Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-438-2011.pdf
PDF · 79.41 KB
Case nature
Subarea
1Er/438/2011
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30807484, proti povinnému: H. J., nar. XX.X.XXXX, IČO: XXXXXXXX, XXX XX S. XXX, o vymoženie 20,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Účastníkom konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský úrad Prešov, Konštantínova 13, 080 01 Prešov, trovy exekúcie vo výške 65,56 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.8.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 19.8.2011, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 25.8.2011, a exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa č. 700-3110356211-GC04/11 zo dňa 12.7.2011, právoplatného a vykonateľného dňom 17.8.2011. Oprávnený sa domáhal vymoženia sumy 20,- eur. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 16.9.2011 pod číslom 5710 023388.
2. Dňa 16.11.2016 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ako aj vyúčtovanie trov exekúcie v sume 65,56 eur. Súdny exekútor oznámil, že na základe vykonaných úkonov za účelom zistenia skutočností rozhodujúcich pre úspešný výkon exekučného konania, ktorými vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného, vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky, z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného a je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že oprávneného informoval o stave exekučného konania správou, v ktorej nechal na zváženie jeho dispozičné oprávnenie vo vzťahu k návrhu na vykonanie exekúcie, žiadal ho o oznámenie dôvodov, pre ktoré možno v exekúcii pokračovať a akým spôsobom, to všetko s cieľom, aby nebola oslabená možnosť oprávneného vymôcť svoju pohľadávku. Oprávnený na správu súdneho exekútora žiadnym spôsobom nereagoval.
3. Súd preskúmaním spisu súdneho exekútora EX 1163/2011 zistil, že povinný je k trvalému pobytu prihlásený v obci S. XXX, avšak sa v obci reálne nezdržiava už niekoľko rokov, nezdržiava sa ani v obci E. XXX, čo oprávnený uviedol ako korešpondenčnú adresu. Povinný sa zdržiava v zahraničí na neznámom mieste. Je evidovaný ako SZČO od 28.6.2004, pričom svoje odvodové povinnosti si neplní ani voči zdravotnej poisťovni, nie je zamestnaný a nepoberá ani postihnuteľné dávky, ani dôchodok. Podiely na nehnuteľnostiach vo vlastníctve povinného sú blokované v prospech skôr začatých exekučných konaní, povinný nie je vlastníkom, ani držiteľom žiadnych motorových vozidiel; nie je evidovaný ani ako záložca v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Súdny exekútor preveril účty vo všetkých peňažných
ústavoch na území Slovenskej republiky a zistil, že povinný nemá vedené žiadne aktívne účty. Nie je vlastníkom žiadneho postihnuteľného hnuteľného majetku. Ani osobným šetrením súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorý by mohol exekučne postihnúť.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP v príslušnom účinnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP v príslušnom účinnom znení, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Účelom exekúcie je nútený výkon určitého vykonateľného rozhodnutia. Tento je možné realizovať iba z majetku povinného. Bez existencie takéhoto majetku, resp. bez existencie takého majetku, ktorý by bol reálne postihnuteľný exekúciou, je tento výkon bezúspešný, resp. nerealizovateľný. Úprava Exekučného poriadku účinná od 1.2.2002 pozná ako dôvod zastavenia exekúcie tzv. nemajetnosť povinného a vychádza zo zásady hospodárnosti, aby neboli zbytočne vykonávané neustále úkony exekútora, ak je zrejmé, že tieto nebudú viesť k uspokojeniu oprávneného, pričom náklady spojené s týmito úkonmi nakoniec bude musieť znášať oprávnený. Existencia exekúciou postihnuteľného majetku povinného je jedným z predpokladov úspešného výkonu exekúcie a naopak jeho neexistencia spôsobuje iba vyššie popísaný stav, ktorý nevedie k uspokojeniu oprávneného, ale naopak môže byť v neprospech oprávneného. Z exekútorského spisu vyplýva dlhodobá nemajetnosť povinného - osobitne vedenie exekúcie predajom podielov povinného na nehnuteľnostiach (beztak blokovaných v prospech iných exekučných konaní) v danom prípade, pri výške vymáhanej pohľadávky 20,- eur je v maximálnej možnej miere pre vopred zrejmú nehospodárnosť neúčelné. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Aj keď je povinný v produktívnom veku, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že povinný nemá žiadny reálne postihnuteľný majetok, preto súd exekúciu zastavil, nakoľko je preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. V konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). V danom prípade však už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie nemožno pričítať ako procesné zavinenie
zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
12. Podľa § 243j EP, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
13. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31.10.2013, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
15. Podľa § 200 ods. 1, ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
17. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
18. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
19. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
20. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
21. Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
22. Podľa § 30 cit. vyhl., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
23. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných
ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 65,56 eur, na ktorých úhradu zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného. Tieto trovy predstavuje:
- odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti á 33,19 eur,
- náhrady hotových výdavkov súdneho exekútora, a to: a/ poštovné v celkovej výške 3,90 eur (žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu, upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnému a oprávnenému), b/ cestovné náhrady vo výške 17,54 eur (cesta Prešov - Jakubany a späť dňa 16.4.2014 - /140 km x 1,44 eur /l PHM x 8,7 priemerná spotreba použitého služobného motorového vozidla/ :100 = 17,54 eur),
- zvýšenie odmeny a náhrad o sadzbu 20% DPH, t.j. spolu o sumu 10,93 eur.
Poučenie:
Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.