Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11Cpr/13/2021

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobkyne: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, 936 01 Šahy, proti žalovanému: U B. s.r.o., so sídlom Fr. F. č. 2, XXX XX Šahy, IČO: 34 145 010, právne zastúpený: JUDr. Ľudovít Didi, advokát so sídlom Hontianska cesta 4, 936 01 Šahy, IČO: 37 868 250, v konaní o zaplatenie odchodného vo výške 530 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala dňa 03.09.2021 žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 530 eur a úroku z omeškania od mesiaca september 2020 do zaplatenia. Tento odôvodnila tak, že žalobkyňa bola od 01.10.1996 až do 31.08.2020 zamestnaná u žalovaného. Od 01.01.2009 zároveň poberala starobný dôchodok. Žiadosť o skončenie pracovného pomeru žalobkyňa podala ku dňu 01.09.2020 a odišla do starobného dôchodku. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie odchodného, avšak žalovaný do dnešného dňa odchodné nezaplatil a nesplnil si svoju zákonnú povinnosť.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2021 na č. l. 46 - 47 uviedol, že nárok žalobkyne uplatnený v žalobe v celom rozsahu neuznáva čo do základu a výšky, a to z dôvodov, že žalobkyňa listom zo dňa 21.10.2020 podala žiadosť o vyplatenie odchodného z dôvodu, že dňa 31.08.2020 ukončila pracovný pomer dohodou dňom 31.08.2020, a že odišla definitívne do starobného dôchodku. Žalovaný na túto jej žiadosť o vyplatenie odchodného odpovedal v zmysle, že žalobkyňa nemá nárok na vyplatenie odchodného, nakoľko nepožiadala o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru, ani do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Nakoľko žalobkyňa žiadosť o vyplatenie odchodného podala až 21.10.2020, t. j. po uplynutí desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru, žalovaný má za to, že tento nárok jej zo zákona zanikol podľa a . Tvrdenie žalobkyne, že dňa 31.08.2020 odišla definitívne do dôchodku je podľa vyjadrenia žalovaného nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko dňa 31.12.2008, keď skončila pracovný pomer u žalovaného, jej vznikol nárok na starobný dôchodok. Žalovaný zamestnal žalobkyňu ako dôchodkyňu, keď s ňou dňa 02.01.2009 uzatvoril pracovnú zmluvu a jej pracovný pomer trval do 31.08.2013. Následne dňom 01.09.2013 bola so žalobkyňou uzatvorená ďalšia pracovná zmluva a jej pracovný pomer trval do 31.08.2020. Na záver žalovaný uviedol, že aj keď nebolo jeho povinnosťou žalobkyňu zamestnať v jej dôchodkovom veku, žalovaný jej umožnil naďalej pracovať v ich spoločnosti. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa nesplnila zákonom stanovené podmienky na vyplatenie odchodného, a preto žalovaný žiada žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.12.2021 na č. l. 59 - 61 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.11.2021 uviedla, že v zmysle , vzniká nárok na odchodné

zamestnancovi zo zákona a teda vyjadrenie žalovaného, že žalobkyňa nepožiadala o odchodné, resp. že požiadala neskoro, je podľa vyjadrenia žalobkyne pre daný prípad irelevantné. Ďalej uviedla, že ak žalovaný uvádza, že od roku 2009 viackrát skončil a následne od nasledujúceho dňa znovu uzatvoril so žalobkyňou pracovný pomer, z jej pohľadu išlo vždy o zmenu pôvodnej pracovnej zmluvy, pretože iný účel uzatvárania nových pracovných pomerov nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru jej nie je jasný (k účelu a k dôvodom by sa vedel vyjadriť zrejme len jej zamestnávateľ). Pracovná pozícia žalobkyne ani jej pracovná náplň sa však nikdy nemenili (vykonávala vždy rovnakú prácu), pričom k ukončeniu pracovného pomeru došlo až 31.08.2020. Ak malo byť účelom zmeny pracovnej zmluvy (resp. tak ako uvádza žalovaný - skončenia a uzatvorenia nového pracovného pomeru) to, že sa žalobkyňa vzdáva nároku na odchodné a/alebo odstupné, ktoré by jej podľa jej vyjadrenia zo zákona patrilo, tak takýto právny úkon je zo zákona neplatný, a to v zmysle . Neplatnosť takéhoto úkonu jej teda nemôže byť v zmysle citovaného zákona na ujmu. Na záver svojho vyjadrenia žalobkyňa uviedla, že je v danom prípade teda nesporné, že pracovný pomer skončil dňa 31.08.202 a zamestnávateľ vedel, že ku dňu skončenia pracovného pomeru je žalobkyňa poberateľkou starobného dôchodku. Odchodné jej nebolo nikdy vyplatené a keďže bola od roku 1996 zamestnankyňou len jedného zamestnávateľa, a to žalovaného, domnieva sa, že má v zmysle vyššie uvedeného zákonný nárok na vyplatenie odchodného, naďalej trvá na podanom návrhu a žiada súd, aby rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni dlžné odchodné vo výške 530 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % odo dňa 01.09.2020 do zaplatenia.

4. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení zo dňa 29.12.2021 vyjadril k žalobe na č. l. 65 -66 tak, že právo na odchodné v sume 530 eur s príslušenstvom, ktorého priznania sa žalobkyňa domáha, sa viaže výslovne len na prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku jej nároku na starobný dôchodok. Žalobkyňa dňa 31.12.2008 skončila v spoločnosti žalovaného pracovný pomer dohodou o rozviazaní pracovného pomeru, a to z dôvodu, že jej vznikol nárok na starobný dôchodok. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa tvrdila, že si podala v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok, ale žalovanému nepredložila o tom žiadny doklad a žalovaný nemal vedomosť o tom, kedy žalobkyňa požiadala Sociálnu poisťovňu pobočku Levice o priznanie starobného dôchodku. Aj napriek tomu ju už ako dôchodkyňu žalovaný zamestnal - hoci to už nebola ich povinnosť ju ďalej zamestnávať, kedy dňa 02.01.2009 bola so žalobkyňou uzatvorená nová pracovná zmluva. Žalobkyňa na výsluchu na OO PZ v Šahách dňa 22.12.2020 uviedla, že od 01.10.1996 bola zamestnaná v lekárni U B. v meste Šahy ako sanitárka. Do 31.12.2009 pracovala v uvedenej lekárni ako sanitárka a dňa 31.12.2009 si podala žiadosť o priznanie starobného dôchodku. OO PZ v Šahách uznesením ČVS:ORP-827/SA-LV-2020 vec podozrenia z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného ako nedôvodnú a neopodstatnenú odmietlo. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vyplatenia odchodného až pri treťom skončení pracovného pomeru dňa 31.08.2020, kedy už predtým rozviazala pracovný pomer dňa 31.12.2008 a 31.08.2013. Žalovaný sa domnieva, že účelom ukončovania pracovných pomerov zo strany žalobkyne boli zrejme jej zištné dôvody súvisiace so zvýšením jej starobného dôchodku. Žalovaný ďalej odmieta tvrdenie žalobkyne, že išlo o zmenu pracovnej zmluvy, prípadne že existoval iný účel uzatvárania nových pracovných pomerov. Žalovaný nikdy žalobkyňu nenútil vopred sa vzdať nároku na odchodné, ktoré by jej bolo vyplatené aj napriek nesplneniu zákonom stanovených podmienok na jeho vyplatenie, keby žalobkyňa nebola podala trestné oznámenie na osobu konateľa spoločnosti. Žalovaný na záver uviedol, že žalobkyňa nesplnila zákonom stanovené podmienky na vyplatenie odchodného a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, a to výsluchom žalobkyne a konateľa žalovaného, ako aj oboznámením sa s obsahom spisového materiálu sp. zn. - pracovnou zmluvou na č. l. 3, žiadosťou o skončenie pracovného pomeru na č. l. 4, žiadosťou o vyplatenie odchodného na č. l. 5, odpoveďou na č. l. 6 a 8, žiadosťou na č. l. 7, zápisnicou o výsluchu osoby na č. l. 9 - 11, uznesením na č. l. 12 - 15, sťažnosťou na č. l. 16, uznesením na č. l. 17 - 20, predžalobnou výzvou na č. l. 21, žiadosťou o vyplatenie odchodného na č. l. 48, odpoveďou na č. l. 49, dohodou o rozviazaní pracovného pomeru na č. l. 50, pracovnou zmluvou na č. l. 51, dohodou o rozviazaní pracovného pomeru na č. l. 52, pracovnou zmluvou na č. l. 53, žiadosťou o skončenie pracovného pomeru na č. l. 54, zápisnicou o výsluchu osoby na č. l. 67 - 69, uznesením na č. l. 70 - 72, pracovnou zmluvou na č. l. 73 -74, žiadosťou o dôchodok na č. l. 90 -97, potvrdením na č. l. 98 -99, rozhodnutím Sociálnej poisťovne na č. l. 100 a 101-102, súd zistil tento skutkový stav:

5.1 Z pracovnej zmluvy na č. l. 3 a totožne na č. l. 73 -74 zo dňa 01.10.1996 vyplýva, že táto bola uzatvorená so žalobkyňou dňa 01.10.1996, s dňom nástupu do práce 01.10.1996, na dobu určitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, druh práce - sanitárka.

5.2 Zo žiadosti o skončenie pracovného pomeru na č. l. 4 a totožne na č. l. 54 zo dňa 12.08.2020 vyplýva, že žalobkyňa navrhla uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru v zmysle ku dňu 31.08.2020.

5.3 Zo žiadosti o vyplatenie odchodného na č. l. 5 a totožne na č. l. 48 zo dňa 21.10.2020 vyplýva, že žalobkyňa žiadala žalovaného o vyplatenie odchodného.

5.4 V odpovedi žalovaného na č. l. 6 a totožne na č. l. 49 žalovaný uviedol, že pracovný pomer rozviazala žalobkyňa v zmysle a z toho dôvodu jej neprináleží odstupné.

5.5 Žiadosťou na č. l. 7 zo dňa 05.11.2020 žalobkyňa opätovne žiadala žalovaného o vyplatenie odchodného vo výške 1 mesačnej priemernej mzdy do 20.11.2020, inak bude svoj nárok vymáhať súdnou cestou.

5.6 Odpoveďou na č. l. 8 zo dňa 20.11.2020 žalovaný žalobkyni oznámil, že jej nárok na vyplatenie odchodného pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok zanikol dňa 14.09.2020, nakoľko oň žalobkyňa nepožiadala pred skončením pracovného pomeru ani do desiatich pracovných dní po jeho skončení, a preto žalovaný jej nárok na odchodné neuznáva.

5.7 Zo zápisnice o výsluchu osoby na č. l. 9 - 11 a totožne na č. l. 67 - 69 zo dňa 22.12.2020 vyplýva, že žalobkyňa bola zamestnaná v lekárni U B. v meste Šahy ako sanitárka do dňa 31.12.2009, kedy požiadala o starobný dôchodok. Od 01.01.2010 ju opäť prijali do uvedeného zamestnania ako sanitárku, kde pracovala do 31.08.2013 a následne od 01.09.2013 až do 31.08.2020, avšak nevedela uviesť, prečo v danom čase došlo k ukončeniu a opäť k obnoveniu zamestnania. Žalobkyňa ukončila pracovný pomer dohodou dňa 31.08.2020 a následne dňa 21.10 poslala bývalému zamestnávateľovi žiadosť o vyplatenie odchodného, na ktorú žiadosť dostala odpoveď, že jej odstupné neprináleží, avšak ona nežiadala o odstupné ale odchodné. Preto dňa 05.11.2020 opätovne požiadala žalovaného o odchodné vo výške jednej mesačnej priemernej mzdy, ktoré odchodné však doteraz nedostala a na základe toho podala podnet na políciu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že si podala dňa 31.12.2009 žiadosť o starobný dôchodok. Bývalého zamestnávateľa požiadala o vyplatenie odchodného dňa 21.10.2020.

5.8 Z uznesenia OO PZ v Šahách ČVS:ORP-827/SA-LV-2020 zo dňa 08.01.2021 na č. l. 12 -15 a totožne na č. l. 70 -72 vyplýva, že vec podozrenia z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného ako nedôvodná a neopodstatnená bola odmietnutá, nakoľko na základe zabezpečených dôkazov bolo preukázané, že nevyplatenie odchodného žalobkyni nenaplnilo skutkovú podstatu prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa a nedošlo ani k naplneniu skutkových podstát iných trestných činov, a preto nie je dôvod na postúpenie veci.

5.9 Zo sťažnosti na č. l. 16 zo dňa 18.01.2021 vyplýva, že žalobkyňa podala sťažnosť proti uzneseniu OO PZ v Šahách ČVS:ORP-827/SA-LV-2020 zo dňa 08.01.2021, kde uviedla, že v zmysle ňou citovaných ustanovení trvá na tom, že splnila zákonom stanovené podmienky na vyplatenie odchodného.

5.10 Z uznesenia Okresnej prokuratúry Levice č. k. -4 zo dňa 22.02.2021 na č. l. 17 -20 vyplýva, že sťažnosť žalobkyne bola podľa ustanovenia od. 1 písm. c) ako nedôvodná zamietnutá, nakoľko v rámci predprípravného konania neboli preukázané skutočnosti nasvedčujúce tomu, že v danom prípade žalovaný svojím konaním naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa .

5.11 Predžalobnou výzvou na č. l. 21 zo dňa 12.04.2021 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vyplatenie odchodného vo výške 530 eur a za každý omeškaný mesiac 5 %, čo činí 185,50 eur, teda dlžnú sumu spolu vo výške 715,50 eur na jej účet do 30.04.2021.

5.12 Z dohody o rozviazaní pracovného pomeru na č. l. 50 zo dňa 30.08.2013 vyplýva, že pracovný pomer žalobkyne sa skončil dňa 31.08.2013 z dôvodu podľa .

5.13 Z pracovnej zmluvy na č. l. 51 zo dňa 02.01.2009 vyplýva, že táto bola uzatvorená so žalobkyňou dňa 02.01.2009, s dňom nástupu do práce dňa 02.01.2009, na dobu neurčitú, druh práce - sanitárka.

5.14 Z dohody o rozviazaní pracovného pomeru na č. l. 52 zo dňa 31.12.2008 vyplýva, že pracovný pomer žalobkyne sa skončil dňa 31.12.2008 z dôvodu podľa .

5.15 Z pracovnej zmluvy na č. l. 53 zo dňa 01.09.2013 vyplýva, že táto bola uzatvorená so žalobkyňou dňa 01.09.2013, s dňom nástupu do práce dňa 01.09.2013, na dobu neurčitú, druh práce - sanitárka.

5.16 Zo žiadosti o dôchodok na č. l. 90 - 97 zo dňa 23.01.2009 vyplýva, že žalobkyňa podala spísala žiadosť a uplatnila si nárok na starobný dôchodok dňa 23.01.2009 s tým, že žiadala priznať starobný dôchodok odo dňa 02.01.2009.

5.17 Z potvrdenia Sociálnej poisťovne na č. l. 98 zo dňa 13.04.2022 vyplýva, že žalobkyňa bola u zamestnávateľa U B., s. r. o., registrovaná ako zamestnanec od 01.10.1996 do 31.12.2009, od 01.01.2010 do 31.08.2013 a od 01.09.2013 do 31.08.2020.

5.18 Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 515 810 2390 na č. l. 100 zo dňa 10.08.2009 vyplýva, že žalobkyni vznikol nárok na starobný dôchodok ku dňu 10.11.2008 a starobný dôchodok jej bol zvýšený na sumu 480,70 eur mesačne odo dňa 02.01.2009.

5.19 Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 515 810 2390 na č. l. 101 - 102 zo dňa 25.03.2009 vyplýva, že žalobkyni vznikol nárok na starobný dôchodok ku dňu 10.11.2008 a bol jej priznaný starobný dôchodok v sume 439,10 eur mesačne odo dňa 02.01.2009.

5.20 Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.04.2022 uviedla, že pracovný pomer u žalovaného uzatvorila 01.10.1996, pričom tento bol podľa jej názoru ukončený 31.08.2020 dohodou. Čo sa týka podania samotného návrhu na odchod do dôchodku na Sociálnu poisťovňu uviedla, že to bolo v roku 2008, presný dátum uviesť nevedela, ale myslí si, že dôchodok jej bol priznaný 02.01.2009. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pracovala do 31.12.2008 riadne a potom od 02.01.2009 bola vedená ako dôchodkyňa, ale robila ďalej nemal prerušený pracovný pomer. Čo sa týka prvého ukončenia pracovného pomeru uviedla, že tento bol ukončený dohodou z 31.12.2008 a nová pracovná zmluva bola uzatvorená 02.01.2009 na dobu neurčitú. Žalobkyňa nevie, z akých dôvodov bol druhýkrát ukončený pracovný pomer dohodou dňa 30.08.2013, opätovne nastúpila do práce dňa 01.09.2013, kedy bola podpísaná aj pracovná zmluva. Na záver svoje výpovede dodala, že trvá na tom, že jej pracovný pomer trval od roku 1996 do roku 2020 nepretržite a nemala prerušený pracovný pomer a z tohto dôvodu sa domáha jej zákonného nároku na odchodné.

5.21 Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.04.2022 uviedol, že pracovný pomer so žalobkyňou bol uzatvorený tak, ako uviedla sama žalobkyňa, t. j. 01.10.1996, prvýkrát bol rozviazaný pracovný pomer 31.12.2008, čo osobne žiadala žalobkyňa, nakoľko vedela, že bude mať zvýšený dôchodok. Žalovaný ju ako dôchodkyňu prijal do pracovného pomeru dňa 02.01.2009. Druhýkrát bol rozviazaný pracovný pomer 31.12.2009, tiež z dôvodu zvýšenia dôchodku. Dňa 02.01.2010 žalobkyňa znova nastúpila na to isté pracovné miesto už však ako dôchodkyňa. Tretíkrát a naposledy rozviazala žalobkyňa pracovný pomer 31.08.2020. Žalovaný ďalej uviedol, že v ten deň prišli dvaja policajti v civile a začali ho vypočúvať. Keby bola žalobkyňa za ním slušne prišla, žalovaný by jej odchodné, hoci naň podľa neho nemala zákonný nárok, vyplatil. Na záver svojej výpovede žalovaný dodal, že viacnásobné skončenie pracovného pomeru malo pre žalobkyňu ten zmysel, že jej bol priznaný zvýšený dôchodok a pokiaľ by tak neurobila, tento zvýšený dôchodok by nemala.

5.22 Žalobkyňa na pojednávaní dňa 17.05.2022 vo svojom záverečnom vyjadrení uviedla, že na svojom návrhu naďalej trvá a zároveň žiada, aby jej žalovaný vyplatil dodatočné náklady v sume 250 eur, ktoré jej vznikli v súvislosti s nesplnením povinnosti zo strany žalovaného.

5.23 Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17.05.2022 vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že na základe pojednávania zastávajú názor, že nárok žalobkyne na vyplatenie odchodného nie je dôvodný a rovnako, že nebola naplnená hmotnoprávna podmienka na priznanie tohto žalovaného nároku zo strany žalobkyne. Právny zástupca ďalej uviedol, že tento jej nárok je premlčaný z dôvodu, že žiadosť o priznanie odchodného si podala až 21.10.2020 a nie v čase, keď skončila pracovný pomer prvýkrát v roku 2008, resp. 2009.

6. Podľa - 4 , patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.

7. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

8. Takto vykonaným dokazovaním potom súd nemal žalobu za preukázanú. V konaní nebolo spornou skutočnosťou uzatvorenie pracovného pomeru dňa 01.10.1996, ani vznik nároku na poberanie starobného dôchodku ako aj jeho poberanie od 02.01.2009, ktoré skutočnosti neboli stranami v konaní namietané a boli preukázané aj listinnými dôkazmi na č. l. 3 a 101. Spornou skutočnosťou v konaní bola doba skončenia pracovného pomeru resp. prvého pracovného pomeru. Listinným dôkazom - dohodou o rozviazaní pracovného pomeru na č. l. 52 však bolo jednoznačne preukázané, že prvý pracovný pomer u žalovaného skončil žalobkyni dňa 31.12.2008 a bol skončený podľa . Sama žalobkyňa pri výsluchu dňa 05.04.2022 uviedla, že čo sa týka prvého skončenia pracovného pomeru tento bol ukončený dohodou 31.12.2008 a nová pracovná zmluva bola uzatvorená 02.01.2009 na dobu neurčitú čo bolo preukázané výsluchom strán ako aj listinným dôkazom na č. l. 51. Následne bol ukončený pracovný pomer dohodou podľa ku dňu 31.08.2013 a uzatvorená pracovná zmluva dňa 01.09.2013 s dňom nástupu 01.09.2013, ktorý pracovný pomer skončil 31.08.2020 a to dohodou podľa , pričom dňa 21.10.2020 žalobkyňa požiadala o vyplatenie odchodného. Z horeuvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyni vznikol nárok na starobný dôchodok dňa 10.11.2008, pričom o tento dôchodok požiadala dňa 23.01.2009, t. j. v lehote 23 dní po skončení pracovného pomeru dohodou u žalovaného ku dňu 31.12.2008. Z horeuvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa kritéria na vyplatenie odchodného v zmysle , nakoľko nepožiadala o poskytnutie starobného dôchodku pred skončením pracovného pomeru ani v lehote desiatich pracovných dní po jeho skončení. Žalobkyňa bola povinná preukázať, že doručila rozhodnutie Sociálnej poisťovne alebo doklad preukazujúci kedy požiadala o priznanie starobného dôchodku, čo v tomto prípade preukázané nebolo, resp. tieto doklady predložila až na výzvu súdu, avšak tieto sa nedostali pred vyžiadaním zo strany súdu do dispozičnej sféry žalovaného a zároveň z týchto listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa nepožiadala o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru, resp. do desiatich pracovných dní po jeho skončení, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

9. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa 262 ods. 1 , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. V predmetnom konaní bol úspešný žalovaný a preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).