Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_15Cb-5-2015.pdf
PDF · 88.54 KB
No categories available
15Cb/5/2015
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: Obec Maňa, Námestie M.R. Štefánika 1, 941 45 Maňa, IČO: 00 309 061, právne zastúpeného: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., Štefánikova trieda 6, 949 01 Nitra, proti žalovanému: S.F.H., s.r.o., Gúgska 13, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 526 002, právne zastúpenému advokátom: JUDr. Martin Kanás, Školská 3, 949 01 Nitra, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia XX.XXX,XX Q. s X,XX % ročnými úrokmi z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia titulom vyčíslenej zmluvnej pokuty za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX t.j. za XXX dní. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX strany sporu uzavreli písomnú zmluvu č. XX/XXXX na uskutočnenie práce (ďalej len „zmluva). Predmetom zmluvy bolo zhotovenie stavebného diela s pracovným označením „P. X x X b.j., typ L. X T." (ďalej len „dielo"), podľa technickej špecifikácie uvedenej v príslušnej projektovej dokumentácii. Dielo pozostáva Z.v U., X.. P.. Zmluva bola zmenená a doplnená dodatkom č. 1, ktorým bol upravovaný termín začatia a ukončenia diela a dodatkom č. 2, ktorým sa dielo rozšírilo o technickú infraštruktúru. K odovzdaniu dokončeného diela žalobcovi došlo protokolárne dňa XX.XX.XXXX. X. je postavený na pozemku L. s P., J. Z. X. je postavený na pozemku L., J.. Žalobca ďalej uviedol, že na diele sa začali prejavovať vady, spočívajúce P.. Z uvedených dôvodov žalobca uplatnil reklamáciu P. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol žalovanému doručený dňa XX.XX.XXXX. Žalobca opakovane uplatnil G.X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol žalovanému doručený dňa XX.XX.XXXX. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný oznámil, že reklamáciu neuznáva s odôvodnením, že U. „. a P.. Listom zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX/ XXXX žalobca vyjadril svoj nesúhlas s postojom žalovaného. Predmetný list bol žalovanému doručený dňa XX.XX.XXXX. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na postoj žalovaného požiadal o vykonanie Q. Na základe jeho žiadosti znalecký ústav vykonal podrobné technické merania a sondy na mieste samom a následne vypracoval odborné stanovisko K. zo záverov ktorého je zrejmé, že hlavnou príčinou vzniku trhlín, je B., v rozpore s návodom na použitie omietkovej zmesi ako aj nedodržanie ďalších technických noriem. Podľa článku VIII. bod 8.4 zmluvy bola na predmet zmluvy záručná doba XX mesiacov a začala plynúť odo dňa odovzdania a prevzatia prác. Podľa bodu 8.5 toho istého článku zmluvy mal žalobca ako objednávateľ právo požadovať a zhotoviteľ teda žalovaný povinnosť bezplatne odstrániť vady predmetu zmluvy. Žalobca si uplatnil reklamáciu u žalovaného už dňa XX.XX.XXXX, pričom žalovaný reklamované vady neodstránil. Z uvedeného dôvodu má žalobca s poukazom na čl. X. bod 10.4 zmluvy nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške XXX,XX EUR (XX.XXX,- Sk) za každý deň omeškania.
2./ Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP a zároveň sa domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. b) a c) CSP.
2.1./ Navrhol, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému do troch dní od vykonateľnosti uznesenia zložiť do úschovy na súde peňažnú sumu XX.XXX,- EUR.
2.2./ Ďalej navrhol, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému aby nenakladal s nehnuteľnými vecami, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území T., zapísané na liste vlastníctva K.:
- X.- X.- X.- X. K.- X.;
- X.Nenakladaním sa má rozumieť nevykonávanie nasledovných dispozičných úkonov: W. 2.3./ Žalobca ďalej navrhol, aby súd zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo k nehnuteľným veciam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území T.- X.- X.- X.- X.- X.- X. 3./ Svoj návrh odôvodnil tým, že sa voči žalovanému v konaní vedenom na tunajšom súde domáha zaplatenia peňažnej sumy XX.XXX,XX EUR s prísl., titulom zmluvnej pokuty za omeškanie s odstránením záručných vád U. Uplatnený hmotnoprávny nárok podľa mienky žalobcu po právnej stránke trvá a navrhovaný rozsudok má deklaratórny charakter, ktorým žalobca žiada autoritatívne potvrdiť a judikovať už existujúci uplatnený hmotnoprávny nárok. Ďalej uviedol, že má záujem na právoplatnom procesnom úspechu žaloby a pre takýto prípad legitímne očakáva, že priznaný nárok bude zo strany žalovaného riadne uspokojený. Doterajší postoj žalovaného vedie žalobcu k oprávnenej obave, že takéto očakávanie nemusí v praxi zodpovedať skutočnosti. Úsudok o obave, že v prípade úspechu žaloby nemusí byť prisúdený nárok uspokojený ani v exekúcii, vyvodzuje najmä z údajov zistených z katastra nehnuteľností, ktoré vypovedajú o tom, že žalovaný sa zbavuje nehnuteľného majetku a prevádza ho na iné osoby, resp. všetky dostupné okolnosti pri starostlivom a rozumnom vyhodnotení dôvodne nasvedčujú vysokému stupňu podozrenia, že žalovaný sa pripravuje na zbavenie nehnuteľného majetku prevodom na iné osoby. Žalobca poukázal na výpis Z. podľa ktorého bola ku dňu X.XX.XXXX. U. Takisto poukázal B.. G.. Žalobca zastáva názor, že súdna ochrana napĺňa svoje poslanie iba vtedy, keď nie je iba formálnou ochranou. Pokiaľ ide o spravodlivý pomer medzi potrebou provizórnej ochrany žalobcu a mierou akou navrhuje zasiahnuť do statusu žalovaného uviedol, že navrhované zabezpečovacie opatrenia neohrozia status žalovaného nad rozumnú mieru sledujúcu účel provizórnej ochrany žalobcu a určite nespôsobia paralýzu jeho podnikateľskej činnosti, pretože podľa verejne dostupných údajov žalovaný vykázal za G. 4./ Žalobca k svojmu návrhu pripojil listiny a to: P. 5./ Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. b) a c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, nenakladala s určitými vecami alebo právami. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6./ Účelom zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia má byť ochrana porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie strán sporu. Výrok neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia má zabrániť vzniku, a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície žalobcu v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov strán sporu, prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva (nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na žalobcovi, ktorý navrhol nariadenie neodkladného resp. zabezpečovacieho opatrenia. Nariadenie neodkladného ale aj zabezpečovacieho opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Pred nariadením neodkladného ale aj zabezpečovacieho opatrenia súd vychádza z ich vymedzenia uvedeného v žalobe a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
7./ Zmyslom neodkladného ale aj zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného ale aj zabezpečovacieho opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné ale aj zabezpečovacie opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné a zabezpečovacie opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a neodkladným a ani zabezpečovacím opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení, súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom strán. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného ale aj zabezpečovacieho opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).
8./ Nariadenie neodkladného ako aj zabezpečovacieho opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje jeho opodstatnenosť na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010).
9./ Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného ale aj zabezpečovacieho opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu žaloby, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).
10./ V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. Pre ich nariadenie je nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Žalobca uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal. Nepreukázal, že by mu zo strany žalovaného hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Uvedenú skutočnosť súd nepovažoval za preukázanú ani so žalobcom predložených (vyššie citovaných) listov vlastníctva, z ktorých nie je možné vyvodiť záver, že by žalovaný systematicky a cieľavedome menil svoju majetkovú štruktúru tak, aby vo svojom majetkovom portfóliu nemal žiaden nehnuteľný majetok. Žalobca, podľa názoru prvostupňového súdu, neuviedol žiaden relevantný dôvod na nariadenie neodkladného ale aj zabezpečovacieho opatrenia, ktorý by vyžadoval okamžitý zásah súdu v tom zmysle, že by súd neodkladné ale aj zabezpečovacie opatrenie nariadil. Podľa názoru prvostupňového súdu je žalobcom uvádzaná zmena majetkovej štruktúry prirodzená a to v súvislosti s predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Ak by súd návrhu žalobcu vyhovel, došlo by (aj vzhľadom na žalobcom deklarovanú výšku tržieb žalovaného) k nespravodlivému pomeru medzi potrebou provizórnej ochrany žalobcu a mierou ako by súd zasiahol do postavenia žalovaného.
11./ Na základe všetkých uvedených skutočností súd návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).