Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26P-13-2016.pdf
PDF · 78.68 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/13/2016
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa H. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov: matky G. G., bytom Q. D. X., štátnej občianky Slovenskej republiky a otca neurčeného, o návrhu navrhovateľov, pestúnov K. A. a G. A., obaja bytom U., J. R. XXX/X, štátni občania Slovenskej republiky, na zmenu priezviska mal. dieťaťa takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ na súhlas ku zmene priezviska namiesto matky u maloletej H. s a z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia, pestúni, svojim návrhom žiadali, aby súd dal súhlas ku zmene priezviska maloletej namiesto jej matky na priezvisko "A.". Uviedli, že maloletá H. im bola zverená do pestúnskej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 6P/13/20015-31 zo dňa 26.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2015. O zmenu priezviska maloletej žiadali z dôvodu, že maloletú H. vnímajú ako vlastné dieťa. Prijali ju oni, ich rodina a aj okolie. A keď H. pôjde do škôlky, nech ju všetci vnímajú ako ich.
2. Navrhovatelia na pojednávaní dňa 07.04.2017 uviedli, že k podaniu predmetného návrhu ich viedol predovšetkým záujem mal. dieťaťa, ktorý vyplýva z tej skutočnosti, že je v záujme mal. dieťaťa, aby malo rovnaké priezvisko ako ich rodina. Takýmto spôsobom sa maloletá dokáže plnohodnotne začleniť do ich rodiny a predovšetkým do okolitej spoločnosti. Poukázali na to, že okolie, či už deti alebo dospelí ľudia, dokážu byť veľmi krutí a maloletá si nezaslúži, aby bola len kvôli svojmu odlišnému priezvisku svojím okolím trestaná, čo sa v budúcnosti môže prejaviť negatívnym spôsobom na jej zdravom vývoji. Podľa nich zabezpečujú riadnu starostlivosť o maloletú, maloletú by chceli riadne pripraviť na život v tejto spoločnosti, aby bola jej riadnym platným členom, chcú ju doviesť až do jej dospelosti. V prípade, ak by sa im niečo stalo, majú s manželkou ešte tri plnoleté samostatné deti, pričom ktorékoľvek z ich detí je ochotné prevziať ich záväzky v starostlivosti o maloletú. Z tohto dôvodu žiadali, aby súd ich návrhu vyhovel.
3. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 10Ps/2/2013-43 zo dňa 14.01.2014 bola matka maloletej H. pozbavená spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 3Ps/10/2015-42 zo dňa 26.04.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5CoP/37/2016-56 zo dňa 22.06.2015 bol ustanovený opatrovník nesvojprávnej matke maloletej O. Q. D..
4. Opatrovník nesvojprávnej matky maloletej na pojednávaní uviedol, že veľmi predmetnej veci nerozumie, ale má vedomosť o tom, že pestúni zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa od útleho
veku, piatich mesiacov. Starostlivosť pestúnov o maloletú je na nadštandardnej úrovni. Zastával názor, že je namieste, aby maloleté dieťa nosilo priezvisko pestúnov, aby sa v budúcnosti vyhlo problémom rozdielnosti priezvisk medzi ním a pestúnmi, čo môže maloletej spôsobovať problémy pri návšteve školského, prípadne predškolského zariadenia. Deti dokážu byť kruté a vedia takúto situáciu zneužívať. Navyše je v danej veci situácia taká, že matka je umiestnená v DSS Q. D., jedná sa o zariadenie pre mentálne postihnuté osoby, ako aj matka maloletej je.
5. Kolízna opatrovníčka poukázala na ust. § 35 Zákona o rodine s tým, že zmena priezviska mal. dieťaťa je podstatnou okolnosťou týkajúceho sa maloletého dieťaťa, pričom na podanie takéhoto návrhu nie sú oprávnení pestúni, ktorí s poukazom na § 50 ods. 1 Zákona o rodine sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa len v bežných veciach, čo však zmena priezviska nie je. Z tohto dôvodu považovala návrh za nedôvodný a žiadala, aby ho súd zamietol.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom pestúnov, oboznámil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 10Ps/2/2013-43 zo dňa 14.01.2014, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F., potvrdenie lekára, písomné vyjadrenie pestúnov, uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 3Ps/10/2015-42 zo dňa 26.04.2016, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5CoP/37/2016-56 zo dňa 22.06.2015, listinu o ustanovení za opatrovníka, spis tunajšieho súdu sp. zn. 31P/142/2015 a zistil nasledovný stav veci:
7. Maloletá H. bola rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 6P/13/20015-31 zo dňa 26.03.2015 zverená do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom K. A. a G. A., navrhovateľom, ktorí boli zároveň určení za poručníkov maloletej. Maloletá sa nachádza v pestúnskej starostlivosti navrhovateľov. Rozsudkom Okresný súd Považská Bystrica č. k. 6P/90/2014-10 dňa 15.12.2014 určil, že maloletá H. je osvojiteľná.
8. Podľa § 4 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku každý musí mať priezvisko. Štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov. Dieťa, ktoré sa narodí do 300 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, nadobúda priezvisko, na ktorom sa rozvedení manželia dohodli pri uzavretí manželstva, ak nebolo právoplatne zapreté otcovstvo bývalým manželom matky dieťaťa. Maloleté dieťa nadobúda priezvisko matky, ak bolo právoplatne rozhodnuté o zapretí otcovstva muža zapísaného v knihe narodení. Ak nie je otec dieťaťa známy, dieťa nadobúda priezvisko matky, ktoré má matka v čase jeho narodenia. Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia. Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, určí priezvisko dieťaťa súd na podnet matričného úradu, v ktorého matrike je vykonaný zápis o narodení dieťaťa. Ustanovenie odseku 7 platí aj v prípade, ak matka zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu. 9. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
10. Podľa § 50 ods. 1 Zákona o rodine pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je povinný najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
11. Podľa § 56 Zákona o rodine, ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa. Ak sa poručník o maloleté dieťa osobne stará, má nárok na príspevky podľa
osobitného predpisu. Ak sa poručník o dieťa osobne nestará, dohliada na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa dieťaťu poskytuje.
12. Súd mal v danom prípade preukázané, že maloletá H. je u navrhovateľov v pestúnskej starostlivosti. Za danej situácie súd zastáva názor, že v konaní o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa sú oprávnení, ako je z ustanovenia § 35 Zákona o rodine zrejmé, iba rodičia maloletého dieťaťa a nie pestúni, ktorí nie sú zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa, a to aj napriek tomu, že matka dieťaťa bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a o maloleté dieťa neprejavuje dlhodobo žiadny záujem a otec dieťaťa určený nie je, pričom pestúni sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, ale právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú v súlade so Zákonom o rodine, iba v bežných veciach. Zmena priezviska je dôležitou vecou s podstatným významom pre maloleté dieťa aj pre budúcnosť a pestúni nie sú oprávnení na podanie návrhu na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Podľa § 4 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, maloleté dieťa nadobúda priezvisko svojich rodičov a v prípade, ak nie je otec dieťaťa známy, dieťa nadobúda priezvisko matky, ktoré má matka v čase jeho narodenia. Z uvedeného je zrejmé, že dieťa má mať priezvisko svojich rodičov, prípadne jedného z nich. Ani zo Zákona o rodine nevyplýva, že by dieťa malo mať priezvisko svojich pestúnov, prípadne poručníkov i s poukazom na to, že môže dôjsť k zániku pestúnskej starostlivosti z dôvodov uvedených v § 52 Zákona o rodine a k zániku poručníctva z dôvodov podľa § 59 Zákona o rodine. Špecifická situácia existuje v prípade osvojenia maloletého dieťaťa, kedy sa v § 105 Zákona o rodine výslovne uvádza, že osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. I z uvedeného možno vyvodiť, že ak by maloleté dieťa malo mať priezvisko svojich pestúnov, prípadne poručníkov, bola by takáto možnosť pripustená v Zákone o rodine. Na záver je potrebné uviesť, že maloletá H. je podľa rozhodnutia súdu osvojiteľná, pestúni si ju môžu osvojiť a takým spôsobom by maloletá mohla nadobudnúť ich priezvisko.
13. Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.