 Sk. 74. V novom konaní pred súdom prvej inštancie sporové strany nežiadali vykonať žiadne dokazovanie, dôkaznú situáciu mali za dostatočne zistenú a sústredili sa konsolidáciu právnej argumentácie na preukázanie dôvodnosti svojho nároku. 75. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že trvá na dôvodnosti svojho nároku vo výške 1.141.949,28 EUR. Uviedol, že vzhľadom na neurčitosť zmluvného dojednania o odmene je toto dojednanie neplatným a plnenie bolo poskytnuté žalovanému z neplatného právneho úkonu. Absolútnu neplatnosť dojednania nie je možné odstrániť konvalidáciou ani výkladom. Uviedol, že trvá na svojom tvrdení, že predmetné ustanovenie nespĺňa náležitosti ani jednej z foriem odmeny, ktorú právna úprava pripúšťala, ale predstavovalo osobitne dojednaný nový druh odmeny viazaný na konkrétne dohodnuté podmienky, čo však právna úprava nepripúšťala. K vzájomnej žalobe žalovaného uviedol, že je v celom rozsahu nedôvodná nakoľko žalobca nikdy neprejavil vôľu uzatvoriť so žalovaným inú ako písomnú zmluvu o právnej pomoci a teda medzi sporovými stranami okrem vzťahu uzatvoreného písomnou zmluvou nevznikol žiadny iný záväzkový vzťah z ktorého by bolo možné dôvodne uplatňovať akýkoľvek protinárok. Má teda za to, že vzájomná žaloba je len výsledkom špekulatívneho postupu žalovaného v konaní. Súčasne poukázal na to, že žalovaný svoj nárok vzniesol až po rozhodnutí dovolacieho súdu v roku 2009 a nie pri podaní žaloby v roku 2004, teda až po tom, čo dovolací súd právnym názorom definitívne vyvrátil argumentáciu žalovaného spočívajúcu v námietke premlčania nároku žalobcu. Je teda podľa názoru žalobcu nelogické, aby žalovaný svoj protinárok neuplatnil v čase podania žaloby, nechal tento premlčať a začal sa naň odvolávať až pri svojej obrane po rozhodnutí dovolacieho súdu. Súčasne poprel aj platnosť a relevanciu započítacieho prejavu žalovaného, ktorý realizoval podaním zo dňa 18.5.2009, keďže podľa jeho názoru žalovaný nedisponuje žiadnym nárokom, ktorý by bolo možné započítať. Súčasne rozporuje aj tvrdenie žalovaného, že žalobca prijal od žalovaného plnenie spočívajúce vo výkonoch, ktoré neuhradil. Podľa žalobcu tento všetky výkony žalovaného riadne uhradil v celkovej výške 11.054.600 Sk o čom právoplatne rozhodol súd zamietajúcim výrokom. Na základe toho žiadal aby súd priznal žalobcovi nárok vo výške 1.141.949,28 EUR a náhradu trov konania a zamietol vzájomnú žalobu žalovaného a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 76. Žalovaný konsolidoval svoju právnu argumentáciu v záverečnom prednese kde uviedol, že motívom žaloby zo strany žalobcu je jeho snaha skryť nesprávne a nehospodárne nakladanie s prostriedkami formou snahy o vydanie uhradeného plnenia s odstupom viac ako troch rokov a teda o zjavné zneužitie
práva. Vyhovenie žalobe by podľa názoru žalovaného bolo v príkrom rozpore s princípom spravodlivosti a právami žalovaného garantovanými Ústavou SR. V zmysle rozhodnutia dovolacieho súdu mal tiež za to, že súd prvej inštancie má vykladať ustanovenia zmluvy v zmysle ust. § 266 ObZ. Žalovaný má za to, že dohoda o odmene bola dohodnutá jasne, určite a zrozumiteľne a neurčitosť takto uzatvorenej dohody o odmene nebola nikdy žalobcom namietaná. Mal za to, že žalobca sa do dňa vyhlásenia rozsudku kvalifikovane nedomáhal vyslovenia relatívnej neplatnosti sporného zmluvného ustanovenia a že absolútna neplatnosť ustanovenia sa nepreukázala. Z uvedeného mal za dôvodnú vznesenú námietku premlčania práva žalobcu na určenie relatívnej neplatnosti predmetného zmluvného ustanovenia. Súčasne poukázala na skutočnosť, že určením relatívne neplatného právneho úkonu nevzniká bezdôvodné obohatenie. Mal za to, že svedeckými výpoveďami JUDr. Jurkovej a Ing. Nestarca sa preukázalo, že uzatváranie dvoch zmlúv bolo u žalobcu štandardom a text zmlúv pripravoval žalobca a tiež, že kombinácia odmeny podľa úkonov a podielovej odmeny bola štandardom. Mal za preukázané, že následné správanie strán sporu po uzatvorení zmluvy spočívajúce v úhrade odmeny vo výške 5% potvrdzuje, že sa tak zmluvné strany dohodli a je neakceptovateľné aby po niekoľkých rokoch žalobca spochybňoval ustanovenie o odmene. Je právne nevysvetliteľné, že sám žalobca do zmluvy pripravenej jeho profesionálnym právnikom vložil text o osobitnej podielovej odmene, znenie schválilo predstavenstvo a dozorná rada žalobcu, následne plnil v celom rozsahu a po niekoľkých rokoch tvrdil, že žalovanému tento nárok nepatrí. Žalovaný má za to, že všetky zmluvné pojmy sú určité a zrozumiteľné. V časti dôvodnosti protinároku sa uviedol žalovaný rovnaké argumenty ako pri podaní, ktorým protinárok vzniesol. Na základe uvedeného žiadal aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania a súčasne aby žalovanému priznal nárok vo výške 1.494.524,40 EUR a náhradu trov konania. 77. Súd sa pri opätovnom posudzovaní dôvodnosti žalovaného nároku vo výške 1.141.949,28 EUR/34.402.364 Sk v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v pôvodnom rozsudku a konštatoval, že v zmysle čl 2 zmluvy o poskytnutí právnej pomoci bola odmena advokáta dohodnutá ako tarifná v zmysle ust. § 13 vyhlášky za každý úkon právnej pomoci a okrem uvedenej odmeny sa klient zaviazal naviac uhradiť advokátovi aj osobitnú podielovú odmenu vo výške 5% z celkovej sumy, ktorú klient dostane ako úhradu za započítanie voči pohľadávkam aj v prípade ak dôjde k započítaniu po ukončení zmluvy. Podľa ust. § 10 podielová odmena môže byť dohodnutá vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Je nesporné, že odmena je kombináciou odmien podľa ust. § 5 ods. 2 vyhlášky s tým, že došlo dohodou ku kombinácii tarifnej odmeny podľa § 13 a podielovej odmeny podľa § 10. 78. Súd na základe konštatácie taxatívneho charakteru vymenovania druhov odmien vo vyhláške konštatoval, že vyhláška v rozhodnom čase pripúšťala len tam uvedené druhy odmeny alebo ich kombináciu. Z uvedeného vyplýva, že neumožňovala zmluvným stranám dohodu o inom spôsobe odmeny ako sú vo vyhláške uvedené. Z toho dôvodu dohodnutie „osobitnej podielovej odmeny“, ktorá je v podstate podielovou odmenou podľa ust. § 10 avšak okrem tam uvedeného predpokladu, že vec musí byť predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom tak, že vznik nároku rozšíria o započítanie, postúpenie alebo vyplatenie bez splnenia podmienky, že vec musí byť predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom je dohodou, ktorá je v rozpore s ustanoveniami vyhlášky a teda je v zmysle ust. § 39 OZ absolútne neplatným úkonom. 79. Súd teda ustálil, že ustanovenie čl. 2 zmluvy o poskytnutí právnej pomoci je neplatné len v časti dohody o „osobitnej podielovej odmene“ dohodnutej v ust. čl. 2, ods. 1b. Ako platnú vyhodnotil dohodu o tarifnej odmene podľa pís. a uvedenej zmluvy. 80. Súd argumentáciu žalovaného o porušení jeho ústavných práv a zásady všeobecnej spravodlivosti striktným výkladom ustanovení vyhlášky č. 240/1990 Zb. vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú nakoľko je nesporné, že práve z dôvodu špecifickosti právnej pomoci poskytovanej členmi advokátskej komory je spôsob odmeny upravený samostatným právnym predpisom a obmedzenia, ktoré obsahuje, nie sú porušením ústavného práva na slobodné podnikanie. Z toho dôvodu súd nebral do úvahy ani argumentáciu žalovaného, že súd by platnosť dohody o „osobitnej podielovej odmene“ mal posudzovať nie podľa ustanovení vyhlášky č. 240/1990 Zb. ale podľa pravidiel § 266, ods. 1 ObZ. Podľa súdu je nesporné, že uvedené výkladové pravidlá upravujú posudzovanie právnych úkonov, ktoré nie sú upravené iným spôsobom a vyhláška 240/1990 Zb. je vo vzťahu k obchodnému zákonníku lex specialis. Stranami sporu dohodnutá „ osobitná podielová odmena“ je teda dohodou o odmene, ktorá je v priamom rozpore so spôsobmi odmeny upravenými vyhláškou a teda absolútne neplatným právnym úkonom. Z toho dôvodu súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa s odlišnými tvrdeniami sporových strán o tom, že žalobca považoval „osobitnú podielovú odmenu“ za podielovú odmenu zatiaľ čo žalovaný za
paušálnu alternatívne podielovú. Je nesporné, že sa jednalo o odmenu predstavujúcu podiel na hodnote veci vo výške 5% avšak bez naplnenia podmienky prejednania veci pred súdom alebo iným orgánom. Súd mal za nesporné, že pohľadávka zo zmluvy zo dňa 19.6.2001 nebola nikdy prejednávaná súdom ani iným orgánom. 81. Súčasne súd ako nedôvodné posúdil tvrdenie žalovaného, že v prípade rozporu ustanovení zmluvy s vyhláškou v časti odmeny má súd zmluvu posudzovať nie ako zmluvu o právnej pomoci ale ako mandátnu zmluvu a vyplatenie odmeny na základe neplatného ustanovenia dohody o poskytnutí právnej pomoci ako uznanie dlhu. Súd zmluvu o poskytnutí právnej pomoci vyhodnotil ako platnú okrem ustanovenia o „osobitnej podielovej odmene“ kde konštatoval absolútnu neplatnosť. Tvrdenie žalovaného o tom, že podľa obsahu zmluva nebola zmluvou o poskytnutí právnej pomoci ale mandátnou zmluvou súd vyhodnotil ako účelové v snahe obísť namietanú a konštatovanú neplatnosť časti zmluvy o „osobitnej podielovej odmene“. O vedomosti sporových strán o rozpore časti dohodnutej odmeny s ustanoveniami vyhlášky podľa súdu svedčí aj skutočnosť, že pre jej označenie „vymysleli“ nový názov osobitná. 82. Súd teda ako dôvodný vyhodnotil nárok žalobcu vo výške 1.141.949,28 EUR nakoľko predstavoval podľa fa č. 013-49 práve nárok podľa ust. čl. 2, ods. 1 písm b zmluvy a konštatáciou absolútnej neplatnosti zmluvy v tejto časti predstavoval v zmysle ust. § 457 OZ plnenie z neplatného právneho úkonu a teda bezdôvodné obohatenie žalovaného a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. 83. Po právoplatnosti časti pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou zamietol nárok žalobcu vo výške 11.054.600,-Sk predstavujúci vyplatenú tarifnú odmenu v zmysle ust. § 13 súd konštatoval, že táto časť nároku už nie je predmetom konania. 84. Vo veci dôvodnosti vzájomnej žaloby žalovaného vo výške 2.413.876,52 EUR predstavujúcej podľa žalovaného obvyklú výšku odmeny žalovaného, ktorú mu v rozhodnom čase na základe uzatvorených zmlúv vyplácali banky vo výške 13% hodnoty vymožených pohľadávok žalovaný svoj nárok odôvodnil tým, že určením neplatnosti dohody o odmene advokáta stráca zmluva pre žalovaného zmysel a teda je aj žalobca povinný vydať žalovanému všetko, čo na základe uvedenej zmluvy dostal. Keďže však žalobca na základe zmluvy dostal úkony právnej pomoci a tie nie je možné vrátiť je žalobca povinný žalovanému vrátiť peňažnú hodnotu úkonov právnej pomoci, ktorú určil na základe obchodných zvyklostí. 85. Súd konštatuje, že pri určení neplatnosti právneho úkonu postupoval v zmysle ust. § 41 OZ a konštatoval, že dôvod neplatnosti ( dohoda o odmene advokáta v rozpore s vyhláškou 240/1990 Zb. ) sa vzťahuje len na časť dohody strán sporu o „osobitnej podielovej odmene“. Ako platnú súd vyhodnotil časť dohody strán sporu o tarifnej odmene a teda určenie neplatnosti zmluvy v uvedenej časti nespôsobilo neplatnosť celej zmluvy pre stratu jej významu pre žalovaného. Súčasne súd skutočnosť, že žalovaný uplatnil tvrdený ušlý zisk ako bezdôvodné obohatenie vyhodnotil ako nedôvodnú v celom rozsahu. Aj v prípade ak by súd vyhodnotil vznesený nárok žalovaného ako nárok na náhradu škody musel by konštatovať, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadne priame náklady, ktoré mu v súvislosti s neplatným ustanovením zmluvy o „osobitnej podielovej odmene“ vznikli. Z toho dôvodu súd vzájomnú žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 86. Je nesporné, že za každý konkrétny úkon právnej pomoci na základe zmluvy si žalovaný vyfakturoval odmenu vo výške tarifného úkonu a teda dohoda o „osobitnej podielovej odmene“ predstavovala nadstavbovú dohodu nad nároky v súvislosti s dohodnutou tarifnou odmenou a teda súd ustálil, že vyslovením absolútnej neplatnosti dohody o „osobitnej podielovej odmene“ vzniklo bezdôvodné obohatenie len na strane žalovaného a teda povinnosť vydať prijaté plnenie na základe neplatného ustanovenia zmluvy v zmysle ust. § 457 OZ. 87. Podľa názoru súdu bol práve žalovaný pri dodržaní predpokladateľnej miery odbornosti ako advokát osobou, ktorá si musela byť vedomá rozporu časti zmluvy obsahujúcej dohodu o „osobitnej podielovej odmene“ s ustanoveniami vyhlášky. 88. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žaloby v časti nároku na vydanie sumy 1.141.949,28 EUR v zmysle ust. § 457 OZ, žalovaný nepreukázal dôvodnosť vzájomnej žaloby v žiadnej časti a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 89. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci pôvodnej žaloby úspešný v rozsahu 75,7% a v časti vzájomnej žaloby žalovaného v rozsahu 100%, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51% žaloby a 100% vzájomnej žaloby žalovaného. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).