Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9P-75-2016.pdf
PDF · 135.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/75/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v konaní pred sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: V.N., nar. XX.XX.XXXX a E.N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u otca, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov: matky - T.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, I. E. XXX, otca T.. M.N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, A., zast. NIKU & partners, s.r.o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava o návrhu starých rodičov: O. O., nar. XX.XX.XXXX a N. O., nar. XX.XX.XXXX., obaja bytom M. M. XXXX/X, L., obaja zastúpení JUDr. Soňa Markovičová, Kissová, advokátka, Nám. SNP 13, Bratislava na úpravu styku maloletých detí so starými rodičmi, takto
rozhodol:
Súd upravuje styk starých rodičov O. O., nar. XX.XX.XXXX. a N. O., nar. XX.XX.XXXX . s maloletými deťmi Y. a to V., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX. tak, že títo sú oprávnení stretávať sa s maloletými vždy v bydlisku maloletých a za prítomnosti otca maloletých :
- každú poslednú nedeľu v mesiaci od 10.00 hod do 18.00 hod s výnimkou 31. a 32. kalendárneho týždňa a 24.12.,
- počas vianočných sviatkov 26.12. od 11.00 hod do 17.00 hod.
Starí rodičia sú povinní dostaviť sa na styk do miesta bydliska maloletých detí v čase úpravy styku.
Otec je povinný maloleté deti na styk so starými rodičmi riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 14.04.2016 žiadali navrhovatelia - starý rodičia maloletých detí Y. V. a E., aby súd upravil ich styk s maloletými a to každý druhý mesiac vždy v druhý piatok v mesiaci, kedy sú oprávnení maloleté deti o 17.00 hod. prevziať do nedele do 17.00 hod, kedy sú povinní deti odovzdať otcovi, každý rok v dňoch od 09.08. od 9.00 hod do 18.08. do 20.00hod.
2. Návrh odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 01.10.2014, č. k. 25P 278/2013-73 bolo rozvedené manželstvo ich dcéry, matky maloletých. Maloleté deti boli zverené do starostlivosti otca. Ich dcéra má upravený styk s maloletými na základe tohto rozhodnutia, pričom prebieha konanie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na OS Malacky pod sp. zn. 9P 146/2015. Do styku matky s maloletými deťmi nechcú zasahovať a súdom vymedzený časový priestor ponechávajú na jej realizáciu sa s deťmi. Dôvodom na zverenie maloletých detí do starostlivosti otca je skutočnosť, že ich dcéra trpí psychickou chorobou, ktorá jej neumožňuje zabezpečovať každodennú starostlivosť o maloleté deti. V čase trvania manželstva dcéry sa pravidelne stretávali s maloletými, najmä so straším V., či už u nich doma v L., alebo na ich chate v L.. Mali vytvorený silný citový vzťah,
maloletý bol v ich prítomnosti spokojný a veselý. Od roku 20014 vlastnia chatu v I., ktorú vnuci žiaľ ešte nepoznajú. Chalupa má veľký pozemok a je dostatočne veľká na trávenia víkendov a prázdnin s vnukmi. Uviedli, že majú dostatok priestoru a možností na aktívne a zmysluplné vyžitie sa s vnukmi s cieľom nadviazať a následne rozvíjať ich pretrhnuté vzťahy. Ako rodičia matky maloletých ťažko nesú rozpad jej manželstva ako aj jej stanovenú diagnózu. Majú záujem aspoň čiastočne sa podieľať na rozvoji osobnosti vnúčat a prispievať k ich zdravému duševnému vývoju. Vnúčatá majú veľmi radi, mrzí ich že po rozvode manželstva prišlo k pretrhnutiu väzieb medzi nimi. Nie je im umožnené sa s vnukmi stretávať. Vlastnia osobné motorové vozidlo, sú mobilní a vnukov si môžu vyzdvihnúť v mieste ich bydliska. Niekoľko dňový pobyt u nich doma, alebo na chalupe, kde sa môžu navzájom sebe venovať, rozprávať sa spolu, hrať sa alebo inak rozvíjať zručnosti potrebné pre život, bude pre ich vývoj prospešný. Vzájomná komunikácia medzi nimi a otcom maloletých nie je žiadna, čo má za následok, že kontakt vnukov so starými rodičmi je veľmi sporadický a do budúcna neistý. Takéto konania dospelých nie je možné považovať za konanie, ktoré je v najlepšom záujme maloletých detí. Pomery v rodine maloletých vyžadujú súdnu úpravu styku starých rodičov s maloletými.
3. Otec vo vyjadrení k návrhu uviedol, že zabezpečuje starostlivosť o obidve maloleté deti na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/278/2013-73 zo dňa 1.10.2014, ktorým súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. Reálne však samostatne zabezpečuje starostlivosť o maloletých od júla 2013 na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31.7.2013 o nariadení predbežného opatrenia č.k. 25P/207/2013-52, ktorým súd dočasne zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. U matky maloletých detí v danom období eskalovali vážne zdravotné problémy z dôvodu ktorých bola matka nedobrovoľne hospitalizovaná na psychiatrickej klinike LFUK a UNB, Nemocnica Staré Mesto, pričom v dôsledku vážneho zhoršenia jej zdravotného stavu bolo dňa 24.6. 2013 vydané uznesenie, č.k. Pu 146/2013 - 7, ktorým súd určil, že prevzatie matky do ústavnej liečby má zákonné dôvody. V tom čase som bol nútený odsťahovať sa spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti a ochrániť ich pred vážnymi rizikami vyplývajúcimi z matkinho správania spôsobeného jej zdravotným stavom a pred jej výrazne negatívnym pôsobením na psychický vývin detí. V konaní pred Okresným súdom Bratislava IV č.k. 25P/207/2013 bolo nariadené znalecké dokazovanie v rámci ktorého bol vypracovaný znalecký posudok č. 21/2014 zo dňa 30.03.2014, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu, toxikománie, gerontopsychiatria) MUDr. W. I.. Znalkyňa vyšetrila všetkých účastníkov konania. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že matka nie je vzhľadom k svojmu duševnému stavu schopná sa spoľahlivo, samostatne a sústavne starať o deti, nakoľko u matky bola diagnostikovaná závažná psychická porucha s príznakmi schizofrénie a príznakmi afektívne emotívnej poruchy. Znalec ďalej konštatoval, že matkin stav nie je dostatočne kompenzovaný a stabilizovaný. Znalec odporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca s tým, že styk maloletých detí s matkou môže byť realizovaný iba za prítomnosti otca. Okresný súd Bratislava IV svojim rozhodnutím zo dňa 01.10. 2014, č.k. 25/278/2013-73 určil matke (dcére navrhovateľov) právo stretávať sa s maloletými deťmi vždy za prítomnosti otca a to: každý týždeň v utorok a štvrtok v čase od 16.30 hod. do 18.30 hod každú nepárnu kalendárnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod s tým, že táto úprava styku neplatí v dňoch 24.12., 25.12., 31.12., 1.1., 6.1., vo Veľkonočný pondelok a v 31. a 32. kalendárnom týždni v roku. Súd určil, že matka je ďalej oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: každý párny kalendárny rok dňa 24.12. v čase od 15:00 hod. do 18.00 hod, dňa 31.12. v čase od 16.30 hod. do 18.30 hod. a dňa 6.1. v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok dňa 25.12. v čase od 15:00 hod. do 18.00 hod, dňa 1.1. v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 6.1. v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. každý rok vo Veľkonočný pondelok v čase od 15.00 hod do 18.00 hod. Súd určil, že otec je povinný maloleté deti k styku riadne pripraviť a odovzdať matke v mieste jej bydliska v čase úpravy styku.
4. V súvislosti s návrhom starých rodičov maloletých detí na úpravu styku s maloletými otec konštatoval, že návrh obsahuje nepravdivé tvrdenia, ktoré sú v rozpore s realitou. Nie je pravdou, že starým rodičom nie je umožnené stretávať sa s maloletými. Otec žiadnym spôsobom neobmedzujem ich právo na styk s maloletými deťmi. Starí rodičia majú možnosť realizovať styk s maloletými v určenom čase, kedy je matka oprávnená stretávať sa s maloletými. Starí rodičia toto právo nevyužívali a naďalej na základe vlastného rozhodnutia ani nevyužívajú. Za posledné obdobie viac ako 18 mesiacov starí rodičia prejavili záujem vidieť deti iba jedenkrát dňa 25.12. 2016. V telefónnom rozhovore , v ktorom s matkou maloletých riešili detaily návštevy matky plánovanej na 25.12.2016 u nej doma, mu matka oznámila, že počas stretnutia budú prítomní aj starí rodičia maloletých detí. Otec uvádza, že na túto informáciu reagoval pozitívne,
konštatoval: „Super! Však ja s tým nemám problém". V danom čase, nemal vôbec žiadnu informáciu o návrhu starých rodičov a postoj, ktorý vyjadril bol absolútne úprimný a nemôže byť v žiadnom prípade ani zo strany starých rodičov označený ako účelový. V súvislosti s možnosťou realizácie styku starých rodičov s maloletými deťmi sa ho starí rodičia za posledné viac ako dva roky nepokúsili kontaktovať v snahe dohodnúť sa na stretnutí s mal. deťmi tak, aby to bolo vyhovujúce pre nich ako starých rodičov, ale zároveň zohľadňujúce potreby a želania maloletých detí. Celá „snaha" starých rodičov o stretnutie s deťmi spočívala v dvoch direktívnych, nepravdivo osočujúcich mailoch zo dňa 01.07. 2015 a zo dňa 07.07.2014. Vzhľadom na situáciu a okolnosti daného obdobia, bola v oboch prípadoch starými rodičmi navrhovaná forma styku pre maloleté deti nanajvýš nevhodná. Pre upokojenie situácie sa však snažil nájsť riešenie ako zabezpečiť stretnutie starých rodičov s maloletými deťmi. Jeho návrh, že dňa 30.8.2014 privezie deti do Lučenca (plánoval dovolenkovať s deťmi v danom čase cca 50 min cesty autom od miesta bydliska starých rodičov), aby mohli realizovať styk počas celého dňa, neakceptovali. Argumentácia starej matky nebola relevantná, pretože ňou spomínané stretnutie detí s matkou bolo realizované v inom (náhradnom) termíne. Vyslovil názor, že v prípade, ak by starí rodičia zohľadňovali prioritne záujmy maloletých detí a mali nezištný, skutočný záujem udržiavať s nimi kontakt, tak by s navrhnutým stretnutím súhlasili a toto realizovali. Otec uviedol, že starí rodičia majú možnosť rozvíjať pretrhané vzťahy s vnukmi. Keď sa snažil zisťovať od matky maloletých detí, prečo starí rodičia nemajú záujem stretnúť sa s deťmi, dostal od matky odpovede v zmysle: „Oni sú na teba nahnevaní.", „Oni nikdy nevstúpia do tvojho bytu, lebo sa na teba hnevajú." a pod.. Keď sa spýtal matky počas letného obdobia, prečo neprídu starí rodičia aspoň v sobotu a nerealizujú stretnutie niekde vonku (napríklad v ZOO a pod.) matka uviedla odpoveď v zmysle „Oni sa nebudú podriaďovať tvojím návrhom". Takýto prístup je v rozpore s formálne deklarovanou snahou starých rodičov a v konečnom dôsledku negatívne vplýva na situáciu v rodine, ktorú deti bezpochyby citlivo vnímajú. Konštatoval, že ho mrzí, že starí rodičia si namiesto snahy o upokojovanie rodinnej situácie, komunikáciu a snahu o postupné budovanie dôvery zvolili formu podania návrhu na súd. Je presvedčený, že takáto forma nie je v žiadnom prípade pre maloletých prospešná a nijako nesúvisí so záujmami maloletých detí. Uviedo, že má obavy, že starí rodičia nemajú úprimný záujem na postupnej obnove komunikácie a budovaní vzťahov a dôvery s ním v prospech maloletých detí. Ak by bol u nich prioritný záujem o deti, je presvedčený, že by volili iný postup ako podanie návrhu bez akejkoľvek snahy o dohodu respektíve bez využívania existujúcej možnosti styku.
5. Ďalej uviedol, že tento návrh vníma v súvislostí s prebiehajúcim konaním vedeným pod sp. zn. 9P/146/2015 o úprave realizácie stretnutí matky s maloletými deťmi ako možnú snahu starých rodičov na rozšírenie možností matky na stretávanie sa maloletými deťmi. Túto skutočnosť naznačuje aj starými rodičmi navrhovaný rozsah styku počas letným prázdnin, ktorý sa prevažne zhoduje s časom, kedy platí výnimka pri realizácii styku detí s matkou a styk vtedy neprebieha. Podstatnou skutočnosťou, ktorá je v prioritnom záujme detí, je vnímanie starých rodičov maloletými deťmi. Keď maloleté deti informoval, že na stretnutí s matkou u nej dňa 25.12. 2016 budú prítomní aj starý rodičia, zneisteli a mali zo stretnutia obavy. Najmä starší syn Dominik si pamätá negatívne pôsobenie starých rodičov. Starí rodičia vo svojom návrhu egoisticky ignorujú želania a vôľu maloletých detí podobne, ako to urobili v minulosti už niekoľko krát. Starí rodičia vo svojom návrhu taktiež konštatujú, že by sa „chceli podieľať na rozvoji osobnosti ich maloletých vnúčat a prispieť k ich zdravému všestrannému vývoju" zároveň uvádzajú, že „ťažko nesú rozpad manželstva". K tomuto tvrdeniu starých rodičov konštatoval, že v minulosti práve starí rodičia vyvolávali situácie, ktoré veľmi negatívne, až fatálne vplývali na maloleté deti a na ich rodinu. Jednalo sa o dlhodobé, systematické negatívne pôsobenie na našu rodinu ešte v čase, keď s matkou boli zosobášení a žili v spoločnej domácností. Výraznou mierou prispeli k rozpadu našej rodiny a veľmi negatívne ovplyvnili prístup k liečbe ich dcéry - matky maloletých detí. 6. Pre úplnosť považoval otec za potrebné oboznámiť súd s dôležitými skutočnosťami, ktoré súviseli s vývojom ich rodinnej situácie a mali bezprostredný vplyv na maloleté deti. Matka zaznamenala prvý krát výrazné zhoršenie jej zdravotného stavu v auguste 2012. Toto zhoršenie vyústilo až do hospitalizácie na psychiatrickej klinike v Ružinove. Starí rodičia počas hospitalizácie pôsobili na matku veľmi negatívne. Žiadali matku, aby podpísala reverz a z nemocnice odišla. Podali podnet na prešetrenie oprávnenosti hospitalizácie na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Prípadom sa zaoberala primárka kliniky MUDr. C., ktorá sa snažila starým rodičom situáciu vysvetliť a zorganizovať stretnutie, na ktoré však starí rodičia odmietli prísť. Aj ošetrujúci lekár MUDr. U. v prepúšťacej správe konštatoval, že „Motivácia pacientky k liečbe je komplikovaná aj
nekritickým postojom jej rodičov,..." Negatívne a manipulatívne pôsobenie rodičov pokračovalo aj po prepustení matky maloletých detí z nemocnice. Starí rodičia maloletých detí matke denne telefonovali a vyvíjali na ňu rôzne formy nátlaku, prípadne chodili osobne na návštevu k nim keď nebol otec doma a za prítomností detí, na ňu vyvíjali nátlak v rôznych témach (že jej vybavia iného lekára, nech príde do L. aj s deťmi, že sa na mesiac nasťahujú k nám a pod). Spôsoby, akým starí rodičia vstupovali do ich rodiny, ubližovali matke, naštrbovali ich vzájomnú manželskú dôveru. Všetko sa to dialo priamo v prítomností maloletých detí, absolútne bez ohľadu na ich záujmy. Spôsob, aký si starí rodičia zvolili, bol aj pre ich psychicky chorú dcéru, ten najhorší možný. Prejavom matkinho ochorenia bolo aj jej „presvedčenie", že ľudia v jej okolí jej robia zle. O otcovi sa domnievala že ju mal týrať a biť, čo bola absolútna lož. Starí rodičia sa však neštítili využiť, resp. zneužiť jej chorobu k tomu, aby naše spoločné manželstvo narušili a podporovali ju v týchto názoroch a neustále jej takéto informácie podsúvali. Zároveň matku manipulačným spôsobom viedli k tomu, aby nebrala lieky. Zo začiatku jej sľubovali, že ak získa originály psychiatrických správ z nemocnice a svoju zdravotnú dokumentáciu od ambulantnej psychiatricky MUDr. C., „vybavia jej lekára a potom už nebude musieť brať lieky". Pod vplyvom starých rodičov matka postupne prestala užívať lieky. Jej stav sa zhoršil natoľko, že musela byť opakovane tento krát nútene hospitalizovaná na psychiatrickej klinike M. dňa 21.6.2013. Situácia už bola pre deti natoľko neúnosná, že som bol nútený sa s deťmi odsťahovať so spoločnej domácnosti. Vyslovil presvedčenie, že keby nebolo pôsobenia starých rodičov matky, situácia by bola oveľa únosnejšia a je veľmi pravdepodobné, že by sa liečba matky vyvíjala pozitívnym smerom. Pôsobenie starých rodičov vnímala veľmi negatívne aj vtedajšia matkina ambulantná psychiatrická MUDr. C., ktorá túto skutočnosť uviedla aj vo svojich lekárskych správach. V lekárskom potvrdení zo dňa 11.4. 2013 uvádza: „...tlak rodičov a ďalších príbuzných orientovaný proti spolupráci so psychiatrom" alebo lekárskej správe zo dňa 6.8.2013 o.i. konštatuje „...rodičia ju (matku) viedli ako zdravú k vynechaniu liekov, pravidelne sa vyhrážali UPPDZP... ". Po ukončení hospitalizácie matky a po žiadosti o rozvod starí rodičia pokračovali vo veľmi negatívnom pôsobení, ktoré zasahovalo výrazne aj maloleté deti. Starí rodičia neustále zasahovali do snahy o pokojné nastavenie vzťahov detí s matkou aj po rozvode. Jeho ako otca vykresľovali pred matkou a deťmi vo veľmi negatívnom svetle. Matka aj dôsledkom pôsobenia starých rodičov nadobudla pocit, že sa jej snažím zámerne ublížiť, stratila voči mne akúkoľvek dôveru. Dávali jej rady napr. „že má lákať deti, aby nechceli odísť od nej, po skončení realizácie styku", „že má na mňa (otca) volať políciu" (čo sa aj reálne udialo) a pod.. Nahovorili ju, aby podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia (sp.zn. 25P/347/2013) na Okresnom súde Bratislava IV, v ktorom matka preukázateľne zavádzala súd (čo Okresný súd Bratislava IV aj neskôr Krajský súd zohľadnili a matkin návrh v plnom rozsahu zamietol). V danom konaní (ale aj v iných) navrhovala matka predvolať starých rodičov na výsluch ako dôkaz „že otec som sa mal údajne priznať k tomu, že som matku bil". Dňa 30.11. 2013 sa bez súhlasu a informovania nasťahoval do spoločného bytu starý otec detí na ulici Z. a prispieval k vyhrocovaniu celej situácie. Správal sa konfliktne a niekoľkokrát sa mu vyhrážal fyzickým útokom a to bez ohľadu na prítomnosť maloletých. Starší V. niekoľko krát verbalizoval obavy z pôsobenia starého otca a žiaľ si mnohé tieto situácie pamätá až do súčasnosti. V novembri 2013 sa matke podarilo získať lekárske potvrdenie, aké jej sľubovali jej rodičia, „že jej vybavia inú diagnózu a že nebude musieť brať lieky". MUDr. Y., ktorá bola jej nová ambulantná psychiatrička vystavila matke potvrdenie, v ktorom konštatovala (stanovila) diagnózu „depresívna porucha ťažká", a to v úplnom rozpore so závermi s predchádzajúcich dvoch psychiatrických kliník a so záverom predchádzajúcej ambulantnej psychiatričky. Toto potvrdenie matka použila o.i. aj vo vyššie uvedenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podala. Aktuálne má matka pôvodnú diagnózu, ktorú jej diagnostikovali psychiatrické kliniky, čiže je možné brať ako fakt, že predkladané potvrdenie nebolo v súlade s reálnym obrazom matkinho ochorenia. Reálny obraz o matkinom ochorení je zásadný a kľúčový pre maloleté deti, akékoľvek možné snahy, ktoré starí rodičia vyvíjali s cieľom zakryť tieto skutočnosti, sú pre mal. deti ohrozujúce. Čo i len deklarovaný zámer starých rodičov na zakrytie reálneho obrazu matkinho zdravotného stavu vníma ako bezprostredné ohrozenie maloletých detí. Otec vyslovil presvedčenie, že úpravou styku, ktorú požadujú v návrhu, majú záujem skryte využiť aj v prospech matky a umožniť jej tak realizovať ďalší styk s deťmi, pričom existuje reálna obava, že bez prítomnosti starých rodičov. Vzhľadom na vyššie uvedený prístup a zľahčovanie a zakrývanie reálneho zdravotného stavu matky vníma otec toto riziko pre maloletých ako neakceptovateľné. Matka maloletých detí ho v danom čase atakovala nie len osobne za prítomnosti detí a často krát starých rodičov ale aj mailom, pričom stará matka maloletých detí bola prevažnej väčšine na kópii nespočetného množstva mailovej komunikácie prebiehajúcej medzi mnou a matkou. V tejto
komunikácii sa matka snažila rôznymi útočnými spôsobmi presadiť svoje záujmy, ktoré boli v rozpore so záujmami detí. Stará matka žiadnym spôsobom nezasiahla. Na vykreslenie reálneho obrazu pôsobenia starých rodičov uviedol príklad zo dňa 26.12.2013. Mailom sa s matkou dohodol na stretnutí matky s mal. deťmi v mieste jej bydliska (v spoločnom byte na Š. Králika). Prítomní mali byť aj starí rodičia zo strany matky. Stretnutie malo prebehnúť v čase 10.00 - 16.00. Tušiac problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť, bola s ním pri snahe o vyzdvihnutie detí prítomná aj jeho matka. Starí rodičia spolu s matkou mu odmietali deti odovzdať. Situácia bola kritická, matka a starí rodičia kričali na neho, deti úpenlivo plakali - chceli ísť ku otcovi, ale starí rodičia spolu s matkou im bránili. Nakoniec sa mu podarilo spolu s jeho matkou zobrať deti do náručia a bez oblečenia a topánok boli nútení doslova utiecť z bytu. Táto trauma zostala v deťoch hlboko vrytá a pamätajú si ju obaja maloletí až do súčasného obdobia. O tejto dramatickej situácii dňa 29.12.2013 informoval aj UPSVaR Bratislava IV. Ani po rozvode manželstva starí rodičia svoje správanie nekorigovali v prospech maloletých detí. Naďalej pokračovali v negatívnom pôsobení na rodinnú situáciu. Ako príklad uviedol situáciu z obdobia niekoľko mesiacov po rozvode, kedy potreboval zabezpečiť nové stabilné prostredie pre maloleté deti. Chcel riešiť dovtedajšie provizórne bývaním v podnájme a chcel vytvoriť deťom stabilné prostredie (nový byt s vlastnou izbou pre mal. deti). Matka od augusta roku 2013 bez akéhokoľvek nároku na kompenzáciu z mojej strany užívala 3 izbový spoločný byt, ktorý bol v podielovom vlastníctve (obaja vlastnili 1/2 podiel). Stará matka začala zasahovať do tejto situácie a oznámila mu, že „ona bude riešiť všetku komunikáciu súvisiacu s predajom". V snahe situáciu riešiť v prospech detí, sa otec snažil so starou matkou ohľadne predaja komunikovať. Stará matka sa nereálnymi požiadavkami snažila blokovať predaj bytu, čo sa jej darilo a predaj trval viac ako 6 mesiacov. Dokonca stará matka navrhla spôsob predaja, pri ktorom by matka (jej dcéra), dostala výrazne viac ako nárokovateľných 50%. Správanie starej matky detí bolo v rozpore s prioritným záujmom detí, stará matka si to uvedomovala, napriek tomu striktne a nekompromisne preferovala záujmy matky (svojej dcéry). 7. Ďalej uviedol, že nie je v záujme maloletých detí forma realizácie styku, ktorú starí rodičia navrhujú. Tá je pre maloleté deti absolútne nevhodná a to z viacerých dôvodov. Starí rodičia sa dlhodobo nezaujímali a nezaujímajú ako deti žijú, aké sú ich dennodenné aktivity, aké je ich vnímanie a či by sa vôbec cítili komfortne, ak by mali realizovať stretnutia podľa ich návrhu. Nie je v záujme maloletých detí cestovať niekoľko hodín, realizovať stretnutie v neznámom prostredí so starými rodičmi, z ktorých majú obavy a ktorí sa ani nepokúsili získať ich dôveru i keď túto možnosť mali. V návrhu starí rodičia požadujú taký rozsah a formu styku, ktorá nasvedčuje skôr o iných zámeroch, ako prioritnom záujme maloletých detí a snahe podieľať sa na ich rozvoji. Poukázal na pomerne vysoký vek starého otca maloletých, ktorý už v čase keď boli s matkou spolu, odmietal šoférovať za zníženej viditeľnosti . Predpokladám, že jeho problém so zrakom sa medzičasom mohol len zhoršiť. Starí rodičia priamo v návrhu uvádzajú zámer si deti vyzdvihnúť autom, pričom rozsah styku požadujú nastaviť tak, že nie je možné sa vyhnúť situácii, aby starý otec neviedol motorové vozidlo počas zníženej viditeľnosti. Maloletí sú veľmi živí a hraví. Starostlivosť o nich je náročná, je to aktivita, ktorú je treba vykonávať s láskou, porozumením a najmä s veľkou trpezlivosťou. V záujme maloletých detí je potrebné uviesť aj postoje a prístup starého otca maloletých detí. Starý otec viac krát uviedol počas stretnutí s maloletými poznámky v zmysle „...moja výchova by vyzerala inak, ak by to bolo podľa mňa", „Keby toto spravili mne! To by videli (mal. deti)! Ako si toto môžu deti voči rodičovi dovoliť?!" a pod. Ďalej uviedol, že správanie starej matky v mnohom pripomínalo správanie matky, v čase, keď sa u matky prejavovali ataky matkinho psychického ochorenia. Dvaja lekári, ktorí priamo komunikovali so starými rodičmi (primárka MUDr. C. a ambulantná psychiatrická MUDr. Knollmayerová) uviedli, že sa často stretajú zo situáciou, kedy sa takéto psychické ochorenie dedí a majú pocit, že u starej matky maloletých detí „beží pravdepodobne tiež nejaká forma psychického ochorenia". Nasvedčoval by tomu aj prístup starej matky, počas prvej hospitalizácie matky, kedy odmietla prísť do nemocnice na vysvetľovacie stretnutie, ktoré klinika chcela realizovať, v prospech matky. Stará matka priamo ošetrujúcemu lekárovi MUDr. Ohrablovi oznámila telefonicky, že „...nepríde lebo vie, žena ňu v nemocnici šijú búdu". Ako matka neskôr uviedla, stará matka sa mala báť, že bude v nemocnici taktiež hospitalizovaná. 8. Podanie návrhu starých rodičov na úpravu styku maloletých detí s blízkymi osobami vníma ako prejav ich neochoty komunikovať a riešiť vzniknutú situáciu na skutočný prospech maloletých detí. Starí rodičia túto možnosť majú, ale z vlastného rozhodnutia ju nevyužívajú. Aj napriek pravdepodobnému negatívnemu vnímaniu jeho osoby starými rodičmi, je vždy možné odložiť tieto pocity a vyvinúť snahu na nájdenie aspoň čiastočnej zhody a prieniku v prospech maloletých detí.
9. Matka v písomnom vyjadrení uviedla, že jej rodičia -navrhovatelia nemajú možnosť sa pravidelne stýkať od rozvodu jej manželstva s maloletými deťmi. Ona ako dcéra navrhovateľov nemá možnosť zabezpečiť udržiavanie rodinných väzieb medzi maloletými deťmi a starými rodičmi, nakoľko jej čas vymedzený na styk s deťmi nepostačuje ani len jej potrebám. Neprichádza do úvahy, aby v čase kedy má právo tráviť čas s deťmi ona ako matka, vykonávali súčasne aj styk so starými rodičmi. S poukazom na právo maloletých detí na udržiavanie rodinných väzieb s príbuznými od oboch rodičov žiadala návrhu vyhovieť. Návrh žiadnym spôsobom nezasahuje do práv otca a ani ho nijakým spôsobom nezaťažuje finančne. 10. Na pojednávaní starý rodičia doplnili, že keď bývala ich dcéra ešte v K., tak deti navštívili sem - tam. Po rozvode manželstva ich dcéry a predaji bytu však už možnosť s deťmi stretávať sa nemali, viac krát požiadali otca o návštevy v L.. Na ich žiadosti sa nikdy nevyjadril určito. V roku 2015 im na žiadosť neodpovedal vôbec, požiadali preto dcéru, aby sa pokúsila s ním dohodnúť, avšak bezvýsledne. Uviedli, že si nevedia predstaviť, ako by mohli realizovať styk s deťmi, počas toho, keď má styk dovolený matka, nakoľko styk matky je obmedzený a keby ešte aj oni boli pritom, nebolo by to dobré ani pre deti. Ďalej uviedli, že navrhovali otcovi, aby deti prišli k nim do L.. Stretávaniu sa za prítomnosti otca uviedli, že pár krát sa udial styk s maloletými za prítomnosti otca, avšak nebolo to príjemné, otec stále pozeral čo robíme, stále chodil s mobilom, možno si ich aj natáčal. Nevedeli sa správať prirodzene. 11. Kolízny opatrovník uviedol, že styk v intenciách ako navrhujú navrhovatelia nie je v súlade so záujmami maloletých. Poukázal na vyjadrenia maloletých, z ktorých vyplýva, že nemajú vybudovaný vzťah so starými rodičmi, týchto dlhšiu dobu nevideli. Maloletý E. si ich nepamätá, podobne aj V.. Nemožno však na druhej strane odoprieť starým rodičom právo stretávať sa s maloletými. V prvom rade by sa mali snažiť o vypestovanie si dôvery k maloletým deťom. Maloletý V. sa vyjadril, že by si vedel predstaviť stretávanie v domácom prostredí, ktoré poskytuje deťom stabilitu, cítia sa tam dobre. Taktiež veľmi pozitívne vnímajú prítomnosť otca. 12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a to: rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/278/2013-73, odpoveď Mestského úradu Lučenec zo dňa 20.01.2017, výpis z registra trestov navrhovateľov, rozhodnutie o výške výsluhového dôchodku navrhovateľa, rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku navrhovateľa, oznámenie o výške platu navrhovateľky, výplatná páska navrhovateľky, prehľad styku starých rodičov s maloletými deťmi, mailová komunikácia starej matky otcovi maloletých detí zo dňa 07. 07.2014, mailová komunikácia starej matky otcovi maloletých detí zo dňa 01.07.2015, prepúšťacia správa z psychiatrickej kliniky zo dňa 30. 9. 2012, upovedomenie o začatí šetrenia podania zo dňa 21.9.2012 z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou adresované O. O. a N. O., lekárske potvrdenie od MUDr. C. zo dňa 11.4.2013 a zo dňa 06.08.2013, potvrdenie MUDr. Y. zo dňa 6.11.2013, mailová komunikácia N. O. otcovi maloletých detí zo dňa 29.03.2015, Správa zo šetrenia pomerov v domácnosti navrhovateľov zo dňa 27.01.2017 vykonaná ÚPSVaR Lučenec, Záznam z pohovoru maloletých detí zo dňa 08.03.2017. 13. Súd sa oboznámil aj s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9P 146/2015 vo veci zmeny úpravy styku matky maloletých detí. V danom konaní bolo vykonané aj znalecké dokazovanie znalcom Mgr. M. K., z odboru psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 24/2016 zo dňa 19.12.2016.
14. Súd vo veci nariadil dve pojednávania a to dňa 21.02.2017 a dňa 11.04.2017. Na obe pojednávania bola matka maloletých detí riadne a včas predvolaná. Na pojednávania sa nedostavila a svoju neúčasť riadnym spôsobom neospravedlnila. Súd preto pojednával a rozhodol aj v neprítomnosti matky maloletých.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozhodnutím OS BA IV č.k. 25P 278/2013-73 zo dňa 01.10.2014 právoplatný dňa 21.10.2014 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca, zastupovať maloletých a spravovať ich majetok boli oprávnení obaja rodičia. Matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého V. sumou 100,- eur mesačne a na maloletého E. sumou 60 eur mesačne. Ďalej súd rozhodol o stretávaní sa matky s maloletými, vždy za prítomnosti otca a to: každý týždeň v utorok a štvrtok v čase od 16.30 hod. do 18.30 hod každú nepárnu kalendárnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod s tým, že táto úprava styku neplatí v dňoch 24.12., 25.12., 31.12., 1.1., 6.1., vo Veľkonočný pondelok a v 31. a 32. kalendárnom týždni v roku. Súd určil, že matka je ďalej oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: každý párny kalendárny rok dňa 24.12. v čase od 15:00 hod. do 18.00 hod, dňa 31.12. v čase od 16.30 hod. do 18.30 hod. a dňa 6.1. v čase od 15.00 hod. do
18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok dňa 25.12. v čase od 15:00 hod. do 18.00 hod, dňa 1.1. v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 6.1. v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. každý rok vo Veľkonočný pondelok v čase od 15.00 hod do 18.00 hod. Na Okresnom súde Malacky pod č. k. 9P 146/2015 sa vedie konanie o zmene styku matky s maloletými kde bol dňa 23.02.2017 vyhlásený rozsudok, ktorým bola zmenená úprava styku matke a to tak, že táto je oprávnená stretávať sa s maloletými vždy za prítomnosti otca v mieste bydliska maloletých a to v každom nepárnom kalendárnom týždni v sobotu v čase od 10.00 hod do 18. 00 hod s výnimkou 31. a 32. kalendárneho týždňa, každý párny týždeň v utorok v čase od 16.30 do 18.30 hod s výnimkou 31. a 32. kalendárneho týždňa, každý Veľkonočný pondelok v roku od 15.00 hod do 18.00 hod a každý rok 25.12. od 11.00 hod do 17.00 hod. V tomto konaní bol vypracovaný znalecký posudok Mgr. M. K., z odboru psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých, č. 24/2016 zo dňa 19.12.2016. V znaleckom posudku znalec uvádza: „ maloleté deti bezprostredne prijímajú osobnú starostlivosť otca, ktorý dokáže zabezpečiť primerane a efektívne ich výchovu a naplňovanie ich dôležitých biologických a psychologických potrieb. Vzťah s otcom predstavuje pre deti stabilnú a bezpečnú citovo a emočne sýtenú väzbu, v jeho prítomnosti sa cítia spokojne a dôverujú mu. V tomto kontexte, podľa výsledkov psychologického vyšetrenia, sa dá porozumieť realizácii aktuálneho modelu stretávania sa maloletých detí s matkou za prítomnosti otca, ktoré môže prebiehať v pozitívnej atmosfére, nakoľko maloleté deti registrujú otca, na ktorého sa môžu spoľahnúť a preto sú v zásade otvorení k stretávaniu sa s matkou. Otec je dostatočne empatický, aby pomáhal udržaniu a rozvíjaniu citového vzťahu maloletých k matke.“ Znalec odporučil upraviť stretávanie detí s matkou v intenciách aktuálne realizovaného modelu každú druhú sobotu na 8 hodín a v utorok na 2 hodiny v prítomnosti otca. Tento režim v súčasnosti dostatočne kopíruje potreby detí po kontakte s matkou, ako aj možnosti matky dostaviť sa na stretnutie s deťmi. Znalec neodporučil realizáciu styku bez prítomnosti otca, nakoľko vzhľadom na relatívne progresívny priebeh závažného duševného ochorenia matky, vrátane opakovaných akútnych hospitalizácií existuje riziko dekompenzácie, resp. prepuknutia primárneho ochorenia, čo by predstavovalo ohrozenie zdravého fyzického a psychického vývinu detí v dôsledku kritického zhoršenia rodičovských kompetencií matky v dôsledku oslabenej kontroly reality a porúch správania. Ďalej mal súd za preukázané, že navrhovatelia a otec maloletých detí spolu nekomunikujú, resp. ich komunikácia prebieha obtiažnym spôsobom. K stretávaniu maloletých detí s navrhovateľmi pravidelne nedochádza. Na realizácii styku sa nevedia vôbec dohodnúť.
16. Podľa čl. 5 základných zásad zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c)ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Podľa ust. § 25 ods. 4 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
18. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
19. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa ust. § 25 ods. 3 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
21. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je na mieste v danom prípade upraviť styk starých rodičov s maloletými deťmi. Zákon o rodine dáva túto možnosť a to práve v takých prípadoch kde viazne komunikácia, kde sa nevedia blízke osoby s rodičmi dohodnúť. V danom prípade je preukázané, že komunikácia medzi účastníkmi viazne. Súd nezistil v konaní ani také skutočnosti, pre ktoré by mali mať starí rodičia styk úplne zakázaný. Sú teda splnené podmienky zákona o rodine k úprave styku s blízkymi osobami, nakoľko si to vyžadujú pomery v rodine a záujem maloletých detí. Záujem maloletých detí vyplýva z čl. 5 základných zásad zákona o rodine, kde je stanovené, že pri určovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú okrem iného aj podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb aj s inými blízkymi osobami.
22. Otázkou v danom prípade bolo aj, v akom rozsahu a akým spôsobom umožniť starým rodičom - navrhovateľom realizáciu styku s maloletými deťmi. Otec uviedol, že nie je v záujme maloletých detí realizácia styku v rozsahu a spôsobom ako navrhujú starí rodičia a to s ohľadom k závažnému ochoreniu matky maloletých, kde nie je pri realizácii styku, ako žiadajú navrhovatelia, zabezpečená ochrana detí pred ich matkou. Súd sa stotožňuje s týmto vyjadrením otca a to najmä s poukazom na konanie 9P 146/2015 a tam vykonané znalecké dokazovanie. Jednoznačne vyplynulo, že nie je v záujme maloletých, aby sa stretávali s matku osamote bez prítomnosti otca. Súd musí tieto závažné skutočnosti brať do úvahy aj pri úprave styku maloletých so starými rodičmi. Ak by upravil realizáciu styku, tak ako žiadajú starí rodičia, nie je nikde zaručené, že by starí rodičia neumožnili stretnúť sa matke s maloletými bez prítomnosti otca. Túto obavu potvrdzuje aj nedávne konanie starých rodičov, ktorí na stretnutie s maloletými priviedli aj matku maloletých, hoci bolo dohodnuté, že na styk s deťmi prídu len starí rodičia. Dôležitým je i to, že maloleté deti nemajú vybudovaný žiaden vzťah so starými rodičmi, tento je potrebné postupne budovať, postupne si musia starí rodičia získať dôveru detí. Vzhľadom k tomu, čo museli deti prežiť a prežívajú, nie je vhodné, aby sa styk so starými rodičmi realizoval hneď na dlhšiu dobu a to bez prítomnosti otca a pre deti v cudzom prostredí. Je potrebné v ich záujme začať realizovať styk najprv v prostredí, ktoré je im známe a za prítomnosti otca, v ktorom vidia oporu, ako vyplynulo z uvedeného znaleckého posudku. Súd nemá za to, že by prítomnosť otca narúšala realizáciu styku, že by sa deti nevedeli správať spontánne pri výkone styku za prítomnosti otca. Je úplne bežné v živote, že sa vnuci stretávajú so starými rodičmi aj za prítomnosti rodičov. V danom prípade je však prítomnosť otca nevyhnutná najmä z dôvodu ochrany detí, aby bolo zaručené, že na styk prídu len starí rodičia a nebudú umožňovať matke maloletých stretávanie sa nad rámec jej úpravy a osamote s maloletými. Ďalej je potrebná aj k tomu, aby maloleté deti boli ústretové k stretnutiu sa so starými rodičmi. V konaní boli vypočuté aj maloleté deti. Vyplynulo z ich výsluchu, že vzťah so starými rodičmi nemajú vybudovaný žiaden, týchto nepoznajú dobre. Starší Dominik vyslovene uviedol, že sa starého otca bojí. Aj s ohľadom k takto vyslovenému názoru maloletého je na mieste, aby sa styk realizoval v prítomnosti otca. Pri rozhodnutí súd zohľadňoval v prvom rade záujem maloletých detí a zohľadnil ako je stanovené v čl. 5 písm. b) základných zásad zákona o rodine bezpečie dieťaťa, bezpečie a stabilitu prostredia , v ktorom sa dieťa nachádza.
23. Vzhľadom k okolnostiam daného prípadu, keď matka maloletých z dôvodu jej ochorenia, má obmedzenú úpravu styku s maloletými, nie je na mieste vyžadovať od starých rodičov, aby styk s maloletými realizovali v čase, kedy môže styk realizovať matka s maloletými. Súd preto rešpektujúc úpravu styku matky s maloletými, upravil styk starých rodičov na každú poslednú nedeľu v mesiaci od 10.00 hod do 18.00 hod s výnimkou 31. a 32. kalendárneho týždňa a 24.12., a počas vianočných sviatkov 26.12. od 11.00 hod do 17.00 hod.
24. Súd záverom poznamenáva, že časom, keď si starí rodičia získajú dôveru maloletých, vybudujú si s nimi pozitívny vzťah, čo im je danou úpravou styku umožnené, nie je vylúčené rozšírenie ich styku nad rámec tejto úpravy. Všetko je to najmä o tom, ako budú starí rodičia a otec spolu komunikovať. Ak si neuvedomia, že v prvom rade je to o ich prístupe a rešpektovaní záujmu maloletých aj s ohľadom k ochoreniu matky maloletých, nebude žiadna úprava styku fungovať.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.