Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/128/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym, v právnej veci žalobcu: Severoslovenská stavebná, s. r. o., so sídlom Horná Skotňa 2717, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 425 397, právne zastúpená V4 Legal s. r. o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanej: T. C., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. A. H.O. XX, XXX XX S., Š. Z. J., o zaplatenie 1.400,- eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu o zaplatenie sumy 1.400,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne: zo sumy 280,- eur od 23.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.04.2014 do zaplatenia a zo sumy 280,- eur od 23.05.2014 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % za každý deň omeškania: zo sumy 280,- eur od 23.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.04.2014 do zaplatenia a zo sumy 280,- eur od 23.05.2014 do zaplatenia zamieta.

Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.12.2014 doručenou Okresnému súdu Žilina rovnakého dňa proti žalovanej domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu sumu 1.400,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne: zo sumy 280,- eur od 23.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.04.2014 do zaplatenia a zo sumy 280,- eur od 23.05.2014 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % za každý deň omeškania: zo sumy 280,- eur od 23.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.04.2014 do zaplatenia a zo sumy 280,- eur od 23.05.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 18.12.2013 zmluvu o nájme nebytového priestoru uzatvorenú podľa zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a v zmysle ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. P. F. E., zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako priestor č. XX-XX vo vchode X na X. P. v budove súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na pozemku parcela KN-C č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2 vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku pod domom parcela KN-C č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2 o veľkosti 3747/72823, a to na dobu neurčitú odo dňa 18.12.2013. V zmysle ust. čl. IV. bodu 4.5 zmluvy mala žalovaná platiť nájomné a energie podľa ust. bodu 4.1 a 4.2 zmluvy mesačne vopred, vždy najneskôr k 22. dňu kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, na ktorý sa povinnosť k úhrade nájomného a energií

vzťahuje. Žalovaná bola povinná nájomné a energie: za mesiac február 2014 uhradiť najneskôr do dňa 22.01.2014, za mesiac marec 2014 uhradiť najneskôr do 22.02.2014, za mesiac apríl 2014 uhradiť najneskôr do 22.03.2014, za mesiac máj uhradiť najneskôr do 22.04.2014 a za mesiac jún uhradiť najneskôr do 22.05.2014. Žalovaná predmetné nájomné a energie v celkovej výške 1.400,- eur doposiaľ neuhradila, a to ani len čiastočne. Žalobca v ďalšom uviedol, že nakoľko sa žalovaná omeškala s platbou nájomného a energií, v zmysle ust. čl. IV. bodu 4.6 zmluvy mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania: zo sumy 280,- eur od 23.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.04.2014 do zaplatenia a zo sumy 280,- eur od 23.05.2014 do zaplatenia. Žalovaná sa tak dostala v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania a vznikol mu tak tiež nárok na zákonný úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania sa spravuje zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Na základe uvedeného mu prináležia úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne: zo sumy 280,- eur od 23.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.04.2014 do zaplatenia a zo sumy 280,- eur od 23.05.2014 do zaplatenia. 3. Žalovaná sa k doručenej žalobe a jej prílohám písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 17.08.2015, v ktorom uviedla, že vzniknutý dlh za nájomné v mesiacoch február až jún 2014 vo výške 1.400,- eur nezavinila úmyselne. V mesiaci január sa dopustil jej bývalý druh trestného činu a tak ho vzali do väzby. Ostala celkom sama, a to na materskej dovolenke s maloletou dcérou, ktorá v tom čase mala len 4 mesiace. Žiaden iný príjem okrem rodičovského príspevku nemala. Nemala z čoho platiť mesačné nájomné vo výške 280,- eur, keďže jej mesačný príjem bol 226,72 eur. Tieto peniaze im s dcérou taktiež nestačili, pretože ona je vážne chorá. Ďalej žalovaná uviedla, že v mesiaci máj 2014 jej žalobca (majiteľ bytového priestoru) oznámil, že už dlhšie čakať na peniaze za nájomné nebude a že sa má pomaly vysťahovať. V tom čase si našla priateľa s ktorým dodnes žijú v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Majú spolu dieťa, ktoré sa im nedávno narodilo (06.03.2015), takže jej mesačný príjem stúpol o 23,52 eur. V mesiaci máj 2014, keď jej žalobca oznámil, že sa musí vysťahovať, bola zúfala, lebo nemala kam ísť s jej dcérou, nemá rodinu, ktorá by jej pomohla. Vtedy jej terajší druh oznámil, že sa pokúsi porozprávať s rodičmi, či by ju s dcérou nevzali bývať k sebe. Nakoniec súhlasili, takže teraz žije s druhom a s 2 deťmi u rodičov druha, kde platia náklady za energie a stravujú sa samy. Vie, že vzniknutý dlh treba uhradiť, ale to len za mesiace február až máj 2014, čo značí sumu 1.120,- eur, pretože v mesiaci jún už nebola v prenájme, len tam mala veci, ktoré si postupne podľa možností odvážala na jej novú adresu a aj to možno len prvé 3 dni v mesiaci. Ale aj napriek tomu jej to jej mesačný príjem nedovoľuje. Vzhľadom na uvedené sa jej zdá nereálne zaplatiť žalobcovi toho času 1.400,- eur a navyše žalobcov vzniknutý nárok na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania. Je matka na materskej dovolenke, pracovne obmedzená 2 maloletými deťmi a bez nejakých vedľajších príjmov, takže žalobcov nárok je pre ňu taktiež nereálny. Ďalej žalovaná podotkla, že žalobca veľmi dobre vie, aká je jej finančná situácia a taktiež vie, že sa jej nedávno narodil syn a aj napriek tomu ešte žiada od nej zaplatiť trovy konania. Žalobca si zrejme neuvedomujeme, že nie je zarábajúci človek, ktorý vedie firmu, ale je matka na materskej s rodičovským príspevkom vo výške, aký uviedla. Ďalej by chcela k danej veci uviesť, že keďže sa nemala kam odsťahovať a žalobcov byt bol prázdny a všetko zariadenie v ňom bolo jej vlastníctvom a nemala motorové vozidlo, ktoré by jej previezlo jej zariadenie na terajšiu adresu, tak žalobca toto jej zariadenie povyhadzoval. Taktiež jej vznikla dosť veľká škoda, a to len preto, lebo si nemala ako tieto veci prevziať. Takto konal bez jej súhlasu. Dodnes jej nie je zrejme, či tieto všetky úplne nové veci naozaj žalobca povyhadzoval, alebo sa stali jeho vlastníctvom a využíva ich on sám alebo nájomníci, ktorým prenajal bytový priestor po jej odchode. 4. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 11.04.2017 v neprítomnosti strán sporu a za účasti právneho zástupcu žalobcu. Žalobca sa na pojednávanie neustanovil, svoju neprítomnosť ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom o odročenie pojednávania nepožiadal. Žalovaná, ktorá mala predvolanie na pojednávanie doručené náhradne v zmysle ust. § 111 ods. 3 CSP, sa na pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovila a nepožiadala ani o jeho odročenie. 5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu. 6. Súd tak na základe dôkazu produkovaného žalobcom, ako aj vykonaných súdom v zmysle ust. § 295 (viď odsek č. 37 odôvodnenia tohto rozsudku), dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 7. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina oddiel: Sro, vložka č. 15684/L zo dňa 02.03.2017 (dôkaz zabezpečený a vykonaný súdom podľa ust. 295 na č. l. 46 spisu), má žalobca od 01.12.2004 zapísaný v obchodnom registri ako predmet činnosti prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom.

8. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. P. F. E. zo dňa 11.04.2017 (dôkaz zabezpečený a vykonaný súdom podľa ust. 295 na č. l. 46 spisu) vyplýva, že v časti A LV je evidovaná stavba súp. č. XXXX - viacúčelová budova súp. č. XXXX postavená na pozemku parcela KN-C č. XXXX a pozemok parcela KN-C č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2, pričom v časti B LV je pod B 10 evidovaný ako výlučný vlastník priestoru č. XX-XX vo vchode č. X na X. p. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach stavby súp. č. XXXX a na pozemku parcela KN-C č. XXX/XXX o veľkosti 3747/72823 žalobca, a to titulom zámenná zmluva č. V XXX/XX zo dňa 18.03.2013-329/13, žiadosť o zápis nebytových priestorov - XXX/XX a S. XXX/XXXX

- návrh na zmenu účelu užívania stavby - XXXX/XX. 9. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli dňa 18.12.2013 zmluvu označenú ako zmluva o nájme nebytového priestoru s odkazom na zákon č. 116/1990 Zb. a na ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmluve sa žalobca zaviazal prenechať žalovanej do užívania nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností evidovanom Okresným úradom P. F. E., katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako: priestor č. XX-XX vo vchode č. X na X. p. v budove súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku parcela KN-C č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku pod domom parcela KN-C č. XXX/XXX o veľkosti 3747/72823, nachádzajúcu sa v k. ú. P. F. E.. Tento predmet nájmu bol ďalej v zmluve opísaný tak, že pozostáva z jednej miestnosti a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, kúpeľňa, WC a chodba. Celková výmera predmetu nájmu predstavuje 37,47 m2. Súčasťou predmetu nájmu sú aj spoločné časti budovy súp. č. XXXX, a to najmä vchody, chodby, schodiská, práčovňa a sušiareň. Ďalej bolo v zmluve uvedené, že nebytový priestor sa prenajíma spolu so zariadením, ktoré tvorí TV, posteľ 2 x, skriňa, mikrovlnná rúra, chladnička, el. varič, pričom súčasťou nebytového priestoru je jeho vnútorné vybavenie, a to kuchynská linka, sanitárna technika a vybavenie. Ďalej bolo uvedené, že žalovaná je oprávnená užívať predmet nájmu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to za účelom vytvorenia oddychových priestorov bez možnosti ďalšieho prenechania predmetu nájmu tretej osobe. (čl. II. body 2.1 až 2.4 zmluvy) Žalobca sa v zmluve zaviazal prenechať žalovanej predmet nájmu vrátane jeho príslušenstva na dobu neurčitú, a to odo dňa 18.12.2013. (čl. III. zmluvy) Žalovaná sa zaviazala platiť žalobcovi nájomné podľa dohody zmluvných strán vo výške 200,- eur a preddavky na úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu (najmä poplatky za spotrebu plynu, vody a stočné, poplatky za spotrebu elektrickej energie, poplatky za odvoz komunálneho odpadu) (ďalej ako „energie“) vo výške 80,- eur, a to mesačne vopred vždy k 22. dňu kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, na ktorý sa povinnosť k úhrade nájomného a energií vzťahuje. (čl. IV. body 4.1, 4.2 a 4.5 zmluvy) Zmluvné strany sa súčasne dohodli, že v prípade omeškania žalovanej s platbou nájomného a energií, sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. (čl. IV. bod 4.6 zmluvy) 10. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné, že žalovaná žalobcovi neuhradila v zmluve zo dňa 18.12.2013 dohodnuté nájomné a preddavky na úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu v súhrnnej výške 280,- eur mesačne za obdobie od február až jún 2014, t. j. v celkovej sume 1.400,- eur (5 mesiacov x 280,- eur) 11. Podľa ust. čl. 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 12. Podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 13. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). 15. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. v znení zákona č. 350/2004 Z. z. účinnom od 01.07.2004, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. [3) § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).] 16. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. v znení zákona č. 540/1991 Zb. účinnom od 20.12.1991, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. [4) napr. zákon č. 429/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch

vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení zákona č. 541/1990 Zb.] 17. Podľa ust. § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. v znení zákona č. 350/2004 Z. z. účinnom od 01.07.2004, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. 18. Podľa ust. § 43b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „SZ“) v znení zákona č. 237/2000 Z. z. účinnom od 01.08.2000, byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. 19. Podľa ust. § 76 ods. 1 SZ v znení zákona č. 479/2005 Z. z. účinnom od 01.11.2005, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. 20. Podľa ust. § 85 ods. 1 SZ v znení zákona č. 416/2001 Z. z. účinnom od 01.01.2003, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. 21. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. 22. Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu [5) § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka] ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu. 23. Podľa ust. § 7 zákona č. 182/1993 Z. z., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou. 24. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 25. Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 26. Podľa ust. § 52 ods. 1 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 27. Podľa ust. § 52 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 28. Podľa ust. § 52 ods. 4 v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 29. Podľa ust. § 118 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory. 30. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 31. Podľa ust. § 544 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 32. Podľa ust. § 544 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 33. Podľa ust. § 663 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 34. Podľa ust. § 671 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

35. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení zákona č. 173/2004 Z. z. účinnom od 15.04.2014, v katastri sa evidujú c) stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré 1. sú označené súpisným číslom, 2. nie sú označené súpisným číslom, 3. sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim, 4. sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom, 5. sú nadzemnými stavbami, a to prienikom ich vonkajšieho obvodu so zemským povrchom alebo priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch; d) byty, rozostavané byty, nebytové priestory a rozostavané nebytové priestory v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim; tieto sa evidujú len v súbore popisných informácií katastra, a to údajmi o číslovaní, vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch. 36. Možno konštatovať, že žalobca si žalobou, pokiaľ ide o zaplatenie sumy 1.400,- eur, uplatňoval proti žalovanej nárok na zaplatenie nájomného a preddavkov na úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu, na zmluvnom základe, a to na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 18.12.2013. Jeho nárok tak z hľadiska právneho posúdenia je potrebné právne kvalifikovať ako nárok na zaplatenie nájomného (podľa ust. § 671 dojednaného v zmysle ust. § 3 ods. 3 a § 7 zákona č. 116/1990 Zb.) a úhrad za služby spojené s užívaním predmetu nájmu (ako odplatu za plnenie povinnosti žalobcu ako prenajímateľa podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené). 37. Pokiaľ ide o charakter zmluvného vzťahu uzavretého medzi stranami sporu, ako základu žalovaného nároku, súd konštatuje, že žalobca zmluvu o nájme nebytového priestoru zo dňa 18.12.2013 nepochybne uzatváral a plnil v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (viď jeho predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri) a žalovaná na druhej strane nepochybne pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S poukazom na cit. ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 možno uzavrieť, že v danom prípade medzi stranami sporu uzavretú zmluvu o nájme nebytového priestoru je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu. Možno tiež konštatovať, že v prejednávanej veci išlo v zmysle ust. § 290 o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovanou) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 38. Súd sa v danom prípade zaoberal otázkou platnosti predmetnej zmluvy o nájme nebytového priestoru (ako to aj dal na pojednávaní do pozornosti žalobcovi v rámci plnenia povinnosti podľa ust. § 181 ods. 2 . V súvislosti s nastolenou otázkou možno konštatovať, že v danom prípade predmetom nájmu bol priestor č. XX-XX vo vchode X na X. p. viacúčelovej budovy súp. č. XXXX (vrátane k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadenia tejto budovy a na pozemku zastavaného touto budovou o veľkosti 3747/72823, ktorý však nemôže byť samostatne spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, keďže s ním nie je možné oddelene od samotného priestoru č. 12-10 disponovať, čo vyplýva z ust. § 13 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.) ako je tento ako samostatný predmet vlastníckych vzťahov evidovaný v časti B LV č. 2060 vedenom pre k. ú. P. F. E.. Aj napriek skutočnosti, že súd nemal k dispozícii platné kolaudačné rozhodnutie príslušného stavebného úradu týkajúce sa predmetu nájmu podľa dotknutej nájomnej zmluvy, prihliadajúc na zápis predmetného priestoru v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako (len) priestoru č. XX-XX (teda nie ako bytu), ako aj titulu nadobudnutia vlastníctva žalobcu k predmetu nájmu v čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy - žiadosť o zápis nebytových priestorov - XXX/XX a napokon vychádzajúc z toho, že podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. sa v katastri evidujú okrem stavieb samostatne byty a nebytové priestory, pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že v danom prípade predmetom dotknutej nájomnej zmluvy bol nebytový priestor (to napokon korešponduje aj s právnou kvalifikáciou žalobcu, že dotknutá nájomná zmluva podlieha režimu zákona č. 116/1990 Zb.). V zmysle cit. ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Z. z. možno prenajať nebytové priestory len na účely, na ktoré sú stavebne určené, pričom z hľadiska tohto určenia treba v zmysle zákonného odkazu na ust. § 85 ods. 1 SZ vychádzať z kolaudačného rozhodnutia (podľa ust. § 76 ods. 1 SZ). V prípade nebytového priestoru možno nepochybne konštatovať, že tento nie je účelovo určený na trvalé bývanie (tomu zodpovedá aj napr. legálna definícia nebytového priestoru podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého nebytovým priestorom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie) Rovnako je k tomu možné dospieť aj argumentáciou a contrario vychádzajúc z legálnej definície bytu podľa ust. § 43b ods. 4 SZ, v zmysle ktorej je na účely trvalého bývania určený byt ako obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, z čoho možno vyvodiť, že na účely trvalého bývania nie je stavebne určený nebytový priestor. Pre účely prejednávanej veci možno uzavrieť, že

predmet nájmu podľa dotknutej zmluvy o nájme uzavretej stranami sporu nebol stavebne určený na trvalé bývanie. 39. Pokiaľ ide o účel nájmu (ako podstatnej náležitosti zmluvy o nájme nebytového priestoru podľa cit. ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.; bez ktorého dojednania v zmluve o nájme nebytových priestorov by táto v zmysle ust. § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. bola neplatná, pričom súčasne pre platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov sa vyžaduje písomná forma podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.), tento bol uvedený (dojednaný) v ust. čl. II. bod 2.4 dotknutej zmluvy o nájme nebytového priestoru uzavretej medzi stranami sporu, a to tak, že žalovaná ako nájomca je oprávnená užívať predmet nájmu v súlade so všeobecne záväznými predpismi, a to za účelom vytvorenia oddychových priestorov. Súd však vychádzajúc jednak z obsahu samotnej zmluvy o nájme, ako aj z obsahu vyjadrenia žalovanej k žalobnému návrhu doručeného súdu dňa 17.08.2015, dospel k záveru, že strany sporu (ako zmluvné strany) dojednaním v ust. II. bod 2.4 zmluvy o nájme zastierali pravý účel, na ktorý bol žalovanej predmet nájmu prenechaný žalobcom do užívania, a to možnosť možno trvalého uspokojovania potrieb bývania žalovanej, čím obchádzali zákon (ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., ako aj ust. § 85 ods. 1 SZ). Totiž, ako už bolo vyššie uvedené, nebytový priestor nemožno podľa stavebno-právnych predpisov užívať na účely trvalého bývania. Súd vyvodil uvedený záver jednak na základe opisu predmetu nájmu v dotknutej zmluve o nájme nebytového priestoru, kde je predmet nájmu opísaný zásadne ako bytový priestor (súd poukazuje, že tak strany sporu nespochybňovali v konaní, že by tento opis predmetu nájmu nezodpovedal skutočnosti a ani z vykonaného dokazovania nevyšiel najavo opak), teda ako jedna miestnosť spolu s jej príslušenstvom - kuchyňou, kúpeľňou, WC a chodbou. Aj zariadenie predmetného nebytového priestoru uvedené v ust. čl. II. bode 2.3 zmluvy (TV, posteľ 2 x, skriňa, mikrovlnná rúra, chladnička, el. varič) a vnútorné vybavenie (kuchynská linka, sanitárna technika a vybavenie) nasvedčujú tomu, že predmetný nebytový priestor ako predmet nájmu bol nepochybne prenechaný žalobcom žalovanej do užívania za účelom zabezpečenia trvalého bývania žalovanej. Bolo by absurdné domnievať sa o opaku tohto záveru a vychádzať z toho, že žalovaná (spolu so svojou maloletou dcérou) mala užívať (užívala) predmetný nebytový priestor len na účel vytvorenia oddychových priestorov (teda súd sa len môže domnievať, že zrejme len akési príležitostné útočisko) pričom svoje potreby bývania mala zabezpečovať inak. Súd v kontexte tohto poukazuje na tvrdenia žalovanej v podanom vyjadrení k žalobe, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaná vnímala užívanie predmetného nebytového priestoru ako bytu a že nemala iný bytový priestor, v ktorom by zabezpečovala potreby svojho bývania, ako aj bývania svojej maloletej dcéry [žalovaná výslovne vo vyjadrení uviedla: „V mesiaci máj mi navrhovateľ (majiteľ bytového priestoru) oznámil, že už dlhšie čakať na peniaze za nájomné nebude a že sa mám pomaly vysťahovať... V mesiaci máj, keď mi navrhovateľ oznámil, že sa musím vysťahovať, som bola zúfala, lebo som nemala kam ísť s mojou malou dcérkou, nemám rodinu, ktorá by mi pomohla.“]. Súd si skutočne nevie predstaviť užívanie nebytového priestoru, v ktorom sa nachádza také vybavenie ako kúpeľňa, WC, kuchynská linka, varič, mikrovlnná rúra, chladnička, postele, skriňa, TV, žalovanou spolu s jej maloletou dcérou len ako oddychovej zóny, ktorá nezabezpečuje potrebu trvalého bývanie užívateľa tohto nebytového priestoru, a to aj s prihliadnutím na to, že dotknutá zmluva o nájme nebytového priestoru bola uzavretá na dobu neurčitú. Súd mal rovnako za to, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaná vstupovala do zmluvného vzťahu s ním za účelom zabezpečenia potrieb jej trvalého bývania, ako aj trvalého bývania jej dcéry a súčasne zjavne vedomý si toho, že nebytový priestor nie je možné v súlade s právnym poriadkom užívať na účel trvalého bývania, uzavrel so žalovanou zmluvu o nájme nebytového priestoru s uvedením účelu nájmu - vytvorenie oddychových priestorov. 40. Vzhľadom k tomu, že strany sporu svojim dvojstranným právnym úkonom - dotknutou zmluvou o nájme nebytového priestoru - obchádzali zákon, ako to bolo uzavreté v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, súd podľa cit. ust. § 39 považoval dotknutú zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú stranami sporu dňa 30.10.2014 za absolútne neplatný právny úkon (na absolútnu neplatnosť súd prihliada z úradnej moci bez toho, aby neplatnosť namietali sporové strany). 41. Podľa cit. ust. § 216 ods. 1 (do 30.06.2016 ust. § 153 ods. 2 O.s.p.) je súd pri rozhodovaní vo veci viazaný žalobným návrhom. Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. Zároveň súd poukazuje na znenie cit. ust. čl. 8 Základných princípov CSP, teda na to, že žalobca je v žalobnom návrhu povinný označiť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t. j. označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu v konaní) zo žalobcom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli

žalobcom produkované a na základe týchto žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného žalobcom tvrdeného skutkového stavu. 42. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 1.400,- eur na zmluvnom základe, teda ako nárok vzniknutý mu na základe dotknutej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej stranami sporu dňa 30.10.2014, ktorému na strane žalovanej zodpovedá zmluvná povinnosť sumu 1.400,- eur titulom v zmluve dojednaného nájomného (v sume 1.000,- eur) a preddavkov na úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu (v sume 400,- eur). Z dôvodu konštatovanej neplatnosti dotknutej zmluvy o nájme nebytových priestorov však žalobcovi ním žalobou uplatnený zmluvný nárok (pohľadávka) nevznikol a žalovanej nevznikla tomuto uplatnenému zmluvnému nároku žalobcu zodpovedajúca zmluvná povinnosť (zmluvný peňažný záväzok), a preto súd viazaný žalobným návrhom podľa cit. ust. § 216 ods. 1 žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.400,- eur zamietol. Keďže žalobcovi žalobou uplatnená pohľadávka nevznikla, nemohol mu vzniknúť ani nárok na jej príslušenstvo (§ 121 ods. 3 , a to nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne: zo sumy 280,- eur od 23.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.04.2014 do zaplatenia a zo sumy 280,- eur od 23.05.2014 do zaplatenia, a preto súd žalobu aj v časti, ktorou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol. 43. Napokon pokiaľ ide o žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty (podľa ust. § 544 vo výške 0,05 % za každý deň omeškania: zo sumy 280,- eur od 23.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 280,- eur od 23.04.2014 do zaplatenia a zo sumy 280,- eur od 23.05.2014 do zaplatenia, súd vychádzajúc zo svojho záveru o absolútnej neplatnosti dotknutej zmluvy o nájme nebytových priestorov mal za to, že táto neplatnosť postihla dotknutú zmluvu v celom jej rozsahu, teda vrátane dojednania zmluvných strán v ust. čl. IV. bodu 4.6 zmluvy o zmluvnej pokute. Túto časť zmluvy nemožno logicky oddeliť od jej zvyšného obsahu (§ 41 , keďže právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty sa viazalo na porušenie peňažných záväzkov žalovanej podľa zmluvy, ktoré jej v dôsledku konštatovanej neplatnosti zmluvy nevznikli. Súd teda žalobu aj vo zvyšnej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. 44. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Žalovaná bola v prejednávanej veci nesporne úspešná v celom rozsahu, a preto by bolo namieste priznanie jej nároku na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 . V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady žalovanej vylučovalo to, že žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).