Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/58/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej splnomocnekyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: X. P., nar. X. T. XXXX, bytom P. - P., V. XXXX/XX, o zaplatenie 3.292,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 8. decembra 2015 č. k. 17C/80/2014-76, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia splatnosti dlhu m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni istinu spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 13. januára 2001 do zaplatenia v mesačných splátkach po 27 eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej (nesprávne označenej ako odporca) povinnosť zaplatiť žalobkyni (nesprávne označenej ako navrhovateľ) istinu vo výške 2.523,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13. januára 2011 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 10 eur, kde splátky sú splatné vždy do 15 dňa toho-ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok; II. konanie v časti 768,87 eur s príslušenstvom zastavil; III. žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ustanovením § 2 písm. a), § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g), i), ods. 3 a ods. 4 ZoSÚ (z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) a v napadnutej časti splatnosti § 160 ods. 1 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel), v časti trov konania ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p.. Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná svoj dlh riadne a včas nespláca, keď rozdiel medzi výškou poskytnutej pôžičky a vykonaných úhrad činí 2.523,79 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná poberá len dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur, ktoré nepostačujú ani na krytie jej základných životných potrieb, povolil jej dlh splácať v mesačných splátkach po 10 eur. Vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúcej v nepriaznivej sociálnej situácii žalovanej, ktorá už od 1. mája 2011 má jediný príjem, dávku v hmotnej núdzi, rozhodol, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výšky splátok a v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Záver týkajúci sa určenia plnenia v splátkach zjavne znevýhodňuje postavenie žalobkyne, nakoľko

pri takto nastavenej výške mesačných splátok s ohľadom na výšku pohľadávky je časový horizont jej uspokojenia neúmerne dlhý, keď len istinu by žalovaná uhrádzala približne 21 rokov. Uviedla, že je ochotná súhlasiť so splátkami vo výške 45 eur mesačne, keďže i v samotnej mesačnej splátke v zmysle zmluvy o pôžičke bola dohodnutá mesačne splátka 85,48 eur, teda suma podstatne vyššia ako splátka povolená súdom. V časti nepriznania jej náhrady trov konania poukázala na ustanovenie článku 46 a 47 Ústavy Slovenskej republiky a na ustanovenie § 142 ods. 1 a 2 O.s.p.. Namietala, že keďže mala vo veci prevažný úspech, mala jej byť náhrada trov priznaná, keď miera jej úspechu bola 53,30 %, nedôvodne jej neboli trovy priznané, keďže žalovaná svoj nárok uznala, bola si vedomá svojho záväzku. Dodala, že nebola jej priznaná v plnej výške ani suma za uhradený súdny poplatok, ktorý predstavuje trovy, ktoré musela vynaložiť, aby sa domohla svojho práva. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej priznanú sumu v mesačných splátkach 45 eur a priznal jej trovy konania vo výške 922,32 eur ako i trovy odvolacieho konania 30,22 eur (pozostávajúce z 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby vo výške 19,92 eur a režijný paušál 10,30 eur).

3. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaná písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP, použitého s odkazom na § 470 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 , oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 doplnil a zopakoval dokazovanie výsluchom strán sporu (§ 384 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyni nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vo výroku o splatnosti vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu (§ 388 .

5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len účinným od 1. júla 2016, bol zrušený doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Zohľadniac vzájomný vzťah ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa a so všetkými dôsledkami. Úplná účinnosť týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri odvolaniach podaných od uvedeného dňa.

6. Odvolací súd dospel k záveru, že v napadnutej časti platnosti dlhu súd prvej inštancie nerozhodol správne, súdom prvej inštancie stanovené splátky sumou 10 eur mesačne sú neprimerane nízkymi a znevýhodňujúcimi nielen žalobkyňu, ale i samotnú žalovanú, ktorej pri takto stanovených splátkach neprimerane a dlhodobo sa zvyšuje suma za priznaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Odvolací súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, teda najmä na výšku dlhu, sociálne pomery žalovanej, vek žalovanej, považoval za primeranú splátku vo výške 27 eur mesačne a to tak, aby istina bola uhradená do doby 70 rokov žalovanej.

7. Odvolací súd považoval za vecne správne nepriznanie náhrady trov konania v prevažnej miere úspešnej žalobkyni a aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozsudku.

8. Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. júna 2016 ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu, resp. určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

8. Z práve citovaného ustanovenia zákona vyplývalo, že ak súd pristupoval k autoritatívnemu rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad išlo aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom bola lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne preto súd ukladal splnenie povinnosti v takejto lehote a na každú výnimku z pravidla museli existovať dôvody, ktoré bola aj v prípade rozhodovania potrebné riadne odôvodniť, čo platilo aj pri odôvodňovaní rozhodnutia sa či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určovanie ich výšky a podmienok ich zročnosti.

9. Podľa § 217 ods. 1 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

10. Podľa § 232 ods. 2 ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak; podľa ods. 3 takéhoto ustanovenia lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu; napokon podľa ods. 4 rovnakého ustanovenia ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

11. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne) a to i pri pominutí okolnosti získania žalovanou nespornej výhody (odkladu) už praktickým donútením žalobkyne uplatniť právo na súde.

12. V prejednávanej veci malo určitý význam, že žalovaná (majúca splniť povinnosť) nedisponuje podľa jej tvrdení takým príjmom alebo úsporami, pri ktorých by bolo možné očakávať zaplatenie všetkých rozsudkom prisudzovaných súm naraz, prihliadanie na tento aspekt bez ďalšieho by však z výnimky uvedenej v zákone (z výhody splátok) urobilo pravidlo, ktorý úmysel zákonodarca nepochybne nemal.

13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná žije sama, je uchádzačkou o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, býva v podnájme, za ktorý platí 40 eur mesačne, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá žiadne peňažné prostriedky v peňažných ústavoch, nemá peňažné pohľadávky proti tretím osobám, nemá úvery, má 2 plnoleté detí, z ktorých jedna jej pomáha, stravuje sa u nej.

14. Na odvolacom pojednávaní dňa 11. apríla 2017 žalovaná uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy pracovala v spol. Mesevt, s.r.o. s príjmom 50 eur, toho času poberá len sociálne dávky 61,50 eur a je nemajetná. Výška súm priznaných rozsudkom súdu prvej inštancie na istine 2.523,79 eur úrokoch z omeškania za obdobie od 13. januára 2011 do 11. apríla 2017, tjs. do rozhodnutia odvolacieho súdu (teda za 6 rokov a 3 mesiace) činí 1.419,63 eur, keď spolu 3.943,42 eur, ktorý by pri rešpektovaní vyššie priblíženého pravidla o rozložiteľnosti splátok najviac na tri roky odôvodňovala výšku splátky 109,53 eur mesačne. Žalovaná od vydania rozsudku súdu prvej inštancie splnila dlh čiastočne, uhradila 15 splátok po 10 eur.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci (s prihliadnutím k zjavnej neochote žalobkyne uspokojiť sa s plnením v splátkach nižších ako 45 eur mesačne, ale najmä k sociálnej situácii žalovanej) zodpovedá lehota na plnenie a povolenie splátok tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a preto podľa § 388 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia zmenil spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto rozsudku (odvolacieho súdu). Pri

stanovení mesačnej splátky 27 eur mesačne, teda o 17 eur vyššej ako stanovil súd prvej inštancie dôjde aspoň k úhrade samotnej istiny a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu v lehote 12 rokov, teda do veku 70tych rokov žalovanej.

16. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

17. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom zaznamenala žalobkyňa iba čiastočný úspech (výška splátok jej bola síce zvýšená, ale nie na sumu ako žiadala, výška splátok však závisela od úvahy súdu), pomer úspechu obidvoch strán bol zhruba rovnaký, preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

21. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .