Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-107-2015.pdf
PDF · 96.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/107/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, B. Z. B., proti žalovanej: B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Z. č. X, o zaplatenie XXX,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 400,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 400,- eur od 19.05.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 19.05.2015 sa žalobkyňa O. A., nar. XX.XX.XXXX, domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 800,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa podania žaloby na súd až do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX vypožičala žalovanej osobné motorové vozidlo H. V., ev. č. B. XXX AH, r. v. XXXX, V.: N Žalovaná v ten istý deň spôsobila ako vodička tohto vozidla nehodu, pri ktorej bola na vozidle spôsobená škoda 800,- eur. Nakoľko žalovaná ústne bezprostredne po nehode uznala svoju vinu, nebola k nehode volaná polícia. S odstupom času žalovaná odmieta zaplatiť vzniknutú škodu. Na preukázanie dôvodnosti nároku žalobkyňa označila a predložila listinné dôkazy, a to technický preukaz motorového vozidla a fotografie vozidla po nehode. 2. Okresný súd Bánovce nad Bebravou vydal vo veci dňa 29.07.2015 platobný rozkaz č. k. 5C/107/2015-24, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Žalovaná v odpore uviedla, že si nie je vedomá spôsobenia škody vo výške 800,- eur, žalobkyňu nepozná a ani s ňou nikdy nebola v kontakte. Rovnako nie je odhadcom vyčíslená skutočná hodnota vozidla a neprebehlo žiadne vypočúvanie, ani dokazovanie viny.
3. V priebehu konania, dňa XX.XX.XXXX, zomrela žalobkyňa O. A.. Súd ďalej v konaní ako so žalobcom pokračoval s jej dedičom P. A., nar. XX.XX.XXXX.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka P. A., vnuka žalobcu, a oboznámením fotografií vozidla a listinných dôkazov, a to technického preukazu motorového vozidla, inzerátu z internetu, listiny označenej ako dohoda o náhrade škody a zmluvy o postúpení pohľadávok.
5. Rozsudkom č. k. 5C/107/2015 - 54 zo dňa 12.04.2016 súd žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu bol rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/351/2016 - 70 zrušený a
vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou okresného súdu po zrušení rozsudku bolo znovu vypočuť strany sporu najmä k otázke výšky škody.
6. Žalobca na pojednávaní dňa 12.04.2016 uviedol, že vozidlo H. V. používal jeho vnuk a tento ho dal žalovanej, keď si spravila vodičák, aby sa išli povoziť. Žalovaná sa s kamarátmi vozila, prevrátili sa, auto sa kotúľalo. Bolo to v noci zo soboty na nedeľu a v nedeľu dňa XX.XX.XXXX asi o 10.00 hod. prišla k žalobcovi a povedala, že rozbila auto, a že chce žalobcovi namiesto toho kúpiť druhé. Nemala však peniaze a dohodli sa, že žalobcovi zaplatí škodu 700 eur. Povedala, že to bude splácať po 100,- eur mesačne. Sumu 800,- eur dal do dohody advokát s tým, že 100,- eur z toho je suma, ktorú žalobca zaplatil advokátovi. Auto bolo v L. Z., polícia k nehode volaná nebola. Žalovaná spolu s jej otcom presvedčili žalobcu, že načo, že by dostala pokutu a zobrali by jej papiere. Na aute bolo poškodené všetko. Bola sploštená kasňa, predná kapota, rozbité okná na ľavej strane, zničená zadná náprava, vyhnuté kolesá, rozbité predné okno. Oprava by stála 7 000,- eur až 8 000,- eur. Pred nehodou malo auto hodnotu viac ako 1 000,- eur a žalobca by ho nepredal ani za 2 000,- eur, pretože poslúchalo ako hodinky. Teraz má hodnotu 50,- eur, 100,- eur, nič. Vlastníkom vozidla je žalobca a jeho mama mu ešte za života postúpila pohľadávku vo výške 800,- eur a žalobca jej 800,- eur zaplatil. Na pojednávaní dňa 11.04.2017 žalobca uviedol, že na náhrade škody v sume 700,- eur sa so žalovanou dohodli len preto, že žalovanú poznal a chodila k nim. Všetko bolo dohodnuté a veril jej, akurát že to nebolo na papieri. Potom to dali aj na papier a dcéra bola za ňou, no žalovaná sa o tom už nechcela ani baviť. Dohodli sa tak, že buď mu to vyplatí alebo kúpi druhé auto a s tým, že nemala dosť peňazí, tak súhlasil, aby to po 100,- eur splácala. Auto je v garáži rozbité tak, ako bolo. Ani v šrote by žalobcovi zaň nič nedali, iba papier, že ho môže odhlásiť na polícii. Motor je v ňom dobrý, no ten nikto nekúpi. Auto bolo dobré, zachovalé, boli na ňom asi pred štyrmi rokmi vymenené zadné blatníky, zadná náprava a celý zadok okrem dverí a rovnako tak aj predná náprava. Auto malo najazdených vyše 180 000 km a také isté, no slabšie s 250 000 km sa predávalo za 700,- eur až 900,- eur. 7. Žalovaná na pojednávaní dňa 12.04.2016 uviedla, že vnuk žalobcu jej požičal auto, šoférovala ho, vychádzala z takého kopca, začalo ju ťahať do jednej strany, nezvládla to a prevrátili sa. Na aute sa rozbilo čelné sklo a aj bočné sklá na ľavej strane, bola preliačená kapota a aj karoséria do v-čka v mieste nad čelným sklom a čo bolo s kolesami a nápravami, to nevie, nerozumie tomu. S vnukom žalobcu sa dohodla, že im nájde podobné auto, posielala mu aj inzeráty, pričom všetky autá boli okolo 400,- eur. Nereagovali, tak sa potom s vnukom žalobcu dohodla, že bude rozumnejšie, keď im zaplatí peniaze. Bola ochotná zaplatiť sumu 400,- eur a náklady na prihlásenie nového auta, ktoré by si kúpili. Nik sa jej k tomu nevyjadril. Všetko riešila s vnukom žalobcu, pretože mala na neho kontakt a pretože on jej povedal, že sa opýta a dá jej vedieť. Chceli od nej zaplatiť 700,- eur, čo jej prišlo za to auto veľa a podľa nej je hodnota toho auta 400,- eur. Dohodu nepodpísala, pretože nesúhlasila s výškou sumy za auto. Na pojednávaní dňa 11.04.2017 žalovaná uviedla, že po nehode sa dohodli, že kúpi druhé auto alebo to vyplatí. Konkrétne nejakých 500,- eur, na čom sa dohodla s vnukom žalobcu. Vnukovi žalobcu posielala aj ponuky, avšak žiadne auto sa im nepáčilo. Všetky boli okolo 400,- eur. Dohodli sa teda, že auto nie, že sa dohodnú na cene a bude to postupne splácať. Stále jej však neprišla žiadna dohoda, zamotávalo sa to. Prišla za ňou dcéra žalobcu do práce, kričala na ňu, a že sa to bude riešiť súdom. Na sume 700,- eur sa nedohodli. Dcéra žalobcu žalovanej v práci hodila na stôl papier na 700,- eur a povedala jej, že to nemusí podpisovať, že to pôjde na súd. Žalovaná najskôr súhlasila, že zaplatí 500,- eur, bola dohodnutá s vnukom žalobcu. Teraz je to 400,- eur preto, lebo v inzeráte našla autá za 400,- eur a zaplatila by prihlásenie auta, ktoré by si kúpili. Podľa žalovanej je skutočná škoda na aute 400,- eur, pričom to brala podľa toho, ako idú tie autá podobnej značky a ročníka.
8. Svedok P. A., vnuk žalobcu, na pojednávaní uviedol, že bol vonku s kamarátkou, bol unavený, predtým vozidlo H. V. šoféroval a navrhol žalovanej, že môže ísť ona na ňom. Zobrali ešte jej bratranca a sesternicu a išli sa previezť. Išla z X. a na križovatke do kopca išla podľa svedka rýchlo a vyleteli z cesty. Policajtov nevolali, lebo by jej zobrali vodičák. Zistili, či je niekto zranený, pričom žalovaná mala na hlave škrabanec a jej sestrenica mala narazený krk. Zavolali kamarátovi, aby ich odviezol na ošetrenie. Svedok zostal pri aute a zavolal kamarátovi, aby mu robil doprovod, keby ho zastavili policajti, pretože auto zostalo pojazdné. Na druhý deň doobeda žalovaná prišla k ním a riešilo sa to. Dohodli sa, že kúpi druhé auto, alebo vyplatí to staré, pričom mala na výber a vybrala si, že kúpi druhé auto. Mala poslať nejaké návrhy a dedko si mal vybrať. Žalovaná poslala svedkovi pár návrhov inzerátov cez sociálnu sieť, svedok to ukázal dedkovi, no ten neschválil ani jeden. Nevie, či sa dohodli na konkrétnej sume, no žalovaná mala možnosť to aj splácať, no nestalo sa tak.
9. Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Dňa XX.XX.XXXX žalovaná ako vodička viedla osobné motorové vozidlo H. V., ev. č. B. XXX AO., r. v. XXXX, V.: N nezvládla riadenie, zišla s vozidlom mimo cestu, kde sa vozidlo prevrátilo. Na vozidle bola spôsobená škoda. V čase nehody bola vlastníčkou vozidla O. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila O. A., nar. XX.XX.XXXX, so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postúpila žalobcovi pohľadávku v sume 800,- eur, ktorá jej mala podľa zmluvy vzniknúť z titulu nároku na náhradu škody na motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovanou. Žalobca sa stal vlastníkom vozidla titulom nadobudnutia dedičstva po nebohej.
10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
15. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalovaná dňa XX.XX.XXXX viedla osobné motorové vozidlo právnej predchodkyne žalobcu, nezvládla jeho riadenie, zišla z cesty, s vozidlom sa prevrátila a spôsobila tým na vozidle škodu. Žalobca sa titulom dedičstva stal vlastníkom vozidla a okrem toho mu vlastníčka vozidla ešte počas svojho života postúpila pohľadávku z titulu spôsobenej škody, ktorá na vozidle vznikla. Právny základ nároku žalobcu na náhradu škody tak bol daný a nebol sporný, keď žalovaná porušila niektoré z povinností uvedené v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“), neprispôsobila svoju jazdu stave a povahe vozovky a svojim schopnostiam, zišla s vozidlom mimo cestu a tam sa s ním prevrátila. Vecná aktívna legitimácia žalobcu bola v konaní preukázaná tak jeho dedičským právom po nebohej O.M. A., keď tento sa stal z titulu dedenia vlastníkom vozidla, no už predtým nadobudol pohľadávku voči žalovanej z titulu náhrady škody. V konaní tak nebolo sporné, že žalovaná zavinila a spôsobila škodu na vozidle žalobcu. Taktiež nebola sporná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovanej a škodou. Žalovaná však v konaní namietala výšku uplatnenej škody. Výška škody na vozidle bola podľa nej iba 400,- eur a nie 700,- eur ako tvrdil žalobca. Na podporu svojho tvrdenia predložila aj inzerát na vozidlo rovnakej značky, ktoré bolo za túto sumu ponúkané na predaj. V časti nároku na náhradu škodu vo výške 400,- eur tak nárok žalobcu sporný nebol a keďže žalovaná ani túto sumu, ktorú ako škodu ňou na vozidle spôsobenú uznala, neuhradila, zaviazal ju na jej zaplatenie súd z titulu jej zákonného záväzku nahradiť žalobcovi škodu, ktorú mu (resp. jeho právnej predchodkyni) na majetku spôsobila. Nad rámec sumy 400,- eur výška škody na vozidle v konaní až do skončenia dokazovania spoľahlivo preukázaná nebola, a preto súd vo zvyšku žalobu zamietol. Súd pritom vychádzal aj z doplneného dokazovania, ktoré vykonal výsluchom strán sporu tak, ako bol na to zaviazaný rozhodnutím odvolacieho súdu. Ani doplneným dokazovaním však nebola preukázaná
vyššia škoda na vozidle, ako 400,- eur a tvrdenie žalobcu o vyššej škode zostalo medzi stranami sporu konania sporné. Na preukázanie výšky tvrdenej škody bol žalobca povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Svoju dôkaznú povinnosť si však nesplnil s výnimkou časti uplatneného nároku na zaplatenie 400,- eur, ktorú ako škodu žalovaná uznala, a preto žalobca musí niesť dôsledky v podobe čiastočného zamietnutia žaloby. Žalobca pritom vedel, že výška škody nad rámec 400,- eur je sporná a po rozhodnutí odvolacieho súdu jednoznačne vedel, že dôkazné bremeno ohľadne výšky škody je na ňom, pričom táto okolnosť mu mala byť zo zákona zrejmá už aj predtým, no odvolací súd to ešte jednoznačnejšie uviedol vo svojom rozhodnutí. Taktiež žalobca vopred vedel, ako sa javí právne posúdenie veci, keď sudca aj na pojednávaní po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci uviedol, že z dôvodu nepreukázanej výšky škody sa právne posúdenie žaloby javí tak, že žaloba sa javí byť dôvodná iba v časti, v ktorej žalovaná nárok na náhradu škody uznala. Napriek tomu žalobca konkrétny návrh na doplnenie dokazovania nepodal a tento súd z vlastnej iniciatívy vykonať už ani nemohol. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody nad rámec sumy 400,- eur, súd žalobe vyhovel iba čiastočne a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne KJ.y P., keďže tento dôkaz nebolo potrebné vykonať, pretože táto by sa mohla vyjadriť iba k priebehu udalosti, v dôsledku ktorej došlo ku škode na vozidle žalobcu, no nie k samotnej výške škody. Pokiaľ žalobca predložil súdu ako dôkaz dohodu o náhrade škody, tak táto listina nebola dohodou alebo zmluvou, ale iba návrhom na uzatvorenie dohody zo strany právnej predchodkyne žalobcu, keď táto ju podpísala, no žalovaná tento návrh neakceptovala a nebolo preukázané, že by v akejkoľvek forme dohodu o náhrade škody so žalobcom alebo jeho právnou predchodkyňou uzatvorila. Pokiaľ ide o sumu 100,- eur, ktorú žalobca zahrnul do žalovanej sumy z titulu, že túto zaplatil advokátovi za poskytnuté právne služby pred začatím tohto konania v súvislosti so vzniknutou škodou, tak táto nie je škodou žalobcu a nemožno mu ju priznať z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej žalovanou. Uvedenú sumu by teoreticky a za splnenia ďalších zákonných podmienok bolo možné žalobcovi priznať ako príslušenstvo pohľadávky z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky na náhradu škody. Žalobca však svoj nárok na náhradu týchto nákladov nepreukázal a aj táto suma zostala len v rovine jeho tvrdenia, keď nepreukázal jej vynaloženie. Táto suma zároveň nemôže byť trovami tohto konania.
18. Žalovaná škodu spôsobila dňa 2X.XX.XXXX a nárok žalobcu na náhradu škody sa stal splatným ešte predtým, než sa začalo toto konanie, čo bolo preukázané z vykonaného dokazovania, keď aj z výsluchov strán sporu vyplynulo, že skôr, než začalo konanie, žalobca žiadal od žalovanej náhradu škody. Nárok žalobcu na náhradu škody sa tak stal splatným v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka pred začatím tohto konania. Keďže žalovaná sumu 400,- eur žalobcovi dobrovoľne neuhradila, dostala sa s jej zaplatením do omeškania, a to najneskôr odo dňa podania žaloby v tejto veci, t. j. odo dňa 19.05.2015. Súd preto od tohto dňa priznal žalobcovi voči žalovanej aj úrok z omeškania. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne a súd mu ho v tejto výške aj priznal.
19. Žaloba bola podaná dôvodne iba v časti 400,- eur zo sumy 800,- eur, t. j. v 50 %, pričom čistý úspech žalobcu bol 0 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu (50 %) a úspechom žalovanej (50 %). Z týchto dôvodov tak súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Stranám sporu tak nepatrí náhrada poplatkov, ktoré v tomto konaní platili, a ani prípadné trovy, ktoré vynaložili na právnu pomoc v súvislosti so spísaním podaní v tejto veci.
20. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.