Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cb-105-2015.pdf
PDF · 152.16 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/105/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
M. súd L. I.. O. E. v spore žalobcu: W.. C. D. D., so sídlom L., J. č. XX, W.: XXXXXXXX, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: I. & G., s.r.o., so sídlom J., L. D. č. XX, W.: XXXXXXXX, proti žalovanému: M. E. X., so sídlom E. X., M. č. XXX, W.: XXXXXXXX, zastúpeného v konaní advokátom: C.. P. T. J., so sídlom E. X., I. Y. č. XXXX/X, o zaplatenie 254.779,92 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania zo sumy 254.779,92 eur odo dňa 25.11.2010 do 25.10.2015 z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu o zaplatenie 254.779,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania zo sumy 254.779,92 eur odo dňa 26.10.2015 do zaplatenia z a m i e t a.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou podanou dňa 23.11.2015 na M. súde L. domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť 254.779,92 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel v zmysle ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č.XX/XX/Kan.ČOV zo dňa 26.08.1998. V súvislosti s prácami naviac na predmetnom diele uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 31.01.2008 Dodatok č. 5 k Zmluve o dielo č.XX/XX/Kan.ČOV zo dňa 26.08.1998. Predmetom tohto dodatku bolo určenie realizačnej ceny za zmenu trasy kanalizácie od RŠ21 po JŠ - 951 m. Žalobca splnil svoj zmluvný záväzok riadne a včas. Žalovaný prevzatie diela potvrdil podpisom na príslušnom preberacom protokole. Za vykonané práce podľa zmluvy a dodatku žalobca vyfakturoval žalovanému odmenu vo výške 254.779,92 eur s DPH, konkrétne - faktúra č. 669/2010 na sumu 254.779,92 eur, splatná dňa 24.11.2010. Splatnú pohľadávku v celkovej výške 254.779,92 eur žalovaný ani napriek viacerým výzvam žalobcu do dnešného dňa neuhradil. V zmysle článku XIX. Zmluvné pokuty, bod 19.2 písm. b/ zmluvy, Objednávateľ je povinný platiť Zhotoviteľovi úrok z omeškania za nezaplatenie faktúry v zmluvnom termíne vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
2/ Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
3/ Okresný súd L. vo veci samej rozhodol platobným rozkazom č. k. XXCb/XXX/XXXX - 44 zo dňa 13.06.2016. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 17.06.2016 a žalovaný proti nemu podal odpor s odôvodnením vo veci samej v zákonom stanovenej lehote pre podanie odporu. Podľa § 174 Občianskeho súdneho poriadku tak podaním takého odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd nariadil pojednávanie.
4/ Žaloba bola spolu s prílohami žalovanému doručená dňa 17.06.2016 do vlastných rúk.
5/ Žalovaný v podanom odpore uviedol, že je pravdou, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o dielo. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k viacerým mimosúdnym rokovaniam ohľadne úhrady faktúry ako i odovzdaniu dokladov žalobcom. Žiadne z rokovaní nebolo úspešné pričom bolo žalobcovi oznámené, že v prípade súdneho konania žalovaný namietne premlčanie jeho nároku. Týmto v zmysle § 387 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. vznáša žalovaný námietku premlčania, nakoľko premlčacia doba uplynula dňa 25.11.2014, pričom žalobca podal návrh až dňa 23.11.2015. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká žalovanému oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať ( § 388 ObZ ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne súdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Na základe uvedených skutočností navrhuje žalovaný, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania a právneho zastupovania.
6/ Z písomného podania žalobcu doručeného súdu dňa 03.11.2016 vyplýva, že žalobca podáva návrh na zmenu žaloby v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktoré žalobca žiada priznať oproti žalobe až odo dňa 26.10.2015. Podľa obsahu toto podanie súd posúdil ako späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania zo sumy 254.779,92 eur odo dňa 25.11.2010 do 25.10.2015. Preto o tomto návrhu súd rozhodol až v rozhodnutí o veci samej podľa § 145 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku.
7/ Žalobca zároveň k predmetnému podaniu, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.11.2016, pripojil kópiu strany 1267549 stavebného denníka, na ktorej je rukou písaný text označený ako „Dohoda o splatnosti faktúry“, podľa ktorej strany súhlasia s posunutím splatnosti faktúry za vykonané práce v lehote do päť rokov odo dňa vystavenia faktúry a objednávateľ sa zaväzuje uhradiť faktúru za vykonané práce najneskôr do konca roka 2015. Pod uvedeným textom sa nachádzajú dva podpisy.
8/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov I. C., W.. E. L. a oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby s jej prílohami a ďalších listinných dôkazov ich prečítaním: Žaloba čl. 1-2, Faktúra čl. 3, Sprievodný list čl. 4, Zisťovací protokol čl. 5, Krycí list rozpočtu čl. 6-8, Zmluva o dielo čl. 9-16, Dodatok č.5 čl. 17, Krycí list rozpočtu čl. 18-20, Preberací protokol čl. 21-30, Splnomocnenie čl. 31, Osvedčenie o DPH čl. 32, Platobný rozkaz čl. 44, Odpor čl.46-47, Splnomocnenie čl. 48, Výpis zo štatistického registra organizácii čl. 51, Návrh na zmenu žaloby čl. 54, Kópia strany stavebného denníka čl. 55.
9/ Žalobca na pojednávaní uviedol, že stavebný denník je súčasťou fakturácie a zápisy v ňom podpisoval stavebný dozor pán L.. V zmluve o dielo je vyšpecifikované, kto je oprávnený konať. Stavba ako taká, bola vyhotovená na základe požiadavky obce, projektantom bol pán R.. Ukončenie stavby znamenalo množstvo peňazí, keďže tam bol narušený aj asfalt ako štátna cesta. Obec zvolala preberacie konanie na deň 27.05.2008 a keďže nemali peniaze, navrhli urobiť zápis, že faktúra bude uhradená najneskôr do konca roka 2015. Po voľbách sa mnohé zmenilo, avšak dohoda v denníku č.1267549 bola odobrená aj na daňovom úrade, aby nedošlo k platobnej neschopnosti obce. Prítomní pri preberaní boli starosta, podstarosta, žalobca, pán L. ako stavebný dozor a projektant. Preberacie protokoly má žalobca k dispozícii dva, jeden je podpísaný a jeden nepodpísaný, s tým, že tie ktoré si vzal starosta nepodpísané, si chcel podpísať starosta. Stavba bola náročná, lebo bola v hlbokej vode. Opakovane žalobca povedal, že nárok nie je premlčaný, avšak právny zástupca žalovaného trval na skutočnosti, že nárok premlčaný je a týmto nainfikoval aj obecné zastupiteľstvo. Okrem tohto je obec E. X. žalobcovi dlžná aj ďalšie peniaze vyplývajúce zo zmluvy o dielo XX/XX/KAN.ČOV. Aj sa vybavili peniaze, avšak oni ich odmietli prevziať. Žalobca nemal stavebný denník, keď sa strany streli s poslancami pri mimosúdnom rokovaní. Stavebný
denník žalobca dal podľa preberacieho protokolu obci, konkrétne pánu L. a starostovi. Dodatky č. 1 - 5 k zmluve o dielo upravovali infláciu v stavebníctve a podpisovali ich starostovci. Tá dohoda v denníku, tou žalobca chcel žalovanému len pomôcť. Oprávnenie p. L. podpisovať dohodu v stavebnom denníku podľa žalobcu vyplýva zo zmluvy o dielo. Čo sa týka dohody o posune lehoty splatnosti uvedenej v stavebnom denníku, táto bola podpísaná dňa 29.04.2008 a prvý podpis pod dohodou je žalobcov a druhý podpis je stavebného dozoru pána L.. Pri podpise však boli prítomní aj starosta a podstarosta.
10/ Žalovaný v zastúpení starostom obce C. J. na pojednávaní uviedol, že stavebný dozor nemá čo uzatvárať dohody o posunutí splatnosti, a preto je nárok premlčaný. Obec dielo neužíva, je to slepá vetva, do ktorej nie je napojený nikto. Obec nemá stavebný denník. Stavebný dozor vykonával p. L., ktorý mohol podpisovať denník, nemohol podpísať dohodu. Stavebný dozor nemá čo podpisovať dohody. V zmluve o dielo je uvedené, že o technických, právnych a finančných veciach môže rokovať pán C., teda rokovať môže, dohodnúť nie. Žalovaný nevie o nijakej dohode o posune lehoty splatnosti. Obec dostáva pokuty za neskolaudovanú časť kanalizácie, avšak táto sa netýka časti diela, ktoré je predmetom faktúry č.XXX/XXXX.
11/ Právny zástupca žalovaného uviedol, že keď sa stretli s pánom D., vyslovene ho prosili, aby obci dodal doklady. Žaloba bola podaná predčasne. Nejaká dohoda v stavebnom denníku medzi pánom D. a pánom L. nie je platná, keďže pán L. je stavebný dozor a bol oprávnený konať iba v technických veciach. Podľa zákona o majetku obci a obecnom zriadení je jedinou oprávnenou osobou starosta obce. Podľa zmluvy o dielo majú byť vykonávané zmeny záväzku formou písomných a očíslovaných dodatkov. V tomto smere bolo uzavretých 5 dodatkov, všetky sa týkali zmeny ceny diela. A tiež bola zmena stavebného dozoru. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka je takýto právny úkon neplatný a dohody mal podpísať starosta, a to aj s poukazom na § 30 vyhlášky č. 104/1973 a tiež s poukazom na právnu prax medzi stranami, keď v prípade 5. dodatkov došlo k zmene záväzku formou dohodnutou podľa zmluvy. Počas každého roku boli vytýkané viaceré nedostatky a vždy aj tá skutočnosť, aby pán D. predložil potrebné doklady. Ak pán D. tvrdí, že odovzdal doklady, mal by uviesť, komu ich odovzdal. A ak ich odovzdal stavebnému dozoru, tak ten na to nebol oprávnený, nakoľko neboli splnené podmienky na úhradu ceny diela a ani lehoty splatnosti, preto je dodatok uvedený v stavebnom denníku k zmluve o dielo neplatný, a to jednak v zmysle zmluvy o dielo a tiež v zmysle zákona.
12/ D. I. C. na pojednávaní uviedol, že pán D. bol dodávateľom stavby a pána starostu svedok pozná aj s právnym zástupcom. Vo voľbách 2006 bol svedok zvolený za starostu obce E. X. a do funkcie nastúpil v januári 2007. Od 1998 roku pán D. robil kanalizáciu. Mala byť pripojená prečerpávacia stanica, ktorá mala tlačiť splašky do kopca. Za predchádzajúceho starostu ľudia dali obci pozemky a bolo možné riešiť kanalizáciu samospádom. Ako obec pomáhali žalobcovi pri prácach, vybavili sa povolenia na vstup na pozemky, potom sa riešili vecné bremená a následne D. začalo robiť. Stavebným dozorom bol W.. L.. Zmluvu o dielo, ktorá je predmetom tohto konania, vypracoval dodávateľ a bolo viac záujemcov a každý dával návrh zmluvy. Aj dodatky k zmluve vypracovával dodávateľ. Vybavovanie stavebných povolení mal na starosti pán D.. Oprávnený v zmysle danej zmluvy vo veciach technických bol najskôr pán C., a potom neskôr pán W.. L.. Oprávnený v zmysle danej zmluvy vo veciach právnych a finančných bol starosta, keďže obec nemala právnika. Pri podpise dohody v stavebnom denníku svedok nebol a nevie, čo je jej obsahom. G. L. nemohol podpísať takúto dohodu, nebol na to splnomocnený a nemal to podpísať. G. D. robil v obci aj vodovod a keď boli peniaze, tak sa mu vyplatili, teda keď prišli na účet obce. Splatnosti si svedok nepamätá, ale faktúry sa vyplácali tak, ako mala obec peniaze. Doklady, ktoré mali byť odovzdané podľa preberacieho protokolu, obci ako investorovi, odovzdané neboli, jedine, že by boli stavebnému dozoru odovzdané a svedok si nepamätá, či predtým nejaké doklady k niektorým častiam stavby prevzal. Počas výkonu funkcie starostu vo funkčnom období svedka p. L. všetko nosil so sebou, až mal niečo on, to svedok nevie. Žiadne doklady však svedkovi neodovzdal a ťahalo sa to až do konca volebného obdobia. Svedok vlastne nevie, čo p. L. nosil so sebou. Pán L. podpisoval doklady ako stavebný dohľad. Podľa svedka W.. L. nepodpisoval finančné doklady. W.. C. na začiatku stavby podpisoval stavebné denníky, teda to, čo sa do nich zapisovalo ešte v počiatkoch. Stavebné povolenia mal zabezpečiť zhotoviteľ stavby. Svedok ako starosta obce pomohol najmä s ľuďmi, keďže to trvalo dlho, bohužiaľ. Po skončení stavby neboli peniaze na zaplatenie.
13/ D. W.. E. L. na pojednávaní uviedol, že od roku 1999, resp. 2000, vykonával funkciu stavebného dozoru. Zhotoviteľom stavby bol pán D. a podľa zmluvy sa zaviazal, že vybaví stavebnú dokumentáciu a zrealizuje stavbu. Svedkovou úlohou bolo dozerať, či sa stavba realizuje podľa projektovej
dokumentácie. Výstavba bola podľa projektu W.. O. z Y., ale jeho riešenie bolo tlačenie do čističky odpadových vôd za použitia elektriky, no našlo sa iné riešenie a vyprojektovala sa kanalizácia s väčším profilom, avšak za použitia gravitácie smerom do čističky odpadových vôd. Keď sa mení trasa kanalizácie, aj vzhľadom na majetkové vzťahy pozemkov, je potrebné nové povolenie a toto sa aj začalo vybavovať, ale nedotiahlo sa to. Ťažisko vybavovania ležalo na zhotoviteľovi a svedok obe strany verbálne na to upozorňoval. De jure je táto stavba bez stavebného povolenia. Stavebný dozor je technickým dozorom investora a potvrdzuje v stavebnom denníku, čo sa na stavbe robí, žiada nápravu a potvrdzuje aké práce boli fyzicky urobené. Stavebný denník vedie zhotoviteľ a stavebný dozor je len nápomocný z hľadiska odborného, pričom zmluvné vzťahy sú pre dozor záväzné a v stavebnom denníku dozor len potvrdzuje rozsah vykonaných prác. Stavebný dozor nepreberá faktúry, to nie je súpis vykonaných prác, ale ocenenie toho súpisu. Svedok bol informovaný o preberacom protokole zo dňa 27.05.2008 a o tom, že ide o zmenu trasy a jedná sa o úsek zmenený oproti pôvodnej projektovej dokumentácii a je to tá nefunkčná časť kanalizácie. Svedkovi boli odovzdané doklady - stavebné povolenie z roku 1996 a z roku 1999, to nezahŕňa túto zmenenú trasu a teda to, čo je predmetom preberacieho protokolu. Ostatné doklady uvedené na protokole svedkovi odovzdané neboli a tieto sú súčasťou kolaudačného konania, ku ktorému by mohlo prísť až po stavebnom povolení, čo sa v danom prípade nestalo. Podpis svedka na predmetnom protokole svedčí o tom, že boli vykonané práce v tam uvedenom rozsahu. K dohode uzavretej v stavebnom denníku o posune lehoty splatnosti svedok uviedol, že takéto dohody nikdy nepodpísal, nemal na to právo a ani mandát a ten text dementuje v plnom rozsahu, pričom vyzerá, že oba podpisy sú svedkove. V praxi je to tak, že príde dozor na stavbu a ak stavebný denník nie je dopísaný, nechá prázdne miesto s plnou dôverou jeho vyplnenia zhotoviteľom, v danom prípade synom pána D.. Denník svedok zrejme podpísal vopred, ale ten text nepísal a nemá vedomosť o obsahu takejto dohody. Bolo to dopísané bez jeho vedomia. Svedok podpisoval súpis prác. Môže sa stať, že súčasťou súpisu je aj cena. Svedok podpísal Zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach z 09.06.2010 a jeho podpis dokazuje, že boli vykonané práce. V stavebnom denníku sa súpis vykonaných prác nepotvrdzuje, uvádzajú sa tam práce vykonané v daný deň a zisťovací protokol uvádza práce za celý úsek. V stavebnom denníku vedie zápisy stavbyvedúci príslušnej stavby, že to, čo on tam napísal, bolo vykonané. Väčšina zápisov v stavebnom denníku je vedená inou ako rukou svedka a podľa svedka keby prešli celý stavebný denník, mohli by nájsť aj zápis písaný jeho rukou. Svedok vykonával stavebný dozor na základe zmluvy o výkone stavebného dozoru a zastupuje obec v technických veciach výkonu technického dozoru stavby a toto je dané vyhláškami, kde je presne špecifikované, čo je výkon stavebného dozoru, pričom nikde nie je, že je to aj oprávnenie zasahovať do dohôd a financií. P. C. je predchodcom svedka, stavebný dozor. A bol ním na začiatku cca 2 roky. Stavba nie je funkčná, lebo nemá prípojky.
14/ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
15/ Žalobca a žalovaný medzi sebou uzatvorili Zmluvu o dielo č. XX/XX/Kan.ČOV dňa 26.08.1998, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavebného diela: Vyhotovenie projektovej dokumentácie ČOV, zabezpečenie potrebných prieskumných a geodetických prác, výkon inžinierskej činnosti vo fáze obstarania územného hodnotenia a stavebného povolenia, dodávka a montáž obecnej kanalizácie a V. ( realizácia diela ) „E. X. - M. kanalizácia a ČOV“ v rozsahu vypracovanej ponuky zhotoviteľa predloženej dňa 26.08.1998. Strany následne medzi sebou uzatvorili Dodatky č. 1 - č. 5 k uvedenej zmluve o dielo, pričom v poslednom Dodatku č. 5 zo dňa 31.01.2008 je dohoda o lehote realizácie ukončenia diela do 12/2008 a cena diela 254.779,92 eur s DPH ( 7.675.500,- Sk s DPH ). Na uvedenú cenu diela bola žalobcom dňa 25.10.2010 vystavená faktúra č. 669/2010, ktorá bola splatná dňa 24.11.2010. Žalovaný pohľadávku z tejto faktúry neuhradil, preto žalobca nárok na zaplatenie sumy 254.779,92 eur uplatnil žalobou v tomto súdnom konaní. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, keď podľa žalovaného premlčacia doba uplynula dňa 25.11.2014, avšak žalobca podal žalobu na súde až dňa 23.11.2015. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že medzi stranami bola uzatvorená dohoda ( na strane 1267549 stavebného denníka ), podľa ktorej došlo k posunutiu lehoty splatnosti faktúry č. 669/2010 o päť rokov odo dňa vystavenia faktúry, teda podľa žalobcu bola splatnosť faktúry posunutá do dňa 25.10.2015. Žalovaný namietal platnosť dohody v stavebnom denníku, nakoľko za stranu žalovaného túto mal podpísať W.. L., ktorý bol stavebným dozorom, a teda nebolo v jeho kompetencii takúto dohodu uzatvoriť. Zároveň žalovaný namietal, že meniť zmluvu o dielo bolo možné len písomnými a očíslovanými dodatkami. Žalobca sa naopak v konaní snažil preukázať, že stavebný dozor bol v danom prípade oprávnený takúto dohodu uzatvoriť.
16/ Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
17/ Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
18/ Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
19/ Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
20/ Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
21/ Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
22/ Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
23/ Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
24/ Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
25/ Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
26/ Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
27/ Podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.
28/ Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
29/ Podľa § 46b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) osoba vykonávajúca stavebný dozor a) sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie stavebných výrobkov a hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení; sleduje vedenie stavebného denníka, b) zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia, c) vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu.
30/ Podľa § 46d ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby.
31/ Podľa § 46d ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavebný denník vedie stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác až do skončenia stavebných prác.
32/ Podľa § 46d ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) do stavebného denníka sú oprávnené robiť zápisy, a to dátum návštevy staveniska, zistené skutočnosti a urobené opatrenia, tieto ďalšie osoby: a) osoba oprávnená vykonávať štátny stavebný dohľad, b) geodet a kartograf stavby, c) stavebník alebo jeho splnomocnený zástupca a vlastník stavby, ak nie je stavebníkom, d) projektant a projektant čiastkových projektov stavby, e) zhotoviteľ (dodávateľ) stavby, f) osoba vykonávajúca stavebný dozor, g) osoba vykonávajúca štátny dozor, h) koordinátor bezpečnosti práce na stavenisku.
33/ Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
34/ Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce a) orgánmi obce, b) miestnym referendom, c) zhromaždením obyvateľov obce.
35/ Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce (ďalej len "starosta").
36/ Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta.
37/ Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starosta a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia, b) vykonáva obecnú správu, c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce; informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu, e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
38/ Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.
39/ S ohľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu ( s výnimkou tej časti, ktorú na základe čiastočného späťvzatia žaloby zastavil ). Súd mal v konaní preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo č. XX/XX/Kan.ČOV, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavebného diela: Vyhotovenie projektovej dokumentácie ČOV, zabezpečenie potrebných prieskumných a geodetických prác, výkon inžinierskej činnosti vo fáze obstarania územného hodnotenia a stavebného povolenia, dodávka a montáž obecnej kanalizácie a V. ( realizácia diela ) „E. X. - M. kanalizácia a ČOV“ v rozsahu vypracovanej ponuky zhotoviteľa predloženej dňa 26.08.1998. Žalobca v konaní tvrdil, že dielo bolo riadne zhotovené a odovzdané objednávateľovi, žalovaný naopak tvrdil, že dielo nie je možné skolaudovať pre chýbajúcu dokumentáciu, ktorú žalobca žalovanému neodovzdal. Nakoľko však v konaní bola vznesená námietka premlčania, bolo potrebné primárne vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či takto vznesená námietka premlčania je dôvodná. Iba v prípade, ak by súd zistil, že nárok žalobcu nie je premlčaný, pokračoval by súd v dokazovaní ďalších skutočností ohľadne vykonania a odovzdania diela a zaplatenia ceny za jeho vykonanie. V danom prípade však súd dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným, je dôvodná. Faktúra č. XXX/XXXX, z ktorej nárok si žalobca v tomto konaní uplatnil, bola splatná dňa 24.11.2010, a teda 4 - ročná lehota na uplatnenie nároku začala plynúť dňa 25.11.2010 a uplynula 25.11.2014, ktorý deň pripadol na utorok, t.j. pracovný deň ( lehota sa teda nepredlžuje na nasledujúci pracovný deň ). S ohľadom na uvedené by žaloba bola podaná včas, ak by bola podaná/ doručená súdu dňa 25.11.2014. Pretože však žaloba bola na Okresnom súde L. osobne podaná dňa 23.11.2015, t. j. takmer jeden rok po uplynutí premlčacej doby, nebola podaná včas.
40/ Súd sa na účely posúdenia premlčania uplatneného nároku dôsledne zaoberal tvrdením žalobcu, že medzi stranami bola dňa 29.04.2008 uzatvorená dohoda, ktorá posunula lehotu splatnosti faktúry o päť rokov odo dňa jej vystavenia, t. j. do dňa 25.10.2015. Uvedená dohoda je napísaná na strane 1267549 stavebného denníka (čl. 55 ). Z výpovede žalobcu a svedka L. je zrejmé, že podpisy ( šifry ) pod textom dohody patria práve žalobcovi ( W.. D. ) a stavebnému dozoru ( Ing. L. ). Z výpovede svedka Novotného vyplýva, že o predmetnej dohode nevedel a dementoval, že by niekedy takúto dohodu podpísal, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že na uzavretie takejto dohody nebol oprávnený. D. L. vykonával na diele stavebný dozor a jeho kompetencie boli určené zmluvou o výkone stavebného dozoru s obcou a tiež právnymi predpismi. Oprávnenie svedka konať za obec nevyplýva ani zo zmluvy o dielo, ako sa domnieva žalobca, nakoľko z článku I predmetnej zmluvy ( čl. 9 ) je nepochybné, že obec je zastúpená starostom ( v tej dobe I. C. ) a W.. I. C. ( v čase uzavretia zmluvy o dielo stavebný dozor ) bol oprávnený „rokovať“ vo veciach technických, právnych a finančných. Z tejto formulácie je jednoznačné, že oprávneným zastupovať obec E. X. bol jedine starosta. V konaní nebolo preukázané, že by sa toto ustanovenie zmluvy o dielo menilo formou písomného a očíslovaného dodatku. X. z takto formulovaného článku I zmluvy o dielo nemohol dospieť k záveru, že stavebný dozor je oprávnený zastupovať obec v tomto vzťahu a uzatvárať za obec dohody, ktorými zmení zmluvu o dielo. Zároveň svedok C., ako starosta obce v čase uzavretia spornej dohody, potvrdil, že svedok L. ako stavebný dozor nebol splnomocnený na uzavretie takejto dohody a v tom čase bol jediným oprávneným starosta obce, teda práve svedok C.. Podpisy svedka L. na iných dokumentoch, kde sú aj iné údaje ako tie, na ktoré bol svedok oprávnený ( napr. zaisťovací protokol z roku 2010 ), nie sú rovnako dôkazom o jeho oprávnení konať za žalovaného, keďže svedok L. niektoré dokumenty popisoval ako stavebný dozor, pričom však na daných dokumentoch je aj podpis obce ako investora. A hoci obec po skončení stavby nemala k dispozícii finančné prostriedky, podľa svedka C. mala byť táto skutočnosť riešená podpísaním dodatku k zmluve o dielo. Svedok L. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho oprávnenie bolo v potvrdzovaní v stavebnom denníku o tom, čo sa robí na stavbe, či žiada nápravu a aké práce boli fyzicky urobené, teda potvrdzuje len rozsah vykonaných prác.
41/ Žalobca ďalej vo svojej výpovedi tvrdil, že pri podpise spornej dohody o posunutí lehoty splatnosti faktúry č. XXX/XXXX boli prítomní aj starosta, podstarosta a projektant. Pri otázke sudcu však už uvádzal iba starostu a podstarostu ( čl. 62 ). V tej dobe bol starostom I. C., ktorý bol v tomto konaní vypočutý ako svedok a z jeho výpovede bolo zistené, že nebol prítomný pri uzatváraní takejto dohody. Žalobca navrhol vypočuť aj svedka I. T., ktorý mal byť prítomný pri podpise dohody, avšak súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, nakoľko aj v prípade, že by pri podpise W.. L. do stavebného denníka bol prítomný p. T., resp. akákoľvek ďalšia osoba, nemá to za následok preukázanie oprávnenia W.. L. konať za M. E. X. a meniť zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň je potrebné uviesť, že svedka T. navrhol vypočuť žalobca, pričom súd žalobcovi na pojednávaní dňa 10.02.2017 uložil povinnosť,
aby v lehote 5 dní súdu oznámil, či vie účasť tohto svedka zabezpečiť, načo však žalobca nereagoval, súdu žiadne skutočnosti neoznámil a na pojednávaní dňa 11.04.2017 súdu oznámil, že svedok je jeho zamestnanec a hoci mal zabezpečiť jeho účasť, toto nie je možné, nakoľko svedok by mal byť dva dni práceneschopný. O tejto skutočnosti však súd vopred neinformoval a žiadnym spôsobom ju nepreukázal. S ohľadom na to, že výpoveď navrhnutého svedka T. by neovplyvnila výsledok konania a nebola by dôkazom o oprávnení svedka L. konať za obec, súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol.
42/ Žalobca pri svojej výpovedí tiež uviedol, že preberacie konanie bolo zvolané na deň 27.05.2008 a keďže obec nemala peniaze, navrhli urobiť zápis, že faktúra bude uhradená najneskôr do konca roka 2015. Sám žalobca teda uvádza, že sa nejedná o dohodu. Zároveň dohoda podľa stavebného denníka mala byť spísaná dňa 29.04.2008, pričom preberacie konanie bolo až o mesiac neskôr. Podľa žalobcu dohoda v denníku mala byť „odobrená“ daňovým úradom, čo však žalobca nepreukázal. Avšak aj v prípade, ak by daňový úrad dohodu akceptoval, nie je takýto spôsob konania daňového úradu pre súd záväzný a nie je dôkazom o platnosti danej dohody.
43/ Žalobca v konaní tiež nepreukázal, že by postup W.. L. bol zaužívanou obchodnou praxou medzi stranami, hoci viackrát prezentoval takéto tvrdenie. Teda, ak by aj W.. L. dňa 29.04.2008 uzatvoril dohodu so žalobcom, nie je možné také konanie Ing. L. považovať za obchodnú zvyklosť medzi stranami. Obchodná zvyklosť je pravidlo správania sa, ktoré je vžité a všeobecne zachovávané v obchodnej praxi, resp. v príslušnom obchodnom odvetví. E. a formuje sa mimo normotvornej činnosti štátnych orgánov. Normatívny charakter odvodzuje od právnych noriem, ktoré na ne odkazujú. Pri obchodnej zvyklosti nie je spravidla dané presvedčenie o nutnosti príslušnej zvyklosti pravidlo zachovávať samo o sebe (opinio necessitatis), a je teda záväzné, len keď sa mu strany dobrovoľne podrobia alebo to uložil právny predpis. Obchodné zvyklosti vypĺňajú vlastne akési medzery v zákone, aj keď len zdanlivo, sú v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a s pravidlami hospodárskej súťaže, a ich využitie je najmä v zmluvnej súkromnej oblasti. V tomto súdnom konaní však nebolo preukázané, že by Ing. L. uzatváral dohody so žalobcom, ktorými by menili zmluvu o dielo a žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno. Podpísanie dohody v stavebnom denníku je ojedinelým postupom, ktorý nemožno označiť za obchodnú zvyklosť medzi žalobcom a žalovaným. Práve naopak je zrejmé, že zmluvu o dielo strany medzi sebou už päťkrát menili, a to dodatkami, ktoré boli riadne očíslované a písomné a podpísali ich žalobca a žalovaný ( obec zastúpená starostom ), pričom z výpovede svedka C. vyplýva, že dodatky pripravoval práve žalobca. Je tak nepochybné, že žalobca si bol vedomý spôsobu, akým je možné meniť zmluvu o dielo a kto je oprávnený dodatky za obec uzatvárať.
44/ Súd ďalej zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka I. C., ktorý vykonával stavebný dozor cca v rokoch 1998 - 2002. Podľa žalobcu sa výpoveďou svedka C. má preukázať, že disponoval splnomocnením od obce vo veciach finančných, a že toto splnomocnenie sa zároveň vzťahovalo aj na Ing. L.. V tomto prípade súd nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania, keď existenciu splnomocnenia pre stavebný dozor „konať“ za obec vyvrátil priamo súčasný starosta a tiež predchádzajúci starosta. Je potrebné tiež uviesť, že ak by v minulosti aj bol W.. C. oprávnený vo veciach finančných ( oprávnenie „rokovať“ mu dokonca patrilo aj podľa zmluvy o dielo ), takéto oprávnenie nie je možné vzťahovať aj na nasledujúcu osobu stavebného dozoru v otázke konania za obec ( v otázke rokovania je aj nasledujúci stavebný dozor oprávnený podľa zmluvy o dielo ). Zo zmluvy o dielo je postavenie W.. C. vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným jednoznačne vymedzené, keď podľa zmluvy bol oprávnený „rokovať“ o veciach technických, právnych a finančných. Žalobca neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej by bolo zrejmé, že W.. C. niekedy aj uzatváral dohody ( dodatky ) za obec. Súd preto dospel k záveru, že výsluchom navrhovaného svedka C. nie je možné preukázať oprávnenie W.. L. na uzatvorenie dohody o posunutí lehoty splatnosti faktúry č. XXX/XXXX, teda oprávnenie W.. L. „konať“ za obec.
45/ V neposlednom rade súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania predložením originálu stavebného denníka žalovaným. Tento dôkaz navrhol vykonať žalobca, podľa ktorého predložením stavebného denníka žalovaným v jeho origináli by sa preukázalo, že svedok L. jednal za obec aj vo viacerých veciach. Súd nemohol takémuto návrhu vyhovieť, nakoľko priamo z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že originál stavebného denníka žalovaný nemá, ale tento má práve žalobca, čiže žalovaný ním nedisponuje a ak by súd návrhu vyhovel, uložil by žalovanému povinnosť predložiť dôkaz, ktorý nemá vo svojej držbe. Nie je ani zrejmé, z akého dôvodu žalobca žiada, aby žalovaný predložil dôkaz, o ktorom žalobca vie, že ho žalovaný nemá a že ho má práve sám žalobca. Z vyjadrenia žalovaného je napokon zrejmé, že nedisponuje ani kópiou stavebného denníka ( napokon ide o jeden z dokladov,
ktorých sa žalovaný u žalobcu dlhodobo domáha, aby mohol skolaudovať stavbu ). Konanie v tomto prípade je vedené od novembra 2015. Žalobca ako subjekt, ktorý má originál stavebného denníka, mohol súdu tento predložiť a tak, ako poukázal na dohodu na strane 1267549 stavebného denníka, mal dostatočnú možnosť súdu preukázať, že v stavebnom denníku sa nachádzajú iné skutočnosti svedčiace o tom, že Ing. L. konal za obec opakovane. Žalobca ale žiadnu takú skutočnosť nepreukázal a ostal pri všeobecných nekonkrétnych vyjadreniach a neuviedol žiaden iný prípad, kedy stavebný dozor konal za obec.
46/ Súd sa zaoberal aj vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, ktorý poukázal na to, že žalobca nie je povinný skúmať, či obec medzičasom nesplnomocnila inú osobu, napr. na predĺženie lehoty splatnosti, ale ide o problém obce a danej osoby, pričom poukázal na ochranu tretích osôb a na článok VII zmluvy o dielo. Súd v tomto prípade zaujal jednoznačné stanovisko v tom, že žalobca nemohol byť dobromyseľný v tom, že stavebnému dozoru patrí oprávnenie zastupovať obec, nakoľko určenie postavenia stavebného dozoru je v článku I zmluvy o dielo a z toho je nepochybné, že bol oprávnený „rokovať“ za obec, nie ju zastupovať. S týmto korešponduje aj článok VII, na ktorý právny zástupca poukazuje, kde je vymedzené, že na účely vykonania diela sa zhotoviteľ bude riadiť o. i. zápismi a dohodami oprávnených pracovníkov zmluvných strán. Oprávneným pracovníkom zmluvnej strany na uzavretie dohody o posunutí lehoty splatnosti faktúry však stavebný dozor nebol. Teda hoci na toto ustanovenie zmluvy právny zástupca žalobcu poukazuje, nejedná sa o ustanovenie, ktoré by zmocňovalo W.. L. ako stavebný dozor konať za obec v otázke splatnosti faktúry a v tomto smere uzatvoriť dohodu. Napokon kompetencie stavebného dozoru a oprávnenie konať za obec, upravujú jednoznačne právne predpisy, ktorých neznalosť žalobcu neospravedlňuje. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu žalobca mal vedieť, že stavebný dozor nie je oprávnený konať za obec.
47/ Pre úplnosť súd uvádza, že zo samotnej povahy výkonu stavebného dozoru nevyplýva žiadne oprávnenie konať za objednávateľa stavby tak, ako uvádza žalobca. Žalobca je podnikateľom v oblasti stavebníctva už takmer 25 rokov, čím je nepochybné, že má dostatočné vedomosti o postavení osoby oprávnenej na stavebný dozor. Práva a povinnosti stavebného dozoru sú upravené najmä v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Stavebný dozor je odborne spôsobilá osoba, ktorá musí mať oprávnenie na výkon tejto činnosti podľa osobitných predpisov a je zapísaná v registri odborne spôsobilých osôb. Register je verejný zoznam, ktorý vedie Slovenská komora stavebných inžinierov. Každá takáto osoba má pridelené svoje registračné číslo, ktoré je uvedené v preukaze odbornej spôsobilosti aj na pečiatke. Stavebný dozor: a) sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby <https://sk.wikipedia.org/wiki/Stavba> tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie stavebných výrobkov a hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení; sleduje vedenie stavebného denníka <https://sk.wikipedia.org/w/ index.php?title=Stavebn%C3%BD_denn%C3%ADk&action=edit&redlink=1>, b) zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia <https://sk.wikipedia.org/w/index.php? title=%C3%9Azemn%C3%A9_rozhodnutie&action=edit&redlink=1> a stavebného povolenia <https:// sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stavebn%C3%A9_povolenie&action=edit&redlink=1>, c) vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu <https://sk.wikipedia.org/w/index.php? title=Stavebn%C3%BD_%C3%BArad&action=edit&redlink=1>. Základom činnosti stavebného dozoru je dohliadať nad stavebnými prácami. Vykonávať stavebný dozor môže iba osoba, ktorá splnila všetky zákonné podmienky (zložila skúšky, preukázala skúsenosti v danej oblasti, atď.) a je zapísaná v zozname stavebného dozoru vedeného Slovenskou komorou stavebných inžinierov (SKSI) <https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk %C3%A1_komora_stavebn%C3%BDch_in%C5%BEinierov>. Stavebný dozor ako odborník dôkladne vždy preštuduje celú dokumentáciu stavby. Následne prevezme stavenisko <https://sk.wikipedia.org/ w/index.php?title=Stavenisko&action=edit&redlink=1> a urobí o tom príslušný záznam do stavebného denníka. Počas stavby musí kontrolovať okrem stavebnej práce aj kvalitu stavebného materiálu a súlad s predpismi a technickými normami. Stavebný dozor teda počas samotnej realizácie stavby kontroluje celý proces výstavby a má významný vplyv pokiaľ zistí určité nedostatky a vady, čím ušetrí investorovi finančné prostriedky. Pri dokončení stavby ako osoba zapísaná v zozname SKSI vypracuje všetky
relevantné dokumenty nevyhnutné na odovzdanie stavby. Zúčastňuje sa aj na kolaudačnom konaní a dozerá nad odstránením možných chýb.
48/ Premlčanie, ako právny inštitút, je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva, z ktorého sa stáva tzv. naturálna obligácia <https:// sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Natur%C3%A1lna_oblig%C3%A1cia&action=edit&redlink=1>. Na premlčanie súd prihliada len na námietku <https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N %C3%A1meitka&action=edit&redlink=1> protistrany. To znamená že aj premlčané právo je možné súdne vymôcť, ak sa protistrana premlčania nedovolá, a takéto plnenie nie je bezdôvodným obohatením <https://sk.wikipedia.org/wiki/Bezd%C3%B4vodn%C3%A9_obohatenie>. Právne účinky premlčania nastávajú splnením troch podmienok: a) ak uplynie zákonom stanovený čas pre výkon subjektívneho práva, b) ak veriteľ v ňom neuplatní svoje právo na súde, c) ak sa dlžník premlčania dovolá. Je výlučne na úvahe a dispozícii dlžníka, či sa premlčania dovolá. Účelom premlčania je 1/ pôsobiť na veriteľa, aby v primeranom čase uplatnil svoje subjektívne právo, 2/ zabrániť tomu, aby dlžníci neboli po časovo neprimeranú dobu nútení splniť si svoje povinnosti a 3/ v súlade so zásadou právnej istoty zabrániť existencii dlhodobého trvania práv a im zodpovedajúcich povinností. Premlčanie pomáha zvyšovať právnu istotu tým, že nepriamo núti veriteľov, aby svoje pohľadávky <http://pravna.szm.com/firstaid/pohladavka.htm> uplatnili u dlžníkov v premlčacej dobe. Ak napríklad predávajúci (veriteľ) zabudne svoj nárok na kúpnu cenu včas uplatniť na súde, dlžník sa môže brániť námietkou premlčania a súd predávajúcemu nárok na kúpnu cenu neprizná. Splnením premlčaného záväzku sa veriteľ neobohacuje bezdôvodne, pretože pohľadávka premlčaním nezaniká. Premlčaním vzniká len možnosť dlžníka namietať premlčanie pred súdom. Ak dlžník použije námietku premlčania v konaní pred súdom, súd nemôže veriteľovi pohľadávku priznať a žalobu <http://pravna.szm.com/firstaid/ zaloba.htm> veriteľa zamietne. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Záložné práva <http://pravna.szm.com/firstaid/zalozne.htm> sa nepremlčujú skôr, než pohľadávka zabezpečená týmto záložným právom.
49/ Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd zamietol žalobu v celom rozsahu ( s výnimkou tej časti, ktorú na základe čiastočného späťvzatia žaloby zastavil ), keďže je nepochybné, že žalovaný úspešne uplatnil námietku premlčania v súlade s § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď právo na plnenie povinnosti síce nezaniklo, avšak súd ho pre vznesenú námietku premlčania nemohol priznať. Vykonanými dôkazmi sa v konaní nepreukázalo platné dohodnutie inej lehoty splatnosti ako tej, ktorá je uvedená vo faktúre č. 669/2010. Dôkazné bremeno ťaží toho, kto danú skutočnosť tvrdí. Ak teda žalobca tvrdí, že W.. L. bol oprávnený za obec konať a uzatvoriť dohodu o posunutí lehoty splatnosti faktúry č. 669/2010 a že stavebný dozor bol oprávnený konať vo veciach patriacich do kompetencie obce, bol povinný niesť dôkazné bremeno tejto tvrdenej skutočnosti a ak sám nedisponoval dôkazmi, bol povinný na preukázanie svojich tvrdení navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktorými by bolo možné preukázať ním tvrdenú skutočnosť. Dôkazy, ktoré žalobca v konaní produkoval, však nepreukazovali, že by osoba oprávnená na stavebný dozor bola oprávnená platne uzatvoriť dohodu o zmene splatnosti faktúry. Naopak žalovaný preukázal, že k zmene lehoty splatnosti faktúry č. 669/2010 nedošlo a že oprávneným konať za obec bol starosta obce E. X. a že nebolo bežnou praxou medzi stranami, že za obec koná stavebný dozor.
50/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53/ Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď určil, že úspech žalovaného v konaní je 100%.
55/ Pred začatím predbežného prejednania sporu ako aj pred začatím pojednávania vo veci samej zobral žalobca svoju žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania zo sumy 254.779,92 eur odo dňa 25.11.2010 do 25.10.2015 z dôvodu, že dohodou medzi stranami bola podľa žalobcu posunutá lehota splatnosti.
56/ Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
57/ Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
58/ Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
59/ Keďže žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania zo sumy 254.779,92 eur odo dňa 25.11.2010 do 25.10.2015 späť pred začatím predbežného prejednania sporu, ako aj pred začatím pojednávania, nebol potrebný k tomuto úkonu súhlas žalovaného. Preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení konanie v danej časti zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti 1/ tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.