Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_7C-69-2014.pdf
PDF · 91.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/69/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: Obec Oravská Lesná, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., Dolný Kubín, M.R.Štefánika 1822, proti žalovanému: VGinvestičná s.r.o., Oravská Lesná 1100, IČO: 46 167 196, zastúpený splnomocneným zástupcom: Mgr. Igor Palider, advokát, Zubrohlava, Klinec II č. 215, v konaní o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
I/ Súd žalobu z a m i e t a .
II/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18. 6. 2014 žalobca žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom pozemku, evidovaného ako C KN parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 71 m2, C KN parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2800 m2 a C KN parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 977 m2, na LV č. XXX pre obec a k.ú. L. T.. Zároveň žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva, uzatvorená medzi obcou Oravská Lesná a pôvodnou žalovanou B. O., rod. I., nar. X. X. XXXX, bytom L. T. Č.. XXX zo dňa 2. 5. 2008, schválená uznesením obecného zastupiteľstva obce Oravská Lesná č. XX/XXXX je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v súčasnosti užíva pozemky nachádzajúce sa v areáli Základnej školy Oravská Lesná a v areáli Materskej školy Oravská Lesná. Tak to bolo od začiatku, keď sa súčasné objekty a areál základnej a materskej školy začali budovať. Z textu oznámenia Okresného národného výboru v Námestove zo dňa 14. 3. 1958 oznamuje MNV v Oravskej Lesnej postup pri vyporiadavaní pozemkov pre potreby školy. Z textu vyplýva, že bolo začaté vyvlastňovacie konanie pozemku pod stavbou školy a z vyjadrenia MNV Oravská Lesná zo dňa 17. 3. 1959 vyplýva, že Rada MNV žiada generálneho investora pri KNV Žilina, aby „ urýchlene previedli majetkovoprávne usporiadanie a finančnú úhradu za pozemok pod stavbou OSŠ v Oravskej Lesnej. Majitelia pozemkov stále dochádzajú na MNV a žiadajú, aby im bolo zaplatené, lebo inak nebudú si plniť svoje občianske povinnosti k obci a platiť dane. „ V liste hlavného kontrolóra obce Oravská Lesná sa uvádza, že „ podľa informácií za užívanie bola pôvodným vlastníkom W. a W. O. vyplatená finančná náhrada „ . Z evidencie majetku československého štátu - MNV Oravská Lesná za rok 1980 je zrejmé, že v majetku štátu sú riadne evidované aj parcely pod súčasnou základnou a materskou školou ( evidenčný list 605 ). Delimitačným protokolom pod č. Z XXX/XX boli zo štátu na obec Oravská Lesná prevedené stavby základnej a materskej školy v obci Oravská Lesná. Celý areál školy pozostáva z pôvodných PKN vložiek č. XXX, XX X. XX pre k.ú. L. T.. Čo sa týka PKN vložky č. XX, tak je nepochybné, že išlo pôvodne o urbársky majetok ako celok, pričom zo zápisu pod č. XX vyplýva, že dňa 10. 9. 1959 pod č. d. 134 došlo odborom výstavby a vodného hospodárstva Rady ONV č.j. Výst. 10088-26/1959 k poznámke začatia vyvlastňovacieho konania pre generálneho investora komplexnej bytovej výstavby pri KNV Žilina a pod č. XX je zápis, že dňa 31. 1. 1959 pod č.d. XX došlo ku vkladu vlastníckeho práva v prospech československého štátu - v správe MNV Oravská Lesená . V PKN vložke č. XX je zápis o tom, že išlo o spoločný urbársky majetok 8 rodín, pričom pod č. XX je zápis, ktorým sa poznamenáva vydržanie podielu X. S., rod. O. W. O.. V obci Oravská Lesná prebiehali pozemkové úpravy ROEP, pričom z obsahu činnosti komisie zo dňa 21. 6. 2006 vyplýva, že komisia ROEP v Oravskej lesnej zaslala žalovanej návrh na vydržanie pozemkov, pričom z jeho obsahu ( protokol č. 53 ) vyplýva, že v tomto prípade sa navrhuje podielové spoluvlastníctvo pre žalovanú a X. S. a I. S. s tým, že ak nedôjde iné vyjadrenie, budú návrh považovať za súhlasný s týmto textom. To znamená, že pôvodná žalovaná minimálne od roku 206 vedela a akceptovala, že predmetné nehnuteľnosti jej nepatria a nemohla ich vydržať - inak by využila komisiu ROEP na zosúladenie stavu. Vyjadrením obce Oravská Lesná č. XX/XXXX zo dňa 28. 2. 2008 bolo obcou Oravská Lesná vydané súhlasné stanovisko k vydržaniu pozemkov v prospech B. O., rod. I. - pôvodnej žalovanej. Išlo pritom o matku manželky vtedajšieho starostu obce Oravská Lesná. Je zrejmé, že pôvodná žalovaná mala podľa vyjadrenia obce užívať predmetné pozemky v celosti minimálne od roku 1965, no ešte v roku 1998 ich naopak nenadobudla v dedičskom konaní a ani si ich v dedičskom konaní neuplatnila. Pokiaľ ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú v areáli Základnej školy Oravská Lesná, tak vlastníctvo k nim bolo realizované aj formou vydržania pre pôvodnú žalovanú v roku 2008 a následne boli tieto pozemky prevedené na obec kúpnou zmluvou so súhlasom obecného zastupiteľstva obce Oravská Lesná pod č. 12/2008 zo dňa 2. 5. 2008. Pokiaľ ide o pozemky, nachádzajúce sa v areáli Materskej školy Oravská Lesná, vlastníctvo k nim bolo realizované formou vydržania pre B. O., rod. I. v roku 2008. O všetkých týchto skutočnostiach starosta obce Oravská Lesná musel vedieť a nepochybne vedel - išlo o účelové konanie s cieľom na úkor obce sa obohatiť. Vo všeobecnosti možno uviesť, že pôvodne išlo o urbársky majetok a majetok obce Oravská Lesná. Pokiaľ ide o urbársky majetok, bolo potrebné splniť podmienky na obnovenie pôvodného stavu. Pritom dôvodom reštitúcie je výlučne protiprávnosť. Keď si oprávnené osoby svoje právo na reštitúciu neuplatnili, tak toto právo prekludovalo. Kúpna zmluva, ktorú uzatvoril žalobca s pôvodnou žalovanou, je neplatná, pretože v čase jej uzatvorenia žalovaná nebola vlastníčkou pozemkov a teda svoje vlastnícke právo ani nemohla previesť.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka Y.. X. A., oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a vyjadrením sporových strán a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
3. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa domáha určenia vlastníctva k pozemku, špecifikovanému v žalobe a určenia, že kúpna zmluva, uzatvorená medzi pôvodnou žalovanou B. O., rod. I. nar. 4. 3. 1944, bytom L. T. Č.. XXX ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim zo dňa 2. 5. 2008, ktorej predmetom bol aj prevod sporného pozemku, je neplatná. Po vecnej stránke žalobca žalobu v časti o určenie vlastníctva žalobu odôvodnil tým, že žalobca získal pozemok dňa 1. 4. 1991, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorým prešiel majetok československého štátu, ktorý pozemok nadobudol vydržaním, na obec. Čo sa týka nadobudnutia vlastníctva vydržaním, československý štát podľa žalobcu vstúpil do držby pozemkov v marci 1958, na základe rozhodnutia ONV v Námestove, z ktorého vyplýva, že na pozemkoch bolo začaté vyvlastňovacie konanie a od tohto dňa právny predchodca žalobcu a následne aj samotný žalobca pozemky nepretržite a nerušene užíva, pretože na pozemkoch je postavená základná škola a materská škola a tie stále slúžia pôvodnému účelu. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že listina, ktorá podľa žalobcu mala byť titulom vstupu právneho predchodcu žalobcu do oprávnenej držby pozemkov, nie je spôsobilá byť takýmto titulom. Vyvlastňovacie konanie nebolo nikdy riadne dokončené a vlastníci pozemkov nedostali za svoje pozemky žiadnu náhradu. Dôkazom o tom je listina vydaná MNV v Oravskej Lesnej dňa 17. 3. 1959, ktorou MNV urgoval dokončenie vyvlastňovacieho konania. U právnej predchodkyne žalovaného B. O. titulom nadobudnutia bolo nielen osvedčenie o držbe, ale aj dedičské rozhodnutie po jej manželovi W. O., čo je tiež dôkazom o tom, že k vyvlastneniu pozemkov nedošlo. Dôkazom o tom je aj delimitačný protokol, ktorým československý štát odovzdal obci majetok, z roku 2001, kde sú pozemky pod školou označené ako nevysporiadané. Žalobca v roku 2008 nadobúdal od B. O. pozemky pod materskou školou, takže nemôže byť dobromyseľný o tom, že je vlastníkom. Obec na kúpu stavby materskej školy navyše uzatvorila kúpnu zmluvu a v nej takisto nie je žiadna zmienka o tom, že by predmetom prevodu mal byť aj pozemok. U žalobcu sa teda nemôže jednať o ospravedlniteľný omyl, v dôsledku ktorého by užíval pozemok v presvedčení, že je vlastník.
Súd z vykonaného dokazovania konštatuje, že táto žaloba je tzv. určovacia, kde procesným predpokladom pre jej vyhovenie je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ( § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku ). Súd dospel k záveru, že v časti, v ktorej sa žalobca domáha určenia neplatnosti kúpna zmluva, uzatvorená medzi obcou Oravská Lesná a pôvodnou žalovanou B. O., U.. I., nar. X. X. XXXX, bytom L. T. Č.. XXX zo dňa 2. 5. 2008, nemá žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ako sám uviedol žalobca v žalobe, právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovaným určením možno dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov ( ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo práve je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie ). V časti, v ktorej sa žalobca domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, žaloba tieto kritériá nespĺňa. Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k určeniu vlastníctva a teda navrhovaným určením nemôže dôjsť k odstráneniu spornosti vzťahov medzi stranami sporu. V tejto časti preto súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bez toho, aby sa vecou meritórne zaoberal. Súd ešte podotýka, že v prípade konania o určenie neplatnosti právneho úkonu musia byť účastníci tohto právneho úkonu subjektmi na stranách sporu, čo v tomto prípade nie je splnené, pretože pôvodná žalovaná B. O., ktorá v napadnutej kúpnej zmluve vystupuje ako predávajúca, na žiadosť žalobcu z konania vystúpila a na jej miesto vstúpil súčasný žalovaný. Aj táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie žaloby v tejto časti.
V časti o určenie vlastníctva súd konštatuje, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože v prípade priaznivého rozsudku by mohol byť žalobca zapísaný ako vlastník do katastra nehnuteľností. Súd však z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že je vlastníkom pozemku. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že predmetné pozemky pochádzajú z pozemkovo knižnej parcely č. XX z pozemkovo knižného protokolu č. XX pre k.ú. L. T. a že ide o pozemky využívané žalobcom ako pozemky pod ktorými sú stavby základnej školy a materskej školy a priľahlý areál v L. T.. Žalobca tvrdil, že pozemky nadobudol ako právny nástupca po československom štáte, ktorý ich nadobudol vydržanim. Podľa žalobcu československý štát vstúpil do držby pozemkov v roku 1958 na základe vyvlastňovacieho konania a skutočnosti, že pôvodní vlastníci pozemkov boli riadne vyplatení a až do účinnosti zákona 138/1991 Zb. o majetku obcí pozemky nepretržite a nerušene užíval a od 1. 4. 1991 sa užívateľom pozemkov stal žalobca. Súd konštatuje, že z listín, ktoré žalobca predložil, nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu v roku 1958 vstúpil do oprávnenej držby pozemkov. Ako vyplýva z ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k vydržaniu môže viesť len oprávnená držba držiteľa. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľ je oprávnený vtedy, ak je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť je presvedčenie držiteľa, že nekoná bezprávne, keď si napr. prisvojuje určitú vec. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Okolnosťami, ktoré môžu utvrdzovať záver o existencii dobrej viery, sú najmä okolnosti právneho dôvodu nadobudnutia práva a okolnosti týkajúce sa poctivosti jeho nadobudnutia. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil list ONV v Námestove, adresovaný Rade MNV v Oravskej Lesnej zo dňa 14. 3. 1958, kde žiada o urýchlené vybavenie majetkovo právnych pomerov u pozemkov pod stavbu školy. Uvádza sa v ňom, že sa začalo s vyvlastňovacím konaním pozemku pod stavbu školy, pripravujú sa kúpne zmluvy, na základe ktorých majitelia pozemku dostanú vyplatené; doteraz však nie je určená cena pozemku. Z tohto dokumentu vyplýva, že nemalo dôjsť k vyvlastneniu pozemku, ale k odkúpeniu štátom od vlastníka ( vlastníkov ), po tom, čo bude určená cena. Z listu MNV v Oravskej Lesnej zo dňa 17. 3. 1959, adresovaného KNV v Žiline vyplýva, že MNV v Oravskej Lesnej týmto listom opätovne žiada, aby „ urýchlene previedli majetkovo právne usporiadanie a finančnú úhradu za pozemok pod stavbou OSŠ v Oravskej Lesnej. Majitelia pozemkov sústavne dochádzajú na MNV a žiadajú, aby im boli pozemky preplatené. Poukazujú na to, že stavba školy je takmer hotová a úhrada za pozemky nie je prevedená. Majitelia pozemkov sa zdráhajú plniť si občianske povinnosti ako je platenie daní a plnenie dodávok poľnohospodárskych produktov s poukazovaním na to, že štát im dlhuje za pozemky „. Z týchto listín vyplynulo, že v roku 1958, kedy právny predchodca žalobcu vstúpil do držby pozemkov, neboli pozemky vlastnícky vysporiadané, a to či už odkúpením alebo právoplatným rozhodnutím o vyvlastnení a právny predchodca o tom mal vedomosť, keď sám žiadal investora stavby, aby pozemky s ich vlastníkmi vysporiadal . Tvrdenie žalobcu, že v čase, keď začal pozemky užívať, tak boli riadne vyvlastnené a vlastníci dostali za ne finančnú náhradu, je spoľahlivo vyvrátené listom z 17. 3. 1959, z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že stavba školy už existovala, pozemky pod ňou neboli vysporiadané a vlastníci pozemkov žiadnu finančnú náhradu ( nie je zrejmé ani či kúpnu cenu alebo náhradu za vyvlastnenie ) nedostali. Súd konštatuje, že ani žalobca ako právny nástupca československého štátu nemohol byť ani ku dňu 1. 4. 1991 Zb. , kedy sa stal vlastníkom pôvodne štátneho vlastníctva, dobromyseľný, pretože žiadny zo sporných pozemkov nie je uvedený v delimitačnom protokole ako predmet odovzdania obci štátom. Pri položke „ základná škola „ je uvedená poznámka „ pozemok neusporiadaný „ .Súd potom konštatuje, že ani žalobca nebol pri vstupe do užívania dobromyseľný o tom, že mu pozemky patria. Na tomto závere nič nemení zápis v evidencii nehnuteľností, ktorý predložil žalobca, pretože ten evidoval len užívací, nie vlastnícky stav. Medzi stranami však napokon ani nebolo sporné, že od roku 1958 pozemky užíval štát a neskôr, po zmene zriadenia obec - žalobca. Samotné užívanie pozemkov, bez toho, aby bol držiteľ s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu patria, však nemôže viesť k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním. Súd preto žalobu aj vo zvyšku zamietol.
5. trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď náhradu trov konania priznal žalovanému, ktorý mal v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.