Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/106/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.Box 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: W. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. T. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. V. I., o zaplatenie 3.184,76 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.803,65 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne:

- zo sumy 353,95 eur od 08.05.2013 do zaplatenia a

- zo sumy 2.449,70 eur od 09.05.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie sumy 376,79 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne:

- zo sumy 353,95 eur za deň 08.05.2013 a

- zo sumy 376,79 eur od 08.05.2013 do zaplatenia, zamieta.

Konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 4,32 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 08.05.2013 do zaplatenia zastavuje.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné nám. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „CFH“) sa žalobou zo dňa 20.04.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 22.04.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 3.184,76 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 08.05.2013 do zaplatenia a zároveň mu nahradiť trovy konania. 2. Žalobu pôvodný žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 21.09.2012 uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke evidenčné č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 4.955,44 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 56 mesačných splátkach v sume 88,49 eur. Doposiaľ uhradila žalovaná len sumu 295,48 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, dňa 26.04.2013 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Doposiaľ žalovaná dlžné splátky neuhradila. Žalobca zároveň uviedol, že si uplatňuje v konaní aj nárok na zaplatenie sumy 4,32 eur zodpovedajúcej nákladom vzniknutým mu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky (podľa ust. § 121 ods. 3 . Celkový

dlh žalovanej ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 3.184,76 eur ako rozdiel medzi súčtom celkovej sumy pôžičky 3.475,92 eur a nákladov na vymáhanie v sume 4,32 eur a úhradami žalovanej v sume 295,48 eur (3.475,92 eur - 4,32 eur - 295,48 eur). Žalobca napokon uviedol, že si súčasne uplatňuje nárok na zákonné úroky z omeškania. Ako dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca označil: zmluvu o pôžičke, Všeobecné obchodné podmienky, vypovedanie zmluvy s doručenkou a prehľad splátok a úhrad. 3. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli doručené riadne do vlastných rúk, v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadrila. 4. Uznesením č. k. 6C/106/2016-32 zo dňa 16.02.2017 vydaným podľa ust. § 80 ods. 1 a 2 na spoločný návrh pôvodného žalobcu a žalobcu zo dňa 11.11.2016 súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu, a to vstupom žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 do konania na miesto pôvodného žalobcu: CFH. 5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju, ako aj žalobcovu neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 06.04.2017, pričom súčasne vyslovil súhlas s rozhodnutím súdu aj v ich neprítomnosti. Týmto podaním zároveň zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 4,32 eur (nákladov na vymáhanie pohľadávky) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4,32 eur od 08.05.2013 do zaplatenia. Zároveň doplnil, že pokiaľ ide o žalovanú sumu 3.180,44 eur, táto zodpovedá 3. neuhradeným splátkam každej v sume 88,48 eur splatným dňa 20.01.2013, 20.02.2013 a 20.03.2013 a predčasne zosplatnenej istiny zostatku úveru v sume 2.944,98 eur (istina splátok so splatnosťou od 20.04.2013). 6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že sa nebráni zaplateniu žalovanej sumy a zásadne na svoju obranu nemá čo uviesť. 7. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 8. Dňa 21.09.2012 uzavrela CFH ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5016620 (dôkaz predložený pôvodným žalobcom na č. l. 3 spisu), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“, dôkaz predložený pôvodným žalobcom na č. l. 4 spisu), ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažnej sumy vo výške 3.099,13 eur žalovanej za nasledovných podmienok: počet mesačných splátok 56, mesačná splátka vo výške 88,49 eur so splatnosťou vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca a splatnosťou prvej splátky do 20.10.2012 [čl. 6 bod 6.1, 6.2 a 6.4 VOP a prehľad splátok a úhrad] a poslednej splátky (mesiac/rok) máj/2017, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 1.856,31 eur, s celkovou sumou pôžičky vo výške 4.955,44 eur, s výškou ročnej úrokovej sadzby: 24,01 %, RPMN: 24,01 %, priemernou RPMN: 21,68 %, a to s účelovým viazaním: na úhradu záväzkov žalovanej voči CFH a voči VÚB, a. s., ku ktorým vykonávala CFH správu: 1. evid. č. 7073225, divízia Slovenská požičovňa s dátumom uzavretia zmluvy 03.06.2010 vo výške záväzku 881,71 eur a 2. evid. č. 7097227, divízia Slovenská požičovňa s dátumom uzavretia zmluvy 04.08.2011 vo výške záväzku 2.217,42 eur. 9. Podľa ust. čl. 6 bod 6.1 VOP, Klient je povinný riadne a včas splatiť poskytnutú Pôžičku, a to v pravidelných mesačných Splátkach v sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v Zmluve a/alebo v Podmienkach a/alebo VOP. 10. Podľa ust. čl. 6 bod 6.2 VOP, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. 11. Podľa ust. čl. 6 bod 6.3 VOP, v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. 12. Podľa ust. čl. 6 bod 6.4 VOP, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/ alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak. 13. Podľa ust. čl. 12 bod 12.1 VOP, Zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok Klienta vo vzťahu k Spoločnosti podľa Zmluvy. Skončenie Zmluvy nemá vplyv na vyhlásenie Klienta uvedené v Zmluve, Záložnej zmluve, VOP alebo akéhokoľvek vyhlásenia Klienta dané Spoločnosti a tiež na arbitrážnu doložku v zmysle čl. 14.24 VOP. 14. Podľa ust. čl. 12 bod 12.2 VOP, klient ako aj Spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie. 15. Z listiny označenej žalobcom ako „Prehľad splátok a úhrad“ (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 7 spisu) vyplýva, že žalovanej boli v danom prípade predpísaných na úhradu 6 splátok vo výške 88,49 eur, a to so splatnosťou 1. z nich dňa 20.10.2012, každej nasledujúcej do 20. dňa nasledujúceho

kalendárneho mesiaca, so platnosťou poslednej z nich 20.03.2013. Dňa 20.04.2013 bola žalovanej predpísaná na úhradu splátka vo výške 2.944,98 eur. Žalovaná vykonala na plnenie svojich peňažných záväzkov zo zmluvy nasledovné úhrady: dňa 29.10.2012 v sume 88,50 eur, dňa 22.02.2013 v sume 88,49 eur a v sume 88,49 eur a napokon dňa 03.06.2015 v sume 30,- eur, celkovo tak úhrady v sume 295,48 eur. 16. Súd považoval medzi účastníkmi za nesporné, že v danom prípade pohľadávka žalovanej na poskytnutie peňažnej sumy 3.099,13 eur zo strany CFH bola započítaná s pohľadávkami CFH (resp. uhradená splnením záväzku voči VÚB, a. s.) v celkovej výške 3.099,13 eur a súčasne, že žalovaná na daný prípad uhradila do dňa rozhodnutia súdu celkovo sumu 295,48 eur. 17. Listom zo dňa 26.04.2013 označeným ako „Vypovedanie zmluvy“ (dôkaz predložený pôvodným žalobcom na č. l. 5 spisu) CFH vyzval žalovanú k úhrade celkovej sumy 3.237,47 eur (z toho istiny 3.210,44 eur) najneskôr do 5 dní od doručenia listu. Podľa doručenky tejto listovej zásielky (dôkaz predložený pôvodným žalobcom na č. l. 5 spisu) prevzala žalovaná tento list dňa 03.05.2013. 18. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 29 spisu) CFH oznamovala žalovanej, že ku dňu 19.09.2016 ako postupca postúpila svoju pohľadávku (spolu s jej príslušenstvom) zo zmluvy č. 5016620 zo dňa 21.09.2012 uzavretej medzi CFH a žalovanou vo výške 3.858,26 eur na žalobcu ako postupníka. 19. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 20. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.05.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 21. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov]. 22. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 23. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 24. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka [18) § 52 až

60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 25. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 26. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto

predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 27. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). 28. Podľa ust. § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. 29. Podľa ust. § 340 ods. 1 ObZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. 30. Podľa ust. § 365 v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 31. Podľa ust. § 369 ods. 1 v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 32. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 33. Podľa ust. § 768k ods. 2 ObZ, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. 34. Podľa ust. § 768k ods. 3 ObZ, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013. 35. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 36. Podľa ust. § 52 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 37. Podľa ust. § 52 ods. 4 v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 38. Podľa ust. § 517 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 39. Podľa ust. § 524 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 40. Podľa ust. § 524 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 41. Podľa ust. § 657 v znení zákona č. 509/1991 Zb., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 42. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 43. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

44. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 45. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 46. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 47. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 bola v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) v znení účinnom do 31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravovala (spravuje) bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. 48. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom CFH a žalovanou vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 21.09.2012. Aj s poukazom na to, že zo strany CFH išlo bez najmenších pochybností o poskytnutie peňažného plnenia žalovanej v rámci jeho podnikateľskej činnosti v zmysle ust. § 2 ods. 2 a na strane žalovanej bol predmetný spotrebiteľský úver nepochybne poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi zmluvy vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené, mal súd za to, že v danom prípade účastníci zmluvy uzavreli zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ. Medzi účastníkmi zmluvy teda nedošlo aj napriek označeniu zmluvy ako „zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky“ k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, a to vzhľadom k tomu, že zmluva o pôžičke má povahu reálneho kontraktu, teda vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným prevodom) dlžníkovi. K takémuto plneniu zo strany CFH v prospech žalovanej nikdy nedošlo, keďže došlo k zápočtu pohľadávok CFH voči pohľadávke žalovanej na poskytnutie peňažného plnenia na základe predmetnej zmluvy (resp. pokiaľ ide o pohľadávku VÚB, a. s. táto bola uspokojená peňažným plnením veriteľa). 49. Súd tak vychádzal z toho, že CFH tak svoju povinnosť podľa ust. § 497 splnil, a to tým, že došlo k započítaniu vyššie uvedených pohľadávok CFH voči pohľadávke žalovanej (resp. pokiaľ ide o pohľadávku VÚB, a. s. táto bola uspokojená peňažným plnením veriteľa) s tým, že žalovaná sa mala zaviazať vrátiť CFH túto sumu zvýšenú o celkové náklady spotrebiteľa vo výške 1.856,31 eur, t. j., že žalovaná sa mala zaviazať zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 4.955,44 eur, a to v 56 mesačných splátkach vo výške 88,49 eur (56 x 88,49 eur = 4.955,44 eur = 3.099,13 poskytnutý úver + 1.856,31 celkové náklady spotrebiteľa). 50. Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi CFH a žalovanou neobsahovala náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške splátok istiny a úrokov, ktoré mala žalovaná CFH zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 88,49 eur, úroková sadzba 24,01 % ročne, ako aj celková čiastka k zaplateniu v sume 4.955,44 eur [ktorá bola súčinom mesačnej splátky vo výške 88,49 eur a počtu splátok 56 = 4.955,44 eur, resp. bola súčtom celkovej výšky spotrebiteľského úveru v sume 3.099,13 eur a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom v sume 1.856,31 eur tvorených úrokom], nikde však v zmluve nebola uvedená výška splátok zvlášť čo do istiny a čo do úroku, t. j. časť každej mesačnej splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Keďže bol nepochybne žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 850,- eur, je však v zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva uzavretá medzi CFH a žalovaným aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle uvedeného cit. ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 51. Na závere uvedenom v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku nič nemení ani argumentácia žalobcu v podaní zo dňa 06.04.2017, že aj neuvedenie náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a ust. § 10 ods. 1 v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej v období od 11.06.2010 do 31.12.2012 mohlo spôsobiť následok podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, t. j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, len za podmienky, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzavretá písomne. S týmto právnym názorom žalobcu na výklade cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. sa súd nemohol stotožniť. Žalobca totižto pri svojom právnom výklade ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. opomína vzájomnú previazanosť

ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, s ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý ustanovuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je tak zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo to, že ak ktorákoľvek z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a ust. § 10 ods. 1 nebude v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená písomne (v prípade, že samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere nebude uzavretá ako písomný právny úkon, je len pochopiteľné, že tak nebude dojednaná ani jedna z uvedených náležitosti v písomnej forme), má to mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru. Úmyslom zákonodarcu určite nebolo to, aby napr. v prípade dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme, v ktorej by však absentovalo písomné dojednanie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ako aj ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom by však tieto náležitosti boli dojednané v ústnej forme, by bolo možné od spotrebiteľa zo strany veriteľa požadovať aj písomne nedojednané úroky. Určitý výkladový problém, resp. nepresnosť znenia ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. napokon odstránila novela zákona č. 129/2010 Z. z. vykonaná zákonom č. 352/2012 Z. z., ku ktorej osobitná časti dôvodovej správy udáva: „Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie normatívneho textu zákona s odôvodnením tak, aby poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, prípade ak - zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 alebo - neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo - neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona alebo - je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Týmto sa dosiahne pôvodný zámer predkladateľa stanoviť určité dôsledky porušenia povinností ustanovených týmto zákonom.“. 52. Ak v ďalšom žalobca v rámci argumentácie poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa 09.11.2016, súd považuje dať žalobcovi do pozornosti, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Výklad vnútroštátneho práva poskytujú totiž výlučne vnútroštátne súdy. Súd pripúšťa, že vnútroštátna právna úprava zakotvená v ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s ust. § 10 ods. 1 písm. a) [toho času písm. b)] zákona č. 129/2010 Z. z. v rozpore je v rozpore s obsahom Smernice [vyloženej Súdnym dvorom EÚ, podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave; Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“.], avšak tento konflikt automaticky neznamená prednosť uplatnenia smernice pred vnútroštátnou právnou normou. V taktom prípade totiž vnútroštátny súd je povinný skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať aspoň nepriamy účinok (teda vykladať zákon eurokonformne), alebo napokon, či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Zásadne platí zákaz horizontálneho priameho účinku smernice spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (pozn.: priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice). [k tomu napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-152/84 zo dňa 26.2.1986, rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-397/01 až C-403/01 zo dňa 05.10.2004] Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci (t. j .v spore medzi jednotlivcami: žalobcom a žalovaným, súd Smernici nemohol priznať priamy horizontálny účinok. Nepriamy účinok smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok vo veci C-14/83 zo dňa 10.4.1984) znamená, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, pričom tento výklad nie je absolútny (nejedná sa totiž o priamy účinok), ale je obmedzený rozsahom a medzami. Nejedná sa totižto (ako už bolo uvedené) o

priamy účinok smernice, kedy je vnútroštátne právo vypustené a doslova nahradené smernicou a teda v prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, len musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne. Povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (k tomu analogicky rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-105/03 zo dňa 16.06.2005, obdobne rozsudok vo veci C-268/06 zo dňa 15.04.2008) Vzhľadom na explicitné znenie ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C42-15 vyložili toto ustanovenie vnútroštátneho práva eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, nahradili by doslova vnútroštátne právo Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok je vylúčený a teda je možné uvažovať iba o účinku nepriamom, takýto postup však nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. V danom prípade sporu jednotlivcov tak súd argumentáciu žalobcu s odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 neprijal a nevzal do úvahy. 53. V ďalšom je možné konštatovať, že žalovaná ku dňu 26.04.2013, kedy zo strany CFH došlo k vypovedaniu zmluvy a k požiadaniu žalovanej o splatenie celej dlžnej sumy, bola v omeškaní s úhradou jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, a to splátky splatnej dňa 20.01.2013 (keďže žalovaná do dňa 26.04.2013 uhradila celkovo len sumu 265,48 eur, ktorá zodpovedá trom splátkam vo výške 88,49 eur splatným dňa 20.10.2012, dňa 20.11.2012 a dňa 20.12.2012 a časti splátky splatnej dňa 20.01.2013 vo výške 0,01 eur), a preto súd dospel k záveru, že CFH predmetný spotrebiteľský úver „zosplatnil“ oprávnene v súlade s ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ. Žalovaná tak bola povinná „zosplatnený úver“ (v tomto prípade len v rozsahu nesplateného zvyšku úverovej istiny z dôvodu vyššie súdom konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru) vo výške 2.803,65 eur (ako suma rozdielu úverovej istiny 3.099,13 eur a úhrad žalovanej v celkovej výške 295,48 eur = 3.099,13 eur - 295,48 eur = 2.903,65 eur) zaplatiť v lehote určenej žalobcom vo vypovedaní zmluvy

- liste zo dňa 26.04.2013, t. j. v lehote do 5 dní od jeho doručenia (k doručeniu došlo dňa 03.05.2013), teda do 08.05.2013 (k splatnosti sumy 353,95 eur, ako splátok splatných do 08.05.2013 však už došlo predtým, postupne, a to v sume 88,48 eur dňa 20.01.2013, v sume 88,49 eur dňa 20.02.2013, v sume 88,49 eur dňa 20.03.2013 a v sume 88,49 eur dňa 20.04.2013. Súd tak dospel k záveru, že žalovaná bola v čase rozhodnutia v prejednávanej veci v omeškaní (§ 365 so zaplatením sumy 2.803,65 eur, a preto súd vzhľadom k tomu, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2016 (§ 524 ods. 1 na žalobcu (ako postupníka) prešla v tomto rozsahu pohľadávka CFH (ako postupcu), zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.803,65 eur, pričom žalobu v časti o zaplatenie sumy 376,79 eur (suma prevyšujúca sumu dlžnej úverovej istiny) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 376,79 eur od 08.05.2013 do zaplatenia zamietol (na žalobcu z CFH totiž nemohla postúpením prejsť pohľadávka v rozsahu, v ktorom CFH nevznikla). 54. Pokiaľ tak v ďalšom súd rozhodoval o uplatnenom príslušenstve pohľadávky žalobcu v priznanej sume 2.803,65 eur, t. j. o úrokoch z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 08.05.2013 do zaplatenia, súd takto uplatnený nárok právne posúdil ako nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa cit. ust. § 369 ods. 1 (viď cit. ust. § 768k ods. 2 a 3 v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ, ktorý CFH (a následne po postúpení pohľadávky na žalobcu, žalobcovi) vznikol v dôsledku omeškania žalovanej s peňažným plnením vo výške 2.803,65 eur. S poukazom na vyššie konštatované omeškania žalovanej s plnením jej peňažných záväzkov z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd dospel k záveru, že žalobca mal (po postúpení pohľadávky aj s jej príslušenstvom podľa ust. § 524 ods. 2 v spojení s ust. § 121 ods. 3 nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle cit. ust. § 517 ods. 2 v spojení s cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v spojení s ust. § 10c, keďže záväzkovo-právny vzťah medzi CFH a žalovaným vznikol pred 01.02.2013), a to v nasledovnom rozsahu: vo výške 8,75 % ročne (v období od 11.07.2012 do 07.05.2013 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 % ročne, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 : zo sumy 88,48 eur od 21.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 88,49 eur od 21.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 88,49 eur od 21.03.2013 do zaplatenia a zo sumy 88,49 eur od 21.04.2013 do zaplatenia; ďalej vo výške 8,50 % ročne (v období od 08.05.2013 do 12.11.2013 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,5 % ročne, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 : zo sumy 2.449,70 eur od 09.05.2013 do zaplatenia. Súd však viazaný podľa ust. § 216 ods. 1 rozsahom žalobou uplatneného nároku (sadzbou úrokov

z omeškania) vyhovel žalobe len v rozsahu, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšnom rozsahu (úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.449,70 eur za deň 08.05.2013) zamietol. 55. Napokon súd vzhľadom k dispozičnému úkonu žalobcu - späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 4,32 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 08.05.2013 do zaplatenia pred otvorením prvého pojednávania vo veci v zmysle cit. ust. § 145 ods. 2 zastavil. 56. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 57. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 58. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 59. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci (pričom za neúspech žalobcu súd považoval aj skutočnosť, že na základe späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 4,32 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 08.05.2013 do zaplatenia došlo procesným zavinením žalobcu k zastaveniu konania; § 256 ods. 1 . Žalobca mal vo veci len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 76 % [úspech žalobcu počítaný ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 11.04.2017: 2.803,65 eur, t. j. istina + 118,20 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 353,95 eur od 08.05.2013 do 11.04.2017 + 817,50 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.449,70 eur od 09.05.2013 do 11.04.2017 = 3.739,35 eur; celková výška pohľadávky s príslušenstvom vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku, resp. ku dňu rozhodnutia súdu o zastavení konania o žalobe v časti o zaplatenie sumy 4,32 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 08.05.2013 do zaplatenia, t. j. ku dňu 11.04.2017: 3.184,76 eur, t. j. istina + 1.063,54 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.184,76 eur od 08.05.2013 do 11.04.2017 = 4.248,30 eur; %-tuálny úspech žalobcu = 3.739,35 eur / 4.248,30 eur = 0,88 = 88 %; úspech žalovaného 12 % = 100 % - úspech žalobcu 88 %; čistý úspech žalobcu 88 % - 12 % = 76 %]. Preto o trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 76 %-tám ním vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti žalovanému. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).