Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20C-117-2016.pdf
PDF · 78.52 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/117/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Q. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.. I. XXX/XX, C., 2/ M. P., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, v konaní o zaplatenie 514,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 398,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 01.06.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,8 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.06.2016 žiadal žalobca od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy 514,- Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 23.03.2015 z titulu úveru. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými ako dlžníkmi uzavrel dňa 31.10.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 400,- Eur za úrok vo výške 20 % z istiny, t. j. 80,- Eur a za servisný poplatok vo výške 9 % z istiny, t. j. 36,- Eur. Úver mali žalovaní 1/ a 2/ splatiť v 13 mesačných splátkach, no uhradili len sumu 2,- Eur. Pretože nesplácali podľa splátkového kalendára, po predchádzajúcom upozornení im listom zo dňa 24.05.2015 oznámil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 22.03.2015.
2. Žalovaná 1/ prevzala žalobu s príslušnými poučeniami dňa 28.09.2016, žalovaný 2/ dňa 20.03.2017, nijakým spôsobom sa však k žalobe nevyjadrili.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K420143356 datovanej dňom 31.10.2014 žalobca poskytol žalovaným 1/ a 2/ ako spoludlžníkom úver vo výške 400,- Eur. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za úrok vo výške 20 % z istiny a okrem toho si žalobca účtoval servisný poplatok vo výške 9 % istiny. V čl. II zmluvy sa žalovaní zaviazali uhradiť istinu 400,- Eur, úrok 80,- Eur a servisný poplatok 36,- Eur v 13 mesačných splátkach.
5. Z charakteru zmluvy z hľadiska jej formy ako formulára pripraveného žalobcom ako aj z postavenia jej účastníkov niet pochýb, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo koniec koncov vyplýva aj z jej samotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
6. Ku dňu uzavretia zmluvy 31.10.2014 uvedený zákon v § 9 ods. 2 písm. f) ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj je síce v čl. III bode 2 uvedený tak, že „Termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní.“, no takéto znenie nevyjadruje jednoznačne určiteľný deň, v ktorý má spotrebiteľ uhradiť poslednú splátku. Platí to vo väzbe na skutočnosť, že splatnosť splátok úveru bola dohodnutá v čl. II bode 2 zmluvy tak, že prvá splátka je splatnou 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, čo znamená, že žalobca ako veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový okamih splatnosti poslednej splátky. Navyše termín konečnej splatnosti úveru určený v zmluve ako 380. deň po uzavretí zmluvy sa nezhoduje so splatnosťou splátok ako sú vymedzené v čl. II bode 2 zmluvy, pretože 380. deň po uzavretí zmluvy vychádza na deň 16.11.2015 (pri počítaní času v súlade s ust. § 122 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka) a podľa čl. I zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť úver žalovaným do 10 dní od uzavretia zmluvy, t.j. najneskôr do 10.11.2014 a práve vo väzbe na deň poskytnutia úveru bola určená splatnosť splátok v čl. II bode 2 zmluvy - splatnosť prvej splátky 10. deň po poskytnutí úveru a ďalších splátok zasa 30. deň po splatnosti predchádzajúcej.
7. Okrem toho v čase uzavretia zmluvy citovaný zákon vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V predloženej zmluve je uvedený úrok 20 % z istiny 400,- Eur a súčasne „servisný poplatok“ vo výške 9 % z istiny 400,- Eur, čo teda evokuje, že sa jedná o peniaze poskytované pri 20 percentom úroku, no podľa názoru súdu poplatkom za poskytnutie úveru (teda servisným poplatkom, ktorého výška závisí od poskytovanej istiny) žalobca v skutočnosti prekrýva reálnu úrokovú sadzbu úveru, ktorá je tým vyššia.
8. Zhrnúc uvedené súd dospel k záveru, že kvôli nejednoznačne vymedzenému termínu konečnej splatnosti úveru a kvôli uvedeniu úrokovej sadby v zmluve, ktorá nezodpovedá skutočnej úrokovej sadzbe za poskytnutý úver je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Preto žalobca mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy 400,- Eur a pokiaľ žalovaní vrátili z tejto sumy iba čiastku 2,- Eur, sú povinní uhradiť žalobcovi ešte zvyšok v sume 398,- Eur. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca v dôsledku omeškania žalovaných s platením úveru v súlade s čl. III bodom 1 zmluvy po predchádzajúcom písomnom upozornení zosplatnil úver listami zo dňa 24.05.2015 (č.l. 8 a 13 spisu). Tieto listy dal na poštovú prepravu dňa 26.05.2015 a teda do 01.06.2015 už mohli byť žalovaným doručené do ich dispozičnej sféry. Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.06.2015 do zaplatenia, keď ku dňu 01.06.2015 predstavovala základná úroková sadzba ECB hodnotu 0,05 % ročne.
10. O nárok na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Obe sporové strany mali čiastočný úspech, pričom úspech žalobcu predstavoval 77,4 % po zaokrúhlení (t. j. 398,- Eur s príslušenstvom z celkovo žalovanej sumy 514,- Eur s príslušenstvom), vo zvyšku v rozsahu 22,6 % boli úspešní žalovaní 1/ a 2/. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje rozdiel, t. j. 54,8 %, v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.