Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/34/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Michalom Fialom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. apríla 2017 v Trenčíne takto

rozhodol:

Súd podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

B.

F. D., nar. XX.X.XXXX v U., bytom F. XX,

spod skutku právne posúdeného obžalobou B. prokuratúry Trenčín sp. zn. 2 Pv 737/14/3309-33 ako trestný čin prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že

obvinená v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny, dňa 06.07.2014 v čase okolo 01.00 h viedla motorovú štvorkolku zn. Q. FA-T evidenčného čísla IL-XXXAE po nespevnenej lesnej ceste v katastrálnom území obce Zliechov zvanej Bukovec v smere do oblasti zvanej Horný laz, teda po pozemkoch nachádzajúcich sa na území Chráneného vtáčieho územia Strážovské Vrchy, navrhovanom Území európskeho významu Strážovské vrchy a Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, kde platí 2. stupeň územnej ochrany v zmysle § 13 odsek 1, písmeno a) zák. NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov a v rozpore s § 31 odsek 1 písmeno d) Zákona č. 326/2005 Z. z., kde vjazd a státie motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou je zakázaný, pričom na vykonanie jazdy na uvedených pozemkoch nemala príslušné povolenie v zmysle zák. NR SR č. 543/2002 Z. zn. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov ani iné povolenie,

Pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

odôvodnenie:

Obžalovaná F. D. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je vinná, ale nie je si vedomá, že spáchala až taký trestný čin. Vzhľadom na takéto vyhlásenie obžalovanej, skutočnosť, že na naplnenie skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Tr. zákona vyžaduje úmyselné porušenie zákazu jazdy v chránenom území, pričom z výpovede obžalovanej v prípravnom konaní nevyplýva, resp. vo svojej výpovedi poprela úmyselné porušenie zákazu jazdy v chránenom území a vyšetrovací spis neobsahuje žiadny zákonný dôkaz, ktorý by nasvedčoval

pravdivosti priznania obžalovanej, súd vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná neprijal. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaná uviedla, že v tú noc išli s manželom na štvorkolke, šoférovala ona, pretože manžel mal viac vypité ako ona, ešte ho presviedčala, chceli ísť na Valašskú Belú na zábavu kamarátke. Vedela, že sa dá tadiaľ prejsť. Išla po tej ceste a zrazu ako keby na niečo nadišla alebo, teraz dva dni sa boli prejsť, zistila, že asi troška odbočila, lebo šmykom dole ako zabrzdila v tom sa prevrátili. Takže je si vedomá, že išla po tej poľnej ceste, že viedla motorové vozidlo, ale vôbec si nie je toho vedomá, že je to chránená oblasť. Tam nikde nie je vedená vôbec žiadna značka. Ako decko si ešte pamätá, keď bývali na Zliechove, že tam bývalo smetisko. Jediná značka, ktorá je tam, je to chránené územie, je tam napísané zákaz sypať smeti a akýkoľvek biologický odpad, nič viac. Nikde ani v okolí nie je zelená značka, že chránené územie alebo chránená oblasť. Veľmi ju to mrzí, ľutuje to. Na otázky prokurátorky uviedla, že štvorkolku predali. Bola spoločná s manželom. Bola to záhradná štvorkolka, pracovná. Mala veľké pneumatiky, vpredu radlicu. To zhadzovali, v zime odhŕňali sneh, vozili drevo. Pneumatiky mala veľké vrúbkované. K obrázku štvorkolky z internetu, ktorý prokurátorka na hlavnom pojednávaní založila do spisu uviedla, že niečo takéto, akurát, že predok to malo iný, lebo to malo navijak a prednú radlicu. Kolesá mala približne takéto. V Zliechove teraz momentálne býva už dvanásť rokov. V 2005 sa zobrali, ale bývala tam od detstva. Do okolia Zliehova chodia na hríby, na prechádzky. Každú jednotlivú cestičku nepozná. Do Valašskej Belej chceli ísť za kamarátkou na hody, bola tam zábava, chceli ísť na diskotéku. Nič nehľadali, manžel uviedol myslíte toho psa, nie manžel klamal. Čítala papiere, čo sú v spisoch. Nepočula, že by v tom čase niečo také povedal, lebo bola v nemocnici ako to mohla počuť. Pozná cestu do Valašskej Belej, ale cez deň. Išla po ceste, ktorá ide popri obci, kade všade všetky autá... K turistickej mapke z internetu, kde sú vyznačené obce Zliechov a Valašská Belá, ktoré prokurátorka doložila do súdneho spisu s tým, aby ukázala kade išli uviedla, že mapám sa nejako nerozumie, išli normálne po poľnej ceste kde je tá úzka cesta a tam kde sa vysypali, čo jej manžel predvčerom ukazoval, tak mali ísť hore, ale ona asi odbočila nadol a v tom dostali akoby šmyk, alebo na niečo narazila. Skončili úplne na nejakej lúke vedľa cesty. Vôbec netuší ako sa nazývajú tie lazy tam. Bukovec vie iba, že chodia tam na drevo (rodičia? - pozn. súdu). K svojej výpovedi z prípravného konania, v ktorej uvidela, že „Nakoľko som vlastníčkou vodičského oprávnenia aj na štvorkolku, dala som si na hlavu prilbu, manžel si sadol za mňa a ja som vykonávala jazdu na našej štvorkolke popri miestnemu družstvu, teda farme smerom na oblasť Bukovca a Horného lazu, kadiaľ by som sa dostala do Valašskej Belej.“ uviedla, že cesty pozná, ale to jej pán policajt povedal, ako sa to vlastne nazývajú tamtie vtedy. Hovorí jej niečo názov Bukovec, ale... Na otázku samosudcu uviedla, že na prokurátorkou predložených mapách nevie ukázať kde jazdila. Ako sa boli predvčerom prejsť, tak si to tam fotila, kadiaľ išla a kde vlastne dopadla, na aké miesto. Mala ísť do vrchu a dopadli nabok. Po tej ceste asfaltovej ideme hore nad obec a potom je vlastne poľná cesta a stále tam ide cesta, tak nerozumie ako. Na otázky prokurátorky uviedla, že vyznačené cesty sú neni žiadne nejakými značkami. Išli po nespevnenej komunikácii. Vôbec nevidela tabuľu chránené územie. Išla aj z manželom. Nevidela informačné tabule. Je tam tabuľa zákaz sypať smeti, to si pamätá ešte z detstva, teraz je to isté, len je tam napísané chránené územie. Vtedy si to nevšimla. Dva dni dozadu to tam videla. Pýtala sa v okolí, aj v ich pohostinstve, že vraj majiteľ je vlastník pozemku kde je tá značka, že tú značku tam dali kvôli tomu, aby sa tam nesypali smeti, keďže to bolo bývalé smetisko, ani občania u nich nevedia, že to je chránené územie. Jediné chránené územie, čo pozná od detstva, tak to sú Strážovské vrchy, to je piaty stupeň. Nevie kam patrí oblasť kade išla. Keď tam neni žiadna značka, zákaz viesť motorové vozidlo, prechádzajú tade štvorkolky, motorky, traktory, V3S-ka s drevom, odkiaľ môže vedieť, že je tam zákaz. Na otázky samosudcu uviedla, že nevie kde prebieha hranica chráneného územia. Súd na hlavnom pojednávaní v rámci výsluchu obžalovanej zamietol návrh prokurátorky na oboznámenie zápisnice o previerke výpovede svedka I. zo dňa 17.7.2014, sp.zn. ČVS: B.-XXXX/IL- TN-XXXX, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu a aby sa obžalovaná k tejto zápisnici vyjadrila z dôvodu, že trestné stíhanie voči obžalovanej bolo začaté Uznesením povereného príslušníka ČVS:ORP- XXXX/IL-TN-XXXX zo dňa 22.8.2014 a teda tento úkon bol vykonaný pred začatím trestného stíhania proti obžalovanej a v inom konaní, v ktorom okrem iného celkom zrejme svedok I. D. čelil podozreniu zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví obžalovanej. Skutočnosti vyplývajúce z predmetnej zápisnice tak nemožno použiť ako zákonný dôkaz proti obžalovanej. Okrem toho z ustanovenia § 122 ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 258 ods. 1 Tr. zákona vyplýva zákaz klásť obžalovanému otázky nielen klamlivé a otázky, v ktorých je obsiahnuté ako na otázku odpovedať, ale aj otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Svedok I. D. na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo nevypovedať z dôvodu, že obžalovaná je jeho manželka.

Zo správy o povesti obce Zliechov vyplýva, že obžalovaná býva na bytovke v byte, ktorý majú v osobnom vlastníctve, spolu s manželom a synom. V jej správaní na verejnosti neboli zaznamenané negatívne prvky. Komisiou verejného poriadku nebola riešená. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaná nemá v evidencii od roku 2010 žiadny záznam. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaná nemá v registri žiadny záznam. Prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla doplniť dokazovanie predvolaním zástupcu CHKO Strážovské Vrchy, aby sa vyjadril k tomu, či v danom mieste a čase spáchania skutku boli osadené informačné tabule, zástupcu obce Zliechov, príp. starostu, či sa bežne dávajú zákazové tabule na cesty, nespevnené komunikácie v oblasti obce Zliechov a príslušníkov polície, ktorí vykonávali zásah pri dopravnej nehode. Súd vykonanie týchto dôkazov zamietol, nakoľko okolnosti, ktoré by mohli byť zistené vykonaním týchto dôkazov, považoval za nepodstatné pre rozhodnutie. Uvedené osoby nepochybne neboli priamymi svedkami skutku, ktorý sa obžalovanej klade za vinu v zmysle obžaloby. Pre účely uznania viny súd nemôže využiť výpovede príslušníkov polície o tom, čo im kto povedal a nahradiť tak ich výsluchom zákonným spôsobom do zápisnice o výsluchu zaznamenané výpovede či už obžalovanej alebo svedka I.. Za nepodstatné považuje súd aj okolnosti, či v danom mieste a čase spáchania skutku boli osadené informačné tabule a či sa bežne dávajú zákazové tabule na cesty, nespevnené komunikácie v oblasti obce Zliechov. Výpovede uvedených svedkov, aj v prípade, že by ich výsluchom bolo preukázané, že v danom mieste a čase spáchania skutku boli osadené informačné tabule, by nemohli prispieť jednak k objasneniu miesta kade obžalovaná jazdila a ani k jednoznačnému preukázaniu subjektívnej stránky konania obžalovanej. Ako súd už uviedol, na naplnenie skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Tr. zákona vyžaduje preukázať obžalovanému úmyselné porušenie zákazu jazdy v chránenom území. Obžalovaná na jednaj strane urobila pred súdom vyhlásenie, že je vinná, avšak následne vo svojej výpovedi v rozpore s týmto svojim vyhlásením o vine uviedla, že si je vedomá, že išla po tej poľnej ceste, že viedla motorové vozidlo, ale vôbec si nie je toho vedomá, že je to chránená oblasť. Nevie kam patrí oblasť kade išla. Neni tam žiadna značka, zákaz viesť motorové vozidlo, prechádzajú tade štvorkolky, motorky, traktory, V3S-ka s drevom, odkiaľ môže vedieť, že je tam zákaz. Na otázky samosudcu uviedla, že nevie kde prebieha hranica chráneného územia. Obžalovaná tak vo svojej následnej výpovedi pred súdom poprela vedomé porušenie zákazu jazdy. Súd musí konštatovať, že vyhlásenie obžalovanej o vine, je v rozpore s jej následnou výpoveďou, pričom je toho názoru, že obžalovaná vo svojej podstate nerozumie právnej stránke veci, tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu v zmysle obžaloby a jeho právnej kvalifikácii ako trestného činu. Na hlavnom pojednávaní nebol následne vykonaný žiadny iný zákonný dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenie obžalovanej, že si nebola vedomá toho, že išla po chránenom území, a ktorý by preukazoval, že by obžalovaná porušila zákaz jazdy v chránenom území vedome. Úmyselné (vedomé) zavinenie obvinenej nie je možné vyvodzovať iba zo skutočnosti, že obvinená má v obci Zliechov trvalý pobyt, alebo že má vodičské oprávnenie na vedenie štvorkolky. Z uvedených skutočností možno vyvodiť iba nepochybný záver o tom, že o zákaze jazdy mala a mohla vedieť. Tieto skutočnosti tak samy o sebe preukazujú iba nedbanlivostné zavinenie aj to nevedomé, čo predstavuje najnižšiu formu zavinenia. To isté platí aj v prípade, ak by si aj nevšimla osadenú značku chráneného územia. V reálnom svete totiž nemožno vylúčiť, že si páchateľ aj keď niekde žije a má určité oprávnenie, o niečom v skutočnosti nevie, rovnako nemožno vylúčiť ani to, že si niekto prípadne nevšimne zákazovú alebo inú značku a budovať tak na prezumpcii vedomosti úmyselné zavinenie.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že síce platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ale na uvedenom pravidle nemožno budovať úmyselné (vedomé) porušenie zákona. Orientácia vo všeobecne záväzných predpisoch na ochranu prírody a krajiny je pomerne zložitá vec, pričom podrobnejšiu znalosť týchto predpisov a zároveň znalosť o chránených územiach nieto ešte o priebehu ich hraníc nemožno prezumovať u priemerného občana. Za takejto dôkaznej situácie, navyše za situácie, ak z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by obžalovaná bola osobou, ktorá by mala mať podrobnejšie znalosti o všeobecne záväzných predpisoch na ochranu prírody a krajiny a o chránených územiach, nie je možné prezumovať vedomosť obvinenej. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že obvinená do spáchania skutku, ktorý je jej kladený za vinu nebola trestne stíhaná ani priestupkovo riešená a to ani na úseku cestnej dopravy. Obcou je hodnotená kladne. Nie je tak možné ani konštatovať, že by obvinená vedome a chcene porušovala zákony, na základe čoho by bolo možné vyvodiť záver, že by v prípade porušenia zákona bola s

následkami tohto svojho konania uzrozumená. Súd musí konštatovať, že keďže nie sú dané žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodzovať, že by obvinená mala sklon k protispoločenskému konaniu, v prípade obvinenej nie sú dané ani žiadne skutočnosti jej duševného (psychického) života, ktoré by boli významné pre právny záver o jej úmyselnom zavinení z hľadiska vôľovej zložky úmyselného zavinenia. Platí, že ľahostajný vzťah k výsledku trestnej činnosti pod kategóriu nepriameho úmyslu nezaraďuje, pretože skutočný vzťah ľahostajnosti k následku nestačí na naplnenie vôľovej zložky nepriameho úmyslu. O nepriamy úmysel by mohlo ísť iba vtedy, ak ľahostajnosť páchateľa k tomu, či následok nastane alebo nenastane, vyjadruje jeho kladné stanovisko k obom týmto možnostiam. Úmysel páchateľa nemožno v žiadnom prípade len predpokladať, ale je nutné ho na základe zistených okolností preukázať. Súd tak konštatuje, že dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní nepreukazuje tak vedomostnú ako aj vôľovú zložku úmyselného zavinenia obžalovanej a teda, že vykonaným dokazovaním nie je preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu. Pokiaľ ide o objektívnu stránku trestného činu, ktorý je obžalovanej kladený za vinu v zmysle obžaloby, súd konštatuje, že na podklade dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, a to iba na základe všeobecnej výpovede obžalovanej nie je možné ustáliť, kade obžalovaná reálne jazdila, nakoľko táto jej všeobecná výpoveď nebola žiadnym relevantným zákonným dôkazom objektivizovaná. Z výpovede obžalovanej na hlavnom pojednávaní vyplýva, že chceli ísť s manželom do Valašskej Belej za kamarátkou na hody, išli po poľnej ceste, potom sa vysypali, resp. prevrátili. Skončili na nejakej lúke vedľa cesty. Vôbec netuší ako sa nazývajú tie lazy tam. Bukovec vie iba, že chodia tam na drevo. Hovorí jej niečo názov Bukovec, ale... Na mapách nevedela ukázať kde jazdila. Z výpovede z prípravného konania, ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní čítaním vyplýva, že obžalovaná vykonávala jazdu na ich štvorkolke popri miestnemu družstvu, teda farme smerom na oblasť Bukovca a Horného lazu. Z uvedenej všeobecnej výpovede súd nevie ustáliť, že by obžalovaná jazdila po lesnej ceste v oblasti zvanej Bukovec, ako je jej kladené za vinu v zmysle obžaloby. V ďalšej časti výpovede obžalovaná uviedla, že tam nikde nie je vedená vôbec žiadna značka. Jediná značka, ktorá je tam, je to chránené územie, je tam napísané zákaz sypať smeti a akýkoľvek biologický odpad, nič viac. Nikde ani v okolí nie je zelená značka, že chránené územie alebo chránená oblasť. Je tam tabuľa zákaz sypať smeti, to si pamätá ešte z detstva, teraz je to isté, len je tam napísané chránené územie. Nevie kam patrí oblasť kade išla. Z tejto časti všeobecnej výpovede, ktorá taktiež nie je žiadnym relevantným zákonných dôkazom objektivizovaná, súd tiež nevie aspoň vo všeobecnej rovine ustáliť, či vôbec a následne ani v akom chránenom území mala obžalovaná jazdiť, teda či malo ísť o Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy, navrhované Územie európskeho významu Strážovské vrchy, alebo Chránenú krajinnú oblasť Strážovské vrchy. Súd tak konštatuje, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní nebola obžalovanej preukázaná ani objektívna stránka žalovaného trestného činu teda, že by obžalovaná reálne jazdila na lesnom pozemku v chránenom území. Z čl. 6 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/343 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby sa v prípade akýchkoľvek pochybností o vine rozhodlo v prospech podozrivej alebo obvinenej osoby, a to aj vtedy, keď súd posudzuje otázku, či by daná osoba mala byť oslobodená. Aj vzhľadom na tzv. nepriamy účinok smerníc, t.j. na povinnosť vnútroštátnych orgánov aplikácie práva, teda aj súdu, vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, t.j. o jeho výklad v súlade so smernicou, aby sa tak zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok, pričom eurokonformný výklad prichádza do úvahy aj pred uplynutím transpozičnej lehoty smernice, pokiaľ nesmeruje k uloženiu povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe a vzhľadom k tomu, že táto nepriama aplikácia smerníc na účely interpretácie sa vzťahuje aj na vnútroštátnu judikatúru, súd obžalovanú podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolenie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.