Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3To-30-2017.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/30/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného W. M., stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.1.2017, č.k. 2T/123/2016-122, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 11. apríla 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava IV z a m i e t a.
odôvodnenie:
N.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.1.2017, č.k. 2T/123/2016-122, bol obžalovaný W. M. uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že
dňa 17.9.2016 v čase o 13.00 hod. odcudzil v predajni G., Y. cesta X/C, Z., jeden kus AM Z. v hodnote X,XX eur a jeden kus W. v hodnote 0,59 eur, a to tak, že tento tovar zobral z predajnej plochy a vložil ho do svojho ruksaku a následne s týmto tovarom prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu a týmto konaním spôsobil poškodenej spoločnosti G. M. SR, a.s. N. nám. X/a, Z. škodu vo výške X,XX eur a tohto konania sa obžalovaný dopustil aj napriek tomu, že bol dňa 10.9.2016, č. bloku na pokutu nezaplatenú na mieste XXXXXXXX postihnutý za priestupok proti majetku a aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/334/2016 zo dňa 31.8.2016, právoplatným dňa 31.8.2016, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr.zák.
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 212 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m) Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (podľa vyhláseného znenia rozsudku, keďže v písomnom vyhotovení je v tomto výroku pisárska chyba, ktorú bude musieť prvostupňový súd opraviť vydaním opravného uznesenia).
Proti rozsudku podala odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) Okresná prokuratúra Bratislava IV písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 26.1.2017 s tým, že odvolanie bolo podané v neprospech obžalovaného, nakoľko uložený trest je nepostačujúci k ochrane spoločnosti a k náprave obžalovaného. Odvolanie bolo prokurátorom následne bližšie odôvodnené písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 1.3.2017.
Odvolateľ v dôvodoch odvolania uviedol, že z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr.zák., ktoré odvolateľ citoval, vyplýva, že základným účelom a cieľom Trestného zákona je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Trest by mal v prvom rade zabrániť páchateľovi v pokračovaní v trestnej činnosti. Okrem toho však má pôsobiť
aj výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, je potrebné prihliadať na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, zavinenie, následok, pohnútku, osobu obžalovaného a na pomery a možnosti jeho nápravy. V tomto smere poukazuje odvolateľ, že obžalovaný bol v minulosti 17 x súdne trestaný. V jeho osobe ide o majetkového recidivistu, ktorý si páchaním majetkovej trestnej činnosti zabezpečuje prostriedky na uspokojovanie základných potrieb. Ako vyplýva z jeho výpovede, dňa 27.7.2016 vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody uložený príslušným rakúskym súdom. Dňa 31.8.2016 (teda krátko po prepustení z výkonu trestu) bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr.zák. za skutok spáchaný dňa 28.8.2016 a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 3 roky. Ani hrozba premeny takto uloženého trestu ho však neodradila od protiprávneho konania a obžalovaný sa dňa 10.9.2016 dopustil priestupku proti majetku spočívajúceho v drobnej krádeži. Skutku stíhaného v tomto konaní sa dopustil dňa 17.9.2016. Podľa odvolateľa by mal trest vytvoriť podmienky na prevýchovu páchateľa a mal by byť dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie. Za situácie popísanej vyššie sa však javí uloženie trestu na dolnej hranici trestnej sadzby ako nedostatočné. Je zrejmé, že takto uložený trest nebude spĺňať svoj účel a ani neodráža a spravodlivo nezohľadňuje osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy.
S poukazom na uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a aby obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v strede sadzby v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu súdu dňa 16.3.2017.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 11.4.2017 prokurátorka uviedla, že sa pridržiava dôvodov podaného odvolania s tým, že v petite uvedený spôsob výkonu trestu, minimálny stupeň stráženia, je pisárskou chybou a v tejto časti sa rozhodnutie okresného súdu nenapádalo.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že rozsudok je správny, pričom z odôvodnenia vyplýva, že prvostupňový súd sa až nezvyčajne detailne a precízne zaoberal odôvodnením, prečo práve takto uložený trestu považuje za dostatočný a primeraný. Dáva do pozornosti, že ide o prečin s minimálnym stupňom závažnosti, reálne bez spôsobenej akejkoľvek škody a z týchto dôvodov navrhuje odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa priznal, skutok priznávam aj tu. Ľutuje, čo sa stalo, viac to neurobí. Po prepustení z výkonu trestu v Rakúsku, chcel cestovať na východ do B., okradli ho na stanici, bol zúfalý, nešťastný z toho, lebo si vo výkone trestu zarobil nejaké peniaze. Keďže aj predtým mal problém s alkoholom, dopadlo to takto, že si chcel fľašu zobrať a opiť sa. Požiadal odvolanie prokuratúry zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr.zák. rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.
Podľa § 212 ods. 3 písm. b) Tr.zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.
Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.
Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len prokurátorom a len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo nebolo zistené. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len výrok o treste. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému, jeho obhajcovi a poškodenému bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov. Vo veci bol prvostupňovým súdom vydaný trestný rozkaz, voči ktorému bol obžalovaným podaný odpor. Strany trestného konania boli následne riadne predvolané resp. upovedomené o termíne hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por., že je vinný. Následne sa obžalovaný kladne vyjadril k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr.por. a súd prijal vyhlásenia obžalovaného, že je vinný a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná dokazovanie ohľadom výroku o treste. Následne boli na hlavnom pojednávaní oboznámené k tomu sa vzťahujúce listinné dôkazy a po záverečných rečiach a poslednom slove bol vyhlásený rozsudok v znení uvedenom na začiatku tohto odôvodnenia.
Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj dovtedy vykonané dôkazy a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr.zák. a spáchal ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným z jeho spáchania.
K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti.
Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr.zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr.zák.).
Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.). Tieto okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadnuť pri ukladaní trestu, dostatočne určitým spôsobom zdôvodnil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku a odvolací súd sa s nimi stotožňuje a nie je dôvod ich v zásade opakovať aj v tomto rozhodnutí. Odvolací súd sa napriek tomu vyjadrí k niektorým z nich, ktoré považuje za podstatné zdôrazniť z pohľadu námietok uvedených v podanom odvolaní.
Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.
Trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 212 ods. 3 Tr.zák. je 6 mesiacov až 3 roky), t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr.zák.). Teda v prípade spáchania uvedeného trestného činu zákonodarca ustanovil s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný).
V osobe obžalovaného ide o osobu opakovane v minulosti odsúdenú na nepodmienečné tresty odňatia slobody uložené za spáchanie úmyselnej trestnej činnosti vrátane majetkovej trestnej činnosti. Navyše obžalovaný spáchal v prejednávanej veci úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného trestu odňatia slobody, kedy podľa § 49 ods. 2 Tr.zák. (podmienečne nie je možné odložiť výkon trestu odňatia slobody, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody) v zásade nie je možné uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, čo síce nevylučuje možnosť uložiť iný druh trestu, ale z podstaty tejto zákonnej úpravy vyplýva, že by malo by ísť o výnimočnú situáciu a na taký prípad by mali byť zistené vážne dôvody hodné osobitného zreteľa, čo v prejednávanej veci odvolací súd nezistil.
Účelu trestu vzhľadom na osobu obžalovaného zodpovedá práve uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako to správne urobil prvostupňový súd. Hoci obžalovaný spáchal drobnú krádež v obchode odcudzením vecí nepatrnej hodnoty, vzhľadom na predošlé opakované odsúdenie obžalovaného za úmyselnú trestnú činnosť na nepodmienečné tresty odňatia slobody a plynutie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uloženého obžalovanému za spáchanie majetkovej trestnej činnosti trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.8.2016, sp.zn. 0T/334/2016, právoplatným dňa 31.8.2016, nebolo možné obžalovanému uložiť jednak podmienečný trest odňatia slobody (vzhľadom na už spomínané ustanovenie § 49 ods. 2 Tr.zák.), jednak uloženie iného druhu trestu ako trestu odňatia slobody by bolo v rozpore s účelom trestu.
Ohľadom výmery uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody odvolací súd musel skonštatovať, že prvostupňovým súdom uložený trest v napadnutom rozsudku (nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov) je trestom uloženým v súlade so zákonom, spravodlivým a vecne správnym zohľadňujúcim všetky relevantné skutočnosti z pohľadu účelu trestu, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností.
Napriek tomu, že vzhľadom na podané odvolanie len voči výroku o treste a už uvedený obmedzený revízny princíp nemá odvolací súd oprávnenie posudzovať prvostupňovým súdom zistený skutkový stav a právne posúdenie skutku, podľa rozsudku prvostupňového súdu, ktorý nebol ohľadom viny napadnutý odvolaním, obžalovaný svojim protiprávnym konaním odcudzil v obchode veci v hodnote necelých 7,60 eur, pričom tieto boli obžalovaným po skutku dobrovoľne poškodenému vrátané v pôvodnom stave.
Hoci bol obžalovaný v minulosti opakovane odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť vrátane majetkovej na nepodmienečné tresty odňatia slobody (čo bolo dostatočným spôsobom premietnuté v uloženom druhu trestu, keďže inak by vzhľadom na závažnosť spáchaného činu musel byť obžalovanému uložený trest nespojený s odňatím slobody), je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov (za krádež vecí v hodnote necelých 7,60 eur) trestom nielen zákonným, ale aj dostatočným a spravodlivým a v celom rozsahu zodpovedajúcim účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Prokurátorom žiadaný trest v odvolaní v strede trestnej sadzby, teda vo výmere 16 mesiacov (trest odňatia slobody bol ukladaný v upravenej trestnej sadzbe 6 mesiacov až 26 mesiacov vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolnosti a úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr.zák. spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr.zák., teda znížením hornej
hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby) by bol trestom neprimerane prísnym, nezodpovedal by účelu trestu a nezohľadňoval by spravodlivo všetky okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, ale by iba zvýraznil neprimeraným spôsobom hodnotenie osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy neberúc do úvahy, resp. len v minimálnej miere závažnosť protiprávneho konania obžalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali sprísnenie uloženého trestu ako to bolo žiadané v odvolaní.
Odvolací súd uvádza, že v súlade so zákonom bol v napadnutom rozsudku aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu (v Slovenskej republike v roku 2007 okrem iného pre trestný čin krádeže, pričom v Rakúskej republike vykonal trest odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť v roku 2016). Prokurátorka pritom na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu modifikovala písomne podané odvolanie (v tomto sa navrhovalo zaradiť obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia) tým spôsobom, že výrok ohľadom zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody sa nenapáda.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd nevidel dôvod na žiadnu zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.