Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Cb-102-2012.pdf
PDF · 80.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7Cb/102/2012
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci žalobcu: PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., IČO: 34 142 941, so sídlom Pribylinská 2/A, 831 04 Bratislava, práv. zast. BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., so sídlom Ferienčíkova 18, Bratislava, proti žalovanému: 1./ JUMIPHARM s.r.o., IČO: 36 634 981, so sídlom Palárikova 1083, 022 01 Čadca, 2./ FMC - dialyzačné služby, s.r.o., IČO: 36 245 895, so sídlom Teplická 99, 921 01 Piešťany, práv. zast. bnt attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 307 259,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanému v prvom rade z a s t a v u j e .
II. Súd konanie voči žalovanému v druhom rade z a s t a v u j e .
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v druhom rade 100% trov konania žalovaného v druhom rade.
IV. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 18 251,14 eur.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.07.2012 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v prvom a druhom rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 307 259,97 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.
2. Dňa 30.09.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v druhom rade k podanému návrhu na začatie konania. Žalovaný v druhom rade vo vyjadrení uviedol, že podaný návrh na začatie konania považuje za nedôvodný z dôvodu, že podľa neho sa žalobca domáha úhrady pohľadávok, na základe prílohy Zoznam záväzkov žalovaného v prvom rade, ktoré neexistujú a nikdy nevznikli.
3. Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že žalovaný v prvom rade bol z registra vymazaný dňa 15.05.2015
4. Okresný súd Piešťany vytýčil vo veci pojednávanie na deň 04.11.2016, ktoré však bolo zrušené z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania doručené súdu dňa 26.09.2016.
5. Dňa 25.10.2016 bolo súdu doručené odôvodnenie späťvzatia návrhu. Žalobca uviedol, že medzi ním a spoločnosťou JUMIPHARM, s.r.o., existoval obchodný vzťah založený Zmluvou o dodávkach tovaru a o zabezpečení pohľadávok zo dňa 22.06.2011, v rámci ktorého žalobca realizoval pre JUMIPHARM dodávky hromadne vyrábaných liečivých prípravkov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a ostatného sortimentu tvoriaceho „aktuálnu obchodnú ponuku“ žalobcu. JUMIPHARM sa v Zmluve o dodávkach zaviazal dodávaný tovar prevziať, potvrdiť prevzatie tovaru a zaplatiť cenu dodaného tovaru vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve a jej prípadných prílohách a dodatkoch, a to na jednotlivých faktúrach
k dodávkam. Žalobca ako záložný veriteľ a JUMIPHARM ako záložný dlžník uzavreli záložnú zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam z 22.062011, rovnajúcej sa sume 512 101,93 eur. Z dôvodu neuhradenia faktúr za dodaný tovar zo strany JUMIPHARM-u žalobca podal dňa 27.07.2012 na tunajší súd návrh na vydanie platobného rozkazu. Nakoľko dňa 15.05.2015 bola spoločnosť JUMIPHARM vymazaná z Obchodného registra, došlo k strate jeho procesnej spôsobilosti, a preto jedinou stranou konania na strane žalovaných zostal práve žalovaný v 2. rade. Žalobca bol začiatkom roka 2012 v kontakte so zástupcami žalovaného a overoval si s ním okrem iného e-mailovou komunikáciou stav jeho záväzkov voči JUMIPHARM-u. Dňa 31.05.2012 žalobca oznámil žalovanému výkon záložného práva a následne 12.06.2012 záložné právo aj začal vykonávať. Žalovaný žiadnym spôsobom existenciu záväzkov voči JUMIPHARM-u nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v tom čase záväzky voči JUMIPHARM-u mal, a teda aj jeho záväzky tvorili súčasť pohľadávok žalobcu voči JUMIPHARM-u. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný II v podaní zo dňa 26.09.2013 tvrdil, že neevidoval voči JUMIPHARM- u žiadne záväzky v čase doručenia oznámenia o výkone záložného práva. Nakoľko žalovaný II tvrdil, že nemal v čase podania žaloby záväzky voči žalobcovi v čase podania žaloby, žalobca vzal svoj návrh späť. Žalobca uviedol, že ak by vedel o zániku pohľadávok JUMIPHARM-u voči žalovanému II skôr, žalobu by nepodával, keďže uplatnenie práv súdnou cestou výlučne voči spoločnosti JUMIPHAR v tom čase (vzhľadom na hroziaci a následne aj realizovaný úpadok JUMIPHARM-u) by bolo absolútne ekonomicky neefektívne. Žalobca ďalej uviedol, že v čase podania žaloby mal žalobca vedomosť o existencii záväzkov žalovaného voči spoločnosti JUMIPHARM. Navyše, žalovaný napriek oznámeniu o výkone záložného práva a výkonu záložného práva zo strany žalobcu v čase podania žaloby nepreukázal zánik záväzkov žalobcovi. Z uvedeného má teda žalobca zato, že žalobu podal dôvodne. Vzhľadom na skutočnosť, že z tvrdenia žalovaného vyplýva, že jeho záväzky voči JUMIPHARM-u zanikli a žalobca sa o ich zániku nemal ako skôr dozvedieť a nemal ani dosah na ich zánik, či úpravu k nim, má žalobca zato, že žalobu podal dôvodne, a teda podanie žaloby nezavinil.
6. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
7. Podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Predpokladom procesnej spôsobilosti strany je jeho hmotnoprávna subjektivita, t.j. spôsobilosť mať práva a povinnosti. V danom prípade je preukázané, že žalovaný v prvom rade stratil hmotnoprávnu subjektivitu výmazom z obchodného registra, preto súd konanie voči žalovanému v prvom rade zastavil.
9. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11. Vzhľadom na to, že žalobca využil svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzal za konania v celom rozsahu účinne späť, súd v zmysle § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. V danom prípade žalobca odôvodňoval späťvzatie návrhu tým, že v čase podania žaloby nemal vedomosť o tom, že žalovaný v druhom rade nemá žiadne záväzky voči žalovanému v prvom rade. O tejto skutočnosti sa dozvedel až z podania žalovaného v druhom rade zo dňa 26.09.2013, ktorý uviedol, že v čase oznámenia o výkone záložného práva neevidoval voči žalovanému v prvom rade žiadne záväzky. Poukazoval zároveň aj na to, že pred podaním žaloby zaslal žalovanému v druhom rade zoznam pohľadávok žalovaného v prvom rade s lehotami ich splatnosti.
15. Z uvedených tvrdení žalobcu nepochybne vyplýva, že žalobu podal nedôvodne, čo bolo ostatne aj dôvodnom následného späťvzatia žaloby. Žalobca poukazuje na nečinnosť žalovaného v druhom rade pred podaním žaloby, spočívajúcu v nenamietaní údajných pohľadávok žalovaného v prvom rade voči žalovanému v druhom rade, v dôsledku ktorej mal žalobca za to, že žalovaný v druhom rade má záväzky voči žalovanému v prvom rade, a teda žalobca v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva je oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky voči žalovanému v prvom rade výkonom záložného práva k pohľadávkam, ktoré mal údajne žalovaný v prvom rade voči žalovanému v druhom rade. Tu je však potrebné uviesť, že žalovaný v druhom rade nemal povinnosť oznamovať žalobcovi stav svojich záväzkov voči žalovanému v prvom rade. Preto nemožno vyhodnotiť nečinnosť žalovaného v druhom rade pred podaním žaloby v neprospech žalovaného a pripísať mu zavinenie za následné zastavenie konania. Naopak zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral nedôvodne podanú žalobu späť, preto súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému v druhom rade trovy jeho konania v plnom rozsahu.
16. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
17. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
18. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
19. Súd s poukazom na citované ustanovenia rozhodol o vrátení súdneho poplatku zo žaloby, ktorý bol žalobcom zaplatený vo výške 18 435,50 eur, a to v sume 18 251,14 eur, ktorá zodpovedá kráteniu zaplateného súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 4 cit. zákona o 1 %. Po právoplatnosti uznesenia súdny poplatok bude žalobcovi vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 9.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.