Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/48/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.06.2022 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trv. bytom C. D. XXX, okr. Prešov,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v období od 01.05.2019 - doposiaľ v obci C., okr. Prešov a inde, si ako zákonný otec maloletých detí E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky H. B., nar. XX.XX.XXXX na adrese G., I. J. D. XX, úmyselne neplní riadne a včas svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, ktorá mu vyplýva priamo zo a ku ktorej bol taktiež zaviazaný uznesením Okresného súdu v Prešove č. k.: -30 zo dňa 24.04.2019, v časti výživného právoplatným dňa 29.05.2019 a vykonateľným dňa 16.05.2019, v zmysle ktorého bol povinný prispievať na výživu maloletých detí Klaudie, Viktórie a Patrika každému z nich sumou vo výške 30,- Eur mesačne, ktoré mal poukazovať k rukám matky detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc vykonateľnosťou predmetného uznesenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej a následne bol k vyživovacej povinnosti zaviazaný aj rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k.: -167 zo dňa 28.09.2020, právoplatným dňa 27.10.2020 a vykonateľným dňa 16.10.2020, podľa ktorého je povinný prispievať na výživu mal. Klaudii sumou 60,- Eur mesačne, mal. Viktórii sumou 70,- Eur mesačne a mal. G. sumou 50,- Eur mesačne, ktoré výživné má poukazovať k rukám matky detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.05.2019 opakovane do budúcna, pričom dlžné výživné za obdobie od 01.05.2019 do 31.09.2020 pre mal. Klaudiu vo výške 588,- Eur, pre mal. F. vo výške 758,- Eur a pre mal. G. vo výške 419,- Eur súd otcovi povolil zaplatiť v 30,- Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok, čím mu takto za obdobie od 01.05.2019 doposiaľ, po uhradení sumy 136,80 Eur dňa 12.7.2021, sumy 136,80 Eur dňa 21.1.2022 a sumy 136,80 Eur dňa 12.4.2022 a po uhradení dlžného výživného za rok 2021 vznikol voči matke detí H. B. dlh na výživnom za mesiace 05/2019 až 12/2020 a 06/2022 vo výške najmenej 1.854,60,- Eur,

t e d a

- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , s poukazom na .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa , na trest odňatia slobody na 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa sa mu stanovuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa súd ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 16.06.2021 obžalobu pod sp. zn. -9 na obžalovaného A. B. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, že v období od 01.05.2019 - doposiaľ v obci C., okr. Prešov a inde, si ako zákonný otec maloletých detí E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky H. B., nar. XX.XX.XXXX na adrese G., I. J. D. XX, úmyselne neplní riadne a včas svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, ktorá mu vyplýva priamo zo a ku ktorej bol taktiež zaviazaný uznesením Okresného súdu v Prešove č. k.: -30 zo dňa 24.04.2019, v časti výživného právoplatným dňa 29.05.2019 a vykonateľným dňa 16.05.2019, v zmysle ktorého bol povinný prispievať na výživu maloletých detí Klaudie, Viktórie a Patrika každému z nich sumou vo výške 30,- Eur mesačne, ktoré mal poukazovať k rukám matky detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc vykonateľnosťou predmetného uznesenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej a následne bol k vyživovacej povinnosti zaviazaný aj rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k.: XXP/XX/ XXXX-XXX zo dňa 28.09.2020, právoplatným dňa 27.10.2020 a vykonateľným dňa 16.10.2020, podľa ktorého je povinný prispievať na výživu mal. Klaudii sumou 60,- Eur mesačne, mal. Viktórii sumou 70,- Eur mesačne a mal. G. sumou 50,- Eur mesačne, ktoré výživné má poukazovať k rukám matky detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.05.2019 opakovane do budúcna, pričom dlžné výživné za obdobie od 01.05.2019 do 31.09.2020 pre mal. Klaudiu vo výške 588,- Eur, pre mal. F. vo výške 758,- Eur a pre mal. G. vo výške 419,- Eur súd otcovi povolil zaplatiť v 30,- Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok, čím mu takto za obdobie od 01.05.2019 doposiaľ vznikol voči matke detí H. B. dlh na výživnom vo výške najmenej 2.085,- Eur, pričom prokurátorka tento skutok právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , s poukazom na ustanovenie .

Po poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v ustanovení obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu /vyhlásenie podľa /. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne – poškodenej a prečítaním obsahu listinných dôkazov, a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo vyplývajúce z ustanovenia a odmietol vypovedať. Preto súd na návrh prokurátorky prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. V tejto svojej výpovedi ku skutkovým okolnostiam uviedol, že dlh na výživnom vo výške 2.125,- Eur uznáva ale nie je schopný zaplatiť toľko naraz a môže ho zaplatiť len formou splátok. Ďalej rovnako ako na hlavnom pojednávaní využil aj v prípravnom konaní svoje právo a odmietol vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní k tejto svojej výpovedi z prípravného konania doplnil, že je potrebné predať spoločné auto a dlh bude vyrovnaný s tým, že auto kúpil on a prepísal ho na poškodenú. Splnomocnenej poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že dlh na výživnom je predmetom exekučného konania ale ani splátkový kalendár uzavretý medzi obžalovaným a exekútorom nie je zo strany obžalovaného dodržiavaný a dochádza k omeškaniu splátok výživného.

Svedkyňa – poškodená H. B. – matka maloletých detí na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný sa z lenivosti zamestnať nechce a kvôli svojim psychickým vadám a kvôli alkoholu príde o každé zamestnanie, nechce pracovať a nechce si ani plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Obžalovaný má súdom stanovené stretávanie s deťmi, ktoré realizuje prostredníctvom organizácie na pomoc rodinám Návrat, pretože pri odovzdávaní a preberaní detí dochádzalo ku konfliktom. Podľa poškodenej sa obžalovaný k deťom nechová ako otec a deti k nemu nemajú dobrý vzťah. Obžalovaný deťom neprispieva na žiadne darčeky ale poslednú dobu uhrádza výživné v sume 180,- Eur. Auto je podľa nej spoločné a toto už prepísala na svojich rodičov, pretože jej rodičia pomáhajú s bývaním a starostlivosťou o 3 maloleté deti.

Obžalovaný k tejto výpovedi svedkyne – poškodenej uviedol, že nevlastní nič a peniaze na výživné poškodená od neho nedostane. To, čo vypovedala poškodená je podľa neho klamstvo a poškodená odlučuje deti od otca a od starých rodičov.

Súd tiež v rámci dokazovania prečítal obsah trestného oznámenia, ktoré dňa 18.01.2021 na obžalovaného A. B. podala poškodená H. B. a ktoré bolo dňa 26.01.2021 postúpené na vybavenie príslušnému OR PZ. V tomto trestnom oznámení poukázala na právoplatné rozhodnutia súdu týkajúce sa určenia výšky výživného, ktoré podľa nej obžalovaný nerešpektuje a neuhrádza výživné tak, ako mu to bolo rozhodnutiami určené.

Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. – 30 zo dňa 24.04.2019, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 24.04.2019 súd vo veci starostlivosti súdu o maloleté E. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. F. B., nar. XX.XX.XXXXX a mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX nariadil neodkladné opatrenie, ktorým tieto maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky H. B. a obžalovaného, ako ich otca zaviazal prispievať na ich výživu sumou vo výške po 30,- Eur mesačne na každé z maloletých detí k rukám ich matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia, ktoré má trvať až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. .

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. – 167 zo dňa 28.09.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2020 súd v tomto istom konaní uložil obžalovanému, ako otcovi maloletých E. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť prispievať na výživu maloletých a to maloletej E. sumou 60,- Eur mesačne, maloletej F. sumou 70,- Eur mesačne a maloletému G. sumou 50,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. teho dňa v mesiaci vopred, počnúc od 01.05.2019 opakovane do budúcna. Ďalej súd rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od 01.05.2019 do 31.09.220 pre mal. Klaudiu vo výške 588,- Eur, pre mal. F. vo výške 758,- Eur a pre mal. G. vo výške 419,- Eur povoľuje obžalovanému zaplatiť v 30,- Eurových splátkach, spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok. Okrem iných výrokov súd konania v časti o určenie výživného od 11.04.2019 do 31.04.2019 zastavil a upravil styk obžalovaného s maloletými deťmi.

Z rodných listov maloletých detí vydaných príslušnými matričnými úradmi vyplýva, že otcom mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX je obžalovaný a ako ich matka je v rodných listoch zapísaná H. B..

Z potvrdení vydaných Základnou školou K. D. X, G. dňa 15.04.2021 vyplýva, že v školskom roku 2020/2021 bola E. B. žiačkou 7.B triedy a G. B. žiakom 2. B triedy. Z potvrdenia Spojenej školy internátnej G. L. vyplýva, že F. B. bola v školskom roku 2020/2021 žiačkou tretieho ročníka.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 22.03.2021 vyplýva, že H. B. v období od 01.05.2019 do podania správy nepožiadala ÚPSVaR Prešov o vyplácanie náhradného výživného z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaným voči maloletej E., F. a G. a tiež, že obžalovaný bol od 01.05.2019 do podania správy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a to od 22.08.2020 do 11.01.2021, kedy bol vyradený z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti v inom členskom štáte EÚ a od 01.12.2018 do 16.06.2019 kedy bol dňom 17.06.2019 vyradený z dôvodu vzniku pracovného pomeru. Zo správy ďalej vyplynulo, že obžalovaný nie je a nikdy nebol príjemcom pomoci v hmotnej núdzi a ani aktivačného príspevku a v období od 10/2020 do 12/2020 bol príjemcom SOS dotácie vo výške 300,- Eur mesačne a od 07/2008 do podania správy je spoločne posudzovanou osobou na žiadosti o prídavok na dieťa, ktorého príjemcom je H. B..

Súd tiež v rámci dokazovania prečítal návrh maloletých detí zastúpených matkou, ako oprávnených smerujúcich voči obžalovanému, ako povinnému na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky, ktorým sa na podklade povinnosti platiť výživné stanovenej vo vyššie uvedenom rozsudku č. k. – 167 domáhali uspokojenia tejto svojej pohľadávky na výživnom, ktorú obžalovaný neplní v exekučnom konaní. Právna zástupkyňa oprávnených v rámci exekučného konania vyzvala obžalovaného na dobrovoľné plnenie a po podaní návrhu na začatie exekučného konania súd upovedomil obžalovaného o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekútor v tomto trestnom konaním vyšetrovateľovi oznámil, že ku dňu 29.04.2021 nebola v exekučnom konaní zo strany obžalovaného ako povinného vykonaná žiadna úhrada pohľadávky prostredníctvom exekútorského úradu.

Z výpisov z transakcii banky vyplýva, že obžalovaný titulom výživného uhradil dňa 11.12.2020 sumu 40,- Eur, dňa 19.11.2020 sumu 50,- Eur, dňa 18.09.2020 sumu 50,- Eur a dňa 18.08.2020 sumu 25,- Eur. Okrem toho súd prečítal rukou písané poznámky obsahujúce dátumy a sumy, ktoré sú uvedené na číslach listov 77 a 78 vyšetrovacieho spisu.

Z prehľadu platieb uvedeného na čísle listu 79 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že za mesiace máj až december roku 2019 predstavuje dlh na výživnom sumu 580,- Eur, za celý rok 2020 je dlh na výživnom v sume 935,- Eur a za prvé štyri mesiace roka 2021 je dlh na výživnom v sume 720,- Eur. K tomuto dôkazu splnomocnenec poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že od posledného hlavného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 13.05.2020 obžalovaný uhradil iba sumu bežného výživného vo výške 180,- Eur.

Z potvrdenia Okresného úradu Prešov, odbor živnostenského podnikania zo dňa 03.03.2021 vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v živnostenskom registri. Z správy katastrálneho odboru tohto okresného úradu vyplýva, že obžalovaný nie je v ich informačných systémoch vedený ako vlastník nehnuteľnosti a od roku 2019 až do podania správy (08.03.2021) neevidujú prevod vlastníckeho práva obžalovaného na inú osobu. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný bol prihlásený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce od 09.05.2019 do 14.06.2019 pre spoločnosť LORETA s.r.o., ďalej pre tú istú spoločnosť od 17.06.2019 do 15.07.2020 ako zamestnanec v pracovnom pomere a tiež ako zamestnanec v pracovnom pomere od 17.08.2020 do 21.08.2020 pre spoločnosť Eco-Pack, a. s. Z tejto správy tiež vyplýva, že obžalovaný poberal v období od 01.05.2019 do podania správy (09.03.2021) dávku v nezamestnanosti, ktorá mu bola priznaná aj za obdobie od 01.12.2018 do 31.05.2019. Obžalovaný tiež v období od 01.05.2019 do podania správy nepoberá dávky dôchodkového poistenia. Sociálna poisťovňa súdu predložila potvrdenie o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, ktoré spolu za obdobie od 01.12.2018 do 31.05.2019 predstavovali sumu 1.448,50 Eur. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 05.03.2021 vyplýva, že vo vzťahu k obžalovanému neevidujú žiadne motorové vozidlá, čo vyplýva aj z predloženého zoznamu vozidiel subjektu – obžalovaného.

Spoločnosť JELLYFISH o. c. p. ako člen Centrálneho depozitára cenných papierov SR vo svojej správe uviedla, že nevedie vo svojej evidencii osobu obžalovaného, ktorý takto nemá žiaden účet zaknihovaných cenných papierov. Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou H. M. N. zo dňa 02.03.2021 vyplýva, že obžalovaný bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení ich nemocnice od 10.12.2018 do 20.12.2018, od 20.12.2018 do 14.02.2019 a od 02.09.2020 do 11.11.20210 pre poruchy psychicky a správania zapríčinené užívaním alkoholu. Obžalovaný je vedený v ich psychiatrickej a psychologickej ambulancii.

Spoločnosť Eco – Pack, a. s. oznámila, že obžalovaný v ich spoločnosti pracoval päť dní od 17.08.2020 do 21.08.2020 a viac do práce nenastúpil. Čistá mzda za toto obdobie predstavovala 136,- Eur. Spoločnosť LORETA s.r.o. dňa 15.04.2021 oznámila, že obžalovaný v ich spoločnosti pracoval od 09.05.2019 do 14.06.2019 a od 17.06.2019 do 15.07.2020 a jeho čistý príjem spoločnosť predložila v prílohe správy, z ktorej vyplýva, že tento bol vo výške 438,- Eur mesačne. Obžalovaný vyživovaciu povinnosť nenahlásil a neboli mu vykonávané ani žiadne zrážky zo mzdy. Obžalovaný bol v ich spoločnosti zamestnaný ako vodič nákladného vozidla, pričom povinnosti súvisiace s výkonom jeho práce prevažne plnil podľa zmluvy. Počas trvania pracovného pomeru hrubo porušil pracovnú disciplínu a zároveň mu počas tohto obdobia bol odobratý vodičský preukaz pre požívanie alkoholických nápojov.

Následne nastúpil na PN, počas ktorej bol pracovný pomer ukončený na základe dohody o skončení pracovného pomeru bez udania dôvodu na žiadosť obžalovaného počas jeho práceneschopnosti.

Z detailu platby z banky vyplýva, že obžalovaný uhradil dňa 08.07.2021 sumu 180,- Eur titulom výživného. Súd tiež prečítal lekárske správy zo psychiatrie predložené obžalovaným týkajúce sa jeho zdravotného stavu vyplývajúceho z jeho závislosti na alkohole, od ktorej sa lieči, vrátane prepúšťacích správ z oddelenia Psychiatrie, kde bol hospitalizovaný.

Z výpočtu dlžného výživného, ktorý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.05.2022 predložila poškodená vyplýva, že dlh na výživnom ku dňu 13.05.2022 predstavuje 1.674,60 Eur. Súdny exekútor Mgr. MVDr. Pavol Kovaľ súdu oznámil, že obžalovaný uhradil dňa 09.07.2021, dňa 19.01.2022, dňa 11.04.2022 a dňa 16.05.2022 sumy po 180,- Eur. Z týchto súm bolo uhradených poškodenej 457,20 Eur a trovy exekučného konania predstavujú 182,80,- Eur. Exekútor ku dňu podania správy (14.06.2022) eviduje dlh na výživnom v sume 4.760,84 Eur.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej dňa 10.03.2021 obcou Tulčík vyplýva, že obžalovaný býva v obci Tulčík so svojimi rodičmi. Obžalovaný sa na verejnosti správa primerane a nemajú vedomosť o tom, že by obžalovaný porušoval verejný poriadok. Komisiou na ochranu verejného poriadku prejednávaný nebol. Od 01.05.2019 až do podania správy nevykonáva v obci aktivačnú činnosť.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 8 krát priestupkov postihnutý, z toho päťkrát za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch a za tri priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného, generovaného elektronicky ku dňu 13.06.2022 vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa znaky niektorého z trestných činov v zmysle , a ak áno, akého a či tento skutok majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to, aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý navzájom vytvárajú.

Napriek tomu, že obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v tomto konaní kladie obžalobou za vinu, všetky dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a z ktorých súd pri rozhodovaní v prejednávanej trestnej veci mohol vychádzať, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú vinu obžalovaného. Napokon aj sám obžalovaný vo svojej čiastočnej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola zákonným spôsobom prečítaná v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní svoj dlh na výživnom uznal s tým, že ho nemôže zaplatiť naraz ale len formou splátok. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že tak neodkladným opatrením ako aj rozsudkom vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. bola určená vyživovacia povinnosť obžalovaného, ako otca maloletých detí E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX z toho dôvodu, že všetky tri maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Napokon povinnosť platiť výživné vyplýva aj zo Zákona o rodine a súd svojim rozhodnutím len upravil túto zákonnú povinnosť obžalovaného z hľadiska jej výšky, spôsobu a času úhrady výživného. To, že obžalovaný je otcom maloletých detí nepochybne vyplýva z rodných listov týchto detí, ktoré nie sú schopné vzhľadom na svoj vek samostatnej obživy, pretože sú žiakmi základnej školy. Sú teda nepochybne osobami, ktoré sú starostlivosťou a výživou odkázané na svojich rodičov, v tomto prípade na obžalovaného, ako ich otca a na poškodenú H. B., ako ich matku. Všetky tieto skutočnosti, ktoré súd vyššie uviedol a ktoré vyplývajú z vykonaných listinných dôkazov jednoznačne svedčia o tom, že obžalovanému vznikla povinnosť platiť výživné v prospech svojich troch maloletých detí tak, ako to súd uviedol vo svojich rozhodnutiach v konaní pod sp. zn. . Preto súd uvedené skutkové okolnosti uviedol aj v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Ďalšou podstatnou okolnosťou, ktorú súd skúmal v prejednávanej trestnej veci je okolnosť, či obžalovaný túto svoju vyživovaciu povinnosť plnil a ak nie, či boli na jeho strane dané také okolnosti, ktoré by mu objektívne bránili plneniu si jeho vyživovacej povinnosti. Obžalovaný je z hľadiska svojho zdravotného stavu schopný pracovať a jeho hospitalizácie na psychiatrickom oddelení boli iba krátkodobého charakteru a súviseli s častým požívaním alkoholických nápojov. Tento zdravotný stav nebránil objektívne tomu, aby sa obžalovaný nemohol zamestnať. Napokon obžalovaný bol v určitých obdobiach aj zamestnaný ale pracovný pomer ukončil z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, hoci formálne dohodou o skončení pracovného pomeru. Súd nezistil žiadne okolnosti alebo skutočnosti, ktoré by obžalovanému objektívne bránili uhrádzať výživné určené súdom v prospech maloletých detí, napokon tak, ako to v poslednom období robí pravidelne, hoci dlh na výživnom za žalované obdobie bol znížený len minimálne. To, že obžalovaný výživné neuhrádza riadne a včas vyplýva nielen z výpovede svedkyne – poškodenej H. B. ale aj zo správy súdneho exekútora, ktorý potvrdil úhradu výživného za jednotlivé obdobia, ktoré boli následne zahrnuté do úpravy skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku. Uvedené úhrady výživného zo strany obžalovaného však nepostačovali na úhradu celého dlžného výživného a preto súd vychádzajúc z vyčíslenia dlžného výživného predloženého poškodenou na hlavnom pojednávaní, po započítaní úhrad vykonaných v priebehu konania pred súdom zo strany obžalovaného dospel k záveru, že ku dňu vyhlásenia rozsudku bol dlh na výživnom v sume 1.854,60 Eur (po započítaní úhrady aj za mesiac jún 2022 vzhľadom na vyhlásenie rozsudku deň po splatnosti výživného za daný mesiac).

Preto súd vyhodnotiac všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní dospel k nepochybnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý sa napokon v prípravnom konaní ku skutku priznal a aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená od neho žiadne peniaze nedostane, pretože on nič nemá, čo je síce dôsledkom vzájomnej animozity medzi obžalovaným a poškodenou ale týmto vyjadrením obžalovaný potvrdil existenciu svojho dlhu na výživnom a úmysel tento dlh neuhradiť.

Z hľadiska právnej kvalifikácie konania obžalovaného súd potvrdil správnosť právnej kvalifikácie uvedenej v obžalobe prokurátorky, pretože obžalovaný konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku (resp. opomenutím konania) najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného – svoje tri maloleté deti, ktoré sú vzhľadom na svoj vek neschopné samé sa živiť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – a to na viacerých osobách / /, za ktoré je nutné v zmysle považovať najmenej tri osoby, v tomto prípade maloleté deti E., F. a G.. Obžalovaný tak opomenutím konania, na ktoré bol v zmysle Zákona o rodine a rozhodnutia súdu povinný naplnil všetky podstatné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , s poukazom na ustanovenie .

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konania v nepriamom úmysle, pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním (resp. opomenutím konania, na ktoré bol povinný) môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného , ktorým je záujem na zabezpečení riadnej výživy a starostlivosti o maloleté deti, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený / /.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle . Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného súd nezistil ani jednu z poľahčujúcich či priťažujúcich okolností uvedených v ustanovení § a 37 . Preto bez toho, aby upravil trestnú sadzbu postupom podľa a nasl. odseky tohto § , pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v ustanovení a to od jedného roka až do piatich rokov.

Súd zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý na jednej strane nebol doposiaľ súdne trestaný, na strane druhej boli u neho zaznamenané viaceré porušenia zákona na úseku priestupkov. Obžalovaný aj na hlavnom pojednávaní svojím správaním preukazoval, že nemá záujem uhradiť výživné. Preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody bližšie k dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 14 mesiacov, pričom výška takto uloženého trestu odňatia slobody zohľadňuje jednak postoj obžalovaného k trestnej činnosti, pri ktorom absentuje priznanie a jednak okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, najmä z hľadiska dĺžky doby, po ktorú obžalovaný neplatil výživné a následok, ktorý obžalovaným týmto dlhodobým ignorovaním svojich povinností spôsobil svojim trom maloletým deťom, ktoré sú školopovinné a ktoré nevyhnutne tieto peniaze potrebujú na svoju výživu ale aj štúdium. Obžalovaný sa mýli, ak sa domnieva, že toto výživné je určené poškodenej H. B., ktorej sa z dôvodu ich vzájomných napätých vzťahov pomstí tým, že jej nezaplatí výživné, pretože skutočnými obeťami jeho prístupu sú jeho vlastné deti, ktoré nie sú schopné si sami zabezpečovať príjem, ktorým by si mohli uspokojovať svoje potreby vyplývajúce z ich veku a súvisiace nielen s bežnými potrebami, ako je strava, ošatenie, obuv a dochádzka do školy ale aj napr. kultúrne vyžitie či voľnočasové aktivity. Toto všetko súd pri ukladaní trestu zohľadnil a takto uložený trest považuje za trest spravodlivý a zodpovedajúci jednak osobe obžalovaného, jeho postoju k trestnej činnosti a najmä následkom, ktoré dlhodobým ignorovaním svojej povinnosti svojim deťom spôsobil.

Na strane druhej je obžalovaný osobou, ktorá nebola doposiaľ súdne trestaná, a preto nie je nevyhnutné, aby musel byť výkon uloženého trestu odňatia slobody bezprostredne nariadený. Preto súd obžalovanému podmienečne odložil výkon tohto trestu a určil mu skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, ktorá zohľadňuje jeho predchádzajúce priestupky, počas ktorej bude obžalovaný povinný viesť riadny život a najmä uhradiť podľa svojich síl a schopností zameškané výživné tak, ako mu súd túto povinnosť uložil v zmysle . Tým bude mať tento trest okrem výchovného účinku aj reparatívny účinok a obžalovaný bude môcť preukázať, že mu skutočne na jeho deťoch záleží, čo dokáže tým, že si splní svoju zákonnú a samozrejme aj morálnu povinnosť spočívajúcu v zaopatrení svojich detí výživou.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.